Parémie 24.2.
V utorok na šiestej hodinke:
Čítanie z Knihy proroka Izaiáša (5,7 – 16)
Toto hovorí Pán: Vinicou Pána zástupov je dom Izraela a júdski mužovia jeho sadom rozkošným. On čakal na právo – a hľa, bezprávie, na spravodlivosť – a hľa, kvílenie. Beda tým, čo hromadia dom na dom a pole pripájajú k poľu, takže nieto viac miesta a uprostred krajiny ste sami ubytovaní. Počujem, Pane zástupov: „Ver, že množstvo domov bude pustatinou, vo veľkých a krásnych nebude nik bývať.“ Áno, desať jutár vinice urodí jeden bat a chomer siatia efu urodí. Beda tým, čo zavčas rána pachtia po nápoji a do neskorého večera ich rozpaľuje víno! Čo majú citaru a harfu, bubon, flautu a víno na hodoch, na dielo Pána však nehľadia a prácu jeho rúk nevidia. Zato bude zajatý môj ľud pre nevedomosť, jeho slávni umrú hladom a jeho zástup zoschne od smädu. Preto podsvetie roztvorí svoj pažerák, rozškľabí svoje ústa bezodné a zostúpi jeho sláva i jeho zástup i jeho hluční a tí, čo v ňom plesajú. I skloní sa človek a pokorí sa každý a oči pyšných sa sklopia. Povýšený bude v súde Pán zástupov a svätý Boh v pravde ukáže sa svätým.
V utorok na liturgii vopredposvätených darov:
Čítanie z knihy Genezis (4,8 – 15)
Tu Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: „Vyjdime si von!“ A keď boli na poli, napadol Kain svojho brata Ábela a zabil ho. A Pán povedal Kainovi: „Kde je tvoj brat Ábel?“ On však odvetil: „Neviem. Či som ja strážca svojho brata?“ Pán povedal: „Čo si to urobil?! Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne. Buď teraz prekliaty zo zeme, ktorá otvorila ústa, aby pila krv tvojho brata z tvojich rúk! Keď budeš obrábať pôdu, neprinesie ti nijakú úrodu. Budeš nestály a túlavý na zemi.“ Kain povedal Pánovi: „Môj zločin je väčší, než aby mi bol odpustený. Hľa, ty ma dnes odháňaš od zeme a budem sa skrývať pred tvojou tvárou; nestály a túlavý budem na zemi. A ktokoľvek ma nájde, zabije ma.“ Pán mu však povedal: „Nie tak! Lebo každý, kto zabije Kaina, sedemnásobnú pomstu si odnesie!“ Potom Pán urobil Kainovi znak, aby ho nik, kto ho nájde, nezabil.
Čítanie z Knihy prísloví (5,1 – 15)
Syn môj, všímaj si moju múdrosť a k mojej rozumnosti nakláňaj svoj sluch, aby si si uchránil rozvahu a aby tvoje pery zachovali poznanie. Cudzinkine pery sú medom z plástu tečúcim a jej hrdlo je hladšie nad olej. Lež koniec s ňou je horkejší než palina a ostrejší ako meč na dve strany brúsený. Jej nohy zostupujú do smrti, jej kroky dosahujú záhrobie. Nekráča cestou života, jej kroky sú tackavé, ani nevie o tom. Preto ma teraz, syn môj, počúvaj a neustupuj od slov mojich úst! Stráň od nej svoju púť a nepribližuj sa k vchodu (do) jej obydlia, aby si nevydával iným svoju mladú sviežosť napospas a svoje roky ukrutníkovi, aby sa cudzí nenasycovali tvojím imaním a (aby neprepadali) v cudzincovom dome tvoje zárobky. Musel by si kvíliť nakoniec, keby ťa pripravili o kožu a o telo, a musel by si doznať: „Ako som (len) mohol nenávidieť napomínanie a moje srdce pohŕdalo karhaním, ako som mohol neslúchať hlas svojich učiteľov a nenakláňať sluch k tým, čo ma učili? Takmer by som bol celkom do nešťastia upadol uprostred pospolitosti a zástupu.“ Pi vodu z vlastnej studnice, tečúcu (vodu) z vlastnej studienky!
Bratia, Boh, ktorý povedal, aby z temnôt zažiarilo svetlo, zažiaril aj v našich srdciach na osvietenie poznania Božej slávy v tvári Ježiša Krista. No tento poklad máme v hlinených nádobách, aby mal Boh zvrchovanú moc, a nie my. Zo všetkých strán nás sužujú, ale nie sme stiesnení; sme bezradní, ale nepoddávame sa; prenasledujú nás, ale nie sme opustení; zrážajú nás, ale nehynieme. Stále nosíme na tele Ježišovo umieranie, aby sa na našom tele zjavil aj Ježišov život. A tak kým žijeme, ustavične sa vydávame na smrť pre Ježiša, aby sa aj Ježišov život zjavil na našom smrteľnom tele. V nás teda účinkuje smrť, vo vás život. Ale pretože máme toho istého ducha viery, ako je napísané: „Uveril som, preto som hovoril,“ aj my veríme, a preto hovoríme. Veď vieme, že ten, čo vzkriesil Pána Ježiša, s Ježišom vzkriesi aj nás a postaví nás s vami. A to všetko pre vás, aby hojnosť milosti prostredníctvom mnohých rozmnožila vzdávanie vďaky na Božiu slávu.
V tom čase bol Ján v žalári. Keď počul o Kristových skutkoch, poslal k nemu svojich učeníkov opýtať sa: „Ty si ten, ktorý má prísť, alebo máme čakať iného?” Ježiš im odpovedal: „Choďte a oznámte Jánovi, čo počujete a čo vidíte: Slepí vidia, chromí chodia, malomocní sú čistí, hluchí počujú, mŕtvi vstávajú a chudobným sa hlása evanjelium. A blažený je, kto sa na mne nepohorší.” Keď odchádzali, začal Ježiš hovoriť zástupom o Jánovi: „Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu zmietanú vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka oblečeného do jemných šiat? Veď tí, čo nosia jemné šaty, bývajú v kráľovských domoch. Teda čo ste vyšli vidieť? Proroka? Áno, hovorím vám, aj viac ako proroka! Lebo to o ňom je napísané: ‚Hľa, ja posielam svojho posla pred tvojou tvárou a on pripraví cestu pred tebou.’ Veru, hovorím vám: Medzi tými, čo sa narodili zo ženy, nepovstal nik väčší ako Ján Krstiteľ. Ale ten, kto je v nebeskom kráľovstve menší, je väčší ako on. Od dní Jána Krstiteľa podnes trpí nebeské kráľovstvo násilie a násilníci sa ho zmocňujú. Lebo všetci Proroci i Zákon prorokovali až po Jána. A on sám – ak to chcete prijať – je Eliáš, ktorý má prísť. Kto má uši na počúvanie, nech počúva!