Kňaz: Požehnaný Boh náš [v každom čase,] teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov, zmiluj sa nad nami.)
Ľud: Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.
Žalm 103
Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha.
Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty.
Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš.
Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.
Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy, nikdy.
Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali.
Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.
Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil.
Položil si hranicu a neprekročia ju * ani viac nepokryjú zem.
Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy
a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd.
Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.
Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem.
Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku.
Zo zeme vyvádzaš chlieb * i víno, čo obveseľuje srdce človeka;
olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka.
Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil.
Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany.
Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište.
Na určovanie času si Mesiac utvoril; * Slnko vie, kedy má zapadať.
Prestieraš tmu a nastáva noc, * a povylieza všetka lesná zver.
Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha.
Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách.
Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.
Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.
Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.
Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.
Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.
Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú, a vracajú sa do prachu.
Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené, * a obnovuješ tvárnosť zeme.
Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán.
Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.
Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi.
Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.
Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe Bože. (3x)
Počas toho, ako ľud prednáša 103. žalm, kňaz sa modlí nasledujúce, tzv. svitilničné modlitby
Prvá modlitba
Pane, štedrý a milosrdný, plný dobra a trpezlivosti, zhliadni na našu modlitbu a prijmi hlas našich prosieb. Daj nám znamenie lásky, uveď nás na svoju cestu, aby sme kráčali v tvojej pravde. Naplň naše srdcia radosťou, aby sme mali bázeň pred tvojím svätým menom: lebo ty si veľký, ty robíš zázraky. Ty jediný si Boh a niet ti rovného medzi bohmi. Pane, mocný v milosti a dobrotivý v sile, pomáhaš, utešuješ a zachraňuješ všetkých, čo dúfajú v tvoje sväté meno.
Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Druhá modlitba
Pane, nekarhaj nás vo svojom rozhorčení a netrestaj nás vo svojom hneve, ale zaobchádzaj s nami podľa svojho milosrdenstva, lekár našich duší. Priveď nás do prístavu tvojej vôle, osvieť oči našich sŕdc na poznanie tvojej pravdy a daj nám zvyšok dnešného dňa i celý náš život prežiť bez hriechu a v pokoji pre modlitby Bohorodičky a všetkých svätých.
Lebo tvoja je vláda a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Tretia modlitba
Pane, Bože náš, rozpomeň sa na nás hriešnych a nepotrebných služobníkov, keď vzývame tvoje sväté a poklonyhodné meno. Nezahanbi nás, lebo čakáme od teba milosti, ale daj nám všetko, o čo prosíme, na spásu a dovoľ nám, aby sme ťa milovali celým srdcom, mali bázeň pred tebou a vo všetkom konali tvoju vôľu.
Lebo ty si dobrý a človeka milujúci Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Štvrtá modlitba
Neutíchajúcimi piesňami a ustavičnými chválospevmi ťa ospevujú sväté anjelské mocnosti. Aj naše ústa naplň svojou chválou, aby ju vzdávali veľkoleposti tvojho svätého mena. Na príhovor Bohorodičky a všetkých svätých nám daj nasledovať ťa spolu so všetkými, ktorí žijú v opravdivej bázni pred tebou a zachovávajú tvoje prikázania.
Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Piata modlitba
Požehnaný si, Pane, Bože vševládny, ty poznáš myšlienky človeka, poznáš aj naše potreby a spĺňaš ich v oveľa väčšej miere, než prosíme alebo by sme sa nazdali. Láskyplný Kráľu, nadovšetko dobrý, dovoľ nám podľa množstva tvojej štedrosti s čistým svedomím vzývať tvoje sväté meno. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého, a všetko vykonaj na náš úžitok podľa svojej prozreteľnosti.
Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Šiesta modlitba
Pane, Pane, svojou prečistou rukou udržiavaš všetko, si voči nám trpezlivý. Ty si sa kajal za našu zlobu. Rozpamätaj sa na svoju štedrosť a milosrdenstvo, navštív nás svojou dobrotou a daj nám aj vo zvyšku tohto dňa uniknúť pred rozmanitými nástrahami zlého. A milosťou svojho Svätého Ducha zachovaj náš život bezúhonný.
Skrze milosrdenstvo a lásku tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Siedma modlitba
Veľký a obdivuhodný Bože, nevýslovnou dobrotou a nesmiernou múdrosťou riadiš všetko a dávaš nám pozemské dobrá ako záruku sľúbeného kráľovstva. Ty si dal, že sme sa v uplynutej časti dňa uchránili od zla. Daj, aby sme aj zostávajúcu zakončili bez poškvrny pred tvojou svätou slávou a ospevovali teba, nášho jediného, dobrého a láskyplného Boha.
Veď ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Ôsma modlitba
Veľký, najvyšší Bože, jediný nesmrteľný, ktorý žiješ v neprístupnom svetle. Svojou premúdrosťou si všetko stvoril, oddelil si svetlo od tmy, slnko si ustanovil, aby vládlo dňu, mesiac a hviezdy, aby vládli noci. Nám hriešnym dovoľuješ v túto hodinu stáť pred tvojou tvárou vo vyznávaní a spievať ti večerný chválospev. Ty sám, láskyplný Vládca, učiň našu modlitbu ako kadidlo a prijmi ju ako ľúbeznú vôňu. Daj, aby nastávajúci večer a nasledujúca noc boli pokojné. Zaodej nás zbraňami svetla. Osloboď nás od nočného strachu, od všetkého, čo prichádza s tmou. A daj nám spánok, ktorý si daroval nám na upokojenie našej slabosti, zbavený všetkých nástrah diabla. Ach, Vládca, darca dobra, nech sa kajáme aj na lôžkach, spomínajúc aj počas noci tvoje meno. Nech osvietení tvojimi prikázaniami vstaneme s duchovnou radosťou oslavovať tvoju milosť. Prednášame modlitby a prosby tvojmu milosrdenstvu za naše hriechy a za všetkých ľudí. Navštív ich svojou láskou a na orodovanie Bohorodičky.
Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva, i teraz: )
Diakon: Modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)
Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.
Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.
Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.
Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.
Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.
Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.
Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom ), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.
Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.
Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.
Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Pane, zmiluj sa. (trikrát)
Sláva, i teraz:
Žalm 119
K Pánovi som volal vo svojom súžení * a on ma vyslyšal. – Osloboď ma, Pane, od Iživých perí * a od ľstivého jazyka. – Čo ti dať alebo čo ešte priložiť, * ty jazyk podvodný? – Ostré šípy bojovníka * a rozpálené uhlíky z borievčia. – Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu * a bývam v stánkoch kedarských. – Už pridlho žijem s tými, * čo nenávidia pokoj. – Ale ja som za pokoj; * no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.
Žalm 120
Svoj zrak upieram na vrchy: * príde mi odtiaľ pomoc? – Pomoc mi príde od Pána, * ktorý stvoril nebo i zem. – Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, * nezdriemne ten, čo ťa stráži. – Nedrieme veru, ani nespí * ten, čo stráži Izraela. – Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita * po tvojej pravici. – Za dňa ťa slnko nezraní * ani mesiac za noci. – Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého; * Pán ti bude chrániť život. – Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod * odteraz až naveky.
Žalm 121
Zaradoval som sa, keď mi povedali: * „Pôjdeme do domu Pánovho.” – Naše nohy už stoja * v tvojich bránach, Jeruzalem. – Jeruzalem je vystavaný ako mesto * spojené v jeden celok. – Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove, * aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo. – Lebo sú tam súdne stolice, * stolice domu Dávidovho. – Pre Jeruzalem proste o pokoj: * „Nech sú bezpeční, čo ťa milujú. – Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb * a istota v tvojich palácoch.” – Kvôli svojim bratom a priateľom * budem hovoriť: „Pokoj s tebou!” – Kvôli domu Pána, nášho Boha, * budem prosiť o šťastie pre teba.
Žalm 122
Oči dvíham k tebe, * čo na nebesiach prebývaš. – Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, * tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami. – Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, lebo už máme dosť pohŕdania; * lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov a pohŕdania pyšných.
Žalm 123
Keby sa nás Pán nebol ujal, * nech to povie Izrael, – keby sa nás Pán nebol ujal, * keď ľudia povstali proti nám, – vari by nás živých boli prehltli, * keď proti nám blčala ich zúrivosť. – Vari by nás bola voda zaliala * a riava sa prevalila cez nás. – Vari by sa boli prevalili cez nás * rozbúrené vody. – Nech je velebený Pán, * že nás nevydal ich zubom za korisť. – Naša duša unikla ako vtáča * zo siete poľovníkov. – Slučka sa roztrhla * a my sme na slobode. – Naša pomoc v mene Pánovom, * ktorý stvoril nebo i zem.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Žalm 124
Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: * nehýbe sa, trvá naveky. – Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, * tak je Pán okolo svojho ľudu odteraz až naveky. – Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých, * aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou. – Pane, dobre rob dobrým * a tým, čo majú srdce úprimné. – Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú, * Pán so zločincami zavrhne. Pokoj nad Izraelom!
Žalm 125
Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov, * boli sme ako vo snách. – Ústa sme mali plné radosti * a jazyk plný plesania. – Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: * „Veľké veci urobil s nimi Pán.” – Veľké veci urobil s nami Pán * a máme z toho radosť. – Zmeň, Pane, naše zajatie * ako potoky na juhu krajiny. – Tí, čo sejú v slzách, * s jasotom budú žať. – Keď odchádzali, idúcky plakali * a osivo niesli na siatie. – No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom * a svoje snopy prinesú.
Žalm 126
Ak Pán nestavia dom, * márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. – Ak Pán nestráži mesto, * nadarmo bdejú jeho strážcovia. – Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci, vy, čo jete ťažko zarobený chlieb; * lebo on dáva svojim miláčkom spánok. – Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia, * jeho odmenou je plod lona. – Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, * tým sú vám synovia z mladých liet. – Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: * neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.
Žalm 127
Blažení všetci, ktorí sa boja Pána, * ktorí kráčajú po jeho cestách. – Budeš jesť z práce svojich rúk; * blažený si a budeš sa mať dobre. – Tvoja manželka je sťa úrodný vinič * na stenách tvojho domu. – Tvoji synovia sú ako mládniky olivy * okolo tvojho stola. – Hľa, takto bude požehnaný človek, * ktorý sa bojí Pána! – Kiež ťa požehná Pán zo Siona * a budeš vidieť dobro Jeruzalema po všetky dni svojho života. – A budeš vidieť synov svojich synov. * Pokoj nad Izraelom!
Žalm 128
Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * nechže povie Izrael: – Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * a nič nezmohli proti mne. – Po mojom chrbte orali oráči, * ťahali dlhé brázdy. – Ale spravodlivý Pán * rozsekal postroje hriešnikov. – Nech s hanbou ustúpia * všetci, čo nenávidia Sion. – Nech sú sťa tráva na streche, * čo uschne prv, ako ju skosia. – Kosec si ňou nenaplní hrsť * ani viazač snopov náručie. – A čo idú okolo, nezavolajú: * „Pán vás požehnaj; žehnáme vás v mene Pánovom.”
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Žalm 129
Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, počuj môj hlas. – Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe. – Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, * Pane, kto obstojí? – Ale ty si milostivý * a my ti chceme v bázni slúžiť. – Spolieham sa na teba, Pane, * moja duša sa spolieha na tvoje slovo; – moja duša očakáva Pána * väčšmi ako strážcovia dennicu. – Väčšmi ako strážcovia dennicu * nech očakáva Izrael Pána. – Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.
Žalm 130
Pane, moje srdce sa nevystatuje, * moje oči nehľadia povýšene. – Neženiem sa za veľkými vecami * ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými. – Ale ja som svoju dušu * upokojil a utíšil. – Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, * ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne. – Dúfaj, Izrael, v Pána * odteraz až naveky.
Žalm 131
Pane, pamätaj na Dávida * a na jeho veľkú ochotu, – že prisahal Pánovi * a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub: – „Do príbytku svojho domu nevkročím * ani sa neuložím na svoje lôžko; – svojim očiam nedoprajem spánku * ani svojim viečkam zdriemnutia, – kým nenájdem miesto pre Pána, * príbytok pre mocného Jakubovho Boha.” – Počuli sme, že archa je v Efrate, * a našli sme ju na jaarských nivách. – Vstúpme teda do Pánovho príbytku * a padnime k podnožke jeho nôh. – Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, * ty a archa tvojej všemoci. – Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti * a tvoji svätí nech plesajú. – Pre svojho služobníka Dávida * neodmietaj tvár svojho pomazaného. – Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; * je pravdivá, nikdy ju neodvolá: – „Potomka z tvojho rodu * posadím na tvoj trón. – Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu a moje príkazy, ktoré ich naučím, * aj ich synovia budú sedieť na tvojom tróne naveky.” – Lebo Pán si vyvolil Sion, * želal si mať ho za svoj príbytok: – To je miesto môjho odpočinku naveky; * tu budem bývať, lebo som túžil za ním. – Štedro požehnám jeho komory, * chlebom nasýtim jeho chudobných. – Jeho kňazov odejem do rúcha spásy * a svätí budú plesať v radosti. – Tu Dávidovej moci dám vypučať, * svojmu pomazanému pripravím svetlo. – Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, * no na jeho hlave zažiari diadém.”
Žalm 132
Aké je dobré a milé, * keď bratia žijú pospolu. – Je to sťa vzácny olej na hlave, * čo steká na bradu, na Áronovu bradu, čo steká na okraj jeho rúcha. – Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské. * Tam Pán udeľuje požehnanie a život naveky.
Žalm 133
Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, * čo bdiete v noci v dome Pánovom. – Zdvíhajte svoje ruky k svätyni * a zvelebujte Pána. – Nech ťa žehná Pán zo Siona, * ktorý stvoril nebo i zem.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz: )
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Potom: Pane, ja volám k tebe: , 6. hlas:
Žalm 140
Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma: Vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj hlas môj. * Keď volám k tebe. * Vyslyš ma, Pane.
Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná. * Vyslyš ma, Pane.
Bože, stráž nad mojimi rečami * a dozeraj na moje slová. – Nedovoľ, aby sa mi srdce naklonilo k zlému, * aby som sa dal na bezbožné skutky so zločincami a zasadal si s nimi na hostinách. – Nech ma radšej statočný človek uderí a priateľ pokarhá, * ale nech mi bezbožníci olejom nekropia hlavu na privítanie, – lebo tým by som sa stal * účastným na ich zločinoch. – Budú vydaní Božej spravodlivosti * a ľudia uznajú že moje slová boli pravdivé. – Ich kosti budú pohodené na okraji hrobu * ako kusy dreva a úlomky skál roztrúsené po zemi. – Ale moje oči sa obracajú k tebe, Pane a Bože môj, * k tebe sa utiekam, ochraňuj môj život. – Ochráň ma pred osídlom, čo mi nastrojili, * pred nástrahami zlých ľudí. – Nech bezbožní popadajú do vlastných sietí, * zatiaľ čo ja prejdem bezpečne pomimo.
Žalm 141
Zo všetkých síl volám k Bohu o pomoc, * hlasite prosím Boha o zľutovanie. – Predkladám mu svoje ťažkosti, * rozprávam mu o svojich úzkostiach. – Ja klesám na duchu, * ale ty, Bože, vieš, kade mám ísť. – Na chodníku, ktorým sa uberám, * nastavili mi osídlo. – Obzerám sa napravo * a nik sa ku mne nepriznáva, – nemám výhľad na útek, * nikomu nezáleží na mojom živote. – Bože, k tebe úpenlivo volám. * Ty si moje útočisko, ty si všetko, čo mám na tomto svete. – Vypočuj moje volanie o pomoc, * lebo som úplne vyčerpaný. – Zachráň ma pred mojimi prenasledovateľmi, * lebo sú silnejší odo mňa. – Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť. – Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi priazeň prejavíš.
Žalm 129
Verš 8: Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, vypočuj môj hlas.
(6 . hlas, podoben Vsé otlóžše:) Mladá deva, prišiel k tebe Gabriel, * predvečné rozhodnutie ti odhalil, * pozdravil ťa a zvestoval: * Raduj sa, pôda, ktorá nebola posiata. * Raduj sa, ker, čo nezhára. * Raduj sa, hlbočina, ktorú nemožno preskúmať. * Raduj sa, most, čo vedie do nebies, * vysoký rebrík, ktorý videl Jakub. * Raduj sa, božská nádoba s mannou.* Raduj sa, zrušenie kliatby. ** Raduj sa, pozvanie Adama, Pán s tebou.
Verš 7: Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.
Mladá deva, prišiel k tebe Gabriel, * predvečné rozhodnutie ti odhalil, * pozdravil ťa a zvestoval: * Raduj sa, pôda, ktorá nebola posiata. * Raduj sa, ker, čo nezhára. * Raduj sa, hlbočina, ktorú nemožno preskúmať. * Raduj sa, most, čo vedie do nebies, * vysoký rebrík, ktorý videl Jakub. * Raduj sa, božská nádoba s mannou.* Raduj sa, zrušenie kliatby. ** Raduj sa, pozvanie Adama, Pán s tebou.
Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.
Mladá deva, prišiel k tebe Gabriel, * predvečné rozhodnutie ti odhalil, * pozdravil ťa a zvestoval: * Raduj sa, pôda, ktorá nebola posiata. * Raduj sa, ker, čo nezhára. * Raduj sa, hlbočina, ktorú nemožno preskúmať. * Raduj sa, most, čo vedie do nebies, * vysoký rebrík, ktorý videl Jakub. * Raduj sa, božská nádoba s mannou.* Raduj sa, zrušenie kliatby. ** Raduj sa, pozvanie Adama, Pán s tebou.
Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.
Nepoškvrnená mladá deva hovorí veľvojvodcovi: * Zjavuješ sa mi ako človek. * Ako to, že zvestuješ slová nadľudské? * Veď si povedal, že so mnou je Boh * a bude prebývať v mojom lone. * Povedz mi, ako sa stanem priestrannou krajinou * a miestom posvätenia pre toho, * čo prevyšuje cherubínov? * Azda ma neoklameš lesťou, * veď som rozkoš nepoznala, * neokúsila som manželstvo. ** Ako teda porodím dieťa?
Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.
Nepoškvrnená mladá deva hovorí veľvojvodcovi: * Zjavuješ sa mi ako človek. * Ako to, že zvestuješ slová nadľudské? * Veď si povedal, že so mnou je Boh * a bude prebývať v mojom lone. * Povedz mi, ako sa stanem priestrannou krajinou * a miestom posvätenia pre toho, * čo prevyšuje cherubínov? * Azda ma neoklameš lesťou, * veď som rozkoš nepoznala, * neokúsila som manželstvo. ** Ako teda porodím dieťa?
Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.
Nepoškvrnená mladá deva hovorí veľvojvodcovi: * Zjavuješ sa mi ako človek. * Ako to, že zvestuješ slová nadľudské? * Veď si povedal, že so mnou je Boh * a bude prebývať v mojom lone. * Povedz mi, ako sa stanem priestrannou krajinou * a miestom posvätenia pre toho, * čo prevyšuje cherubínov? * Azda ma neoklameš lesťou, * veď som rozkoš nepoznala, * neokúsila som manželstvo. ** Ako teda porodím dieťa?
Žalm 116
Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.
Beztelesný hovorí: * Kde Boh chce, tam je prekonaný poriadok prírody * a dejú sa veci nadľudské. * Presvätá, celkom nepoškvrnená, * ver mojim pravdivým slovám. * Ona zvolala: Nech sa mi teraz stane podľa tvojho slova. * Porodím beztelesného, * ktorý si odo mňa vypožičal telo, * aby skrze spojenie dvoch prirodzeností * vyzdvihol človeka k pôvodnej dôstojnosti, ** lebo on jediný je mocný.
Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.
Beztelesný hovorí: * Kde Boh chce, tam je prekonaný poriadok prírody * a dejú sa veci nadľudské. * Presvätá, celkom nepoškvrnená, * ver mojim pravdivým slovám. * Ona zvolala: Nech sa mi teraz stane podľa tvojho slova. * Porodím beztelesného, * ktorý si odo mňa vypožičal telo, * aby skrze spojenie dvoch prirodzeností * vyzdvihol človeka k pôvodnej dôstojnosti, ** lebo on jediný je mocný.
Dnes sa odhaľuje predvečné tajomstvo * a Syn Boha stáva sa Synom človeka, * aby prijal horšie a daroval mi lepšie. * Kedysi dávno sa nechal Adam oklamať * a zatúžil byť Bohom, ale nebol. * Boh sa stáva človekom, aby z Adama urobil boha. * Nech sa veselí stvorenie, nech jasá bytnosť, * lebo archanjel stojí so strachom pred Pannou * a nesie jej „Raduj sa!“, ktoré je opakom smútku! * Sláva tebe, Bože náš, ** ktorý si sa pre milosrdenstvo zľutovania stal človekom!
Diakon: Premúdrosť, stojme úctivo!
A spievame hymnus Svetlo tiché:
Svetlo tiché svätej slávy * nesmrteľného, Otca nebeského, * svätého, blaženého, * Ježišu Kriste, * keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme Otca i Syna, i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné preľúbeznými hlasmi oslavovať teba, Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu, * preto ťa celý vesmír velebí.
Diakon: Vnímajme!
Kňaz: Pokoj všetkým.
Diakon: Premúdrosť, vnímajme!
Prokimen, 4. hlas: Pán je súcitný a milostivý, * veľmi trpezlivý a milosrdný.
Verš: Dobroreč, duša moja, Pánovi, a celé moje vnútro jeho menu svätému.
Čítanie z knihy Genezis (22,1 – 18)
Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ A on hovoril: „Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny „Morja“! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem.“ Abrahám vstal včasráno, osedlal osla, zobral so sebou dvoch svojich sluhov a svojho syna Izáka a narúbal dreva na zápalnú obetu. Potom sa vybral na miesto, ktoré mu označil Boh. Na tretí deň, keď Abrahám zdvihol oči, zďaleka uvidel to miesto. Tu Abrahám povedal svojim sluhom: „Vy ostaňte tu s oslom, ja a chlapec pôjdeme až tamto. Pomodlíme sa a vrátime sa k vám.“ Potom vzal Abrahám drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka; sám vzal oheň a nôž a takto šli obaja spolu. Tu povedal Izák svojmu otcovi Abrahámovi: „Otče!“ On mu odvetil: „Hľa, tu som, syn môj!“ A on mu povedal: „Drevo a oheň na zápalnú obetu je tu, kde však je baránok na zápalnú obetu?“ Abrahám mu odvetil: „Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj.“ A išli obaja spolu ďalej. Keď došli na miesto, ktoré mu označil Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, poviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár na drevo. Potom Abrahám siahol rukou a vzal nôž, aby zabil svojho syna. Vtedy naň zavolal Pánov anjel z neba: „Abrahám, Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ On mu povedal: „Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu! Teraz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne.“ Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna. A Abrahám nazval toto miesto „Pán vidí“ a tak sa ešte aj dnes hovorí: „Na vŕšku Pán uvidí“. Pánov anjel však aj druhý raz volal na Abraháma z neba: “Na seba samého prisahám – to je Pánov výrok –Pretože si toto urobil a svojho syna, svojho jediného si neušetril predo mnou, zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, že si poslúchol môj hlas.“
Prokimen 4. hlas: Aké veľkolepé sú tvoje diela, Pane, * všetko si urobil v múdrosti.
Verš: Dobroreč, duša moja, Pánovi. Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký!
Čítanie z Knihy prísloví (17,17 – 18,5)
Priateľ miluje v každý čas a v súžení je z neho brat. Potratil rozum človek, ktorý tlieska do dlaní, keď za svojho blížneho dáva záruku. Kto má rád zvadu, má rád hriech kto stavia svoju bránu vysoko, chce zrútenie. Ten, kto je skazeného srdca, nenájde nič dobrého a kto má vrtký jazyk, padne do zlého. Kto splodil blázna, (splodil si ho) na svoj zármutok otec nebude mať z blázna radosti. Veselé srdce slúži na zdravie, zronený duch však kosti vysúša. Bezbožník tajne prijíma dar (na podplatenie), by poprekrúcal právne chodníky. Múdrosť (sa zračí) na výzore rozumného (človeka), bláznove oči (sa) však (pasú) v zemskej končine. Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na zármutok svojej rodičke. Vonkoncom nie je dobré pokutovať spravodlivého, biť (ľudí) statočných je (celkom) nesprávne. Kto drží jazyk za zubami, ten vie, (čo je) vedomosť, a kto je chladnokrvný, je muž rozumný. Aj pochábľa, ak mlčí, pokladajú za múdreho, keď zatíska pery, za rozumného. Zádrapku hľadá, kto by sa rád odlúčiť, všetkými prostriedkami vyvoláva spor. Umnosť sa nepozdáva bláznovi, len vyjavenie svojich myšlienok. Tam, kde príde bezbožný, dostaví sa aj opovrhnutie a s hanbou (príde) potupa. Sťa vody hlboké sú slová z mužských úst, (sú ako) rozvodnený potok, (ako) prameň múdrosti. Je mrzké nadržiavať násilníkovi a toho, kto má pravdu, gniaviť na súde.
Potom:
Ráč nás, Pane, v tento večer * zachrániť od hriechu. – Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, * lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, * nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, * daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, * osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné, * nepohŕdaj dielom svojich rúk. * Tebe patrí chvála, * tebe patrí pieseň, * tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, * patrí sláva teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva, i teraz: )
Vykonajme našu večernú modlitbu k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Celý večer prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.
Po každej prosbe ľud odpovedá: Daruj nám, Pane.
Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.
Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení prosme si od Pána.
Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.
Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.
Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Kňaz: Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.
Ľud: Pred tebou, Pane.
Modlitba sklonenia hláv:
Pane, Bože náš, ty si pre spásu ľudského pokolenia sklonil nebo a zostúpil si na zem, preto láskavo zhliadni na svojich služobníkov i na svoje dedičstvo: lebo pred tebou, prísnym ale láskyplným sudcom, sklonili tu v pokore svoje hlavy. Neočakávajú pomoc od ľudí, ale dúfajú v tvoje milosrdenstvo a záchranu. Ochraňuj ich v každom čase, ale najmä v tento večer i v nadchádzajúcu noc, pred všetkými nepriateľmi a pred nástrahami zlého ducha. Zbav ich hriešnych myšlienok a žiadostí:
Kňaz: Nech je vždy oslavovaná a zvelebovaná vláda kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Ako z Jeruzalema som odišiel * od tvojich božských prikázaní * a dosiahol som utrpenia Jericha, * nehanebnou slávou svetských starostí rozorvaný, * padol som do rúk zbojníckych myšlienok. * Nimi som bol vyzlečený z rúcha synovskej milosti * a pre rany ležím ako bez duše. * Keď prišiel kňaz a videl jazvu, nevenoval jej pozornosť. * A levita, aj tomu som sa hnusil a prešiel okolo. * Ty však, Pane, nevýslovne z Panny vtelený, * vyliatím krvi a vody, * čo sa dobrovoľne vyliali z tvojho spasiteľného boku, * ako olej nakvapkaj, Kriste Bože, * a jazvy mojich rán obmotaj obväzom * a k nebeskému zboru ma pripočítaj, ** lebo si dobrotivý.
Verš: Oči dvíham k tebe, čo na nebesiach prebývaš. * Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, * tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, * kým sa nezmiluje nad nami.
Ako z Jeruzalema som odišiel * od tvojich božských prikázaní * a dosiahol som utrpenia Jericha, * nehanebnou slávou svetských starostí rozorvaný, * padol som do rúk zbojníckych myšlienok. * Nimi som bol vyzlečený z rúcha synovskej milosti * a pre rany ležím ako bez duše. * Keď prišiel kňaz a videl jazvu, nevenoval jej pozornosť. * A levita, aj tomu som sa hnusil a prešiel okolo. * Ty však, Pane, nevýslovne z Panny vtelený, * vyliatím krvi a vody, * čo sa dobrovoľne vyliali z tvojho spasiteľného boku, * ako olej nakvapkaj, Kriste Bože, * a jazvy mojich rán obmotaj obväzom * a k nebeskému zboru ma pripočítaj, ** lebo si dobrotivý.
Verš: Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, * lebo už máme dosť pohŕdania; * lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov * a pohŕdania pyšných.
Tvoji mučeníci, Pane, sa ťa nezriekli, * ani neodstúpili od tvojich prikázaní. ** Na ich prosby zmiluj sa nad nami.
Bohorodička počula reč, ktorú nepoznala, * veď archanjel jej hovoril slová dobrej zvesti. * S vierou teda prijala pozdrav * a teba, predvečného Boha, počala. * Preto aj my radostne voláme k tebe: * Bože, ktorý si sa pomocou nej bez zmeny vtelil, * obdaruj svet pokojom ** a naše duše veľkým milosrdenstvom.
A robíme tri veľké poklony.
Modlitba
Presvätá Trojica, jednopodstatná mocnosť a nedeliteľné kráľovstvo, ty si darkyňou každého dobra, zhliadni v tomto čase aj na mňa hriešneho a umy ma od každej škvrny, osvieť môj rozum, aby som stále ospevoval, slávil a volal: „Jediný je svätý, iba jeden je Pán, Ježiš Kristus, na slávu Boha Otca, amen.“
Ľud: Nech je požehnané Pánovo meno od teraz až naveky. (trikrát)
Žalm 33
Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť. – V Pánovi sa bude chváliť moja duša; * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia. – Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne. – Hľadal som Pána a on ma vyslyšal, * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy. – Na neho hľaďte a budete žiariť, * a tvár vám nesčervenie hanbou. – Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal, * a vyslobodil ho zo všetkých tiesní. – Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich. – Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; * šťastný človek, čo sa utieka k nemu. – Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú. – Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude. – Poďte, deti, čujte ma, * naučím vás bázni Pánovej. – Miluje niekto život * a chce požívať dobro v šťastných dňoch? – Zdržuj svoj jazyk od zlého * a svoje pery od reči úlisnej. – Unikaj pred zlom a dobre rob, * hľadaj pokoj a usiluj sa oň. – Pánove oči hľadia na spravodlivých * a k ich volaniu sa nakláňa jeho sluch. – Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo, * a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme. – Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal, * a vyslobodil ich zo všetkých tiesní. – Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, * a zachraňuje zlomených na duchu. – Spravodliví majú utrpení veľa, * ale Pán ich vyslobodí zo všetkých. – Všetky kosti im ochraňuje * ani jedna sa im nezlomí. – Hriešnika zloba zahubí * a tých, čo nenávidia spravodlivého, stihne trest. – Pán vykúpi duše svojich služobníkov, * nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú.
Potom:
Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, * vždy blažená a nepoškvrnená, Matka nášho Boha. * Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička velebíme ťa.
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (trikrát) Požehnaj.
Kňaz: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, ktorej sviatok Pochvaly dnes slávime, svätých, slávnych a všechválnych apoštolov, našich prepodobných a bohonosných otcov a všetkých svätých nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.
Ľud: Amen.
Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Dôstojné je: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Pane, požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.
Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov, zmiluj sa nad nami.)
Ľud: Amen.
Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (3x)
Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. (2x)
Potom prednášame šesťžalmie, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa iba jeden zo žalmov – ak je radový hlas 1. – Ž 3, 2. hlas – Ž 37, 3. hlas – Ž 62, 4. hlas – Ž 87, 5. hlas – Ž 102, 6., 7., 8. hlas – Ž 142.
Žalm3
Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.
Žalm 37
Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu; * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.– Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.
Žalm 62
Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. – O tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.
(toto Sláva i teraz... prednášame iba ak sa modlíme všetky žalmy)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x) (bez poklôn)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Žalm 87
Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. – Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.
Žalm 102
Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.– Všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.
Žalm 142
Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Kým sa číta šesťžalmie, kňaz sa modlí nasledujúce modlitby:
Prvá modlitba
Dobrorečíme ti, Pane, Bože náš, že si nás zdvihol z nášho lôžka a do našich úst si vložil slová chvály, aby sme sa ti klaňali a vzývali tvoje sväté meno. Prosíme tvoju štedrosť, ktorú si nám v našom živote vždy prejavoval: aj teraz pošli svoju pomoc tým, ktorí stoja pred tvárou tvojej slávy a očakávajú od teba veľké milosrdenstvo. Daj tým, ktorí ti neustále slúžia s bázňou a láskou, aby mohli chváliť tvoju neopísateľnú dobrotu.
Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Druhá modlitba
Od noci bdie náš duch pred tebou, Bože náš, veď tvoje prikázania sú svetlom na zemi. Nauč nás dosiahnuť spravodlivosť a svätosť v tvojej bázni, lebo oslavujeme teba, nášho živého Boha. Nakloň svoj sluch a vypočuj nás, Pane, a spomeň si po mene na všetkých, čo sa s nami modlia, a zachráň ich svojou mocou. Žehnaj svoj ľud a posväť svoje dedičstvo, daruj pokoj svetu, svojim cirkvám, kňazom, našim svetským predstaveným i všetkému svojmu ľudu.
Lebo zvelebujeme a oslavujeme tvoje vznešené a veľkolepé meno, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Tretia modlitba
Od noci bdie náš duch pred tebou, Bože, veď tvoje prikázania sú svetlom. Nauč nás, Bože, tvojej spravodlivosti, tvojim príkazom a tvojim ustanoveniam. Osvieť oči našej mysle, aby sme nezaspali v hriechu na smrť. Zažeň každú temnotu z našich sŕdc. Daruj nám slnko spravodlivosti a pečaťou svojho Svätého Ducha zachovaj náš život neohrozený. Upriam naše kroky na cestu pokoja. Daj nám prežiť ráno a deň v radosti, aby sme ti prinášali ranné modlitby.
Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Štvrtá modlitba
Vládca, Bože, svätý a nepochopiteľný, ktorý si prikázal svetlu zažiariť z tmy, ty si nám daroval oddych v nočnom spánku a zobudil si nás, aby sme oslavovali a prosili tvoju dobrotu. Vypočul si nás pre svoju dobrosrdečnosť, prijmi nás, ktorí sa ti klaniame a podľa svojich schopností ďakujeme, a daruj nám všetko, o čo ťa prosíme, potrebné na spásu. Učiň nás synmi svetla a dňa, a dedičmi tvojich večných dobier. Spomeň si, Pane, vo svojom veľkom milosrdenstve na tých, ktorí sa spolu s nami modlia, na všetkých našich bratov, ktorí sú na zemi, na mori a na každom mieste tvojho panovania, ktorí potrebujú tvoju lásku a pomoc. Všetkým udeľ svoje veľké milosrdenstvo. Aby naša duša i telo zostali zachránené a s odvahou oslavovali tvoje obdivuhodné a požehnané meno.
Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Piata modlitba
Poklad dobra, nevysychajúci prameň, svätý Otče, divotvorca, všemocný vševládca, tebe sa všetci klaniame a prosíme ťa vzývajúc tvoje milosrdenstvo a zľutovanie na pomoc a ochranu našej poníženosti. Spomeň si, Pane, na svojich služobníkov a prijmi naše ranné modlitby ako kadidlo pred tebou. Spomeň si, Pane, na tých, čo bdejú a spievajú na slávu tvoju i tvojho jednorodeného Syna a nášho Boha, i tvojho Svätého Ducha. Buď im pomocníkom a zástancom, prijmi ich prosby na svoj nebeský duchovný žertveník.
Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Šiesta modlitba
Ďakujeme ti, Pane Bože našej spásy, že všetko konáš pre dobro nášho života, aby sme vždy hľadeli na teba, Spasiteľa a Dobrodinca našich duší. Veď si nám v uplynulej noci daroval odpočinok a zodvihol si nás z našich lôžok, aby sme sa klaňali tvojmu vznešenému menu. Preto ťa prosíme, Pane, daj nám milosť a silu, aby sme ti mohli dôstojne spievať a neprestajne sa modliť, a tak s bázňou a chvením pracovali na svojej spáse s pomocou tvojho Krista. Spomeň si, Pane, na tých, čo ťa v noci vzývali, vypočuj ich a zmiluj sa nad nimi, a pokor im pod nohy útočiacich neviditeľných nepriateľov.
Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Siedma modlitba
Bože a Otče nášho Pána Ježiša Krista, ty si nás zodvihol z nášho lôžka a zhromaždil v čase modlitby. Daj nám milosť, aby sa otvorili naše uši. Prijmi vďakyvzdania podľa našich schopností a nauč nás svojim ustanoveniam, veď sa nevieme modliť, ako treba, ak nás to ty, Pane, nenaučíš skrze svojho Svätého Ducha. Preto ťa prosíme: ak sme doteraz akokoľvek zhrešili, slovom či skutkom, alebo myšlienkou, úmyselne, alebo neúmyselne, ty nám to prepáč a odpusť. Ak budeš hľadieť na neprávosti, Pane, Pane, kto obstojí? Ale u teba je vyslobodenie. Ty jediný si svätý, silný pomocník, ochranca nášho života, teba neustále ospevujeme.
Nech je vždy velebená a oslavovaná vláda tvojho kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Ôsma modlitba
Pane, Bože náš, vyhnal si z nás nočnú skľúčenosť a prizval si nás svätým hlasom, aby sme i v noci dvíhali svoje ruky a oslavovali ťa za tvojej spravodlivé rozhodnutia. Prijmi naše modlitby, prosby, vyznania i nočné bohoslužby. Daruj nám, Bože, nezahanbiteľnú vieru, pevnú nádej a nepokryteckú lásku. Požehnávaj naše príchody a odchody, skutky, diela, slová a myšlienky. Dožič nám, ktorí ťa chválime, ospevujeme a zvelebujeme, dosiahnuť na začiatku dňa tvoju nevýslovnú dobrotu.
Lebo velebíme tvoje presväté meno a oslavujeme tvoje kráľovstvo Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Deviata modlitba
Pane Bože náš, skrze pokánie si daroval ľuďom odpustenie a ako vzor poznania a vyznania hriechov si nám ukázal pokánie proroka Dávida prinášajúce odpustenie. Upadli sme do mnohých a veľkých hriechov. Ty sám, Vládca, sa zmiluj nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie očisť naše neprávosti. Zhrešili sme proti tebe, Pane, ktorý poznáš tajomstvá ľudských sŕdc. Len ty jediný máš právo odpúšťať hriechy. Srdce čisté si v nás utvoril a upevnil nás mocným Duchom, a oznámil nám radostnú zvesť našej spásy. Neodvrhni nás spred svojej tváre, ale láskavo dovoľ, ako dobrý a ľudomilný, aby sme ti do posledného dychu prinášali obetu spravodlivosti a vďakyvzdávanie na tvojich svätých prestoloch.
Skrze milosrdenstvo a lásku tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Desiata modlitba
Bože, Bože náš, svojím rozhodnutím si utvoril rozumné duchovné mocnosti, prosíme ťa a úpenlivo sa modlíme: prijmi náš chválospev, ktorý ti prinášame s celým tvojím stvorenstvom. A vo svojej dobrote nás naplň hojnými darmi. Veď pred tebou sa skláňa každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí, a všetko živé i neživé stvorenstvo ospevuje tvoju neobsiahnuteľnú slávu, lebo ty jediný si živý a nesmierne milosrdný Boh.
Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Jedenásta modlitba
Chválime, oslavujeme, zvelebujeme a ďakujeme ti, Bože našich otcov, že sa pominul tieň noci a znova si nám ukázal denné svetlo. Prosíme tvoju dobrotu: pre svoje veľké milosrdenstvo očisť naše hriechy a prijmi naše prosby, veď sa utiekame k tebe, všemohúcemu a milosrdnému Bohu. V našich srdciach daj zažiariť pravému slnku tvojej spravodlivosti, osvieť náš rozum a zachovaj všetky zmysly, aby sme cez deň šľachetne kráčali po cestách tvojich prikázaní, a tak dosiahli večný život, veď u teba je prameň života. Daj, aby sme boli hodní vychutnať slasť tvojho neprístupného svetla.
Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva, i teraz: )
Diakon: Modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)
Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.
Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.
Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.
Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.
Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.
Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.
Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom ), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.
Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.
Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.
Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Diakon: Boh je Pán a zjavil sa nám, * požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.
(ľud po každom verši opakuje na hlas prvého tropára Boh je Pán...)
Verš prvý: Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Verš druhý: Obkľúčili ma nepriatelia zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil.
Verš tretí: Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove.
Verš štvrtý: Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným. * To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.
Len čo anjel prijal poznaním tajomné poslanie, * rýchlo sa dostavil do Jozefovho príbytku, * aby povedal Tej, ktorá muža nepoznala: * „Ten, ktorý svojím zostúpením naklonil nebesá, * prijíma miesto v tebe celý, bez premeny. * Keď ho vidím v tvojom živote, * ako berie podobu služobníka, * žasnem a volám: * „Raduj sa, panenská Nevesta.” (dvakrát)
Len čo anjel prijal poznaním tajomné poslanie, * rýchlo sa dostavil do Jozefovho príbytku, * aby povedal Tej, ktorá muža nepoznala: * „Ten, ktorý svojím zostúpením naklonil nebesá, * prijíma miesto v tebe celý, bez premeny. * Keď ho vidím v tvojom živote, * ako berie podobu služobníka, * žasnem a volám: * „Raduj sa, panenská Nevesta.”
Pane, zmiluj sa. (trikrát)
Sláva, i teraz:
Žalm 109
Pán povedal môjmu Pánovi: „Seď po mojej pravici, * kým nepoložím tvojich nepriateľov za podnožku tvojim nohám.” – Moc tvojho žezla rozšíri Pán zo Siona: * panuj uprostred svojich nepriateľov. – Odo dňa tvojho narodenia patrí ti vláda v posvätnej nádhere. * Splodil som ťa ako rosu pred východom zornice. – Pán prisahal a nebude ľutovať: * „Ty si kňaz naveky podľa radu Melchizedechovho.” – Pán je po tvojej pravici, * v deň svojho hnevu kráľov porazí. – Súdiť bude národy: nakopia sa mŕtvoly; * po šírej zemi hlavy rozdrví. – Cestou sa napije z potoka * a potom hlavu zdvihne.
Žalm 110
Z celého srdca chcem oslavovať Pána * v zbore spravodlivých i v zhromaždení. – Veľké sú diela Pánove; * nech ich skúmajú všetci, čo majú v nich záľubu. – Nádherné a vznešené sú jeho diela, * jeho spravodlivosť platí naveky. – Ustanovil pamiatku na svoje obdivuhodné skutky; * Pán je milosrdný a milostivý. – Pokrm dal tým, čo sa ho boja; * svoju zmluvu má stále na mysli. – Svoje mocné skutky oznámil svojmu ľudu * a dal im dedičstvo pohanov; – pravdivé a spravodlivé * sú diela jeho rúk. – Nezrušiteľné sú všetky jeho príkazy, upevnené naveky, * založené na pravde a spravodlivosti. – Vykúpenie poslal svojmu ľudu, * zmluvu uzavrel naveky. – Jeho meno je sväté a vzbudzuje hrôzu; * bohabojnosť je počiatok múdrosti – a múdro robia všetci, čo ju pestujú; * jeho chvála ostáva naveky.
Žalm 111
Blažený muž, ktorý sa bojí Pána * a má veľkú záľubu v jeho príkazoch. – Jeho potomstvo bude mocné na zemi, * pokolenie spravodlivých bude požehnané. – V jeho dome bude úspech a bohatstvo, * jeho spravodlivosť ostane naveky. – Spravodlivým žiari svetlo v temnotách, * milosrdný, milostivý a spravodlivý. – V obľube je človek, čo sa zľutúva a rád pomáha, * čo svoj majetok čestne spravuje; nikdy nezakolíše. – Vo večnej pamäti bude spravodlivý, * nebude sa báť zlej zvesti. – Jeho srdce je pevné, * dôveruje v Pána, – bezpečné je jeho srdce, nebojí sa, * kým nepokorí svojich nepriateľov. – Rozdeľuje a dáva chudobným; jeho dobročinnosť potrvá naveky * a jeho moc a sláva budú stále rásť. – Hriešnik to uvidí a zanevrie, * zubami bude škrípať a hynúť závisťou. – Želanie hriešnikov * vyjde nazmar.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Žalm 112
Chváľte, služobníci Pánovi, * chváľte meno Pánovo. – Nech je velebené meno Pánovo * odteraz až naveky. – Od východu slnka až po západ * nech je oslávené meno Pánovo. – Vyvýšený je Pán nad všetky národy * a jeho sláva nad nebesia. – Kto je ako Pán, náš Boh, * čo tróni na výsostiach, – a predsa dbá o všetko nepatrné * na nebi i na zemi? – Z prachu dvíha chudobného * a zo smetiska povyšuje bedára, – a dáva mu sedieť vedľa kniežat, * vedľa kniežat svojho ľudu. – Neplodnej dáva bývať v dome * ako šťastnej matke detí.
Žalm 113
Keď Izrael vyšiel z Egypta, * dom Jakubov spomedzi ľudu cudzieho, – Judea sa stala jeho svätyňou, * Izrael jeho kráľovstvom. – More to videlo a zutekalo, * Jordán sa naspäť obrátil; – vrchy poskakovali ako barance * pahorky ako jahňatá. – Čo ti je, more, že utekáš, * a tebe, Jordán, že sa naspäť obraciaš? – Vrchy, prečo poskakujete ako barance * a vy, pahorky, ako jahňatá? – Zachvej sa, zem, pred tvárou Pánovou, * pred tvárou Boha Jakubovho, – čo skalu mení na jazerá vôd * a kameň na pramene vôd. – Nie nás, Pane, nie nás, ale svoje meno osláv * pre svoje milosrdenstvo a pre svoju vernosť. – Prečo majú hovoriť pohania: * „Kdeže je ten ich Boh?” – Veď náš Boh je v nebi * a stvoril všetko, čo chcel. – Pohanské modly, hoc sú zo striebra a zo zlata, * sú dielom ľudských rúk. – Majú ústa, ale nehovoria, * majú oči, a nevidia. – Majú uši, ale nepočujú, * majú nozdry, a nečuchajú. – Majú ruky, ale nehmatajú; majú nohy, a nechodia, * z hrdla nevydajú hlas. – Im budú podobní ich tvorcovia * a všetci, čo v ne veria. – Dom Izraelov dúfa v Pána, * on je ich pomoc a záštita. – Dom Áronov dúfa v Pána, * on je ich pomoc a záštita. – Všetci bohabojní dúfajú v Pána, * on je ich pomoc a záštita. – Pán na nás pamätá * a žehná nás. – Požehnáva dom Izraelov, * požehnáva dom Áronov. – Požehnáva všetkých, čo si ctia Pána, * malých i veľkých. – Nech Pán aj vás zveľadí, * vás i vaše deti. – Nech vás požehnáva Pán, * ktorý stvoril nebo i zem. – Nebesia si Pán vyhradil pre seba, * ale zem dal synom človeka. – Mŕtvi ťa, Pane, chváliť nemôžu * ani tí, čo zostupujú do ríše mlčania. – Lež my živí velebíme Pána * odteraz až naveky.
Žalm 114
Milujem Pána, lebo vypočul * môj prosebný hlas, – lebo svoj sluch naklonil ku mne, * kedykoľvek som ho vzýval. – Keď ma omotali povrazy smrti a zmocnili sa ma úzkosti podsvetia, * keď som sa ocitol v súžení a trápení, – vzýval som meno Pánovo: * „Pane, zachráň môj život!” – Milostivý a spravodlivý je Pán, * náš Boh sa zľutúva. – Pán ochraňuje maličkých; * pomohol mi, keď som bol v biede. – Znova sa, duša moja, upokoj, * lebo Pán ti dobre urobil, – lebo môj život zachránil od smrti, * moje oči od sĺz a moje nohy pred pádom. – Pred tvárou Pána budem kráčať * v krajine žijúcich.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Žalm 115
Dôveroval som, aj keď som povedal: * „Som veľmi pokorený.” – V rozrušení som vyriekol: * „Všetci ľudia klamú.” – Čím sa odvďačím Pánovi * za všetko, čo mi dal? – Vezmem kalich spásy * a budem vzývať meno Pánovo. – Pánovi splním svoje sľuby * pred všetkým jeho ľudom. – V Pánových očiach má veľkú cenu * smrť jeho svätých. – Pane, som tvoj sluha, * som tvoj sluha a syn tvojej služobnice. – Ty si mi putá rozviazal: obetu chvály tí prinesiem * a budem vzývať meno Pánovo. – Splním svoje sľuby Pánovi * pred všetkým jeho ľudom – v nádvoriach domu Pánovho, * uprostred teba, Jeruzalem.
Žalm 116
Chváľte Pána, všetky národy, * oslavujte ho, všetci ľudia; – lebo je veľké jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá naveky.
Žalm 117
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. – Teraz nech hovorí Izrael, že Pán je dobrý, * že jeho milosrdenstvo trvá naveky. – Teraz nech hovorí dom Áronov: * jeho milosrdenstvo trvá naveky. – Teraz nech hovoria všetci bohabojní: * jeho milosrdenstvo trvá naveky. – V súžení som vzýval Pána * a Pán ma vypočul, a vyslobodil. – Pán je so mnou, * nuž nebojím sa; čože mi môže urobiť človek? – Pán je so mnou a pomáha mi; * nemusím si všímať svojich nepriateľov. – Lepšie je utiekať sa k Pánovi, * ako sa spoliehať na človeka. – Lepšie je utiekať sa k Pánovi, * ako sa spoliehať na mocnárov. – Obkľúčili ma všetci pohania, * ale v mene Pánovom som ich porazil. – Obkľúčili ma zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil. – Obkľúčili ma ako roj včiel a vzbĺkli ako plameň z raždia, * ale v mene Pánovom som ich porazil. – Prudko dorážali na mňa, aby som sa zrútil, * no Pán mi pomohol. – Moja sila a chvála je Pán, * on sa mi stal záchrancom. – Hlas plesania nad záchranou * znie v stánkoch spravodlivých: – „Pánova pravica mocne zasiahla, * Pánova pravica ma zdvihla; Pánova pravica mocne zasiahla.” – Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove. – Prísne ma Pán potrestal, * no nevydal ma smrti napospas. – Otvorte mi brány spravodlivosti, * vojdem nimi a poďakujem sa Pánovi. – Toto je brána Pánova; * len spravodliví ňou vchádzajú. – Ďakujem ti, že si ma vyslyšal * a že si ma zachránil. – Kameň, čo stavitelia zavrhli, * stal sa kameňom uholným. – To sa stalo na pokyn Pána; * vec v našich očiach obdivuhodná. – Toto je deň, ktorý učinil Pán, * plesajme a radujme sa z neho. – Pane, spas ma; * Pane, daj mi úspech. – Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. * Požehnávame vás z domu Pánovho. – Boh, Pán, je naším svetlom. * Vystrojte sprievod s ozdobnými vetvami až k rohom oltára. – Ty si môj Boh, vďaky ti vzdávam; * ty si môj Boh, velebím ťa. – Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz: )
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Kondák, 8. hlas
Ako mocnej Vládkyni, Bohorodička, * spievame ti víťaznú pieseň. * Oslobodila si nás od zlého, * preto ti vrúcne ďakujeme, * hoci sme len nehodní služobníci. * Ty si nepremožiteľná. * Zbav nás všetkých bied, * aby sme ti mohli spievať: * Raduj sa, panenská Nevesta.
1. ikos
Kňaz: Z neba bol poslaný archanjel, aby Matke Boha povedal: Raduj sa! – A keď videl, že ty, Pane, po jeho slovách berieš na seba ľudské telo, – v údive stál a takto ju pozdravil:
Ľud: Raduj sa, lebo skrze teba k nám radosť prichádza!
Raduj sa, lebo skrze teba pominie prekliatie!
Raduj sa, lebo si pozdvihla padnutého Adama!
Raduj sa, lebo si zotrela slzy Evine!
Raduj sa, ľudskému rozumu nepochopiteľná výšina!
Raduj sa, hlbina, ktorú nepreniknú ani oči anjelské!
Raduj sa, nádherný trón kráľovský!
Raduj sa, lebo si v živote nosila Stvoriteľa vesmíru!
Raduj sa, zornica, ktorá nám východ Slnka zvestuje!
Raduj sa, lono, v ktorom sám Boh prebýval!
Raduj sa, lebo skrze teba sa obnovuje všetko stvorenie!
Raduj sa, lebo skrze teba sa Stvoriteľovi klaniame!
Raduj sa, panenská Nevesta!
2. kondák
Kňaz: Najsvätejšia Panna, istá si svojím panenstvom, smelo povedala Gabrielovi: – Záhadné sú tvoje slová a duši mojej ťažko pochopiteľné, – lebo mi oznamuješ, že počnem bez muža a budem Matkou, pričom voláš: Aleluja.
Ľud: Aleluja, aleluja, aleluja.
2. ikos
Kňaz: Panna si túžobne želala pochopiť toto tajomstvo, preto povedala Božiemu sluhovi: – Povedz mi, ako sa môže v panenskom lone počať a narodiť z neho syn? – A on ju s bázňou a úctou pozdravil:
Ľud: Raduj sa, vyvolená na uskutočnenie nevýslovného tajomstva!
Raduj sa, mlčanlivá viera prosiacich!
Raduj sa, začiatok Kristových zázrakov!
Raduj sa, ty, v ktorej sa začali plniť jeho príkazy!
Raduj sa, rebrík, po ktorom sám Boh z neba zostúpil!
Raduj sa, most, po ktorom ľudstvo zo zeme do neba prechádza!
Raduj sa, zázrak, pri ktorom nenachádzajú slová ani anjeli!
Raduj sa, lebo ty si prinútila démonov nariekať!
Raduj sa, lebo si porodila svetlo zázračné!
Raduj sa, lebo si zachovala v srdci tajomstvo!
Raduj sa, lebo prevyšuješ všetkých mudrcov!
Raduj sa, lebo osvecuješ mysle všetkých veriacich!
Raduj sa, panenská Nevesta!
3. kondák
Kňaz: Moc Najvyššieho zatônila Pannu, čo muža nepoznala, – jej nepoškvrnené lono sa stalo úrodnou pôdou pre všetkých, čo túžia po spáse – a takto jej spievajú: Aleluja.
Ľud: Aleluja, aleluja, aleluja.
3. ikos
Kňaz: Panna, ktorá v živote Boha nosila, ponáhľala sa k Alžbete. – Dieťa v Alžbetinom lone hneď rozpoznalo Máriin pozdrav, – zaplesalo a pohybmi namiesto spevu odpovedalo Bohorodičke:
Ľud: Raduj sa, nevädnúca ratolesť stromu života!
Raduj sa, životná sila nesmrteľného ovocia!
Raduj sa, ty, ktorá si urobila Stvoriteľa milovníkom ľudí!
Raduj sa, lebo si porodila rozsievača života!
Raduj sa, úrodná vinica, ktorá rodí bohatstvá milostí!
Raduj sa, stôl, ktorý ponúka hojnosť zmierenia!
Raduj sa, lebo ty si raj, čo zakvitol do bohatej úrody!
Raduj sa, lebo dušiam pripravuješ útočisko istoty!
Raduj sa, ľubovonné kadidlo modlitieb!
Raduj sa, zmierenie sveta celého!
Raduj sa, lebo sprostredkúvaš Božie milosrdenstvo hriešnikom!
Raduj sa, lebo cez teba majú ľudia v Bohu dôveru!
Raduj sa, panenská Nevesta!
4. kondák
Kňaz: Panický Jozef umáral sa pochybnosťami, chvel sa a trápil sa, pozeral na teba, Nepoškvrnená, a snoval plán, že ťa tajne prepustí, ale poučený Svätým Duchom o tvojom počatí zvolal: Aleluja.
Ľud: Aleluja, aleluja, aleluja.
Kondák, 8. hlas
Ako mocnej Vládkyni, Bohorodička, * spievame ti víťaznú pieseň. * Oslobodila si nás od zlého, * preto ti vrúcne ďakujeme, * hoci sme len nehodní služobníci. * Ty si nepremožiteľná. * Zbav nás všetkých bied, * aby sme ti mohli spievať: * Raduj sa, panenská Nevesta.
Pane, zmiluj sa. (trikrát)
Sláva, i teraz:
Žalm 118
Blažení tí, čo idú cestou života bez poškvrny, * čo kráčajú podľa zákona Pánovho. – Blažení tí, čo zachovávajú jeho príkazy * a celým srdcom ho vyhľadávajú. – To sú tí, čo nepáchajú neprávosť * a idú jeho cestami. – Ty si dal príkazy, * aby sa verne plnili. – Kiež by ma moje cesty viedli tak, * že by som zachovával tvoje ustanovenia. – Veru, nebudem zahanbený, * keď budem dodržiavať všetky tvoje príkazy. – S úprimným srdcom ti chcem ďakovať, * že som poznal tvoje spravodlivé výroky. – Tvoje ustanovenia chcem zachovať, * len ty ma nikdy neopusť. – Ako sa mladík na svojej ceste udrží čistým? * Tak, že bude zachovávať tvoje slová. – Celým svojím srdcom ťa vyhľadávam; * nedaj, aby som zablúdil od tvojich príkazov. – V srdci si uchovávam tvoje výroky, * aby som proti tebe nezhrešil. – Pane, ty si velebený; * nauč ma svoje ustanovenia. – Svojimi perami * vypočítavam všetky výroky tvojich úst. – Keď idem cestou tvojich zákonov, mám väčšiu radosť * ako zo všetkého bohatstva. – Chcem sa cvičiť v tvojich predpisoch, * rozjímať o tvojich cestách. – V tvojich ustanoveniach mám záľubu, * na tvoje slová nechcem zabúdať. – Preukáž dobro svojmu služobníkovi a budem žiť, * a tvoje slová zachovám. – Otvor mi oči, * aby som pozoroval divy tvojho zákona. – Hoci som na zemi iba hosť, * neskrývaj predo mnou svoje predpisy. – Túžbou za tvojimi výrokmi sa mi duša umára, * umára jednostaj. – Pyšných zahriakuješ * a tí, čo bočia od tvojich príkazov, sú prekliati. – Oddiaľ odo mňa hanbu a potupu, * lebo ja dodržiavam tvoje ustanovenia. – Hoci mocnári zasadajú a radia sa proti mne, * tvoj sluha rozjíma o tvojich predpisoch. – Veď tvoje ustanovenia sú mi rozkošou * a tvoje príkazy radcami. – Uviazol som v prachu, * oživ ma podľa svojho slova. – Tebe som vyjavil svoje cesty a ty si ma vypočul; * pouč ma o svojich prikázaniach. – Daj, aby som pochopil cestu tvojich príkazov, * a budem rozjímať o tvojich obdivuhodných skutkoch. – Od zármutku je moja duša plná sĺz; * pozdvihni ma podľa svojho slova.– Odvráť ma od cesty lži * a milostivo mi daj svoj zákon. – Cestu pravdy som si vyvolil, * tvoje slová mám stále pred sebou. – Prilipol som, Pane, k tvojim príkazom; * nezahanbi ma. – Pobežím po ceste tvojich príkazov, * lebo ty dávaš môjmu srdcu odvahu. – Pane, ukáž mi cestu svojich prikázaní * a ja vždy pôjdem po nej. – Daj mi chápavosť a ja tvoj zákon zachovám, * a celým srdcom sa ho budem pridŕžať. – Priveď ma na chodník svojich príkazov, * lebo som si ho obľúbil. – Nakloň mi srdce k svojej náuke, * a nie k chamtivosti. – Odvráť mi oči, nech nepozerajú na márnosť; * na tvojej ceste dopraj mi života. – Svojmu sluhovi splň svoj sľub, * čo vedie k bázni pred tebou. – Odvráť odo mňa potupu, ktorej som vystavený; * veď tvoja náuka je radostná. – Hľa, túžim za tvojimi príkazmi; * nuž oživ ma vo svojej spravodlivosti. – Pane, nech zostúpi na mňa tvoje zmilovanie, * tvoja pomoc, ktorú si mi prisľúbil. – Potom odpoviem tým, čo ma potupujú, * že dôverujem tvojim slovám. – Nikdy neodním slovo pravdy z mojich úst, * veľmi dôverujem tvojim výrokom. – Tvojho zákona sa chcem stále pridŕžať, * na večné veky. – Tak budem kráčať bezpečnou cestou, * lebo dbám na tvoje príkazy. – O tvojej náuke budem svedčiť pred kráľmi * a nebudem sa hanbiť. – Budem sa tešiť z tvojich predpisov, * lebo som si ich obľúbil. – Svoje ruky budem dvíhať k tvojim predpisom, ktoré som si obľúbil; * a cvičiť sa budem v tvojich príkazoch. – Pamätaj na slovo, čo si dal svojmu služobníkovi; * lebo ním si mi dal nádej. – To ma utešuje v ponížení, * že mi tvoje slovo vracia život. – Pyšní sa mi vysmievajú náramne, * ale ja sa neodchyľujem od tvojho zákona. – Mám v pamäti tvoje pradávne rozhodnutia, Pane, * a to je mi potechou. – Ovláda ma rozhorčenie voči hriešnikom, * čo zrádzajú tvoj zákon. – Tvoje ustanovenia sa mi stali piesňou * na mieste môjho putovania. – Na tvoje meno, Pane, v noci spomínam * a chcem dodržať tvoj zákon. – To je môj údel; * zachovať tvoje príkazy. – Pane, ty si moje všetko; * povedal som: Budem zachovávať tvoje slová. – Celým srdcom ťa prosím; * zmiluj sa nado mnou, ako si prisľúbil. – O svojich cestách rozmýšľam * a svoje kročaje riadim podľa tvojej náuky. – Ponáhľam sa a neváham * zachovávať tvoje prikázania. – Dostal som sa do osídel hriešnikov, * no predsa som nezabudol na tvoj zákon. – Uprostred noci vstávam a zvelebujem ťa * za tvoje spravodlivé výroky. – Pridávam sa ku všetkým tvojim ctiteľom, * k tým, čo zachovávajú tvoje príkazy. – Pane, zem je plná tvojej milosti; * nauč ma tvojim ustanoveniam. – Pane, svojmu služobníkovi si preukázal dobro, * ako si prisľúbil. – Nauč ma dobrotivosti, múdrosti a poznaniu, * veď verím tvojej náuke. – Pred svojím pokorením som blúdil, * no teraz už dbám na tvoje výroky. – Dobrotivý si a preukazuješ dobrodenia, * daj mi poznať tvoju spravodlivosť. – Pyšní vymýšľajú proti mne klamstvá, * no ja z celého srdca zachovávam tvoje príkazy. – Ich srdce stučnelo a otupelo, * ja však mám radosť v tvojom zákone. – Že som bol pokorený, dobre mi, * aspoň som si tvoju spravodlivosť osvojil. – Lepší je pre mňa zákon tvojich úst * ako tisícky v zlate a striebre.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Tvoje ruky ma utvorili a stvárnili. * Daj mi chápavosť a osvojím si tvoju náuku. – Uzrú ma bohabojní a budú sa tešiť, * že veľmi dôverujem tvojim slovám. – Viem, Pane, že spravodlivé sú tvoje rozsudky * a že si ma právom pokoril. – Buď ku mne milosrdný a poteš ma, * ako si prisľúbil svojmu služobníkovi. – Nech zostúpi na mňa tvoje zľutovanie a budem žiť, * lebo tvoj zákon je mojím potešením. – Nech sú zahanbení pyšní, čo ma úskočne sužujú, * ja však neprestanem rozjímať o tvojich príkazoch. – Nech sa pridajú ku mne tí, čo sa ťa boja * a čo poznajú tvoju náuku. – Nech sa mi srdce nepoškvrní priestupkom proti tvojim príkazom, * aby som sa hanbiť nemusel. – Duša mi omdlieva túžbou za tvojou spásou * a tvojim slovám veľmi dôverujem. – Oči mi slabnú túžbou za tvojím výrokom * a hovoria: „Kedy ma potešíš?” – Hoci som ako mech v dyme, * predsa nezabúdam na tvoje ustanovenia. – Koľko dní ešte ostáva tvojmu sluhovi? * Kedy už mojich nepriateľov na súd predvoláš? – Jamu mi vykopali namyslenci, * tí, čo nežijú podľa tvojho zákona. – Všetky tvoje predpisy sú pravdivé; * prenasledujú ma úskočne: pomôž mi. – Bezmála ma zahubili na zemi; * no ja som ani tak neopustil tvoje príkazy. – A preto, že ty si milosrdný, dožič mi života * i budem sa pridŕžať tvojej náuky. – Pane, tvoje slovo * trvá naveky ako nebesia. – Tvoja vernosť z pokolenia na pokolenie; * upevnil si zem a ona trvá. – Podľa tvojho rozhodnutia všetko trvá podnes, * lebo všetko slúži tebe. – Keby mi tvoj zákon nebol rozkošou, * vari by som bol už zahynul vo svojom pokorení. – Nikdy nezabudnem na tvoje príkazy, * lebo nimi ma oživuješ. Tvoj som: zachráň ma, * veď dbám na tvoje príkazy. – Hriešnici striehnu na mňa a chcú ma zahubiť, * ale ja rozjímam o tvojich príkazoch. – Videl som, že každá dokonalosť má medze, * iba tvoj príkaz platí neobmedzene. – Pane, tvoj zákon veľmi milujem, * rozjímam o ňom celý deň. – Tvoja náuka robí ma rozumnejším nad mojich nepriateľov, * ustavične sa jej pridŕžam. – Múdrejší som nad všetkých mojich učiteľov, * lebo o tvojich prikázaniach rozjímam. – Chápavejší som nad starcov, * lebo zachovávam tvoje príkazy. – Svojim nohám nedovolím vykročiť na zlé cesty, * chcem dodržiavať tvoje slová. – Neodkláňam sa od tvojich predpisov, * lebo ty si mi zákon stanovil. – Aké sladké sú tvoje výroky môjmu podnebiu, * mojim ústam sú sladšie ako med. – Zmúdrel som z tvojich príkazov, * preto nenávidím cesty klamstva. – Tvoje slovo je svetlo pre moje nohy * a pochodeň na mojich chodníkoch. – Prisahal som a trvám na tom, * že budem zachovávať tvoje spravodlivé výroky. – Pane, vždy a všade ma ponižujú, * daj mi žiť, ako si prisľúbil. – Pane, láskavo prijmi obetu chvály mojich úst * a pouč ma o svojich zámeroch. – Môj život je stále v nebezpečenstve, * ale ja nezabúdam na tvoj zákon. – Hriešnici mi kladú nástrahy, * ale ja neopúšťam tvoje príkazy. – Tvoja náuka je mojím večným dedičstvom, * lebo je slasťou môjmu srdcu. – Srdce som si upriamil tak, aby plnilo tvoje príkazy * navždy a naveky. – Nenávidím ľudí dvojtvárnych, * ale tvoj zákon milujem. – Ty si mi ochrana a záštita, * na tvoje slovo sa najviac spolieham. – Odstúpte odo mňa, zlomyseľníci, * ja chcem zachovať príkazy svojho Boha. – Ujmi sa ma podľa svojho prísľubu a budem žiť; * a nezahanbi ma v mojej nádeji. – Podopri ma a to ma zachráni, * vždy sa budem tešiť z tvojich ustanovení. – Zavrhuješ všetkých, čo opúšťajú tvoje ustanovenia, * lebo ich zmýšľanie je klamné. – Ako odpad ničíš všetkých hriešnikov na zemi, * preto tvoje prikázania milujem. – Telo sa mi chveje od strachu pred tebou, * lebo sa bojím tvojich rozsudkov. – Podľa práva a spravodlivosti som si počínal; * nevydávaj ma do rúk krivých žalobcov. – Zaruč sa za svojho služobníka, * nech ma pyšní nehanobia. – Oči mi mrú túžbou za tvojou pomocou * a za tvojím spravodlivým výrokom. – Nalož so svojím služobníkom podľa svojho milosrdenstva * a pouč ma o svojich ustanoveniach. – Som tvojím služobníkom, * daj mi chápavosť, aby som poznal tvoje prikázania. – Pane, už je čas, aby si zasiahol, * lebo sa porušuje tvoj zákon. – Milujem tvoje predpisy viac ako zlato, * viac ako najrýdzejšie zlato. – Preto sa riadim tvojimi príkazmi * a nenávidím cestu klamstva. – Tvoje príkazy sú obdivuhodné, * preto ich zachovávam. – Výklad tvojich slov osvecuje, * maličkým dáva chápavosť. – Otváram ústa a dych naberám, * lebo túžim za tvojimi predpismi.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Obráť sa ku mne a zmiluj sa nado mnou, * ako robievaš tým, čo tvoje meno milujú. – Riaď moje kroky podľa tvojho výroku; * nech ma neovláda nijaká neprávosť. – Chráň ma pred ohováračmi * a budem zachovávať tvoje príkazy. – Vyjasni tvár nad svojím služobníkom * a nauč ma svojim ustanoveniam. – Potoky sĺz ronia moje oči, * že sa nezachováva tvoj zákon. – Pane, ty si spravodlivý * a správne sú tvoje rozsudky. – V spravodlivosti si vyniesol svoje prikázania * a v dokonalej pravdivosti. – Spaľuje ma horlivosť, * lebo moji nepriatelia zabúdajú na tvoje slová. – Tvoj výrok je dokonale vyskúšaný v ohni * a tvoj sluha ho miluje. – Mladučký som a opovrhovaný, * no nezabúdam na tvoje príkazy. – Tvoja spravodlivosť je spravodlivosť naveky * a tvoj zákon je číra pravda. – Keď ma postihne úzkosť a súženie, * potešenie nájdem v tvojich príkazoch. – Tvoje ustanovenia sú spravodlivé naveky, * daj mi to pochopiť a budem žiť. – Z celého srdca volám, Pane, vypočuj ma; * chcem zachovať tvoje ustanovenia. – K tebe volám, zachráň ma; * a budem plniť tvoje príkazy. – Ešte pred svitaním prichádzam a volám o pomoc, * na tvoje slová sa veľmi spolieham. – Už pred odchodom nočnej stráže otvárajú sa mi oči, * aby som rozjímal o tvojich výrokoch. – Pane, pre svoje milosrdenstvo čuj môj hlas * a oživ ma podľa svojho rozhodnutia. – Blížia sa tí, čo ma zlostne prenasledujú, * tí, čo sa vzdialili od tvojho zákona. – Pane, ty si blízko * a všetky tvoje predpisy sú pravdivé. – Odprvoti viem z tvojich prikázaní, * že si ich ustanovil naveky. – Pozri na moje poníženie a vysloboď ma; * veď nezabudol som na tvoj zákon. – Ujmi sa môjho sporu a zachráň ma; * daj mi žiť, veď si to prisľúbil. – Spása je ďaleko od hriešnikov, * lebo tí na tvoje ustanovenia nedbajú. – Tvoje milosrdenstvo, Pane, je nesmierne, * nuž oživ ma podľa svojich rozhodnutí. – Mnohí ma prenasledujú a sužujú, * no ja sa neodkláňam od tvojich prikázaní. – S odporom pozerám na odpadlíkov, * lebo nedbajú na tvoje výroky.– Pozri, Pane, tvoje príkazy milujem; * oživ ma pre svoje milosrdenstvo. – Pravda je podstatou tvojich slov * a všetky rozsudky tvojej spravodlivosti sú večné. – Hoci ma kniežatá prenasledujú pre nič za nič, * moje srdce si tvoje slová ctí. – Z tvojich výrokov sa radujem * ako ten, čo získal korisť bohatú. – Nenávidím klamstvo, protiví sa mi; * ale tvoj zákon milujem. – Cez deň ťa chválim sedemkrát * pre tvoje spravodlivé rozsudky. – Trvalý pokoj požívajú tí, čo milujú tvoj zákon; * a nemajú sa na čom potknúť. – Pane, vyčkávam tvoju pomoc * a plním tvoje predpisy. – Moja duša uchováva tvoje ustanovenia * a ja ich veľmi milujem. – Zachovávam tvoje prikázania a ustanovenia, * lebo pred tebou sú všetky moje cesty. – K tebe, Pane, nech prenikne moja úpenlivá prosba; * podľa tvojho slova daj mi chápavosť. – Nech dôjde k tebe moja žiadosť; * vysloboď ma, ako si prisľúbil. – Z perí mi vytryskne chválospev, * že si ma naučil svoje ustanovenia. – Môj jazyk nech spieva o tvojich výrokoch, * lebo spravodlivé sú všetky tvoje príkazy. – Tvoja ruka nech mi pomáha, * veď som si vyvolil tvoje príkazy. – Pane, túžim za tvojou pomocou * a tvoj zákon je mi slasťou. – Ja budem žiť a teba chváliť, * a tvoje rozhodnutia mi pomôžu. – Blúdim ako ovca, čo sa stratila; * hľadaj svojho sluhu, lebo nezabúdam na tvoje predpisy.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz: )
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Kondák, 8. hlas
Ako mocnej Vládkyni, Bohorodička, * spievame ti víťaznú pieseň. * Oslobodila si nás od zlého, * preto ti vrúcne ďakujeme, * hoci sme len nehodní služobníci. * Ty si nepremožiteľná. * Zbav nás všetkých bied, * aby sme ti mohli spievať: * Raduj sa, panenská Nevesta.
4. ikos
Kňaz: Keď pastieri počuli spev anjelov o Kristovom narodení, ponáhľali sa k nemu. – Našli ho ako nepoškvrneného baránka v bezpečnom Máriinom lone, – preto jej spievali hymnus:
Ľud: Raduj sa, Matka Baránka a Pastiera!
Raduj sa, košiar duchovných ovečiek!
Raduj sa, postrach neviditeľných nepriateľov!
Raduj sa, lebo brány raja otváraš!
Raduj sa, lebo nebo so zemou sa raduje!
Raduj sa, lebo pozemšťania s nebešťanmi plesajú!
Raduj sa, podobná ústam apoštolov, čo neúnavne hovoria!
Raduj sa, pre mučeníkov neporaziteľná dôvera!
Raduj sa, našej viery pevná opora!
Raduj sa, jasné poznanie ľúbosti!
Raduj sa, lebo si pokorila podsvetie!
Raduj sa, ty, ktorej slávou sme sa obliekli!
Raduj sa, panenská Nevesta!
5. kondák
Kňaz: Traja mudrci uzreli jasnú hviezdu a nasledovali ju, – svietila im na cestu a zastavila sa nad miestom, kde našli mocného Kráľa. – A keď sa približovali k Neprístupnému, klaňali sa mu a volali: Aleluja.
Ľud: Aleluja, aleluja, aleluja.
5. ikos
Kňaz: Keď chaldejskí synovia uvideli, že ten, ktorý stvoril ľudí a prijal na seba podobu služobníka, spočíva v panenskom náručí, – ochotne mu odovzdali svoje dary a Blahoslavenej volali:
Ľud: Raduj sa, Matka Hviezdy, ktorá nehasne!
Raduj sa, zornica dňa tajomného a večného!
Raduj sa, lebo ty si oheň pokušení zhasila!
Raduj sa, lebo ty osvecuješ ctiteľov Najsvätejšej Trojice!
Raduj sa, lebo skrze teba bol neľudský tyran svojej moci zbavený!
Raduj sa, lebo si Krista, milujúceho ľudí, zrodila!
Raduj sa, lebo si nás vyslobodila z otroctva pohanstva!
Raduj sa, snímajúca z nás blato nerestí!
Raduj sa, lebo si urobila koniec modlárstvu!
Raduj sa, lebo ty hasíš utrpení plamene!
Raduj sa, Vodkyňa veriacich po cestách panenstva!
Raduj sa, všetkým ľudským pokoleniam veselosť!
Raduj sa, panenská Nevesta!
6. kondák
Kňaz: Keď sa traja mudrci vrátili do Babylonu, – ohlasovali ľuďom, že sa splnilo proroctvo o príchode Krista Vykupiteľa, – ale Herodesa obišli, lebo ti nechcel spievať: Aleluja.
Ľud: Aleluja, aleluja, aleluja.
6. ikos
Kňaz: Spasiteľ, ty si svetlom svojej pravdy ožiaril Egypt a odohnal si preč temnoty bludu. – Jeho modly nemohli odolať tvojej múdrosti, preto padli. – A tí, čo sa vyslobodili z ich zajatia, volali Bohorodičke:
Ľud: Raduj sa, všetkých ľudí obnova!
Raduj sa, víťazstvo nad démonmi!
Raduj sa, lebo si porazila bludárske kráľovstvo!
Raduj sa, lebo si odhalila márnosť modlárstva!
Raduj sa, more, v ktorom sa potopil pyšný faraón!
Raduj sa, skala, z ktorej pijú tí, čo túžia po živote!
Raduj sa, ohnivý stĺp, ktorý nás vedie v temnotách!
Raduj sa, ochranný plášť širší ako obloha!
Raduj sa, ty, ktorá prinášaš chlieb nad mannu cennejší!
Raduj sa, služobnica sladkého a svätého pokrmu!
Raduj sa, krajina zasľúbená!
Raduj sa, lebo medom a mliekom oplývaš!
Raduj sa, panenská Nevesta!
7. kondák
Kňaz: Keď sa Simeon chystal opustiť tento svet a zatúžil po večnom živote, – položili ťa na jeho ruky ako dieťa, ale on v tebe spoznal skutočného Boha. – Plný údivu nad tvojou nevýslovnou múdrosťou volal: Aleluja.
Ľud: Aleluja, aleluja, aleluja.
Kondák, 8. hlas
Ako mocnej Vládkyni, Bohorodička, * spievame ti víťaznú pieseň. * Oslobodila si nás od zlého, * preto ti vrúcne ďakujeme, * hoci sme len nehodní služobníci. * Ty si nepremožiteľná. * Zbav nás všetkých bied, * aby sme ti mohli spievať: * Raduj sa, panenská Nevesta.
Pane, zmiluj sa. (trikrát)
Sláva, i teraz:
Žalm 50
Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.
1. pieseň, irmos:
Otvorím svoje ústa. * nadšene budem spievať * a velebiť teba, * Kráľovná, Matka. * plný šťastia budem jasať * a oslavovať tvoje divy.
Verš: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.
Vidiac ťa veľký Archanjel, Čistá, ako živú Kristovu knihu zapečatenú Duchom, zvolal: Raduj sa, prijímateľka radosti, lebo skrze teba bude odstránená kliatba Pramatky.
3. pieseň, irmos:
Bohorodička, * nevyčerpateľný prameň života, * upevni v dobrom svojich ctiteľov, * tých, čo si tu zhromaždila * a vo svojej nebeskej sláve * korunuj ich vencom vyvolených.
Verš: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.
Roľa neoraná, ty si vydala božský Klas. Raduj sa, živý stôl na ktorom spočíva Chlieb života, raduj sa, Bohorodička, nevyčerpateľný Prameň živej Vody!
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz: )
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Kondák, 8. hlas
Ako mocnej Vládkyni, Bohorodička, * spievame ti víťaznú pieseň. * Oslobodila si nás od zlého, * preto ti vrúcne ďakujeme, * hoci sme len nehodní služobníci. * Ty si nepremožiteľná. * Zbav nás všetkých bied, * aby sme ti mohli spievať: * Raduj sa, panenská Nevesta.
7. ikos
Kňaz: Svoju moc zjavil Stvoriteľ, nové stvorenie nám ukázal a my skrze neho jestvujeme. – On z nepoškvrneného lona vyklíčil, ale ho neporušil, – a my, keď sme tento zázrak spoznali, oslavujeme ho a voláme:
Ľud: Raduj sa, kvet, ktorý nikdy nevädne!
Raduj sa, veniec striedmosti!
Raduj sa, jasný vzor nášho vzkriesenia!
Raduj sa, lebo nám zobrazuješ anjelov!
Raduj sa, sladké ovocie stromu, ktoré živí veriacich!
Raduj sa, košatý strom, v ktorého tieni mnohí oddych nachodia!
Raduj sa, lebo si v živote nosila vykupiteľa za jatých!
Raduj sa, lebo si porodila vodcu zblúdených!
Raduj sa, uprosenie spravodlivého sudcu!
Raduj sa, lebo vyprosuješ odpustenie mnohým hriešnikom!
Raduj sa, láskavé zahalenie našej nahoty!
Raduj sa, láska, ktorá prevyšuje všetko poznanie!
Raduj sa, panenská Nevesta!
8. kondák
Kňaz: Na neobyčajné stvorenie sme hľadeli. – Zabudnime aj my na tento svet a naše mysle obráťme k nebu. – Najvyšší Boh preto prišiel v pokore na svet ako človek, aby priviedol k sebe všetkých, čo k nemu volajú: Aleluja.
Ľud: Aleluja, aleluja, aleluja.
8. ikos
Kňaz: Ó, neopísateľné Slovo, ty celé v nebi aj na zemi prebývaš, – svojim príchodom na zem nezmenilo si svoju božskú podstatu, narodilo si sa z bohumilej Panny, ktorá počúva naše hlasy:
Ľud: Raduj sa, nekonečnému Bohu príbytok!
Raduj sa, brána presvätého tajomstva!
Raduj sa, ustavičné volanie neverných k obráteniu!
Raduj sa, nekonečná chvála veriacich!
Raduj sa, ohnivý a svätý voz toho, ktorý na cherubínoch spočíva!
Raduj sa, preslávny príbytok toho, ktorému slúžia serafíni!
Raduj sa, nepriateľov zmierenie!
Raduj sa, lebo v tebe sa spojilo panenstvo s materstvom!
Raduj sa, prostredníčka odpustenia priestupkov!
Raduj sa, lebo skrze teba sa nám raj otvára!
Raduj sa, kľúč od Kristovho kráľovstva!
Raduj sa, nádej večných radostí!
Raduj sa, panenská Nevesta!
9. kondák
Kňaz: Všetky anjelské zbory žasli nad veľkým tajomstvom vtelenia. – Videli, neprístupný Bože, ako si sa stal pre všetkých prístupným človekom. – Medzi nami prebývaš a počúvaš naše volanie: Aleluja.
Ľud: Aleluja, aleluja, aleluja.
9. ikos
Kňaz: Pred tebou, Bohorodička, slávni rečníci zmĺkli ako nemé ryby. – Nedokázali pochopiť, že si aj po pôrode zostala pannou, – lež my obdivujeme toto tajomstvo a s vierou voláme:
Ľud: Raduj sa, príbytok Božej múdrosti!
Raduj sa, poklad Božej prozreteľnosti!
Raduj sa, lebo múdrosť sveta sa v tebe vidí nemúdrou!
Raduj sa, lebo pred tebou aj slávni rečníci zamĺkli!
Raduj sa, veď pred tebou sú nevedomí aj mudrci!
Raduj sa, lebo pred tebou zhasla sláva básnikov!
Raduj sa, lebo si odhalila všetky výmysly!
Raduj sa, lebo si naplnila siete rybárov!
Raduj sa, lebo ty vytrhávaš duše z priepasti ničoty!
Raduj sa, lebo ty obohacuješ mnohých poznaním!
Raduj sa, archa pre všetkých, čo túžia po spáse!
Raduj sa, prístav na ceste životom!
Raduj sa, panenská Nevesta!
10. kondák
Kňaz: Obetoval seba samého, aby spasil svet. – Preto prišiel ako pastier a ako Boh v ľudskej podobe. – Všetkých nás volá k sebe a počúva naše volanie: Aleluja.
Ľud: Aleluja, aleluja, aleluja.
Kondák, 8. hlas
Ako mocnej Vládkyni, Bohorodička, * spievame ti víťaznú pieseň. * Oslobodila si nás od zlého, * preto ti vrúcne ďakujeme, * hoci sme len nehodní služobníci. * Ty si nepremožiteľná. * Zbav nás všetkých bied, * aby sme ti mohli spievať: * Raduj sa, panenská Nevesta.
Sedalen, 1. hlas
Veľký vojak nehmotných anjelov prišiel do Nazareta * a zvestoval ti tvojho Kráľa a Pána vekov hovoriac: * Raduj sa, požehnaná Mária, * nepreniknuteľná a neopísateľná hlbina, * pozdvihnutie ľudstva!
4. pieseň, irmos:
Najvznešenejší Ježiš, * sediaci v sláve * na tróne Božstva, * na jemnom oblaku prišiel * a nesmrteľným ramenom zachránil volajúcich: * „Sláva, Kriste, tvojej moci!“
Verš: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.
Panna vždy ospevovaná, prinášame ti hymny: Raduj sa, mohutná Hora oplodnená Duchom! Raduj sa, Svietnik i Nádoba s Mannou, lebo potešuješ zmysly všetkých nábožných ľudí.
5. pieseň, irmos:
Všetci obdivujú tvoju nesmiernu slávu, * ó, prečistá Panna, * lebo si pod srdcom nosila všemohúceho Boha. * Porodila si Syna, ktorý nemá počiatok. * A všetkých svojich ctiteľov * pokojom si obdarila.
Verš: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.
Raduj sa, Nepoškvrnená, lebo si porodila Cestu života a zachránila si svet pred potopou hriechu! Raduj sa, Božia Nevesta, sluch i slovo vzbudzujúce úžas! Raduj sa, príbytok Vládcu tvorstva!
6. pieseň, irmos:
Dnes je veľká slávnosť, * slávnosť krásna a vznešená, * sviatok Matky Božej, * ktorú Pán naplnil svojou múdrosťou. * Radostne tlieskajme rukami * a oslavujme Boha, ktorého porodila.
Verš: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.
Nepoškvrnená svadobná Sieň Slova, príčina toho, že všetci boli zbožštení, raduj sa, Prečistá, prorokmi predpovedaná! Raduj sa, Apoštolov Ozdoba!
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz: )
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Kondák, 8. hlas
Ako mocnej Vládkyni, Bohorodička, * spievame ti víťaznú pieseň. * Oslobodila si nás od zlého. * Preto ti vrúcne ďakujeme, * hoci sme len nehodní služobníci. * Ty si nepremožiteľná. * Zbav nás všetkých bied, aby sme ti mohli spievať: * „Raduj sa, panenská Nevesta.”
10. ikos
Kňaz: Bohorodička, Panna, ty si vzorom panien a všetkých, čo ťa vzývajú a utiekajú sa k tebe. – Stvoriteľ neba a zeme ťa ozdobil, Nepoškvrnená, – a prebývajúc v tvojom lone, naučil všetkých vzdávať ti slávu:
Ľud: Raduj sa, pilier panenstva!
Raduj sa, brána spasenia!
Raduj sa, začiatok duchovnej obrody!
Raduj sa, prostredníčka Božích milostí!
Raduj sa, lebo obnovuješ v hriechu počatých!
Raduj sa, učiteľka sklamaných!
Raduj sa, lebo si zvodcu duší zahnala!
Raduj sa, lebo si porodila rozsievača čistoty!
Raduj sa, palác zásnub prečistých!
Raduj sa, lebo posilňuješ duše verné Pánovi!
Raduj sa, ochrankyňa panien láskavá!
Raduj sa, nevesta, svätých duší ozdoba!
Raduj sa, panenská Nevesta!
11. kondák
Kňaz: Presvätý Bože, ani najkrajšia pieseň nemôže ospievať veľkosť tvojho zamilovania. – Hoci by sme ti ich venovali toľko, ako je piesku na zemi, nikdy neoceníme to, čo nám dávaš, – preto ti spievame: Aleluja.
Ľud: Aleluja, aleluja, aleluja.
11. ikos
Kňaz: Najsvätejšia Panna, zjavuješ sa nám v temnotách ako svetelná pochodeň. – Zažíhaš duchovné svetlo a všetkých vedieš k poznaniu Boha. – Svojím leskom osvecuješ naše mysle, preto ťa ctíme a voláme:
Ľud: Raduj sa, lúč duchovného slnka!
Raduj sa, žiara neuhasínajúceho svetla!
Raduj sa, blesk, čo ožaruje duše!
Raduj sa, búrka, čo desí nepriateľa!
Raduj sa, lebo si zjavila najjasnejšieho svetla záplavu!
Raduj sa, prameň rieky mohutnej!
Raduj sa, predobraz liečivého prameňa!
Raduj sa, čo škvrny hriechov umývaš!
Raduj sa, voda, v ktorej sa omýva svedomie!
Raduj sa, čaša naplnená radosťou!
Raduj sa, plnosť ľúbeznej vône Kristovej!
Raduj sa, život plný svätej radosti!
Raduj sa, panenská Nevesta!
12. kondák
Kňaz: Pán milosrdenstva sa rozhodol odpustiť ľuďom všetky tresty. – Sám zostúpil k tým, čo opovrhli jeho láskou, – otvoril nám brány neba, preto počuje zo všetkých úst: Aleluja.
Ľud: Aleluja, aleluja, aleluja.
12. ikos
Kňaz: Velebíme tvojho Syna i teba, Bohorodička. – Vykupiteľ prebýval v tvojom lone, – posvätil ho, oslávil ťa a všetkých nás naučil prespevovať:
Ľud: Raduj sa, Bohu i Slovu vhodný príbytok!
Raduj sa, lebo si väčšia ako svätyňa svätých!
Raduj sa, archa pozlátená Svätým Duchom!
Raduj sa, nevyčerpateľná pokladnica života!
Raduj sa, spravodlivým kráľom veniec nádhery!
Raduj sa, zbožným kňazom víťazná odmena!
Raduj sa, Božej Cirkvi pevná opora!
Raduj sa, bezpečná hradba kráľovstva!
Raduj sa, lebo s tvojou pomocou sa dosahujú víťazstvá!
Raduj sa, lebo skrze teba naši nepriatelia padajú!
Raduj sa, môjho tela uzdravenie!
Raduj sa, mojej duše záchrana!
Raduj sa, panenská Nevesta!
13. kondák
Kňaz: Nekonečne velebená Bohorodička a Matka najsvätejšieho Slova, – prijmi ako dar túto našu oslavu, – chráň nás od všetkých pokušení a vysloboď od večných múk, aby sme ti vždy spievali: Aleluja.
Ľud: Aleluja, aleluja, aleluja.
(Kňaz tento kondák spieva tri razy, ľud vždy odpovedá Aleluja.)
13. ikos
Kňaz: Z neba bol poslaný archanjel, aby Matke Boha povedal: Raduj sa! – A keď videl, že ty, Pane, po jeho slovách berieš na seba ľudské telo, – v údive stál a takto ju pozdravil:
Ľud: Raduj sa, lebo skrze teba k nám radosť prichádza!
Raduj sa, lebo skrze teba pominie prekliatie!
Raduj sa, lebo si pozdvihla padnutého Adama!
Raduj sa, lebo si zotrela slzy Evine!
Raduj sa, ľudskému rozumu nepochopiteľná výšina!
Raduj sa, hlbina, ktorú nepreniknú ani oči anjelské!
Raduj sa, nádherný trón kráľovský!
Raduj sa, lebo si v živote nosila Stvoriteľa vesmíru!
Raduj sa, zornica, ktorá nám východ Slnka zves tuje!
Raduj sa, lono, v ktorom sám Boh prebýval!
Raduj sa, lebo skrze teba sa obnovuje všetko stvorenie!
Raduj sa, lebo skrze teba sa Stvoriteľovi klaniame!
Raduj sa, panenská Nevesta!
Kondák, 8. hlas
Ako mocnej Vládkyni, Bohorodička, * spievame ti víťaznú pieseň. * Oslobodila si nás od zlého. * Preto ti vrúcne ďakujeme, * hoci sme len nehodní služobníci. * Ty si nepremožiteľná. * Zbav nás všetkých bied, aby sme ti mohli spievať: * „Raduj sa, panenská Nevesta.”
7. pieseň, irmos:
Múdri ctitelia Boží * sa neklaňali soche. * Hrdinsky premohli plamene ohňa * a s radostným srdcom volali: * Večne buď zvelebený, Pane, preslávny Bože našich otcov.
Verš: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.
Ospevujeme ťa volajúc: Raduj sa, Koč duchovného Slnka, pravý Vinohrad, kde sa zrodil zrelý Vinič dávajúci víno, čo obveseľuje duše, ktoré ťa s vierou oslavujú!
8. pieseň, irmos:
Zrodený z Bohorodičky * zachránil mládencov v ohnivej peci. * Vtedy to bol predobraz, * teraz sa stal skutočnosťou. * On nabáda celý svet, aby ti spieval: * Všetky stvorenia, velebte Pána. * Večné veky vzdávajte mu slávu.
Verš: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.
Do svojho lona, Čistá, si prijala a nosila toho, čo sám všetko nosí. Mliekom si kŕmila toho, čo v jednom okamihu živí celú zem. Jemu spievame: Ospevujte Pána, jeho diela, a vyvyšujte ho po všetky veky.
Diakon: Bohorodičku a Matku Svetla piesňami zvelebujme.
Velebí moja duša Pána * a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi.
Po každom verši spievame:
Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice, * hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.
Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno. * A jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.
Ukázal silu svojho ramena, * rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.
Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. * Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, * ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.
9. pieseň, irmos:
Jasajte na zemi všetci ľudia, * Svätým Duchom osvietení. * Plesajte zbory nebešťanov, * a oslavujte sviatok Matky Božej. * Všetci radostne spievajte: * Raduj sa, Bohorodička, * blahoslavená, prečistá Panna.
Verš: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.
Aby ti sme ti ako veriaci mohli spievať: Raduj sa!, majúc vďaka tebe účasť na radosti, zbav nás, Panna, nástrah, útokov barbarov i akejkoľvek inej rany, čo prichádza na ľudstvo pre množstvo hriechov.
Potom:
Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, * vždy blažená a nepoškvrnená, Matka nášho Boha. * Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička velebíme ťa.
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz: )
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Svitilen
Dnes sa stáva zjavným odveké tajomstvo: Boh – Božie Slovo sa z milosrdenstva stáva synom Márie, Panny. Gabriel ohlasuje radosť dobrej zvesti. Spolu s ním všetci volajme: Raduj sa, Matka Pánova!
Žalm 148
Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. * Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. * Tebe, Bože, patrí pieseň.
Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti. * Tebe, Bože, patrí pieseň.
Chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, –oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,– vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, starci a junáci nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.
Žalm 149
Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy.
Verš: Aby ich súdili podľa písaného práva. * Všetkým jeho svätým to bude na slávu.
Žalm 150
Chváľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe. – Chváľte ho za jeho činy mohutné; * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.
(4. hlas, podoben Jáko dóbľa:) Tajomstvo ukryté a anjelom neznáme * dôveryhodne predstavuje archanjel Gabriel, * a teraz k tebe prichádza, * jediná neporušená a krásna Holubica, * pozdvihnutie nášho rodu. * A takto ti volá, Presvätá: * Raduj sa a priprav si slovo, * aby si Boha-Slovo mohla prijať do svojho lona!
Verš: Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou.
Tajomstvo ukryté a anjelom neznáme * dôveryhodne predstavuje archanjel Gabriel, * a teraz k tebe prichádza, * jediná neporušená a krásna Holubica, * pozdvihnutie nášho rodu. * A takto ti volá, Presvätá: * Raduj sa a priprav si slovo, * aby si Boha-Slovo mohla prijať do svojho lona!
Verš: Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou.
Už je pripravená tebe, Vládca, komnata plná svetla: * čisté lono Božieho dievčaťa. * Poď k nej a zostúp! * Zľutuj sa nad svojím stvorením, * čo sa pre závisť stalo nepriateľským, * padlo do otroctva Luhára, * stratilo prvotnú krásu * a teraz očakáva tvoje spásonosné zostúpenie.
Verš: Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.
K tebe, vždy Nepoškvrnená, príde archanjel Gabriel * vo viditeľnej podobe * a takto sa ti prihovorí: * Raduj sa, rozviazanie kliatby, * povstanie padlých! * Raduj sa, jediná Bohom vyvolená! * Raduj sa, Koč Slnka slávy! * Prijmi Beztelesného, ktorý sa chce usídliť v tvojom lone.
Bohorodička počula hlas, ktorý predtým nepoznala. * Archanjel jej zvestoval slová radostnej zvesti. * A keď prijala jeho pozdrav, * počala teba, predvečný Bože. * Preto ti aj my s radosťou voláme: * Bože, ktorý si sa v nej bez zmeny počal, * udeľ svetu pokoj * a našim dušiam hojné milosrdenstvo.
Kňaz: Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.
Sláva Bohu na nebi * a mier na zemi. * V ľuďoch dobrá vôľa. * Chválime ťa, velebíme ťa. * Klaniame sa ti, oslavujeme ťa. * Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a Kráľu nebeský, * Bože, Otče, všemohúci Vládca, * Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste i Svätý Duchu, Pane Bože. * Baránku Boží, Synu Otca. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. * Ty, čo sedíš po pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. * Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, * Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. * Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a naveky. * Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. * Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. * Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. * Pane, k tebe sa utiekam. * Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. * Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. * Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.
Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (trikrát)
Sláva, i teraz:
Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.
Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.
Len čo anjel prijal poznaním tajomné poslanie, * rýchlo sa dostavil do Jozefovho príbytku, * aby povedal tej, ktorá muža nepoznala: * Ten, ktorý svojím zostúpením naklonil nebesá, * prijíma miesto v tebe celý, bez premeny. * Keď ho vidím v tvojom živote, * ako berie podobu služobníka, ** žasnem a volám: Raduj sa, panenská Nevesta!
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (40x)
Sláva, i teraz: )
Diakon: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.
Po každej prosbe ľud odpovedá: Pane, zmiluj sa. (3x)
Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme (alebo svätom dome ), za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.
Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.
Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.
Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva, i teraz: )
Vykonajme našu rannú modlitbu k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Celé ráno prežité v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.
Po každej prosbe ľud odpovedá: Daruj nám, Pane.
Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.
Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení, prosme si od Pána.
Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.
Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.
Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Kňaz: Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.
Ľud: Pred tebou, Pane.
A kňaz hovorí potichu túto modlitbu:
Najsvätejší Pane, ktorý žiješ na výsostiach a svojím vševidiacim okom sleduješ každú bytosť, pred tebou sme sklonili svoju dušu i telo. A prosíme ťa, Svätý svätých: požehnaj nás svojou neviditeľnou rukou zo svojho svätého príbytku. Vo svojej dobrote a láske odpusť nám všetky poklesky vedomé i nevedomé. A našej duši i telu udeľ potrebné milosti.
Kňaz: Lebo ty nás miluješ a chrániš, Bože náš, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Diakon: Premúdrosť.
Ľud: Požehnaj.
Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú vieru na veky vekov.
Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.
Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Kňaz: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, ktorej sviatok Pochvaly dnes slávime, svätých, slávnych a všechválnych apoštolov, našich prepodobných a bohonosných otcov a všetkých svätých nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.
Ľud: Amen.
Ak sa nemodlí kňaz, prednášame: Čestnejšia si: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa. (3x) Pane, požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.