Gn 22, 1 – 18 Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: Abrahám! On odpovedal: Tu som. A on hovoril: Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny Morja! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem. Abrahám vstal včasráno, osedlal osla, zobral so sebou dvoch svojich sluhov a svojho syna Izáka a narúbal dreva na zápalnú obetu. Potom sa vybral na miesto, ktoré mu označil Boh. Na tretí deň, keď Abrahám zdvihol oči, zďaleka uvidel to miesto. Tu Abrahám povedal svojim sluhom: Vy ostaňte tu s oslom, ja a chlapec pôjdeme až tamto. Pomodlíme sa a vrátime sa k vám. Potom vzal Abrahám drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka; sám vzal oheň a nôž a takto šli obaja spolu. Tu povedal Izák svojmu otcovi Abrahámovi: Otče! On mu odvetil: Hľa, tu som, syn môj! A on mu povedal: Drevo a oheň na zápalnú obetu je tu, kde však je baránok na zápalnú obetu? Abrahám mu odvetil: Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj. A išli obaja spolu ďalej. Keď došli na miesto, ktoré mu označil Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, poviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár na drevo. Potom Abrahám siahol rukou a vzal nôž, aby zabil svojho syna. Vtedy naň zavolal Pánov anjel z neba: Abrahám, Abrahám! On odpovedal: Tu som. On mu povedal: Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu! Teraz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne. Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna. A Abrahám nazval toto miesto Pán vidí, a tak sa ešte aj dnes hovorí: Na vŕšku Pán uvidí Pánov anjel však aj druhý raz volal na Abraháma z neba: Na seba samého prisahám – to je Pánov výrok –: Pretože si toto urobil a svojho syna, svojho jediného si neušetril predo mnou, zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, že si poslúchol môj hlas.
Prís 17,17 – 18,5 Priateľ miluje v každý čas, v súžení je z neho brat. Potratil rozum človek, ktorý tlieska do dlaní, keď za svojho blížneho dáva záruku. Kto má rád zvadu, má rád hriech, kto stavia svoju bránu vysoko, chce zrútenie. Ten, kto má skazené srdce, nenájde nič dobré a kto má vrtký jazyk, padne do zla. Kto splodil blázna, splodil ho na svoj zármutok, otec nebude mať z blázna radosť. Veselé srdce slúži na zdravie, no zronený duch vysúša kosti. Bezbožník potajomky prijíma dar, aby poprekrúcal právne chodníky. Múdrosť sa zračí na výzore rozumného, oči blázna sa však pasú v zemskej končine. Bláznivý syn je svoju otcovi na mrzutosť a svojej rodičke na zármutok. Vonkoncom nie je dobré pokutovať spravodlivého, biť statočných je nesprávne. Kto drží jazyk za zubami, ten vie, čo je vedomosť, a kto je chladnokrvný, je muž rozumný. Aj pochábľa, ak mlčí, pokladajú za múdreho, keď zatíska pery, za rozumného. Zádrapku hľadá, kto by sa rád odlúčil, všetkými prostriedkami vyvoláva spor. Rozumnosť sa nepozdáva bláznovi, len vyjavenie svojich myšlienok. Kam príde bezbožný, tam sa dostaví aj opovrhnutie a spolu s hanbou príde potupa. Ako vody sú hlboké slová z mužských úst, sú sťa rozvodnený potok, ako prameň múdrosti. Je mrzké nadržiavať násilníkovi a toho, kto má pravdu, gniaviť na súde.