Veľká večiereň 25.3.
Kňaz: Požehnaný Boh náš [v každom čase,] teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov, zmiluj sa nad nami.)
Ľud: Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.
Žalm 103
Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha.
Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty.
Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš.
Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.
Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy, nikdy.
Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali.
Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.
Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil.
Položil si hranicu a neprekročia ju * ani viac nepokryjú zem.
Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy
a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd.
Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.
Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem.
Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku.
Zo zeme vyvádzaš chlieb * i víno, čo obveseľuje srdce človeka;
olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka.
Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil.
Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany.
Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište.
Na určovanie času si Mesiac utvoril; * Slnko vie, kedy má zapadať.
Prestieraš tmu a nastáva noc, * a povylieza všetka lesná zver.
Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha.
Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách.
Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.
Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.
Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.
Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.
Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.
Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú, a vracajú sa do prachu.
Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené, * a obnovuješ tvárnosť zeme.
Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán.
Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.
Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi.
Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.
Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe Bože. (3x)
Počas toho, ako ľud prednáša 103. žalm, kňaz sa modlí nasledujúce, tzv. svitilničné modlitby
Prvá modlitba
Pane, štedrý a milosrdný, plný dobra a trpezlivosti, zhliadni na našu modlitbu a prijmi hlas našich prosieb. Daj nám znamenie lásky, uveď nás na svoju cestu, aby sme kráčali v tvojej pravde. Naplň naše srdcia radosťou, aby sme mali bázeň pred tvojím svätým menom: lebo ty si veľký, ty robíš zázraky. Ty jediný si Boh a niet ti rovného medzi bohmi. Pane, mocný v milosti a dobrotivý v sile, pomáhaš, utešuješ a zachraňuješ všetkých, čo dúfajú v tvoje sväté meno.
Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Druhá modlitba
Pane, nekarhaj nás vo svojom rozhorčení a netrestaj nás vo svojom hneve, ale zaobchádzaj s nami podľa svojho milosrdenstva, lekár našich duší. Priveď nás do prístavu tvojej vôle, osvieť oči našich sŕdc na poznanie tvojej pravdy a daj nám zvyšok dnešného dňa i celý náš život prežiť bez hriechu a v pokoji pre modlitby Bohorodičky a všetkých svätých.
Lebo tvoja je vláda a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Tretia modlitba
Pane, Bože náš, rozpomeň sa na nás hriešnych a nepotrebných služobníkov, keď vzývame tvoje sväté a poklonyhodné meno. Nezahanbi nás, lebo čakáme od teba milosti, ale daj nám všetko, o čo prosíme, na spásu a dovoľ nám, aby sme ťa milovali celým srdcom, mali bázeň pred tebou a vo všetkom konali tvoju vôľu.
Lebo ty si dobrý a človeka milujúci Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Štvrtá modlitba
Neutíchajúcimi piesňami a ustavičnými chválospevmi ťa ospevujú sväté anjelské mocnosti. Aj naše ústa naplň svojou chválou, aby ju vzdávali veľkoleposti tvojho svätého mena. Na príhovor Bohorodičky a všetkých svätých nám daj nasledovať ťa spolu so všetkými, ktorí žijú v opravdivej bázni pred tebou a zachovávajú tvoje prikázania.
Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Piata modlitba
Požehnaný si, Pane, Bože vševládny, ty poznáš myšlienky človeka, poznáš aj naše potreby a spĺňaš ich v oveľa väčšej miere, než prosíme alebo by sme sa nazdali. Láskyplný Kráľu, nadovšetko dobrý, dovoľ nám podľa množstva tvojej štedrosti s čistým svedomím vzývať tvoje sväté meno. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého, a všetko vykonaj na náš úžitok podľa svojej prozreteľnosti.
Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Šiesta modlitba
Pane, Pane, svojou prečistou rukou udržiavaš všetko, si voči nám trpezlivý. Ty si sa kajal za našu zlobu. Rozpamätaj sa na svoju štedrosť a milosrdenstvo, navštív nás svojou dobrotou a daj nám aj vo zvyšku tohto dňa uniknúť pred rozmanitými nástrahami zlého. A milosťou svojho Svätého Ducha zachovaj náš život bezúhonný.
Skrze milosrdenstvo a lásku tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Siedma modlitba
Veľký a obdivuhodný Bože, nevýslovnou dobrotou a nesmiernou múdrosťou riadiš všetko a dávaš nám pozemské dobrá ako záruku sľúbeného kráľovstva. Ty si dal, že sme sa v uplynutej časti dňa uchránili od zla. Daj, aby sme aj zostávajúcu zakončili bez poškvrny pred tvojou svätou slávou a ospevovali teba, nášho jediného, dobrého a láskyplného Boha.
Veď ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Ôsma modlitba
Veľký, najvyšší Bože, jediný nesmrteľný, ktorý žiješ v neprístupnom svetle. Svojou premúdrosťou si všetko stvoril, oddelil si svetlo od tmy, slnko si ustanovil, aby vládlo dňu, mesiac a hviezdy, aby vládli noci. Nám hriešnym dovoľuješ v túto hodinu stáť pred tvojou tvárou vo vyznávaní a spievať ti večerný chválospev. Ty sám, láskyplný Vládca, učiň našu modlitbu ako kadidlo a prijmi ju ako ľúbeznú vôňu. Daj, aby nastávajúci večer a nasledujúca noc boli pokojné. Zaodej nás zbraňami svetla. Osloboď nás od nočného strachu, od všetkého, čo prichádza s tmou. A daj nám spánok, ktorý si daroval nám na upokojenie našej slabosti, zbavený všetkých nástrah diabla. Ach, Vládca, darca dobra, nech sa kajáme aj na lôžkach, spomínajúc aj počas noci tvoje meno. Nech osvietení tvojimi prikázaniami vstaneme s duchovnou radosťou oslavovať tvoju milosť. Prednášame modlitby a prosby tvojmu milosrdenstvu za naše hriechy a za všetkých ľudí. Navštív ich svojou láskou a na orodovanie Bohorodičky.
Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva, i teraz: )
Diakon: Modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)
Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.
Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.
Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.
Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.
Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.
Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.
Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom ), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.
Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.
Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.
Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Potom: Pane, ja volám k tebe: , 2. hlas:
Žalm 140
Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma: Vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj hlas môj. * Keď volám k tebe. * Vyslyš ma, Pane.
Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná. * Vyslyš ma, Pane.
Bože, stráž nad mojimi rečami * a dozeraj na moje slová. – Nedovoľ, aby sa mi srdce naklonilo k zlému, * aby som sa dal na bezbožné skutky so zločincami a zasadal si s nimi na hostinách. – Nech ma radšej statočný človek uderí a priateľ pokarhá, * ale nech mi bezbožníci olejom nekropia hlavu na privítanie, – lebo tým by som sa stal * účastným na ich zločinoch. – Budú vydaní Božej spravodlivosti * a ľudia uznajú že moje slová boli pravdivé. – Ich kosti budú pohodené na okraji hrobu * ako kusy dreva a úlomky skál roztrúsené po zemi. – Ale moje oči sa obracajú k tebe, Pane a Bože môj, * k tebe sa utiekam, ochraňuj môj život. – Ochráň ma pred osídlom, čo mi nastrojili, * pred nástrahami zlých ľudí. – Nech bezbožní popadajú do vlastných sietí, * zatiaľ čo ja prejdem bezpečne pomimo.
Žalm 141
Zo všetkých síl volám k Bohu o pomoc, * hlasite prosím Boha o zľutovanie. – Predkladám mu svoje ťažkosti, * rozprávam mu o svojich úzkostiach. – Ja klesám na duchu, * ale ty, Bože, vieš, kade mám ísť. – Na chodníku, ktorým sa uberám, * nastavili mi osídlo. – Obzerám sa napravo * a nik sa ku mne nepriznáva, – nemám výhľad na útek, * nikomu nezáleží na mojom živote. – Bože, k tebe úpenlivo volám. * Ty si moje útočisko, ty si všetko, čo mám na tomto svete. – Vypočuj moje volanie o pomoc, * lebo som úplne vyčerpaný. – Zachráň ma pred mojimi prenasledovateľmi, * lebo sú silnejší odo mňa. – Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť. – Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi priazeň prejavíš.
Žalm 129
Verš 8: Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, vypočuj môj hlas.
(2. hlas, podoben Jéhda ot dréva:) Pre všetky * útoky Zlého, Spasiteľ, * moje veľmi utrápené a vyčerpané srdce * kruto sa rúti do hrobu nečinnosti. * Ako * kameňom zakrýva sa bezcitnosťou. * Ty si však drevom svojho životonosného kríža * oživil všetkých, čo boli v podsvetí, * preto * vzkries ma a oživ, ** aby som s bázňou oslavoval tvoje božstvo.
Verš 7: Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.
Bohatstvo * vášní skazonosných * pôsobením Zlého som vždy miloval * a márnivo som bol ja, nerozumný, veselý. * Myseľ * som si nevšímal ako ďalšieho Lazára, * ktorý stoná, Slovo, a hladuje po božských pokrmoch. * Svojou dobrotivosťou ma osloboď od budúceho plameňa, ** aby som ťa oslavoval, Milujúci človeka.
Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.
(3. hlas, podoben Postáviša:) Dnes Lazár dušu vydýchol * a Betánia nad ním narieka, * ale ty ho kriesiš z mŕtvych, Spasiteľ náš, * a svojich priateľov vopred presviedčaš * o svojim desivom vzkriesení, * o usmrtení podsvetia a oživení Adama. ** Preto ťa ospevujeme.
Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.
(6. hlas, podoben Vsé otlóžše:) Mladá deva, prišiel k tebe Gabriel, * predvečné rozhodnutie ti odhalil, * pozdravil ťa a zvestoval: * Raduj sa, pôda, ktorá nebola posiata. * Raduj sa, ker, čo nezhára. * Raduj sa, hlbočina, ktorú nemožno preskúmať. * Raduj sa, most, čo vedie do nebies, * vysoký rebrík, ktorý videl Jakub. * Raduj sa, božská nádoba s mannou.* Raduj sa, zrušenie kliatby. ** Raduj sa, pozvanie Adama, Pán s tebou.
Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.
Mladá deva, prišiel k tebe Gabriel, * predvečné rozhodnutie ti odhalil, * pozdravil ťa a zvestoval: * Raduj sa, pôda, ktorá nebola posiata. * Raduj sa, ker, čo nezhára. * Raduj sa, hlbočina, ktorú nemožno preskúmať. * Raduj sa, most, čo vedie do nebies, * vysoký rebrík, ktorý videl Jakub. * Raduj sa, božská nádoba s mannou.* Raduj sa, zrušenie kliatby. ** Raduj sa, pozvanie Adama, Pán s tebou.
Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.
Nepoškvrnená mladá deva hovorí veľvojvodcovi: * Zjavuješ sa mi ako človek. * Ako to, že zvestuješ slová nadľudské? * Veď si povedal, že so mnou je Boh * a bude prebývať v mojom lone. * Povedz mi, ako sa stanem priestrannou krajinou * a miestom posvätenia pre toho, * čo prevyšuje cherubínov? * Azda ma neoklameš lesťou, * veď som rozkoš nepoznala, * neokúsila som manželstvo. ** Ako teda porodím dieťa?
Žalm 116
Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.
Nepoškvrnená mladá deva hovorí veľvojvodcovi: * Zjavuješ sa mi ako človek. * Ako to, že zvestuješ slová nadľudské? * Veď si povedal, že so mnou je Boh * a bude prebývať v mojom lone. * Povedz mi, ako sa stanem priestrannou krajinou * a miestom posvätenia pre toho, * čo prevyšuje cherubínov? * Azda ma neoklameš lesťou, * veď som rozkoš nepoznala, * neokúsila som manželstvo. ** Ako teda porodím dieťa?
Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.
Beztelesný hovorí: * Kde Boh chce, tam je prekonaný poriadok prírody * a dejú sa veci nadľudské. * Presvätá, celkom nepoškvrnená, * ver mojim pravdivým slovám. * Ona zvolala: Nech sa mi teraz stane podľa tvojho slova. * Porodím beztelesného, * ktorý si odo mňa vypožičal telo, * aby skrze spojenie dvoch prirodzeností * vyzdvihol človeka k pôvodnej dôstojnosti, ** lebo on jediný je mocný.
Sláva i teraz, 6. hlas
Z neba bol poslaný archanjel Gabriel, * aby Panne zvestoval počatie. * Keď prišiel do Nazareta, uvažoval o dive a žasol: * „Neobsiahnuteľný, čo je na výsostiach, * ako sa narodí z Panny? * Ten, čo má nebo za trón a zem za podnožku * ako si urobí príbytok v lone Panny? * Ten, na ktorého šestorokrídli a mnohookí hľadieť nemôžu, * rozhodol sa jediným slovom z nej prijať telo. * On je skutočné Božie Slovo! * Čo teda stojím a nehovorím Panne: * Raduj sa, Obdarená milosťou, Pán s tebou! * Raduj sa, čistá Panna! * Raduj sa, nevesta, ktorá muža nepoznala! * Raduj sa, matka Života! ** Požehnaný je plod tvojho lona.“
Diakon: Modlime sa k Pánovi.
Kňaz: Dobrý Kráľu, ty miluješ ľudí a všetko požehnávaš. Vrúcne ťa prosíme so srdcom skrúšeným a duchom pokorným: požehnaj aj naše vchody a východy, Kriste, pravý Bože náš. Lebo tvoj príchod na zem i odchod na nebesia, i tvoje spolužitie s ľuďmi sú požehnané teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Diakon: Požehnaj, vladyka, svätý vchod.
Kňaz: Požehnaný vchod tvojich svätých teraz i vždycky, i na veky vekov.
Diakon: Amen.
Diakon: Premúdrosť, stojme úctivo!
A spievame hymnus Svetlo tiché:
Svetlo tiché svätej slávy * nesmrteľného, Otca nebeského, * svätého, blaženého, * Ježišu Kriste, * keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme Otca i Syna, i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné preľúbeznými hlasmi oslavovať teba, Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu, * preto ťa celý vesmír velebí.
Diakon: Vnímajme!
Kňaz: Pokoj všetkým.
Diakon: Premúdrosť, vnímajme!
Prokimen, 4. hlas: Počiatkom premúdrosti * je bázeň pred Pánom.
Verš: Vyznám sa ti, Pane, celým svojím srdcom.
Čítanie z knihy Genezis (31,3 – 16)
Vtedy Pán povedal Jakubovi: „Vráť sa späť do krajiny svojich otcov a k svojim príbuzným! Ja budem s tebou.“ Preto si Jakub dal zavolať Ráchel a Liu na pole a povedal im: „ Ja vidím na tvári vášho otca, že nie je ku mne taký prívetivý ako predtým, hoci Boh môjho otca bol so mnou. Vy samy viete, že som z celej sily slúžil vášmu otcovi. Váš otec ma však oklamal a desať ráz zmenil moju odmenu. No Boh nedal, aby mi uškodil: Keď povedal: „Bodkasté budú tvojou odmenou,“ všetky ovce donášali strakaté, keď zasa povedal: „Pruhované budú tvojou odmenou,“ všetky ovce donášali pruhované. Boh vzal stáda vášmu otcovi a dal ich mne. V čase, keď sa behávali stáda, zdvihol som oči a vo sne som videl, že capy, ktoré skákali na samice, boli pruhované, bodkasté a strakaté. A Boží anjel mi vo sne hovoril: „Jakub!“ Ja som odpovedal: „Tu som!“ Vtedy mi povedal: „Pozdvihni oči a pozeraj. Všetky capy, čo skáču na samice, sú pruhované, bodkasté a strakaté. Ja som videl všetko, čo ti Laban vykonal. Ja som Boh z Betelu, kde si ty pomazal pomník a kde si mi urobil sľub. Teraz sa len zober, odíď z tejto krajiny a vráť sa do svojej rodnej krajiny!“ Ráchel a Lia mu vraveli: „Máme my ešte podiel alebo dedičstvo v dome nášho otca?! Neboli sme preň ako cudzinky? Veď nás predal a čo utŕžil, načisto premárnil. Ozaj všetko bohatstvo, ktoré Boh odňal nášmu otcovi, patrí nám a našim deťom. Preto teda urob všetko, čo ti káže Boh!“
Prokimen 4. hlas: Milosrdný, * milostivý a spravodlivý.
Verš: Blažený muž, ktorý sa bojí Pána.
Čítanie z knihy Príslovia (21,3 – 21)
Pestovať statočnosť a rozvahu sa väčšmi páči Pánovi ako obeta. Povýšenecký pohľad a srdce naduté, čo hriešnici pokladajú (za) svetlo, (je) hriech. Úsilia príčinlivého (vedú ho) vždy k zisku, lež každého, kto by rád rýchlo nahonobiť, (vedú) k veľkej chudobe. Poklady, vyzískané lživým jazykom, sú ako rozviata para, ako slučky, (ktoré nastrojila) smrť. Násilie bezbožných strhne aj ich (samých), lebo sa vzpierali konať podľa práva. Krivolaká je cesta muža, obťaženého vinou, ale kto je čistý, správny (je aj) jeho čin. Lepšie je bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu. Duša tyrana žiada zlé, jeho blížny nenájde v jeho očiach zľutovanie. Keď trescú posmievača, prostomyseľný múdrie, keď poučujú múdreho, rozširuje si vedomosť. Spravodlivý pozoruje dom nespravodlivého, do akej záhuby sa rútia bezbožní. Kto si ucho zapcháva, keď sa bedár krikom (ozýva), bude (raz) volať tiež, ale vyslyšaný nebude. Dar potajomky daný krotí hnev a podarúnok za ňadrami prudkú zlosť. Spravodlivého napĺňa radosť, keď (vidí) súdiť spravodlivo, hrôza však tých, čo pášu neprávosť. Človek, čo zblúdil z cesty múdrosti, (čoskoro) bude v ríši mŕtvych spočívať. Kto rád má radovánky, bude biedu trieť, nezbohatne, kto víno rád a olej (voňavý). Výkupným za spravodlivého (býva), ničomník, a vierolomník (nastupuje) na miesto statočných. Lepšie je bývať na pustatine, ako s hašterivou ženou mrzutosť. V príbytku múdreho (je) vzácny poklad a (takisto) olej (voňavý), pochabý človek ho však premrhá. Kto sa usiluje o statočnosť a milosrdenstvo, nachádza život, (statočnosť) a česť.
Čítanie z knihy Genezis (28,10 – 17)
Jakub sa teda vybral z Bersabe a putoval do Haranu. Keď došiel na (isté) miesto, zostal tam na noc, lebo slnko už zapadlo. Zobral jeden z kameňov toho miesta, položil si ho pod hlavu a spal na tom mieste. I snívalo sa mu, že vidí rebrík opretý o zem a jeho vrchný koniec siahal až do neba a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom. A hľa, nad ním stál Pán a hovoril: „Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Izáka. Zem, na ktorej odpočívaš, dám tebe a tvojmu potomstvu. A potomstva tvojho bude ako prachu zeme a ty sa rozšíriš na západ i na východ, na sever i na juh; v tebe a v tvojich potomkoch budú požehnané všetky pokolenia zeme. Hľa, ja som s tebou a budem ťa strážiť všade, kde pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, kým nesplním čo som ti prisľúbil.“ Vtedy sa Jakub prebudil zo spánku a povedal: „Ozaj, Pán je na tomto mieste a ja som o tom nevedel!“ I nadišiel ho strach a povedal: „Aké hrozné je toto miesto! Tu je naozaj dom Boží a tu je brána do neba!“
Čítanie z Knihy proroka Ezechiela (43,27b – 44,4a)
Toto hovorí Pán: „Na ôsmy deň a naďalej nech obetujú kňazi na oltári vaše celopaly a vaše pokojné obety a ja vás prijmem,“ hovorí Pán, Jahve. Potom ma viedol naspäť cez vonkajšiu bránu svätyne, bola však zatvorená. A Pán mi riekol: „Táto brána bude zatvorená; neotvorí sa a nik cez ňu neprejde, lebo cez ňu vtiahol Pán, Boh Izraela; preto bude zatvorená. Čo sa kniežaťa týka, pretože je knieža, môže sa v nej zdržovať, aby tam jedol chlieb pred Pánom. Nech prichádza smerom od predsiene brány a tou istou cestou nech odchádza!“ Potom ma viedol smerom k severnej bráne pred priečelie chrámu a videl som, že Pánova velebnosť naplnila Pánov chrám!
Čítanie z knihy Príslovia (9,1 – 11)
Múdrosť si postavila dom; na siedmich stĺpoch spočíva. Pozabíjala svoj dobytok, namiešala víno a prestrela svoj stôl. Vyslala svoje služobnice zvestovať z najvyššej mestskej výšiny: „Ten, kto je pochabý, nech uchýli sa sem, (a) komu chýba rozum, toho poučím. Poďte (a) jedzte z môjho pokrmu a pite z vína, čo som namiešala! Opusťte pochabosť a budete žiť, budete kráčať cestou rozvážnosti. Kto dohovára posmievačovi, sám upadáva do hanby a kto karhá bezbožného, (utržuje) potupu. Nekarhaj posmievača, aby v ňom neskrsla voči tebe nenávisť, pokarhaj múdreho a bude ťa mať rád. Daj (poučenie) múdremu a bude ešte múdrejší, poučuj bezúhonného a pribudne mu ponaučenia. Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť. Bo skrze mňa sa rozmnožia tvoje dni a pridá sa ti k rokom života.“
Potom:
Ráč nás, Pane, v tento večer * zachrániť od hriechu. – Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, * lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, * nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, * daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, * osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné, * nepohŕdaj dielom svojich rúk. * Tebe patrí chvála, * tebe patrí pieseň, * tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, * patrí sláva teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva, i teraz: )
Vykonajme našu večernú modlitbu k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Celý večer prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.
Po každej prosbe ľud odpovedá: Daruj nám, Pane.
Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.
Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení prosme si od Pána.
Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.
Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.
Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Kňaz: Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.
Ľud: Pred tebou, Pane.
Modlitba sklonenia hláv:
Pane, Bože náš, ty si pre spásu ľudského pokolenia sklonil nebo a zostúpil si na zem, preto láskavo zhliadni na svojich služobníkov i na svoje dedičstvo: lebo pred tebou, prísnym ale láskyplným sudcom, sklonili tu v pokore svoje hlavy. Neočakávajú pomoc od ľudí, ale dúfajú v tvoje milosrdenstvo a záchranu. Ochraňuj ich v každom čase, ale najmä v tento večer i v nadchádzajúcu noc, pred všetkými nepriateľmi a pred nástrahami zlého ducha. Zbav ich hriešnych myšlienok a žiadostí:
Kňaz: Nech je vždy oslavovaná a zvelebovaná vláda kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Veršové slohy, 1. hlas
Do purpuru zvrchovanej moci, ktorý Boh utkal, * a do kmentu neporušiteľnosti si bola oblečená, duša moja, * no svojej dôstojnosti si sa vysmiala, * keď si hriešne pracovala na bohatstve a slasti * a keď si svojím príbuzným opovrhla, * ako kedysi boháč opovrhol Lazárom. * No aby si nebola spolu s tamtým mučená, * schudobnej duchom a volaj k Pánovi, * ktorý pre teba schudobnel: * Kriste, čo si bol pred ukrižovaním odetý do purpuru výsmechu * a pre mňa si bol nahý rozpätý na kríži, * rúchom svojho kráľovstva ** osloboď ma od večnej hanby.
Verš: Oči dvíham k tebe, čo na nebesiach prebývaš. * Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, * tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, * kým sa nezmiluje nad nami.
Do purpuru zvrchovanej moci, ktorý Boh utkal, * a do kmentu neporušiteľnosti si bola oblečená, duša moja, * no svojej dôstojnosti si sa vysmiala, * keď si hriešne pracovala na bohatstve a slasti * a keď si svojím príbuzným opovrhla, * ako kedysi boháč opovrhol Lazárom. * No aby si nebola spolu s tamtým mučená, * schudobnej duchom a volaj k Pánovi, * ktorý pre teba schudobnel: * Kriste, čo si bol pred ukrižovaním odetý do purpuru výsmechu * a pre mňa si bol nahý rozpätý na kríži, * rúchom svojho kráľovstva ** osloboď ma od večnej hanby.
Verš: Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, * lebo už máme dosť pohŕdania; * lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov * a pohŕdania pyšných.
Aký dobrý obchod ste urobili, svätci, * lebo ste dali krv a zdedili ste nebesia, * dočasu ste boli skúšaní, no radujete sa večne! * Vaša kúpa bola opravdivo dobrá. * Veď ste zanechali porušiteľné a prijali ste neporušiteľné * a plesáte spoločne s anjelmi, * pričom ospevujete bez prestania ** jednopodstatnú Trojicu.
Sláva i teraz, 4. hlas
Dnes je radosť zvestovania, oslava panenstva, * pozemské sa s nebeským spája. * Adam sa obnovuje, Eva sa zbavuje prvého smútku. * Tôňa našej bytnosti, keď vtelením prijala zbožstvenie, * stáva sa tak Božou cirkvou. * Ó, tajomstvo: spôsob poníženia nemožno chápať, * bohatstvo dobroty sa nedá vypovedať, * anjel je služobníkom divu. * Lono Panny prijíma Syna, * dolu sa posiela Svätý Duch * a zhora má v tom Otec zaľúbenie. * Táto zmena nastáva na základe spoločnej zhody. * Vďaka nej aj my dosahujeme spásu, * preto volajme k Panne spolu s Gabrielom: * Raduj sa, Obdarená milosťou, * z ktorej pochádza spása, Kristus, Boh náš. * On prijal našu prirodzenosť * a priviedol ju k samému sebe. ** Jeho pros za spásu našich duší.
Po skončení slôh:
Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov. Svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Tropár, 4. hlas
Dnes je začiatok našej spásy * a zjavenie tajomstva, ktoré bolo od vekov: * Syn Boha sa stáva Synom Panny * a Gabriel zvestuje milosť. * Preto spolu s ním volajme k Bohorodičke: ** Raduj sa, Obdarená milosťou, Pán s tebou!
Staršia verzia prekladu:
Dnes je začiatok našej spásy. * Dnes sa uskutočňuje večné tajomstvo: * Syn Boží sa stáva Synom Panny. * Gabriel zvestuje milosť Božiu. * Preto aj my spolu s ním privolávajme Bohorodičke: ** Raduj sa, Milostiplná, Pán s tebou.
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (40x)
Sláva, i teraz: )
Diakon: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.
Po každej prosbe ľud odpovedá: Pane, zmiluj sa. (3x)
Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme (alebo svätom dome ), za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.
Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.
Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.
Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
A robíme tri veľké poklony.
Diakon: Premúdrosť.
Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Kňaz: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, ktorej slávnostný sviatok Zvestovania dnes radostne slávime, a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.
Ľud: Amen.
Ak sa nemodlí kňaz, prednášame: Čestnejšia si: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa. (3x) Pane, požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.
