18:00 - Veľká večiereň s lítiou 1.1.

Kňaz: Požehnaný Boh náš teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Čtec: Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Ľud: Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny a spas, Dobrotivý, naše duše**.

Čtec: Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Ľud: Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Čtec: Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Ľud: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

Čtec: I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Ľud: Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.**

Čtec: Pane, zmiluj sa. 3x

Ľud: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

Čtec: I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Ľud: Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého.**

Kňaz: Lebo tvoje kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Čtec: Pane, zmiluj sa. 6x

Ľud: Pane, zmiluj sa. 6x

Čtec: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

Ľud: I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Čtec: Poďte, pokloňme sa Kráľovi nášmu, Bohu.

Ľud: Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi nášmu, Bohu.

Čtec: Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Ľud si môže sadnúť a spieva žalm 103:

Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty.

Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš.

Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy-nikdy.

Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali.

Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.

Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil.

Položil si hranicu a neprekročia ju, * ani viac nepokryjú zem.

Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy

a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd.

Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem.

Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku.

Zo zeme vyvádzaš chlieb * i víno, čo obveseľuje srdce človeka;

olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka.

Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil.

Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany.

Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište.

Na určovanie času si mesiac utvoril; * slnko vie, kedy má zapadať.

Prestieraš tmu a nastáva noc * a povylieza všetka lesná zver.

Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha.

Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách.

Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Zem je plná tvojho stvorenstva. * Tu more veľké, dlhé a široké,

v ňom sa hemžia plazy bez počtu, * živočíchy drobné i obrovské.

Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.

Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.

Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme.

Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán.

Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.

Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi.

Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva. * I teraz.

Aleluja, aleluja, aleluja, * sláva tebe Bože. 3x

Kňaz číta večerné modlitby.

Veľká ekténia:

Diakon: Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. Opakuje sa po každej prosbe.

Diakon: Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Diakon: Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Diakon: Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Diakon: Za veľkňaza všeobecnej cirkvi, nášho svätého otca povie meno, rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Diakon: Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu povie meno, bohumilého otca biskupa povie meno, za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Diakon: Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Diakon: Za toto mesto (alebo za túto obec alebo za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Diakon: Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Diakon: Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Diakon: Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Diakon: Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Diakon: Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Nato sa spievajú nasledujúce verše prvej katizmy, prípadne aj celá katizma (žalmy 1 – 3; 4 – 6; 7 – 8):

Ľud: Blažený človek, čo nekráča podľa rady bezbožných. Aleluja, aleluja, aleluja.

Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. Aleluja, aleluja, aleluja.

V bázni slúžte Pánovi a s chvením sa mu klaňajte. Aleluja, aleluja, aleluja.

Šťastní sú všetci, čo sa spoliehajú na neho. Aleluja, aleluja, aleluja.

Povstaň, Pane, zachráň ma, Bože môj. Aleluja, aleluja, aleluja.

Pane , jak mnoho je tých, čo ma sužujú. Aleluja, aleluja, aleluja.

Pane, ty si naša spása. Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. Aleluja, aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. Aleluja, aleluja, aleluja.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja, aleluja, aleluja.

Malá ekténia:

Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. Opakuje po každej prosbe.

Diakon: Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Diakon: Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Keď ľud začína spievať Pane, ja volám k tebe, kňaz požehná kadidlo, diakon berie kadidelnicu a okiadza podľa poriadku.

Ľud sa postaví a spieva Pane, ja volám, žalm 140, hlas 2.:

Pane, ja volám k tebe: * vyslyš ma, vyslyš ma, Pane * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj môj hlas. * Keď volám k tebe, vyslyš ma, Pane.**

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná Vyslyš ma, Pane.**

Pane, k mojim ústam postav stráž * a hliadku na okraj mojich perí.

Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému, * aby bezbožne vymýšľalo výmysly

s ľuďmi, čo páchajú neprávosť; * ani ich pochúťky nechcem jesť.

Nech ma spravodlivý tresce milosrdne, nech ma karhá, * no olej hriešnika nech nesteká po mojej hlave;

nech zotrvám v modlitbe, * kým oni robia zle.

Keď sa dostanú do tvrdých rúk sudcov, budú počuť moje slová * a uznajú, že boli mierne.

Ako keď sa zem orie a rozdrobuje na kúsky, * tak boli rozmetané ich kosti pri pažeráku podsvetia.

Pane, k tebe, Pane, sa upierajú moje oči: * k tebe sa utiekam, smrti ma nevydaj.

Chráň ma pred osídlom, čo mi nastavili, * pred nástrahami tých, čo páchajú neprávosť.

Nech všetci hriešnici upadnú do vlastných osídel, * ale ja nech cez ne prejdem.

Žalm 141

Nahlas volám k Pánovi, * nahlas a úpenlivo prosím Pána;

nariekam pred ním * a rozprávam mu o svojom súžení.

Ja síce klesám na duchu, * ale ty poznáš moje chodníky.
Na ceste, ktorou sa uberám, * nastavili mi osídlo.

Pozeral som sa napravo a videl som, * že sa už nik nepriznáva ku mne.

Nemám už kam sa uchýliť, * o môj život nik nestojí.

Pane, ku tebe volám a hovorím: * „Ty si moje útočište, môj podiel v krajine žijúcich.

Všimni si moju úpenlivú prosbu, * lebo som hrozne zdeptaný.

Osloboď ma od prenasledovateľov, * lebo sú mocnejší ako ja.

Verš: Vyveď ma zo žalára, aby som tvoje meno mohol velebiť.

(3. hlas) *Svojím krížom, Spasiteľu, zničil si vládu smrti. Urobil si koniec nástrahám pekla. Preto ľudské pokolenie vierou spasené navždy ťa bude v hymnách velebiť.

Verš: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, keď mi prejavíš priazeň.

*Pane, pri tvojom vzkriesení všetko bolo ožiarené. Raj sa nám znova otvoril. Tvorstvo ťa bude velebiť a piesňami večne oslavovať.

Verš: Z hlbín volám k tebe, Pane. Pane, vypočuj môj hlas.

*Ospevujme moc Otca i Syna a zvelebujme silu Svätého Ducha. Je to nerozdielne a nestvorené božstvo, Trojica jednej podstaty, ktorá večne kraľuje.

Verš: Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe.

Klaniame sa tvojmu úctyhodnému krížu, oslavujeme tvoje vzkriesenie, lebo tvojimi ranami všetci sme boli uzdravení.**

Potom sa spievajú nasledujúce sviatkové stichiry s ich veršami, hlas 1.:

Verš: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, Pane, kto obstojí? Ale u teba je odpustenie hriechov.

Aký to veľký div! * Zdroj života do hrobu sa dáva * a hrob rebríkom do neba sa stáva. * Raduj sa, Getsemanská záhrada, * svätý príbytok Bohorodičky. * Volajme, veriaci, spolu s Gabrielom: * Raduj sa, Milostiplná, s tebou je Pán, ktorý skrze teba udeľuje svetu veľké milosrdenstvo.**

Verš: Spolieham sa na teba, Pane. Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. Moja duša dúfa v Pána.

Aký to veľký div! * Zdroj života do hrobu sa dáva * a hrob rebríkom do neba sa stáva. * Raduj sa, Getsemanská záhrada, * svätý príbytok Bohorodičky. * Volajme, veriaci, spolu s Gabrielom: * Raduj sa, Milostiplná, s tebou je Pán, ktorý skrze teba udeľuje svetu veľké milosrdenstvo.**

Verš: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, nech dúfa Izrael v Pána.

Obdivuhodné sú tvoje tajomstvá, Bohorodička. * Vládkyňa, ty si prestol Najvyššieho. * A dnes si odišla zo zeme do nebies. * Veľkolepá je tvoja sláva. * Boh ťa zahrnul úžasnými divmi. * Panny, vystúpte k výšinám spolu s Matkou Kráľa. * Raduj sa, Milostiplná, s tebou je Pán, ktorý skrze teba udeľuje svetu veľké milosrdenstvo.**

Verš: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Obdivuhodné sú tvoje tajomstvá, Bohorodička. * Vládkyňa, ty si prestol Najvyššieho. * A dnes si odišla zo zeme do nebies. * Veľkolepá je tvoja sláva. * Boh ťa zahrnul úžasnými divmi. * Panny, vystúpte k výšinám spolu s Matkou Kráľa. * Raduj sa, Milostiplná, s tebou je Pán, ktorý skrze teba udeľuje svetu veľké milosrdenstvo.**

Verš: Chváľte Pána, všetky národy. Oslavujte ho, všetci ľudia.

Tvoje zosnutie oslavujú * mocnosti, prestoly, kniežatstvá i panstvá, * sily, cherubíni a strašní serafíni. * Aj ľudia na zemi sa radujú, * tešia sa z tvojej božskej slávy. * Spolu s anjelmi a archanjelmi padajú na zem králi * a všetci ti spievajú: * Raduj sa, Milostiplná, s tebou je Pán, ktorý skrze teba udeľuje svetu veľké milosrdenstvo.**

Verš: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá na veky.

Tvoje zosnutie oslavujú * mocnosti, prestoly, kniežatstvá i panstvá, * sily, cherubíni a strašní serafíni. * Aj ľudia na zemi sa radujú, * tešia sa z tvojej božskej slávy. * Spolu s anjelmi a archanjelmi padajú na zem králi * a všetci ti spievajú: * Raduj sa, Milostiplná, s tebou je Pán, ktorý skrze teba udeľuje svetu veľké milosrdenstvo.**

Sláva. I teraz (ľud sa postaví):**

Vplyvom Božej prozreteľnosti * zo všetkých končín prišli svätí apoštoli * a s úctou bozkali tvoje presväté telo. * Nebeské mocnosti s nebeským Vládcom obklopili tvoje telo, * čo v sebe nosilo Boha. * Plní nevýslovnej úcty ho niesli v nádhernom sprievode * a volali k nebeským kniežatám: * Prichádza vaša Kráľovná, verná služobníčka Božia. * Svoje brány otvárajte a so slávou ju vítajte. * Veď je to Matka večného Slova. * Ona ľudstvu sprostredkovala spásu. * My na ňu nemôžeme pozerať, * ani primeranú úctu je vzdávať. * Boh ju vyvýšil nad všetko pomyslenie. * Preto, prečistá Bohorodička, * keď si teraz so svojím Synom a naším Kráľom, * modli sa ustavične za vyvolený ľud Boží. Za tvoju pomoc ťa budeme večne velebiť.**

Keď ľud začne spievať poslednú stichiru, kňaz si oblieka felón, keď ho predtým požehnal a pobozkal. Keď sa spieva Sláva, prichádza s diakonom pred svätý prestol. Vtedy sa otvárajú cárske dvere. Diakon berie kadidelnicu - ktorú kňaz najprv požehnal - a spolu s kňazom obchádza svätý prestol. Začínajú od pravej strany so svieconosičmi, ktorí kráčajú pred nimi. Vychádzajú severnými dverami.

Zastavia sa pred cárskymi dverami: svieconosiči stoja po stranách, jeden pred ikonou Bohorodičky, druhý pred ikonou Spasiteľa, diakon uprostred a za ním kňaz. Obidvaja sa poklonia. Diakon drží orár troma prstami a hovorí potichu: Modlime sa k Pánovi. Kňaz sa ticho modlí: Dobrý Kráľ, milujúci človeka:

Po modlitbe vchodu diakon ukazuje orárom na východ a hovorí kňazovi: Požehnaj, vladyka, svätý vchod.

Kňaz: Požehnaný vchod tvojich svätých teraz i vždycky i na veky vekov.

Diakon: Amen.

Po dospievaní stichir sa diakon postaví do cárskych dverí pred kňaza, urobí kadidelnicou kríž a volá: Premúdrosť. Stojme úctivo!

Diakon: Premúdrosť. Stojme úctivo!

Ľud: Svetlo tiché, * svätej slávy, * nesmrteľného Otca nebeského, * svätého blaženého, * Ježišu Kriste, * keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme Otca * i Syna * i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné * preľubeznými * hlasmi * oslavovať teba, * Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu. Preto ťa celý vesmír velebí.**

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým!

Diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Ľud: nedeľný prokimen s veršami, hlas 6.:

Pán kraľuje, * zaodel sa velebou.

Verše:

1. Zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal.

2. Tak upevnil zemekruh, že sa nezachveje.

3. Tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta po všetky časy.

Verš: Pán kraľuje. Ľud: Zaodel sa velebou.

Diakon: Premúdrosť!

Čtec: Čítanie z knihy... (Gn 28, 10-17; Ez 43, 27b – 44, 4a; Prís 9, 1-11)

Čítanie z knihy Genezis (28, 10-17)

Jakub sa teda vybral z Bersabe a putoval do Haranu. Keď došiel na (isté) miesto, zostal tam na noc, lebo slnko už zapadlo. Zobral jeden z kameňov toho miesta, položil si ho pod hlavu a spal na tom mieste. I snívalo sa mu, že vidí rebrík opretý o zem a jeho vrchný koniec siahal až do neba a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom. A hľa, nad ním stál Pán a hovoril: „Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Izáka. Zem, na ktorej odpočívaš, dám tebe a tvojmu potomstvu. A potomstva tvojho bude ako prachu zeme a ty sa rozšíriš na západ i na východ, na sever i na juh; v tebe a v tvojich potomkoch budú požehnané všetky pokolenia zeme. Hľa, ja som s tebou a budem ťa strážiť všade, kde pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, kým nesplním čo som ti prisľúbil.“ Vtedy sa Jakub prebudil zo spánku a povedal: „Ozaj, Pán je na tomto mieste a ja som o tom nevedel!“ I nadišiel ho strach a povedal: „Aké hrozné je toto miesto! Tu je naozaj dom Boží a tu je brána do neba!“

Čítanie z knihy proroka Ezechiela (43,27b – 44,4a)

Toto hovorí Pán: „Na ôsmy deň a naďalej nech obetujú kňazi na oltári vaše celopaly a vaše pokojné obety a ja vás prijmem,“ hovorí Pán, Jahve. Potom ma viedol naspäť cez vonkajšiu bránu svätyne, bola však zatvorená. A Pán mi riekol: „Táto brána bude zatvorená; neotvorí sa a nik cez ňu neprejde, lebo cez ňu vtiahol Pán, Boh Izraela; preto bude zatvorená. Čo sa kniežaťa týka, pretože je knieža, môže sa v nej zdržovať, aby tam jedol chlieb pred Pánom. Nech prichádza smerom od predsiene brány a tou istou cestou nech odchádza!“ Potom ma viedol smerom k severnej bráne pred priečelie chrámu a videl som, že Pánova velebnosť naplnila Pánov chrám!

Čítanie z knihy Prísloví (9,1-11)

Múdrosť si postavila dom; na siedmich stĺpoch spočíva. Pozabíjala svoj dobytok, namiešala víno a prestrela svoj stôl. Vyslala svoje služobnice zvestovať z najvyššej mestskej výšiny: „Ten, kto je pochabý, nech uchýli sa sem, (a) komu chýba rozum, toho poučím. Poďte (a) jedzte z môjho pokrmu a pite z vína, čo som namiešala! Opusťte pochabosť a budete žiť, budete kráčať cestou rozvážnosti. Kto dohovára posmievačovi, sám upadáva do hanby a kto karhá bezbožného, (utržuje) potupu. Nekarhaj posmievača, aby v ňom neskrsla voči tebe nenávisť, pokarhaj múdreho a bude ťa mať rád. Daj (poučenie) múdremu a bude ešte múdrejší, poučuj bezúhonného a pribudne mu ponaučenia. Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť. Bo skrze mňa sa rozmnožia tvoje dni a pridá sa ti k rokom života.“

Po čítaní sa kňaz vracia k svätému stolu, diakon však vzdá úctu kňazovi, obíde svätý stôl, vyjde severnými dverami a stojac pred zavretými cárskymi dverami, spieva ekténiu: Prosme všetci.

Ľud si môže sadnúť.

Diakon: Prosme všetci z celej duše a z celej svojej mysle volajme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. Opakuje sa aj po nasledujúcej prosbe.

Diakon: Pane a Vládca, Bože našich otcov, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Diakon: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Ľud: Pane, zmiluj sa. 3x po každej prosbe

Diakon: Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej cirkvi, nášho svätého otca povie meno, rímskeho pápeža, za nášho bohumilého otca biskupa povie meno, za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Diakon: Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Diakon: Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Ľud sa postaví a spieva tento hymnus:

Ráč nás, Pane, tento večer * zachrániť od hriechu.

Velebíme ťa, Pane, Bože Otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen.

Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, * lebo dúfame v teba.

Blahoslavený si, Pane, * nauč nás svoje pravdy.

Blahoslavený si, Vládca, * daj nám porozumieť svoje pravdy.

Blahoslavený si, Svätý, * osvieť nás svojimi pravdami.

Pane, tvoje milosrdenstvo je večné, * nepohŕdaj dielom svojich rúk.

Tebe patrí chvála, * tebe patrí pieseň.

Tebe, Otcu i Synu i Svätému Duchu, * patrí sláva teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Ľud si môže sadnúť.

Diakon: Vykonajme našu večernú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. Opakuje sa aj po nasledujúcej prosbe.

Diakon: Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Diakon: Celý večer prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu, prosme si od Pána.

Ľud: Daruj nám, Pane. Opakuje sa po každej ďalšej prosbe.

Diakon: Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Diakon: Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení prosme si od Pána.

Diakon: Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Diakon: Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Diakon: Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Diakon: Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

Kňaz (potichu):** Pane, Bože náš, ty si sklonil nebesia a zostúpil si pre spásu ľudského rodu. Zhliadni na svojich služobníkov i na svoje dedičstvo. Lebo pred tebou, prísnym, ale láskyplným Sudcom, tvoji služobníci sklonili svoje hlavy a pokorili svoje šije. Neočakávajú pomoc od ľudí, ale dúfajú v tvoje milosrdenstvo a čakajú na tvoju záchranu. Ochraňuj ich v každom čase, ale najmä v tento večer i v nadchádzajúcu noc, pred každým protivníkom, pred každým nepriateľským pôsobením diabla, pred márnymi myšlienkami a pred zlými spomienkami.

Kňaz zvolá: Nech je požehnávaná a oslavovaná vláda tvojho kráľovstva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

~~Kňaz s krížom v ruke a diakon s kadidelnicou vychádzajú severnými dverami. Odtiaľ idú do predsiene, alebo ak jej niet, na miesto blízko vchodových dverí chrámu. Vpredu ide chór a svieconosiči. Keď diakon prijal požehnanie kadidla, okiadza sväté ikony, ak sú v predsieni, potom kňaza, chór i ľud. Po skončení lítijných stichír diakon hlasno spieva ekténiu: Spas, Bože, svoj ľud. Pri konci kňaz zvoláva: Vypočuj nás, Bože a žehná ľud Pokoj všetkým! Diakon volá: Skloňme si hlavy, kňaz zvýšeným hlasom prednáša modlitbu: Veľmi milosrdný Vládca a po jej skončení sa všetci vracajú do chrámu k tetrapodu.~~

Ľud spieva lítijné stichiry. Počas nich sa môže konať sprievod okolo chrámu s plaščanicou.

Hlas 1.:

Patrilo sa, aby svedkovia a služobníci Slova * videli aj posledný zázrak * telesné zosnutie jeho Matky. * Aby nie len videli vystúpenie Spasiteľa, * ale boli svedkami i prechodu tej, čo ho porodila. * Preto Božou silou zovšadiaľ zhromaždení prišli na Sion * a doprevádzali tú, čo išla do neba * a je vyššia ako cherubíni. * Spolu s nimi aj my sa jej klaňajme, lebo sa prihovára za naše duše.**

Hlas 2.:

Tá, čo prevyšuje nebesia, * slávnejšia je ako cherubíni * a ctihodnejšia ako všetko tvorstvo, * ktorá pre svoju nesmiernu čistotu * stala sa príbytkom večnej podstaty, * odovzdáva dnes do rúk Syna presvätú dušu. * Spolu s ňou sa raduje všetko. A nám daruje veľké milosrdenstvo.**

Nadovšetko nepoškvrnená Nevesta * a Matka blahovôle Otcovej, * o ktorej bolo predpovedané, že sa stane * príbytkom nezmiešaného zjednotenia Božieho, * odovzdáva dnes prečistú dušu Tvorcovi a Bohu. * Veľkolepo ju prijímajú beztelesné sily * a do života prechádza * tá, ktorá je Matkou Života, * Sviecou neprístupného Svetla, * Záchranou pre veriacich, nádejou pre naše duše.**

Hlas 3.:

*Poďte, všetky končiny zeme, * chváľme vznešený odchod Božej Matky do večnosti, * veď do rúk Syna nepoškvrnenú dušu odovzdala. Preto jej svätým zosnutím svet znova prijal život. * Spolu s beztelesnými silami a apoštolmi radostne slávi sviatok žalmami, hymnami a duchovnými piesňami.

Sláva, hlas 5.:

Poďte, zhromaždenie milujúcich sviatky, * poďte a utvorme zbor spevákov, * poďte, piesňami ovenčime cirkev * odpočinkom Božieho stánku. * Dnes totiž nebesia otvárajú náručie, * keď berú k sebe tú, čo porodila toho, * ktorého nikto obsiahnuť nemôže. * A zem, keď odovzdáva Prameň Života, * ozdobuje sa požehnaním a velebou. * Anjeli tvoria chór s apoštolmi * a preľaknuto upierajú oči na tú, * čo prechádza zo života do života, * čo Pôvodcu života priviedla na svet. * Všetci sa jej pokloňme a žiadajme: * Vládkyňa, nezabudni na svojich blízkych, čo verne sviatkujú tvoje presväté zosnutie.**

I teraz, ten istý hlas:

Spievajte, ľudia, spievajte Matke nášho Boha, * lebo dnes svoju celkom svetlú dušu odovzdáva * do prečistých dlaní toho, * čo z nej bez semena prijal telo. * Jeho tiež prosí neprestajne, * aby celý svet obdaroval pokojom a veľkým milosrdenstvom.**

Lítijná ekténia:

Diakon: Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo, navštív svoj svet milosrdenstvom a zľutovaním, posilni pravoverných kresťanov a zošli na nich svoje bohaté milosrdenstvo: na príhovor našej prečistej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny, ktorej pamiatku konáme, mocou úctyhodného a životodarného Kríža, pod ochranou úctyhodných nebeských beztelesných mocností, úctyhodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána, svätých, slávnych a všechválnych apoštolov, našich svätých otcov, veľkých učiteľov celého sveta a svätiteľov Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho, nášho otca svätého arcibiskupa Mikuláša, lýcijskomyrského divotvorcu, svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov, svätého nábožného a apoštolom rovného veľkého kniežaťa Vladimíra, svätého hieromučeníka Jozafáta, svätých a slávnych mučeníkov víťazných v dobrom boji, našich prepodobných a bohonositeľských otcov Antona a Teodóza Pečerských a ostatných našich prepodobných a bohonositeľských otcov, svätých a spravodlivých Pánových predkov Joachima a Anny a všetkých svätých: prosíme ťa, veľmi milosrdný Pane, vypočuj nás hriešnych, ktorí sa k tebe modlíme, a zmiluj sa nad nami.

Ľud: Pane, zmiluj sa. 12x

Diakon: Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej cirkvi, nášho svätého otca povie meno, rímskeho pápeža, za jeho zdravie a spásu, ako aj za to, aby mu Pán, náš Boh, daroval úplný úspech a pomoc vo všetkom: Pane, vypočuj nás a zmiluj sa.

Ľud: Hóspodi, pomíluj. 12x

Diakon: Prosíme ťa aj za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu povie meno, za nášho bohumilého otca biskupa povie meno, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi, za každú kresťanskú dušu, ktorá je zarmútená, trápi sa a potrebuje Božie milosrdenstvo i pomoc, za ochranu tohto mesta a jeho obyvateľov (alebo tejto obce a jej obyvateľov alebo tohto svätého domu a jeho obyvateľov), za pokoj a istotu celého sveta, za blaho svätých Božích cirkví, za spásu a pomoc pre našich otcov a bratov, ktorí sa horlivo a s Božou bázňou namáhajú a slúžia, za tých, ktorí sa vzdialili a sú v samote, za uzdravenie tých, čo ležia v chorobách, za usnutie, uľahčenie, blaženú pamiatku a odpustenie hriechov všetkých našich pravoverných otcov a bratov, ktorí už odišli do večnosti a ležia tu alebo kdekoľvek inde, za vyslobodenie zajatých, za našich bratov, ktorí sú v službách, i za všetkých slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme: volajme všetci.

Ľud: Kyrie eleison. 12x

Kňaz: Vypočuj nás, Bože, náš Spasiteľ, nádej všetkých končín zeme i tých, ktorí sú ďaleko na mori. Milosrdný Vládca, buď milosrdný k našim hriechom a zmiluj sa nad nami. Veď ty si Boh milosrdný a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňme si hlavy pred Pánom!

Ľud: Pred tebou, Pane.

Keď si všetci sklonia hlavy, kňaz sa nahlas modlí:

Veľmi milosrdný Vládca, Pane Ježišu Kriste, Bože náš, na príhovor našej prečistej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny, ktorej pamiatku konáme, mocou úctyhodného a životodarného Kríža, pod ochranou úctyhodných nebeských beztelesných mocností, úctyhodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána, svätých, slávnych a všechválnych apoštolov, našich svätých otcov, veľkých učiteľov celého sveta a svätiteľov Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho, nášho otca svätého arcibiskupa Mikuláša, lýcijskomyrského divotvorcu, svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov, svätého nábožného a apoštolom rovného veľkého kniežaťa Vladimíra, svätého hieromučeníka Jozafáta, svätých a slávnych mučeníkov víťazných v dobrom boji, našich prepodobných a bohonositeľských otcov Antona a Teodóza Pečerských a ostatných našich prepodobných a bohonositeľských otcov, svätých a spravodlivých Pánových predkov Joachima a Anny a všetkých svätých urob našu modlitbu tebe milou, daruj nám odpustenie našich prehrešení, ukry nás do tône svojich krídel, odožeň od nás každého nepriateľa a protivníka, obdaruj náš život pokojom, Pane, zmiluj sa nad nami aj nad celým svetom a spas naše duše, lebo si dobrý a láskavý k ľuďom.

Ľud: Amen.

Po skončení ekténie sa všetci vracajú do chrámu k tetrapodu, na ktorom je pripravených na požehnanie päť chlebov, pšenica, víno a olej; kňaz a diakon si stanú pred tetrapod a svieconosiči napravo i naľavo na protiľahlých stranách. Keď sa spieva posledný tropár, diakon - po prijatí požehnania kadidla - okiadza tetrapod zo štyroch strán a potom kňaza.

Ľud si môže sadnúť a spieva veršové slohy z príslušného hlasu (strany 99 – 119).

Sláva. I teraz, stichira sviatku, hlas 4.:

Bohorodička, Panna, keď si odišla k tomu, * ktorý sa nevýslovne narodil z teba, * boli pritom Boží brat a prvý hierarcha Jakub, * najctihodnejší hlavný apoštol Peter, * najvyšší znalec náuky o Bohu * a všetok božský zbor apoštolov. * Na základe zjavenej náuky o Bohu * ospevovali božské a hrozné tajomstvo prozreteľnosti Krista Boha * a keď pochovali tvoje telo, * ktoré dalo začiatok Životu a nosilo Boha, * radovali sa, Nanajvýš ospevovaná. * Nad nimi presväté a prastaré anjelské sily * žasli nad divom, obracali sa k sebe a vraveli: * Zodvihnite svoje brány * a prijmite tú, čo porodila Vládcu neba i zeme. * Chválami ospevujme jej vznešené a sväté telo, * príbytok Pána, nami neviditeľného. * Preto aj my sviatkujeme tvoju pamiatku * a k tebe, Nanajvýš ospevovaná, prevolávame: Posilni kresťanov a zachráň naše duše.**

(Ľud sa postaví.)

Ľud: *Teraz * prepustíš, Pane, * svojho služobníka * podľa svojho slova v pokoji. * Lebo * moje oči videli * tvoju Spásu, ktorú si pripravil pred tvárou * všetkých národov, * Svetlo * na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.

Čtec: Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Ľud: Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Čtec: Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Ľud: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

Čtec: I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Ľud: Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.**

Čtec: Pane, zmiluj sa. 3x

Ľud: Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

Čtec: I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Ľud: Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás Zlého.**

Kňaz: Lebo tvoje kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Tropár sviatku, hlas 1.:

Pri pôrode si panenstvo zachovala, Bohorodička, * pri smrti svet si neopustila. * Odišla si do večnej blaženosti, * lebo si Matka Života a svojimi modlitbami zbavuješ smrti naše duše.* ~~3x*~~ (bez Sláva)

Po výzve diakona: Modlime sa k Pánovi kňaz berie jeden chlieb a žehná ním iné chleby, potom ho odkladá a zvýšeným hlasom modlí sa modlitbu: Pane Ježišu Kriste, Bože náš. Keď hovorí slová: Požehnaj, ukazuje pravou rukou na chleby, pšenicu, víno, olej.

Kňaz: Modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Kňaz: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, ty si požehnal päť chlebov a nasýtil si nimi päť tisíc mužov. Ty sám požehnaj aj tieto chleby, pšenicu, víno a olej. Rozmnož ich v tomto meste (alebo v tejto obci, alebo v tomto svätom dome) i po celom svojom svete a posväť veriacich, ktorí z nich budú požívať. Lebo ty požehnávaš a posväcuješ všetko, Kriste, Bože náš, a my ti vzdávame slávu s tvojím Otcom, ktorý nemá počiatku, a s tvojím presvätým, dobrým a životodarných Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Ľud: Nech je požehnané Pánovo meno * odteraz až na veky. 3x

Ľud si môže sadne a spieva túto časť žalmu 33:

Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť.

V Pánovi sa bude chváliť moja duša; * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.

Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne.

Hľadal som Pána a on ma vyslyšal * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.

Na neho hľaďte a budete žiariť * a tvár vám nesčervenie hanbou.

Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal * a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.

Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich.

Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; * šťastný človek, čo sa utieka k nemu.

Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú.

Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.

Ľud sa postaví.

Kňaz: Požehnanie Pánovo nech je na vás s jeho milosťou a láskou teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Premúdrosť!

Ľud: Požehnaj!

Kňaz: Požehnaný Ten, ktorý je, Kristus, Boh náš, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú vieru na veky vekov.

Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.**

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva. I teraz. Pane, zmiluj sa. 3x Požehnaj.

Kňaz: Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, ktorej slávnostný sviatok Zosnutia dnes radostne slávime, a všetkých svätých nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.