Náš prepodobný otec Onufrios Veľký
Je to jeden z najväčších východných askétov. Žil v 4. stor. Ako mladý vstúpil do monastiera, nazývaného Eriti (v Egypte). Keď počul o dokonalosti života v samote, odišiel z monastiera. Usadil sa v púšti v jednej jaskyni. Tu žil 60 rokov, trpel zimou i teplom, často bez jedla i pitia. Neskoršie mu anjel prinášal trochu chcleba a vody. Po 30 rokoch života v púšti vyrástol pred jeho jaskyňou figovník, vytrieskol prameň čistej vody. Pred jehosmrťou ho navštívil starec Pafnutej, ktorému Onufrij rozprával o svojom živote. Potom Onufrej Pafnuteja požehnal, začal sa modliť, a behom modlitby skonal. Pafnutej uložil jeho telo do kamenného hrobu.
Zdroj: Čížek, A.: Synaxár životy svätých. Spolok b. P.P. Gojdiča : Prešov, 1998. ISBN 80-967341-1-3.
Nevieme, kedy sa narodil sv. Cyril. Predpokladá sa, že to bolo okolo roku 370. Z jeho diela sa dá usúdiť, že získal veľké vzdelanie. Za životné povolanie si zvolil duchovný stav. Najprv bol mníchom. V roku 403 - už ako kňaz - doprevádzal svojho strýka, alexandrijského patriarchu Teofila, na známu synodu "Pri dube", ktorá neprávom poslala sv. Jána Zlatoústeho (13.11.) do vyhnanstva.
V roku 412 nastúpil Cyril po svojom strýkovi na alexandrijský patriarchálny stolec. Zároveň dostal väčšiu moc ako mal predtým Teofil. Alexandrijský biskup okrem moci nad kňazstvom dostal totiž i svetskú moc.
Cyril sa z mladou rozhodnosťou snažil vyriešiť všetký problémy, ale mnoho krát zachádzal priďaleko. Ihneď po nastúpení do funkcie zavrel noviciánske chrámy v Alexandrii. Novicánov vyhnal z mesta.
Alexandrijskí obyvatelia mali zvláštnu záľubu v sporoch. Keď sa im naskytla nejaká príležitosť, dopúšťali sa takmer neuveretiľných činov. Ľud sa neukľudnil, pokiaľ netiekla krv.
Cyril chcel v týchto udalostiach jednať vždy čo najlepšie, ale nie vždy sa mu to podarilo. Mnoho kázal. Slovom sa snažil nastoliť v Alexandrii pokoj. Bol tiež neúprosným bojovníkom proti každej heréze.
V roku 429 začal carihradský patriarcha Nestor hlásať, že Pánna Mária neporodila Boha, ale len človeka. Preto nie je Bohorodičkou, ale len Kristorodičkou. Boh Slovo sa podľa neho spojil s človekom Ježišom od samého momentu počatia len milosťou. A prebýval v nej tak ako v chráme.
Cyril spoznal blud. Preto napísal Nestorovi, biskupom a mníchom veľa listov, v ktorých túto náuku rozhodne odmietol. Keď ju Nestor začal ohlasovať na cisárskom dvore, napísal Cyril apologetické listy priamo cisárovi Teodózovi II. Okrem toho sa obrátil na pápeža Celestína, aby v tomto vážnom spore rozhodol. Celestín zvolal roku 430 do Ríma synodu, ktorá uznala Cyrilovu pravovernosť. Nestora vyzvala, aby svoje bludy odvolal. Synoda poverila Cyrila, aby sa postaral o uplatnenie jej rozhodnutia. Ten preto na alexandrijskej synode zostavil dvanásť anatém. Žiadal, aby Nestor ich odprisahal. Ten, pretože cítil podporu sýrskych teológov, sa proti anatémam ostro postavil. Na konečné rozhodnutie zvolal cisár Teodóz II. roku 431 koncil do Efezu. Nestor sa so 16 biskupmi dostavil do mesta. Prišiel tiež Cyril s 50 biskupmi, ale antiochijský patriarcha Ján sa vo stanovenom čase nedostavil. Taktiež pápežskí legáti sa pre zlé počasie na mori opozdili. Cyril sa rozhodol nečakať na oneskorencov. Predpokladal o nich totiž, že sa nedostavia, preto koncil otvoril. Nestor videl, že jeho protivníci majú prevahu, preto odišiel z koncilu. Prehlásil, že sa naň nevráti, kým nepríde antiochijský patriarcha Ján. Na koncile odsúdili Nestorovo učenie ako bludné. Nestor bol zosadený a vyobcovaný z Cirkvi.
Situácia sa vyostrila, keď sa do Efezu dostavil patriarcha Ján. Ten sa nepripojil ku Cyrilom vedenému koncilu, ale zvolal vlstný koncil, na ktorom Cyrila odsúdili a zosadili. Na ich podnet bol Cyril poslaný do väzenia. Keď potom dorazili pápežskí legáti, pripojili sa k Cyrilovmu koncilu. Vyslovili exkomunikáciu nad Jánom a jeho privržencami.
Cisár váhal, ku ktorej strane sa má pripojiť. Nakoniec sa rozhodol proti Nestorovi, ktorého dal zosadiť z carihradského biskupského stolca. Uväzneného Cyrila dal prepustiť. Napätie medzi Alexandriou a Antiochiou trvalo 2 roky. Nakoniec obidve strany ustúpili zo svojich stanovísk, roku 433 dosiahli zmierenie. Sv. Cyril dlhú dobu upodozrieval sv. Jána Zlatoústeho (13.11) z origenizmu. Preto jeho meno odmietal zapísať do diptychov (t.j. cirkevných spomienkových zoznamov). Keď spoznal svoj omyl, čo bolo až po Jánovej smrti (+417), veľmi toho ľutoval. Od tejto chvíle si sv. Jána Zlatoústeho veľmi vážil.
Posledné roky svojho života sa Cyril venoval pastoračnej práci a písaniu teologických diel. Usiloval sa predovšetkým o vysvetľovanie svojich teologických pojmov, aby predišiel nedorozumeniam. Zomrel roku 444.