8. KATIZMA

Žalm 55

Zmiluj sa nado mnou, Bože, lebo ma prenasleduje človek, * každodenne ma napáda a utláča.

Moji nepriatelia ma prenasledujú deň čo deň * a veľa je tých, čo bojujú proti mne, Najvyšší.

Kedykoľvek ma popadne strach, * spolieham sa na teba.

Na Boha, ktorého slovo velebím, * na Boha sa ja spolieham

a nebojím sa: * veď čože mi môže urobiť človek?

Dennodenne mi spôsobujú škodu, * myslia len na to, ako mi zle urobiť.

Podnecujú spory, stroja úklady, * idú mi v pätách a sliedia.

Ako mne číhali na život, tak im odplať neprávosť, * Bože, v hneve zraz pohanov až k zemi.

Ty vieš, koľko ráz som musel utekať: * pozbieraj moje slzy do svojich nádob; či nie sú zapísané v tvojich účtoch?

Vtedy moji nepriatelia ustúpia, ešte v ten deň, keď budem volať: * áno, viem, že ty si môj Boh.

Na Boha, ktorého slovo velebím, * na Pána, ktorého slovo velebím,

na Boha sa ja spolieham * a nebojím sa: veď čože mi môže urobiť človek?

Bože, ešte mám splniť sľuby, čo som tebe urobil; * obety chvály ti prinesiem,

lebo ty si mi život zachránil pred smrťou a nohy pred pádom, * aby som kráčal pred Bohom vo svetle žijúcich.

Žalm 56

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou, * lebo sa k tebe utiekam;

v tieni tvojich krídel nachodím útočište, * kým sa nepominú nástrahy.

Volám k Bohu, k Najvyššiemu, * k Bohu, ktorý mi preukazuje dobro.

On zošle pomoc z neba a zachráni ma; * zahanbí tých, čo ma týrajú. Boh zošle svoju milosť a pravdu.

Som akoby uprostred levíčat, * čo požierajú ľudí.

Ich zuby sú ako oštepy a šípy, * ich jazyk sťa nabrúsený meč.

Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

Mojim nohám nastavili osídlo, * až sa mi skormútila duša;

predo mnou vykopali jamu, * no sami do nej padli.

Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce; * budem ti spievať a hrať.

Prebuď sa, duša moja, * prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu.

Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi * a zaspievam ti žalmy medzi národmi.

Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo * a tvoja vernosť až po oblaky.

Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou.

Žalm 57

Vari vy, mocnári, naozaj hlásate spravodlivosť, * vari správne súdite ľudských synov?

Naopak, v srdci páchate neprávosti, * vaše ruky pripravujú násilie na zemi.

Hriešnici sú na scestí už od lona matky, * od materského života blúdia klamári.

Jed v nich podobá sa jedu hadiemu, * jedu hluchej vretenice, čo si uši zapcháva,

ktorá nepočúva hlas zaklínačov, * hlas skúseného čarodeja.

Bože, vylám im zuby v ústach, * rozdrv čeľusť levov, Pane.

Nech sa rozplynú sťa voda, čo steká, * nech vyschnú ako zdeptaná tráva.

Nech sa pominú ako slimák, čo sa v hlien rozteká, * ako nedonosený plod ženy, ktorý slnko neuzrie.

Prv ako vaše hrnce pocítia oheň z bodliaka, * zaživa ich strávi ako oheň hnevu.

Spravodlivý sa poteší, keď pomstu uvidí, * umyje si nohy v krvi hriešnika.

A ľudia povedia: “Naozaj je odmena pre spravodlivého, * naozaj je Boh, čo súdi na zemi.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 58

Vytrhni ma, Bože, z moci mojich nepriateľov, * chráň ma pred tými, čo povstávajú proti mne.

Vytrhni ma z rúk zločincov * a zachráň pred krvilačníkmi.

Pozri, úklady robia na môj život * a surovo sa vrhajú na mňa.

Pane, neťaží ma ani priestupok, ani hriech; * nedopustil som sa neprávosti,

a predsa sa zbiehajú a na mňa chystajú. * Hor’ sa, poď mi v ústrety a pozri.

Ty, Pane, Bože mocností, Boh Izraela * precitni a potrestaj všetkých pohanov, nemaj zľutovanie nad tými, čo, vierolomne konajú.

Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy * a pobehujú okolo mesta.

Hľa, čo chrlia ich ústa, * meč majú na perách: “Ktože to počuje?”

Ty sa im však smeješ, Pane; * vysmievaš sa všetkým pohanom.

Záštita moja, čakám na teba; * lebo ty, Bože, si moja ochrana.

So mnou je Boh, jeho láska ma predchádza. * Boh dá, že svojimi nepriateľmi budem môcť pohrdnúť.

Nepobi ich, aby môj ľud nezabudol; * rozožeň ich svojou mocou a zraz ich k zemi, Pane, môj ochranca.

Pre hriech ich úst, pre reč ich perí nech sa chytia do svojej pýchy; * pre kliatbu a lož, ktorú vyriekli.

Skoncuj s nimi v rozhorčení, skoncuj a nebude ich; * a spoznajú, že Boh panuje v Jakubovi a až po kraj zeme.

Na večer sa vracajú, zavýjajú ako psy * a pobehujú okolo mesta.

Túlajú sa za pokrmom * a ak sa nenasýtia, skuvíňajú.

Ja však budem oslavovať tvoju moc * a z tvojho milosrdenstva sa tešiť od rána,

lebo ty si sa mi stal oporou * a útočišťom v deň môjho súženia.

Tebe, záštita moja, chcem spievať, * lebo ty, Bože, si môj ochranca, môj Boh, moje milosrdenstvo.

Žalm 59

Bože, ty si nás odvrhol, ty si nás rozohnal; * rozhneval si sa, ale opäť sa k nám obráť.

Zatriasol si zemou, rozštiepil si ju, * ale zahoj jej trhliny, lebo sa chveje.

Tvrdú skúšku si zoslal na svoj ľud, * napojil si nás vínom závratu.

Tým, čo sa ťa boja, dal si znamenie, * aby utiekli pred lukom.

Aby sa vyslobodili tí, ktorých miluješ; * zachráň nás svojou pravicou a vyslyš nás.

Vo svojej svätyni Boh povedal: * “S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie.

Môj je Galaád a môj je Manasses; * Efraim je prilba mojej hlavy.

Júda je moje žezlo vladárske, * Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam.

Idumea sa mi stane podnožkou, * nad Filištínskom víťazne zajasám.”

Kto ma privedie do opevneného mesta * a kto ma odprevadí až do Idumey?

Kto iný, ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? * A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?

Pomôž nám dostať sa z útlaku, * pretože ľudská pomoc nestačí.

S Bohom budeme udatní, * on našich utláčateľov pošliape.

Žalm 60

Vypočuj, Bože, moju vrúcnu prosbu, * všimni si moju modlitbu.

Od konca zeme volám k tebe, keď sa mi srdce chveje úzkosťou, * priveď ma na nedostupné bralo.

Ty si moja nádej * a bašta pred nepriateľom.

V tvojom stánku chcem prebývať naveky * a skrývať sa pod ochranou tvojich krídel.

Veď ty si, Bože môj, vypočul moju modlitbu, * dal si mi dedičstvo tých, čo si ctia tvoje meno.

Kráľovi pridaj k jeho dňom ďalšie * a jeho roky nech trvajú z pokolenia na pokolenie.

Pred Božou tvárou nech tróni večne * a nech ho chráni milosť a vernosť.

Tak budem naveky ospevovať tvoje meno * a plniť svoj sľub deň čo deň.

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:

Žalm 61

Iba v Bohu spočiň, duša moja, * lebo od neho mi prichádza spása.

Iba on je moje útočište a moja spása, * moja opora, nezakolíšem sa nikdy viac.

Dokedy chcete napádať človeka, dokedy ho chcete všetci krušiť * ako stenu, čo sa nakláňa, ako múr, čo sa váľa?

Stroja sa zvrhnúť ho z popredného miesta, * v klamaní majú záľubu,

dobrorečia svojimi ústami, * no v srdci zlorečia.

Iba v Bohu spočiň duša moja, * lebo len on mi dáva nádej,

Iba on je moje útočište a moja spása, * moja opora, nezakolíšem sa.

V Bohu je moja spása i sláva; * Boh je moja sila a v Bohu je moje útočište.

Dúfajte v neho, ľudia, v každom čase, pred ním si srdce otvorte; * Boh je naše útočište.

Veď iba klam a mam sú potomci Adama, * ľudia sú iba preludom.

Keby si stali na váhu, * dohromady sú ľahší ako para.

Nespoliehajte sa na násilie a neprepadnite zbojstvu; * ak vám pribúda bohatstva, neoddávajte mu srdce.

Raz prehovoril Boh, * počul som toto dvoje: že Boh je mocný

a ty, Pane, milostivý; * že ty každému odplácaš podľa jeho skutkov.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe.

Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo;

ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu.

Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať.

Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe.

Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami.

Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána.

Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou.

Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme;

vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov.

Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov.

Žalm 63

Počuj, Bože, môj hlasitý nárek; * ochraňuj mi život pred strašným nepriateľom.

Bráň ma pred zberbou ničomníkov * pred tlupou zločincov.

Jazyk si brúsia ako meč, ako šípy hádžu jedovaté slová, * aby nevinného zasiahli z úkrytu.

Znezrady a smelo doňho strieľajú, * utvrdzujú sa v zločinnom zámere.

Radia sa, ako zastrieť osídla, * a vravia si: “Ktože ich zbadá?”

Vymýšľajú neprávosť a čo vymyslia, aj dovŕšia. * Hlbočina je človek a jeho srdce priepasť.

Lež Boh ich zasiahol svojimi šípmi; * zrazu ich pokryli rany,

vlastný jazyk sa im stal nešťastím. * Všetci, čo ich vidia, kývajú hlavou,

strach zachváti každého človeka; * i budú hlásať Božie skutky a chápať jeho diela.

Spravodlivý sa teší v Pánovi a spolieha sa na neho * a jasajú všetci, čo majú srdce úprimné.

Sláva: I teraz: