Ornament

K: Požehnané Kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen.

Poďte, pokloňme sa Kráľovi nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa Kristovi Kráľovi nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom našim.

Žalm 103

Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Nebesia rozpínaš ako staň, * nad vodami si buduješ komnaty.

Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš.

Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy - nikdy.

Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali.

Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.

Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil.

Položil si hranicu a neprekročia ju, * ani viac nepokryjú zem.

Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy;

a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd.

Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem.

Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku.

Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka;

olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka.

Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil.

Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany.

Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú sviste.

Na určovanie času si mesiac utvoril; * slnko vie, kedy má zapadať.

Prestieraš tmu a nastáva noc * a povylieza všetka lesná zver.

Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha.

Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách.

Vtedy sa človek ponáhľa za svojim dielom, * za svojou prácou až do večera.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.

Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.

Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.

Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.

Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme.

Pánova chvála nech trvá naveky * zo svojich diel nech sa teší Pán.

Pozrie sa na zem a rozochvievajú, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.

Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

Kiež sa mu moja pieseň zapáči * a ja sa budem tešiť v Pánovi.

Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)

Veľká ekténia

Ľud sa modlí 18. katizmu (žalmy), z každej antifóny aspoň jeden žalm.

1. antifóna:

Žalm 119

K Pánovi som volal vo svojom súžení * a on ma vyslyšal.

Osloboď ma, Pane, od lživých perí * a od ľstivého jazyka.

Čo ti dať alebo čo ešte priložiť, * ty jazyk podvodný?

Ostré šípy bojovníka * a rozpálené uhlíky z borievčia.

Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu * a bývam v stánkoch kedarských.

Už pridlho žijem s tými, * čo nenávidia pokoj.

Ale ja som za pokoj; * no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.

Žalm 120

Svoj zrak upieram na vrchy: * príde mi odtiaľ pomoc?

Pomoc mi príde od Pána, * ktorý stvoril nebo i zem.

Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, * nezdriemne ten, čo ťa stráži.

Nedrieme veru, ani nespí * ten, čo stráži Izraela.

Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita * po tvojej pravici.

Za dňa ťa slnko nezraní * ani mesiac za noci.

Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého * Pán ti bude chrániť život.

Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod * odteraz až naveky.

Žalm 121

Zaradoval som sa, keď mi povedali: * „Pôjdeme do domu Pánovho.“

Naše nohy už stoja * v tvojich bránach, Jeruzalem.

Jeruzalem je vystavaný ako mesto * spojené v jeden celok.

Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove, * aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.

Lebo sú tam súdne stolice, * stolice domu Dávidovho.

Pre Jeruzalem proste o pokoj: * „Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.

Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb * a istota v tvojich palácoch.“

Kvôli svojim bratom a priateľom * budem hovoriť: „Pokoj s tebou!“

Kvôli domu Pána, nášho Boha, * budem prosiť o šťastie pre teba.

Žalm 122

Oči dvíham k tebe, * čo na nebesiach prebývaš.

Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, * ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej,

tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, * kým sa nezmiluje nad nami.

Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, * lebo už máme dosťpohŕdania

lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov * a pohŕdania pyšných.

Žalm 123

Keby sa nás Pán nebol ujal, * nech to povie Izrael,

keby sa nás Pán nebol ujal, * keď ľudia povstali proti nám,

vari by nás živých boli prehltli, * keď proti nám blčala ich zúrivosť.

Vari by nás bola voda zaliala * a riava sa prevalila cez nás.

Vari by sa boli prevalili cez nás * rozbúrené vody.

Nech je velebený Pán, * že nás nevydal ich zubom za korisť.

Naša duša unikla ako vtáča * zo siete poľovníkov.

Slučka sa roztrhla * a my sme na slobode.

Naša pomoc v mene Pánovom, * ktorý stvoril nebo i zem.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)

Malá ekténia

2. antifóna:

Žalm 124

Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: * nehýbe sa, trvá naveky.

Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, * tak je Pán okolo svojho ľudu odteraz až naveky.

Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých, * aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou.

Pane, dobre rob dobrým * a tým, čo majú srdce úprimné.

Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú, * Pán so zločincami zavrhne. Pokoj nad Izraelom!

Žalm 125

Ked Pán privádzal spät sionských zajatcov, * boli sme ako vo snách.

Ústa sme mali plné radosti * a jazyk plný plesania.

Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: * „Veľké veci urobil s nimi Pán.“

Veľké veci urobil s nami Pán * a máme z toho radosť.

Zmeň, Pane, naše zajatie * ako potoky na juhu krajiny.

Tí, čo sejú v slzách, * s jasotom budú žať.

Ked odchádzali, idúcky plakali * a osivo niesli na siatie.

No ked sa vrátia, vrátia sa s jasotom * a svoje snopy prinesú.

Žalm 126

Ak Pán nestavia dom, * márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.

Ak Pán nestráži mesto, * nadarmo bdejú jeho strážcovia.

Zbytočne vstávate pred svitaním * a líhate si neskoro v noci,

vy, čo jete ťažko zarobený chlieb * lebo on dáva svojim miláčkom spánok.

Hla, Pánovým dedičným darom sú synovia, * jeho odmenou je plod lona.

Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, * tým sú vám synovia z mladých liet.

Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: * neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.

Žalm 127

Blažený každý, čo sa bojí Pána * a kráča po jeho cestách.

Budeš jesť z práce svojich rúk; * budeš šťastný a budeš sa mať dobre.

Tvoja manželka je ako plodonosný vinič * vnútri tvojho domu.

Tvoji synovia sú ako mládniky olivy * okolo tvojho stola.

Veru, tak bude požehnaný muž, * ktorý sa bojí Pána.

Nech ťa žehná Pán zo Siona, * aby si videl šťastie Jeruzalema po všetky dni svojho života,

aby si videl synov svojich synov. * Pokoj nad Izraelom!

Žalm 128

Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * nechže povie Izrael:

Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * a nič nezmohli proti mne.

Po mojom chrbte orali oráči, * ťahali dlhé brázdy.

Ale spravodlivý Pán * rozsekal postroje hriešnikov.

Nech s hanbou ustúpia * všetci, čo nenávidia Sion.

Nech sú sťa tráva na streche, * čo uschne prv, ako ju skosia.

Kosec si ňou nenaplní hrsť, * ani viazač snopov náručie.

A čo idú okolo, nezavolajú: * „Pán vás požehnaj; žehnáme vás v mene Pánovom.“

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)

Malá ekténia

3. antifóna:

Žalm 129

Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, počuj môj hlas.

Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, * Pane, kto obstojí?

Ale ty si milostivý * a my ti chceme v bázni slúžiť.

Spolieham sa na teba, Pane, * moja duša sa spolieha na tvoje slovo

moja duša očakáva Pána * väčšmi ako strážcovia dennicu.

Väčšmi ako strážcovia dennicu * nech očakáva Izrael Pána.

Lebo u Pána je milosrdenstvo * a hojné vykúpenie.

On sám vykúpi Izraela * zo všetkých jeho neprávostí.

Žalm 130

Pane, moje srdce sa nevystatuje, * moje oči nehľadia povýšené.

Neženiem sa za veľkými vecami * ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu * upokojil a utíšil.

Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, * ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Dúfaj, Izrael, v Pána * odteraz až naveky.

Žalm 131

Pane, pamätaj na Dávida * a na jeho veľkú ochotu,

že prisahal Pánovi * a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím, * ani sa neuložím na svoje lôžko;

svojim očiam nedoprajem spánku * ani svojim viečkam zdriemnutia

kým nenájdem miesto pre Pána, * príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, ze archa je v Efrate, * a našli smejú na jaarských nivách.

Vstúpme teda do Pánovho príbytku * a padnime k podnožke jeho nôh

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, * ty a archa tvojej všemoci.

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti * a tvoji svätí nech plesajú.

Pre svojho služobníka Dávida * neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Dávidovi sa Pan zaviazal prísahou; * je pravdivá, nikdyju neodvolá:

„Potomka z tvojho rodu * posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu * a moje príkazy, ktoré ich naučím,

aj ich synovia budú sedieť * na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion, * želal si mať ho za svoj príbytok:

To je miesto môjho odpočinku naveky * tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, * chlebom nasýtim jeho chudobných.

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy * a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, * svojmu pomazanému pripravím svetlo.

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, * no na jeho hlave zažiari diadém.“

Žalm 132

Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu. * Je to sťa vzácny olej na hlave,

čo steká na bradu, na Áronovu bradu, * čo steká na okraj jeho rúcha.

Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské. * Tam Pán udeľuje požehnanie a život naveky.

Žalm 133

Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, * čo bdiete v noci v dome Pánovom.

Zdvíhajte svoje ruky k svätyni * a zvelebujte Pána.

Nech ťa žehná Pán zo Siona, * ktorý stvoril nebo i zem.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)

Malá ekténia

Ľ: Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma, vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj môj hlas. * Keď volám k tebe, * vyslyš ma, Pane.

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná, * vyslyš ma, Pane.

Verš: Vyveď ma zo žalára, aby som tvoje meno mohol velebiť.

hl. 4.: Márnotratne som premárnil otcovo bohatstvo, * v opustenosti som sa usadil v krajine zlých obyvateľov. * Stal som sa podobný nemým a nemysliacim zvieratám. * Vyzliekol som sa z Božej milosti. * Teraz sa vraciam volajúc tebe, milosrdnému a štedrému Otcovi: * „Zhrešil som, prijmi ma kajúcnika, Bože, * a zmiluj sa nado mnou.“

Verš: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, keď mi priazeň prejavíš.

Márnotratne som premárnil otcovo bohatstvo, * v opustenosti som sa usadil v krajine zlých obyvateľov. * Stal som sa podobný nemým a nemysliacim zvieratám. * Vyzliekol som sa z Božej milosti. * Teraz sa vraciam volajúc tebe, milosrdnému a štedrému Otcovi: * „Zhrešil som, prijmi ma kajúcnika, Bože, * a zmiluj sa nado mnou.“

Verš: Z hlbín volám k tebe Pane, Pane, vypočuj môj hlas.

Stichira mučeníkom:

Duchovné kňazstvo, * hovoriace celopaly, * mučeníci Pánovi, dokonalé Božie obety. * Poznali ste Boha a Boh poznal vás, ovečky. * Do vašej ohrady nemohli vojsť vlci. * Modlite sa, aby sme boli s vami pasení, na pašienkach pokoja.

Verš: Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe.

Tiež stichiry hl. 6.: (Podoben: Vsju otloživše)
Zjavili ste sa ako žiara duchovného svetla, Boží svedkovia, * vyproste osvietenie našim dušiam * a vysloboďte nás zo strastí hlbokej tmy. * Vyproste nám, aby sme videli deň spásy, * lebo sme si očistili srdcia pôstom a modlitbami, * ktoré Zlý poškvrnil, * aby sme, zachránení vierou vás vždy ctili, * lebo svojim prepodobným a múdrym ohlasovaním ste spasili svet.

Verš: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, Pane, kto obstojí? Ale u teba je odpustenie hriechov.

Odišiel som, ja márnotratný, do krajiny zloby, * zle som využil bohatstvo, * ktoré si mi dal, milosrdný otče, * hyniem hladom po dobrých dielach, * obliekol som sa do nehanebných skutkov. * Vyzliekol som si Božiu milosť a volám k tebe: * „Zhrešil som, poznám však tvoje milosrdenstvo, * Kriste, prijmi ma, štedro za jedného zo svojich nájomníkov, * modlitbami teba milujúcich apoštolov.“

Verš: Spolieham sa na teba, Pane. Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. Moja duša dúfa v Pána.

Od sv. Teodora:

Spasiteľovi apoštoli, svetlá vesmíru, * i dobrodincovia a záchrancovia, * nebeskí rozprávači Božej slávy, * ozdobení hviezdami zázrakov i dôkazmi uzdravení, * horlivo prinášajte za nás modlitby pred Pánom ako krásnu vôňu, * aby prijal naše modlitby * a učinil nás dôstojnými vziať na seba životodarný kríž, * vidieť ho a prijať so všetkou úctou. * Jeho uctievaním nám zošli svoje milosti, Spasiteľu, * lebo miluješ ľudí.

Verš: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, nech dúfa Izrael v Pána.

hl. 4.: (Podoben: Jáko dóbľa)
Slávni mučeníci Kristovi, * Duchom Svätým osvietení, * oborili ste sa na vládcu sveta * a statočne ste premohli jeho úklady. * Preto dnes oslavujeme vašu svetlú pamiatku * a velebíme vaše mučeníctvo.

Verš: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Slávni mučeníci Kristovi, * Duchom Svätým osvietení, * oborili ste sa na vládcu sveta * a statočne ste premohli jeho úklady. * Preto dnes oslavujeme vašu svetlú pamiatku * a velebíme vaše mučeníctvo.

Verš: Chváľte Pána, všetky národy. Oslavujte ho, všetci ľudia.

Mukám ste vydali svoje telá. * V boji ste statočne vytrvali. * Ako fakle horiace duchovným ohňom * naplnili ste milosťami srdcia verných. * Preto všetci ľudia oslavujú vašu pamiatku * a piesňami Boha velebia.

Verš: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá na veky.

Žiarou svojich divov, mučeníci, * osvietili ste všetko tvorstvo. * Zbavili ste múk a strastí svojich ctiteľov, * tých, čo u vás pomoc hľadali, * statoční bojovníci Kristovi. * Aj my s dôverou oslavujeme vašu svetlú pamiatku.

Sláva. I teraz.:

Zlý duch ma oklamal a vrhol do nešťastia. * Preto sa utiekam k tebe, Vládkyňa. * Upevni ma v čnosti a znič úklady nepriateľa. * Pomôž mi plniť vôľu tvojho Syna * a nášho milosrdného Boha, * aby som v deň súdny našiel odpustenie hriechov.

Malý vchod

K: Premúdrosť! Stojme úctivo!

Ľ: Svetlo tiché, * svätej slávy, * nesmrteľného Otca nebeského, * svätého, blaženého. *Ježišu Kriste, * keďsme prišli kzápadu slnka * avideli žiaru večernú, * ospevujeme * Otca * i Syna i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné * preľúbeznými * hlasmi * oslavovať teba, * Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu. * Preto ťa celý * vesmír velebí.

K: Vnímajme! Pokoj všetkým! Premúdrosť.

Ľ: 1. prokimen, hl. 4.: Úfam v Božie milosrdenstvo navždy a naveky. Verš: Prečo sa ešte vystatuješ zlobou?

Gn 18, 20 – 33 Pán povedal: „Žaloba na Sodomu a Gomoru je veľká a ich hriech je veľmi ťažký. Zostúpim, aby som sa presvedčil, či naozaj tak robia, aká je obžaloba, čo došla ku mne, a či nie. Chcem to vedieť.“ Mužovia sa potom odtiaľ obrátili a išli do Sodomy, kým Abrahám ostal ešte stáť pred Pánom. Tu Abrahám pristúpil bližšie a povedal: „Zahubíš azda spravodlivého spolu s bezbožným? Možno, že je v meste päťdesiat spravodlivých. Vari ich zahubíš, alebo radšej odpustíš mestu kvôli päťdesiatim spravodlivým, čo sú v ňom? Nech je ďaleko od teba, že by si takto robil, usmrcoval spravodlivého s bezbožným! Takto by sa rovnako vodilo spravodlivému i bezbožnému. To nech je ďaleko od teba! Ty, ktorý súdiš celú zem, nebudeš takto súdiť!“ Pán mu povedal: „Ak v meste Sodome nájdem päťdesiat spravodlivých, kvôli nim odpustím celému mestu.“ Abrahám však začal znova a povedal: „Hľa opovážil som sa rozprávať s Pánom, hoci som len prach a popol. Možno, že do päťdesiat budú chýbať piati spravodliví. Zničil by si kvôli piatim celé mesto?“ On odpovedal: „Nezničím, ak ich tam nájdem štyridsaťpäť.“ A on mu ďalej hovoril: „A čo, keď sa ich tam nájde len štyridsať?“ On odpovedal: „Neurobím to kvôli štyridsiatim.“ Potom povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, keď ešte hovorím. A ak sa ich tam nájde len tridsať?“ Odpovedal: „Neurobím to, ak ich tam nájdem tridsať.“ A zasa povedal: „Hľa, začal som hovoriť svojmu Pánovi: Čo bude, ak sa ich tam nájde len dvadsať?“ A on odvetil: „Nezahubím kvôli dvadsiatim.“ A ešte povedal: „Ach, nehnevaj sa, Pane, že ešte raz vravím. Ak sa ich tam nájde len desať?“ On odpovedal: „Nezahubím kvôli desiatim.“ Keď Pán dokončil rozhovor s Abrahámom, odišiel a Abrahám sa vrátil na svoje miesto.

Ľ: 2. prokimen, hl. 4.: Keď Pán vyslobodí svoj ľud zo zajatia. Verš: Blázon si v srdci hovorí: „Boha niet!“

Po prokimene kňaz stojac pred prestolom robí sviecou a kadidlom kríž na východ a zvolá:

K: Premúdrosť. Stojme úctivo!

Otočí sa k ľudu a žehnajúc zvolá:

K: Svetlo Kristovo osvecuje všetkých!

Ľud robí tri veľké poklony.

Prís 16,17 – 17,17 Vyhýbať zlu je hradskou cestou počestných, chráni si život, kto stráži svoju púť. Pýcha je pred skazou a pred pádom je namyslený duch. Lepšie ponižovať sa s poníženými, než s pyšnými sa deliť o korisť. Nachádza šťastie, kto sa dáva (dobrým) slovom poučiť, a blažený je ten, kto sa spolieha na Pána. Ten, kto má múdre srdce, bude vyhlásený za rozumného; a prívetivá reč zvyšuje ešte vnímavosť. Rozum je prameňom života pre toho, kto ho má, pre bláznov je však trestom bláznovstvo. Múdremu myseľ vkladá do úst rozvahu a na perách mu rozmnožuje účinnosť. Plást medom pretekajúci sú slová láskavé, ich sladkosť je uzdravením duše. Nejedna cesta vidí sa byť správna človeku, napokon však vedie do smrti. Hlad pracujúceho zaň pracuje, lebo ho naháňajú jeho ústa (do práce). Ničomný človek strojí zlé a na perách má plameň blčiaci. Prevrátený človek seje rozbroje a pletkár rozlučuje priateľov. Ukrutník sa usiluje zviesť svojho blížneho a viesť ho cestou nedobrou. Kto prižmuruje oči, snuje zlo, kto si hryzie pery, zlo dokonal. Šediny sú ozdobnou korunou, nadobúda sa čestnou púťou (života). Lepšie je byť trpezlivý ako silák, ovládať sa, než mesto zaujať. Lós sa hádže do záhybu, ale každé jeho rozhodnutie býva od Pána. Lepší je krajec chleba suchého a pokoj pritom, ako dom mäsom obetným nabitý a pritom svár. Rozumný sluha vyšvihne sa nad (Pánovho) syna naničhodného a s jeho bratmi si podelí dedičstvo. Téglik je na striebro a (taviaca) pec na zlato, srdcia však skúša Pán. Ničomník striehne (na výpoveď) perí ničomných a luhár dopriava sluchu záškodnému jazyku. Kto si robí posmech z bedára rúha sa jeho Tvorcovi, kto sa raduje z nešťastia, toho trest neminie. Korunou starcov sú deti detí a ozdobou synov sú ich otcovia. Nesluší ušľachtilá reč bláznovi a lživé reči šľachetnému (človeku). Podplatný dar je vzácnym kameňom v očiach (toho, kto ho) dáva, všade sa stretá s úspechom, kde sa len obráti. Kto zatajuje previnenie, ten sa usiluje lásku (zachovať), kto ďalej o ňom rozpráva, ten odpudzuje priateľov. Viac zapôsobí (jedno) pokarhanie na rozumného, ako sto palíc na blázna. Zlý sa (vždy) usiluje iba vzdorovať, no pošle sa naň posol ukrutný. Lepšie sa človekovi stretnúť s medvedicou, ktorej vzali mláďatá, ako s bláznom v jeho bláznovstve. Kto odpláca zlým za dobré, nehne sa z jeho domu nešťastie. Púšťať sa do zvady je (ako) pretŕhať vodnú (hať), a preto nechaj škriepku prv, než vybúši. Aj ten, kto ospravedlňuje bezbožného, aj ten, kto odsudzuje spravodlivého, obidvaja sa príkria Pánovi. Načo len má blázon v ruke peniaze?! Kúpi (si) múdrosť, keď nemá rozumu? Priateľ miluje v každý čas a v súžení je z neho brat.

K: Pokoj s tebou! Premúdrosť.

Počas spevu kňaza „Moja modlitba... ľud sa modlí na kolenách. Keď spieva ľud, kňaz a všetci vo svätyni kľačia.

K: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Pane, k tebe volám, počuj ma, buď pozorný na hlas mojej modlitby, keď volám k tebe.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Pane, k mojim ústam postav stráž a zamkni dvere mojich perí.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému, aby bezbožne vymýšľalo hriechy.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo.

Ľ: A pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

Všetci robia tri veľké poklony.

Ak je apoštol a evanjelium:

K: Vnímajme!

Ľ: Prokimen apoštola

K: Pokoj s tebou! Premúdrosť, vnímajme!

Ľ: Aleluja. 3x (s veršami)

Kňaz číta evanjelium.

K: spieva ekténiu: Prosme všetci...

Kňaz môže spievať ekténiu za vyvolených na krst.

Ľ.: Nebeské mocnosti teraz s nami neviditeľne slúžia, veď, hľa, vstupuje Kráľ slávy; hľa, tajomná žertva dokonalá slávnostne sa prináša. S vierou a túžbou pristúpme, aby sme sa stali účastnými na večnom živote. Aleluja, aleluja, aleluja.

Spieva sa viac ráz, kým kňaz neprenesie sväté dary zo žertveníka na prestol. Počas prenášania ľud kľačí.

Po skončení piesne „Nebeské mocnosti..." všetci robia tri velké poklony.

K: spieva ekténiu: Vykonajme našu večernú modlitbu...

K: A dovoľ nám, Vládca, s dôverou a bez strachu z odsúdenia, vzývať teba, nebeského Boha Otca a povedať:

Ľ: Otče náš...

K: Lebo tvoje je kráľovstvo...

Ľ: Amen.

K: Pokoj všetkým!

Ľ: I tvojmu duchu.

K: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľ: Pred tebou, Pane.

K: Milosťou, štedrosťou a láskou...

Ľ: Amen.

K: Vnímajme! Vopred posvätené, sväté svätým!

Ľ: Jediný je svätý, iba jeden je Pán, Ježiš Kristus, na slávu Boha Otca. Amen.

Ľ: Verím, Pane, a vyznávam, že ty si Kristus, Syn živého Boha, ktorý prišiel na svet zachrániť hriešnikov, a ja som prvý z nich.

Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri, veď ja nezradím tajomstvo tvojim nepriateľom, ani ti nedám bozk ako Judáš, ale ako zločinec sa ti vyznávam:

Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Vládca, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Svätý, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Prijatie tvojich svätých tajomstiev, Pane, nech mi neslúži na súd alebo odsúdenie, ale na uzdravenie duše i tela. Bože, buď milostivý mne hriešnemu.

Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou.

Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi.

a spieva pričasten:

Ľ: Skúste a viďte, aký dobrý je Pán. Aleluja, aleluja, aleluja.

K: Pristúpte!

Ľ: Velebiť chcem Pána v každom čase. Aleluja.

Ľud zbožne pristupuje prijímať Telo Ježiša Krista.

Po sv. prijímaní

K: Teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen. Dobrorečíme ti, Kriste, Bože náš, lebo si nás učinil hodnými prijať tvoje prečisté telo a tvoju drahocennú krv preliatu za celý svet na odpustenie hriechov a za zjavenie tvojho tajomstva. Aleluja, aleluja, aleluja.

K: spieva ekténiu: Keď sme prijali...

K: V pokoji sa rozíďme.

Ľ: V mene Pánovom.

K: Modlime sa k Pánovi.

Ľ: Pane, zmiluj sa.

K: Všemohúci vládca...

Ľ: Amen.
Nech je požehnané Pánovo meno od teraz až na veky. (3x)

Žalm 33

Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť.

V Pánovi sa bude chváliť moja duša, * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.

Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne.

Hľadal som Pána a on ma vyslyšal * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.

Na neho hľaďte a budete žiariť * a tvár vám nesčervenie hanbou.

Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal * a vyslobodil hozo všetkých tiesní.

Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich.

Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán, * šťastný človek, čo sa utieka k nemu.

Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú.

Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.

K: Požehnanie Pánovo, nech je na vás s jeho milosťou a láskou, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen.

K: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľ: Sláva. I teraz. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

K: Kristus náš pravý Boh...

Ľ: Amen.