Texty na večierni s liturgiou sv. Jána Zlatoústeho
Pane, ja volám k tebe: 5. hlas:
Žalm 140
Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma: Vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj hlas môj. * Keď volám k tebe. * Vyslyš ma, Pane.
Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná. * Vyslyš ma, Pane.
Bože, stráž nad mojimi rečami * a dozeraj na moje slová. – Nedovoľ, aby sa mi srdce naklonilo k zlému, * aby som sa dal na bezbožné skutky so zločincami a zasadal si s nimi na hostinách. – Nech ma radšej statočný človek uderí a priateľ pokarhá, * ale nech mi bezbožníci olejom nekropia hlavu na privítanie, – lebo tým by som sa stal * účastným na ich zločinoch. – Budú vydaní Božej spravodlivosti * a ľudia uznajú že moje slová boli pravdivé. – Ich kosti budú pohodené na okraji hrobu * ako kusy dreva a úlomky skál roztrúsené po zemi. – Ale moje oči sa obracajú k tebe, Pane a Bože môj, * k tebe sa utiekam, ochraňuj môj život. – Ochráň ma pred osídlom, čo mi nastrojili, * pred nástrahami zlých ľudí. – Nech bezbožní popadajú do vlastných sietí, * zatiaľ čo ja prejdem bezpečne pomimo.
Žalm 141
Zo všetkých síl volám k Bohu o pomoc, * hlasite prosím Boha o zľutovanie. – Predkladám mu svoje ťažkosti, * rozprávam mu o svojich úzkostiach. – Ja klesám na duchu, * ale ty, Bože, vieš, kade mám ísť. – Na chodníku, ktorým sa uberám, * nastavili mi osídlo. – Obzerám sa napravo * a nik sa ku mne nepriznáva, – nemám výhľad na útek, * nikomu nezáleží na mojom živote. – Bože, k tebe úpenlivo volám. * Ty si moje útočisko, ty si všetko, čo mám na tomto svete. – Vypočuj moje volanie o pomoc, * lebo som úplne vyčerpaný. – Zachráň ma pred mojimi prenasledovateľmi, * lebo sú silnejší odo mňa.
Verš 10: Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť.
(5. hlas) Keďže som bohatý na vášne, * nosím na sebe klamné rúcho pokrytectva, * radujem sa v zlobe nezdržanlivosti, * dávam najavo nesmiernu bezcitnosť, * lebo si nevšímam svoju myseľ, * čo je pohodená pred dverami pokánia, * vyhladnutá po akomkoľvek dobre * a chorá pre moju nepozornosť. * Ty však, Pane, urob zo mňa Lazára chudobného na hriechy, * aby sa nestalo, že nedostanem prst, čo by zvlažil * môj ubolený jazyk v neuhasiteľnom ohni, * keby som to potreboval. * Daj mi príbytok v lone patriarchu Abraháma, ** veď ty miluješ človeka.
Verš 9: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi priazeň prejavíš.
Keďže som bohatý na vášne, * nosím na sebe klamné rúcho pokrytectva, * radujem sa v zlobe nezdržanlivosti, * dávam najavo nesmiernu bezcitnosť, * lebo si nevšímam svoju myseľ, * čo je pohodená pred dverami pokánia, * vyhladnutá po akomkoľvek dobre * a chorá pre moju nepozornosť. * Ty však, Pane, urob zo mňa Lazára chudobného na hriechy, * aby sa nestalo, že nedostanem prst, čo by zvlažil * môj ubolený jazyk v neuhasiteľnom ohni, * keby som to potreboval. * Daj mi príbytok v lone patriarchu Abraháma, ** veď ty miluješ človeka.
Žalm 129
Verš 8: Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, vypočuj môj hlas.
(5. hlas, podoben Ráujsja póstnikom:) Keď si telom kráčal po druhom brehu Jordánu, * volal si k tým, čo boli s tebou, Ježišu: * Priateľ Lazár už zomrel, * práve sa odovzdáva hrobu. * Preto sa, priatelia moji, kvôli vám radujem, * aby ste sa naučili, že viem všetko, * veď som Boh, čo nepodlieha zmene, * hoci ako viditeľný človek vyzerám. * Poďme ho teda oživiť, * aby smrť pocítila jeho víťazstvo i dokonalú skazu, ** ktorú vykonám, keď dám svetu veľké milosrdenstvo.
Verš 7: Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.
Napodobňujme Martu a Máriu, veriaci, * pošlime k Pánovi božské skutky ako modlitby, * aby po svojom príchode vzkriesil našu myseľ, * čo kruto leží mŕtva a necitlivá v hrobe, * vôbec nepociťuje bázeň bez božským * a teraz nemá životnú silu. * Volajme pritom: Pozri, Pane, * a ako si kedysi desivým príchodom prebudil, * svojho priateľa Lazára, Súcitný, * práve tak všetkých oživ, ** a daruj veľké milosrdenstvo.
Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.
(6. hlas, podoben Hóspodi na hrób:) Druhý deň je Lazár v hrobe. * Vidí tých, čo sú mŕtvi od vekov. * Díva sa tam na veci zvláštne a hrozivé, * na nespočetné množstvo držané putami podsvetia. * Preto príbuzní horko nariekajú, * keď jeho hrob vidia pred sebou. * Kristus však prichádza oživiť svojho priateľa, * uskutočniť súlad všetkých v jednote. ** Požehnaný si, Spasiteľ, zmiluj sa nad nami!
Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.
(4. hlas) V šiestom mesiaci bol k čistej Panne poslaný archanjel. * Povedal jej, aby mala radosť * a zvestoval, že z nej Vykupiteľ vzíde. * Preto po prijatí pozdravu počala teba, predvečného Boha, * čo sa nevýslovne rozhodol stať človekom ** na spásu našich duší.
Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.
Bohorodička počula reč, ktorú nepoznala, * veď archanjel jej hovoril slová dobrej zvesti. * S vierou teda prijala pozdrav, * a tak počala teba, predvečného Boha. * Preto aj my voláme k tebe s radosťou: * Bože, ktorý si z nej bez zmeny prijal telo, * obdaruj svet pokojom ** a naše duše veľkým milosrdenstvom.
Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.
Hľa, teraz sa nám zjavilo pozvanie, * Boh sa nevýslovne zjednocuje s ľuďmi, * hlasom archanjela sa zaháňa klamstvo. * Panna totiž prijíma radosť, zem sa stala nebom, * svet sa zbavil prvotného prekliatia. * Nech sa stvorenie raduje a nech nahlas volá: * Náš Tvorca a Vykupiteľ, ** Pane, sláva tebe!
Žalm 116
Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.
(1. hlas, podoben Vsechváľnii múčenicy:) Veľký Gabriel, myseľ dobre vidiaca Boha, * žiarivá a spasiteľná, * hľadí na trojnásobne slnečné Svetlo * a spolu s nebeskými chórmi ospevuje * božské a hrozné tajomstvo. * On prosí, aby boli naše duše obdarované ** pokojom a veľkým milosrdenstvom.
Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.
Veľké tajomstvo, anjelom spočiatku neznáme * a pred vekmi utajené * bolo zverené jedine tebe, Gabriel, * a povedal si ho jedine Čistej, * keď si prišiel do Nazareta. * S ňou pros, aby boli naše duše obdarované ** pokojom a veľkým milosrdenstvom.
Verš: Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.
Najdôstojnejší Gabriel, vodca anjelov, * ty si neprestajne plný svetla, * konáš vôľu Všemohúceho a plníš jeho príkazy. * Tých, čo ťa s vierou uctievajú, zachraňuj, * neprestajne pros, aby boli naše duše obdarované ** pokojom a veľkým milosrdenstvom.
Z neba bol poslaný archanjel Gabriel, * aby Panne zvestoval počatie. * Keď prišiel do Nazareta, uvažoval o dive a žasol: * „Neobsiahnuteľný, čo je na výsostiach, * ako sa narodí z Panny? * Ten, čo má nebo za trón a zem za podnožku * ako si urobí príbytok v lone Panny? * Ten, na ktorého šestorokrídli a mnohookí hľadieť nemôžu, * rozhodol sa jediným slovom z nej prijať telo. * On je skutočné Božie Slovo! * Čo teda stojím a nehovorím Panne: * Raduj sa, Obdarená milosťou, Pán s tebou! * Raduj sa, čistá Panna! * Raduj sa, nevesta, ktorá muža nepoznala! * Raduj sa, matka Života! ** Požehnaný je plod tvojho lona.“
Diakon: Modlime sa k Pánovi.
Kňaz: Dobrý Kráľu, ty miluješ ľudí a všetko požehnávaš. Vrúcne ťa prosíme so srdcom skrúšeným a duchom pokorným: požehnaj aj naše vchody a východy, Kriste, pravý Bože náš. Lebo tvoj príchod na zem i odchod na nebesia, i tvoje spolužitie s ľuďmi sú požehnané teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Diakon: Požehnaj, vladyka, svätý vchod.
Kňaz: Požehnaný vchod tvojich svätých teraz i vždycky, i na veky vekov.
Diakon: Amen.
Diakon: Premúdrosť, stojme úctivo!
A spievame hymnus Svetlo tiché:
Svetlo tiché svätej slávy * nesmrteľného, Otca nebeského, * svätého, blaženého, * Ježišu Kriste, * keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme Otca i Syna, i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné preľúbeznými hlasmi oslavovať teba, Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu, * preto ťa celý vesmír velebí.
Diakon: Vnímajme!
Kňaz: Pokoj všetkým.
Diakon: Premúdrosť, vnímajme!
Prokimen, 4. hlas: Pred tvárou Pána budem kráčať v krajine živých.
Verš: Milujem Pána, lebo vypočul môj prosebný hlas.
Čítanie z knihy Genezis (43,26–31; 45,1–16)
Prokimen, 4. hlas: Svoje modlitby k Pánovi * vyslovím pred všetkým jeho ľudom.
Verš: Dôveroval som, preto som povedal: „Som veľmi pokorený!“
Čítanie z knihy Príslovia (21,23 – 22,4)
Potom aj dve čítanie sviatku. Po ich skončení prechádzame do liturgie malou ekténiou so zvolaním Trojsvätej piesne
Prokimen, 4. hlas: Deň čo deň zvestujte – spásu nášho Boha.
Verš: Spievajte Pánovi pieseň novú; spievaj Pánovi celá zem!
Namiesto Dôstojné je:
Zem, s jasotom * zvestuj veľkú radosť. * Vychvaľujte, nebesia, * slávu Božiu.
Irmos, 4. hlas:
Ako sa nesmela hriešna ruka dotknúť archy, * tak nech sa nedotýka živého stánku Božieho. * S nadšením spievaj, Cirkev, pozdrav anjela: ** Raduj sa, Mária, Pán s tebou!
Pričasten:
Pán si vyvolil Sion: * želal si mať ho za svoj príbytok. Aleluja.