Svätý apoštol a evanjelista Ján Teológ

Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „Boh je milosrdný“. Podľa synoptických evanjelií boli Ján a jeho brat Jakub Starší synmi Zebedeja a Salome z Betsaidy. Obaja boli rybármi na Tiberiadskom jazere. Ich spoločníkmi pri práci boli Šimon a Ondrej. Ježiš ich spoločne povolal za svojich učeníkov. Obaja Zebedejovi synovia, ktorí sa v zoznamoch apoštolov uvádzajú spoločne, sa spolu s Petrom tešili výsadnému postaveniu. Ježiša sprevádzali pri vzkriesení Jairovej dcéry, počas premenenia na hore a aj v Getsemanskej záhrade. Markovo evanjelium nazýva oboch bratov „Boanergés“ – Synovia hromu. V Skutkoch apoštolov účinkuje Ján spoločne s Petrom. Túto tradíciu podčiarkuje aj list Galaťanom, ktorý ich oboch spoločne s Jakubom, Pánovým bratom, označuje ako „stĺpy“. Jánovo evanjelium podstatne rozširuje poznatky o dnešnom svätcovi, apoštolovi Jánovi. Predpokladá sa, že za určením „učeníka, ktorého miloval Ježiš“ a „iným učeníkom“ ukrýva sa Zebedejov syn Ján. Aj tu vystupujú obaja hlavní učeníci Peter a Ján spoločne, i keď sčasti v určitej „konkurencii“, ktorá však nespočíva medzi „Úradom“ a „Duchom“, ale vychádza z ocenenia apoštola Jána. Ján pochádzal zo školy Jána Krstiteľa, bol Ježišovým dôverníkom, stál pod jeho krížom a Ježiš ho uviedol do synovského vzťahu s Máriou. Z konca evanjelia možno usúdiť, že sa Ján dožil vysokého veku. O ďalšom Jánovom pôsobení a živote podávajú správu starokresťanské tradície. Podľa tradície apoštol Ján pôsobil v Efeze, za čias cisára Domiciána ho poslali do vyhnanstva na ostrov Patmos, kde napísal knihu Zjavenia. Odtiaľ sa potom vrátil do Efezu a tu napísal evanjelium. Ako veľmi starý, za čias cisára Trajána, zomrel. Jánov prívlastok „Teológ“ sa datuje až od 4. storočia. Začiatok úcty k apoštolovi Jánovi sa spája s kultom pri jeho hrobe v Efeze. Dnešný deň je spomienkou na každoročnú púť k jeho hrobu.