Kňaz: Požehnané Kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi Kráľovi nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom našim.
Žalm 103
Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha.
Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty.
Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš.
Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.
Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy – nikdy.
Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali.
Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.
Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil.
Položil si hranicu a neprekročia ju, * ani viac nepokryjú zem.
Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy;
a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd.
Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.
Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem.
Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku.
Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka;
olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka.
Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil.
Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany.
Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište.
Na určovanie času si mesiac utvoril; * slnko vie, kedy má zapadať.
Prestieraš tmu a nastáva noc * a povylieza všetka lesná zver.
Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha.
Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách.
Vtedy sa človek ponáhľa za svojim dielom, * za svojou prácou až do večera.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.
Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.
Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.
Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.
Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.
Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.
Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme.
Pánova chvála nech trvá na veky; * zo svojich diel nech sa teší Pán.
Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.
Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.
Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi.
Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.
Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc.
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Amen.
Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (trikrát)
Diakon: Modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)
Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.
Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.
Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.
Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.
Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.
Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.
Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom ), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.
Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.
Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.
Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Katizma nie je.
(ľud spieva na hlas prvej stichiry)
Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma, vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj môj hlas. * Keď volám k tebe, vyslyš ma, Pane.**
Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná, vyslyš ma, Pane.**
Verš 10: Vyveď ma zo žalára, aby som tvoje meno mohol velebiť.
8.hlas Uvravený farizej sa vychvaľoval, * a tak sa stal odporným. * Ponížene zmýšľajúci mýtnik sa pomodlil mlčaním, * a tak dosiahol spravodlivosť. * Keď si videla rozdiel medzi nimi, duša moja, * prijmi a vítaj ponížené zmýšľanie. * Veď Kristus prisľúbil, že dá milosť pokorným, ** ako Milujúci človeka.
Verš 9: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, keď mi priazeň prejavíš.
Uvravený farizej sa vychvaľoval, * a tak sa stal odporným. * Ponížene zmýšľajúci mýtnik sa pomodlil mlčaním, * a tak dosiahol spravodlivosť. * Keď si videla rozdiel medzi nimi, duša moja, * prijmi a vítaj ponížené zmýšľanie. * Veď Kristus prisľúbil, že dá milosť pokorným, ** ako Milujúci človeka.
Verš 8: Z hlbín volám k tebe Pane, Pane, vypočuj môj hlas.
Keď dnes prechádzame v sile kríža * cez prostredné dni zdržanlivosti, * toho, čo naň vystúpil uprostred zeme, Spasiteľa a Boha, * oslavujeme a voláme: * Predstav nás ako divákov svojich trápení * a tiež vznešeného vzkriesenia. * Daruj nám, Vládca, očistenie ** a veľké milosrdenstvo.
Verš 7: Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe.
Uponížme vášne tela * cez odloženie pokrmov * a cez odvrátenie sa od pôžitkov * a s vierou drevo kríža bozkávajme. * Veď ho zreteľne vidno uctievané poklonami. * Všetko posväcuje božskou milosťou. * Prevolávajme k Pánovi: * Vzdávame ti vďaky, Dobrotivý, ** ktorý ním naše duše zachraňuješ!
Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, Pane, kto obstojí? Ale u teba je odpustenie hriechov.
Keď sa teraz klaniame krížu, všetci volajme: * Raduj sa, drevo života! * Raduj sa, sväté Kristovo žezlo! * Raduj sa, nebeská sláva ľudí! * Raduj sa, pochvala vladára! * Raduj sa, posila viery! * Raduj sa, zbraň nepremožiteľná! * Raduj sa, zahnanie nepriateľov! * Raduj sa, svetlá a pre svet spásonosná žiara! * Raduj sa, veľká sláva mučeníkov! * Raduj sa, sila spravodlivých! * Raduj sa, jagot anjelov! ** Raduj sa, nadovšetko vznešená!
Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. Moja duša dúfa v Pána.
6.hlas Zvestovaniu Mladá deva, prišiel k tebe Gabriel, * predvečné rozhodnutie ti odhalil, * pozdravil ťa a zvestoval: * Raduj sa, pôda, ktorá nebola posiata. * Raduj sa, ker, čo nezhára. * Raduj sa, hlbočina, ktorú nemožno preskúmať. * Raduj sa, most, čo vedie do nebies, * vysoký rebrík, ktorý videl Jakub. * Raduj sa, božská nádoba s mannou. * Raduj sa, zrušenie kliatby. ** Raduj sa, pozvanie Adama, Pán s tebou.
Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, nech dúfa Izrael v Pána.
Mladá deva, prišiel k tebe Gabriel, * predvečné rozhodnutie ti odhalil, * pozdravil ťa a zvestoval: * Raduj sa, pôda, ktorá nebola posiata. * Raduj sa, ker, čo nezhára. * Raduj sa, hlbočina, ktorú nemožno preskúmať. * Raduj sa, most, čo vedie do nebies, * vysoký rebrík, ktorý videl Jakub. * Raduj sa, božská nádoba s mannou. * Raduj sa, zrušenie kliatby. ** Raduj sa, pozvanie Adama, Pán s tebou.
Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.
Nepoškvrnená mladá deva hovorí veľvojvodcovi: * Zjavuješ sa mi ako človek. * Ako to, že zvestuješ slová nadľudské? * Veď si povedal, že so mnou je Boh * a bude prebývať v mojom lone. * Povedz mi, ako sa stanem priestrannou krajinou * a miestom posvätenia pre toho, * čo prevyšuje cherubínov? * Azda ma neoklameš lesťou, * veď som rozkoš nepoznala, * neokúsila som manželstvo. ** Ako teda porodím dieťa?
Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. Oslavujte ho, všetci ľudia.
Nepoškvrnená mladá deva hovorí veľvojvodcovi: * Zjavuješ sa mi ako človek. * Ako to, že zvestuješ slová nadľudské? * Veď si povedal, že so mnou je Boh * a bude prebývať v mojom lone. * Povedz mi, ako sa stanem priestrannou krajinou * a miestom posvätenia pre toho, * čo prevyšuje cherubínov? * Azda ma neoklameš lesťou, * veď som rozkoš nepoznala, * neokúsila som manželstvo. ** Ako teda porodím dieťa?
Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá na veky.
Beztelesný hovorí: * Kde Boh chce, tam je prekonaný poriadok prírody * a dejú sa veci nadľudské. * Presvätá, celkom nepoškvrnená, * ver mojim pravdivým slovám. * Ona zvolala: Nech sa mi teraz stane podľa tvojho slova. * Porodím beztelesného, * ktorý si odo mňa vypožičal telo, * aby skrze spojenie dvoch prirodzeností * vyzdvihol človeka k pôvodnej dôstojnosti, ** lebo on jediný je mocný.
Sláva, I teraz Zvestovaniu, 8. hlas:
Z neba bol poslaný archanjel Gabriel, * aby Panne zvestoval počatie. * Keďprišiel do Nazareta, uvažoval o dive a žasol: * „Neobsiahnuteľný, čo je na výsostiach, * ako sa narodí z Panny? * Ten, čo má nebo za trón a zem za podnožku * ako si urobí príbytok v lone Panny? * Ten, na ktorého šestorokrídli a mnohookí hľadieť nemôžu, * rozhodol sa jediným slovom z nej prijať telo. * On je skutočné Božie Slovo! * Čo teda stojím a nehovorím Panne: * Raduj sa, Obdarená milosťou, Pán s tebou! * Raduj sa, čistá Panna! * Raduj sa, nevesta, ktorá muža nepoznala! * Raduj sa, matka Života! ** Požehnaný je plod tvojho lona.“
Diakon: Premúdrosť! Stojme úctivo!
Ľud: Svetlo tiché, * svätej slávy, * nesmrteľného Otca nebeského, * svätého, blaženého. * Ježišu Kriste, * keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme * Otca * i Syna i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné * preľúbeznými * hlasmi * oslavovať teba, * Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu. * Preto ťa celý * vesmír velebí.
Diakon: Vnímajme!
Kňaz: Pokoj všetkým!
Diakon: Premúdrosť.
Prokimen, 6. hlas: Počuj, Bože, môj hlasitý nárek, * keď volám k tebe.
Verš: Ochraňuj mi život pred strašným nepriateľom.
Čítanie z knihy Genezis (8,21 – 9,7)
Pán si povedal: „Už nikdy viac neprekľajem zem pre človeka, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetko živé, ako som to urobil. Kým potrvá zem, nikdy neprestane sejba a žatva, chladno a teplo, leto a zima, deň a noc.“ Potom Boh požehnal Noema a jeho synov a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Nech majú pred vami strach a hrôzu všetky zvieratá zeme, všetko vtáctvo neba a všetko, čo sa hýbe na zemi; dostávate do rúk všetky ryby mora. Všetko, čo sa hýbe a žije, nech je vám za pokrm, všetko vám dávam tak, ako zelené byliny. Iba mäso s dušou, ktorá je v krvi, nesmiete jesť. Ale krv vašich duší budem vyhľadávať; budem ju vyhľadávať od každého zvieraťa a od každého človeka, aj keď je to brat, budem vyhľadávať dušu človeka. Kto preleje ľudskú krv, človek nech preleje jeho krv, lebo na Boží obraz som stvoril človeka. Vy sa však ploďte a množte sa, rozšírte sa na zemi a naplňte ju!“
Prokimen, 6. hlas: Vyslyš nás, Bože, * naša spása.
Verš: Tebe, Bože, patrí chválospev na Sione.
Po prokimene kňaz stojac pred prestolom robí sviecou a kadidlom kríž na východ a zvolá:
Kňaz: Premúdrosť. Stojme úctivo!
Otočí sa k ľudu a žehnajúc zvolá:
Kňaz: Svetlo Kristovo osvecuje všetkých!
Ľud robí tri veľké poklony.
Čítanie z Knihy prísloví (11,19 – 12,6)
Takto, hľa, spravodlivosť (vedie) k životu, kto sa však ženie za zlým, (letí) svojej smrti (v ústrety). Ľudia, čo majú srdce skazené, hnusia sa Pánovi, ale má zaľúbenie v tých, čo bezúhonne (chodia) púťou (života). Stavím sa (s kýmkoľvek), že podliak trestu neujde, ale potomstvo spravodlivých vyviazne. Zlatá obrúčka v svinskom rypáku je pekná žena, ale bez jemnocitu. To, čo si žiadajú spravodliví, je dobré zakaždým, očakávanie bezbožných (ľudí) je prchký hnev. Niekto (priam) rozhadzuje, a (predsa) mu stále pribúda, druhý zasa šetrí väčšmi, než sa sluší, a má nedostatok vždy. Človek, čo žehná (rád druhým, sám) zbohatne, ten však, kto (iných) preklína, aj sám bude prekliaty. Toho, kto schováva zbožie, budú ľudia preklínať, na hlavu toho, kto ho predáva, požehnanie (zostúpi). Kto usilovne hľadá dobré, vyhľadáva blahovôľu (pre seba), ale kto vyhľadáva zlo, ono naň príde. Kto si zakladá na svojom bohatstve, ten uvädne, spravodliví však budú pučať ako list. Ten, kto sa prehrešuje proti svojmu domu, bude vietor žať, blázon však bude slúžiť múdremu (človekovi). Ovocie spravodlivosti je stromom života, nespravodlivosť však uchvacuje život. Ak sa spravodlivému odpláca tu na zemi, nuž o čo väčšmi bezbožnému a hriešnemu človekovi?! Ten, kto rád znáša, keď ho napomínajú, má rád vedomosť, kto však neľúbi, keď sa mu vyčíta, je hlupák. Ten, kto je dobrý, dosahuje milosť u Pána, ale muža, ktorý (strojí) intrigy, on odsúdi. Vierolomnosťou človek nenadobudne pevnú pôdu pod sebou, ale koreňom spravodlivých neotrasie nik. Spôsobná manželka je vencom svojho muža, nehanebnica je však ako hnis, čo sa mu vŕta do kostí. Myšlienky spravodlivých (zalietajú k) spravodlivosti, zámery bezbožných k lesti. V rečiach bezbožníkov (sa skrýva) nebezpečenstvo života, lež ústa statočných (ľudí) im prinášajú záchranu.
Čitania sviatku Zvestovania presvätej Bohorodičky
Tri čítania zo všeobecnej služby Bohorodičke:
Čítanie z knihy Genezis (28,10 – 17)
Jakub sa teda vybral z Bersabe a putoval do Haranu. Keď došiel na (isté) miesto, zostal tam na noc, lebo slnko už zapadlo. Zobral jeden z kameňov toho miesta, položil si ho pod hlavu a spal na tom mieste. I snívalo sa mu, že vidí rebrík opretý o zem a jeho vrchný koniec siahal až do neba a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom. A hľa, nad ním stál Pán a hovoril: „Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Izáka. Zem, na ktorej odpočívaš, dám tebe a tvojmu potomstvu. A potomstva tvojho bude ako prachu zeme a ty sa rozšíriš na západ i na východ, na sever i na juh; v tebe a v tvojich potomkoch budú požehnané všetky pokolenia zeme. Hľa, ja som s tebou a budem ťa strážiť všade, kde pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, kým nesplním čo som ti prisľúbil.“ Vtedy sa Jakub prebudil zo spánku a povedal: „Ozaj, Pán je na tomto mieste a ja som o tom nevedel!“ I nadišiel ho strach a povedal: „Aké hrozné je toto miesto! Tu je naozaj dom Boží a tu je brána do neba!“
Čítanie z Knihy proroka Ezechiela (43,27b – 44,4a)
Toto hovorí Pán: „Na ôsmy deň a naďalej nech obetujú kňazi na oltári vaše celopaly a vaše pokojné obety a ja vás prijmem,“ hovorí Pán, Jahve. Potom ma viedol naspäť cez vonkajšiu bránu svätyne, bola však zatvorená. A Pán mi riekol: „Táto brána bude zatvorená; neotvorí sa a nik cez ňu neprejde, lebo cez ňu vtiahol Pán, Boh Izraela; preto bude zatvorená. Čo sa kniežaťa týka, pretože je knieža, môže sa v nej zdržovať, aby tam jedol chlieb pred Pánom. Nech prichádza smerom od predsiene brány a tou istou cestou nech odchádza!“ Potom ma viedol smerom k severnej bráne pred priečelie chrámu a videl som, že Pánova velebnosť naplnila Pánov chrám!
Čítanie z Knihy prísloví (9,1 – 11)
Múdrosť si postavila dom; na siedmich stĺpoch spočíva. Pozabíjala svoj dobytok, namiešala víno a prestrela svoj stôl. Vyslala svoje služobnice zvestovať z najvyššej mestskej výšiny: „Ten, kto je pochabý, nech uchýli sa sem, (a) komu chýba rozum, toho poučím. Poďte (a) jedzte z môjho pokrmu a pite z vína, čo som namiešala! Opusťte pochabosť a budete žiť, budete kráčať cestou rozvážnosti. Kto dohovára posmievačovi, sám upadáva do hanby a kto karhá bezbožného, (utržuje) potupu. Nekarhaj posmievača, aby v ňom neskrsla voči tebe nenávisť, pokarhaj múdreho a bude ťa mať rád. Daj (poučenie) múdremu a bude ešte múdrejší, poučuj bezúhonného a pribudne mu ponaučenia. Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť. Bo skrze mňa sa rozmnožia tvoje dni a pridá sa ti k rokom života.“
Kňaz: Pokoj s tebou!
Diakon: Premúdrosť.
Počas spevu kňaza „Moja modlitba...“, ľud sa modlí na kolenách. Keď spieva ľud, kňaz a všetci vo svätyni kľačia.
Kňaz (alebo čitateľ): Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.
Ľud: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.
Kňaz: Pane, k tebe volám, počuj ma, buď pozorný na hlas mojej modlitby, keď volám k tebe.
Ľud: Moja modlitba:
Kňaz: Pane, k mojim ústam postáv stráž a zamkni dvere mojich perí.
Ľud: Moja modlitba:
Kňaz: Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému, aby bezbožne vymýšľalo hriechy.
Ľud: Moja modlitba:
Kňaz: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo.
Ľud: A pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta
Všetci robia tri veľké poklony.
Ak je apoštol a evanjelium:
Diakon: Vnímajme!
Prokimen apoštola a čítanie.
Kňaz: Pokoj s tebou!
Diakon: Premúdrosť, vnímajme!
Ľud: Aleluja. (3x)
Verš:
Kňaz číta evanjelium.
Diakon: Prosme všetci z celej duše a z celej svojej mysle volajme.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Pane a Vládca, Bože našich otcov, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.
Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.
Po každej prosbe zbor spieva: Pane, zmiluj sa. (3x)
Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.
Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.
Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.
Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Diakon: Ohlásení čakatelia na krst, modlite sa k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)
Veriaci, modlime sa za tých, čo sa pripravujú na krst, nech sa Pán nad nimi zmiluje.
Nech ich vyučí v slove pravdy.
Nech im otvorí evanjelium spravodlivosti.
Nech ich pripojí k svojej svätej, všeobecnej a apoštolskej cirkvi.
Spas ich, zmiluj sa nad nimi, ujmi sa ich a zachovaj ich, Bože, svojou milosťou.
Ohlásení čakatelia na krst, skloňte si hlavy pred Pánom.
Ľud: Pred tebou, Pane.
Kňaz: Nech aj oni s nami oslavujú tvoje preslávne a vznešené meno, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Diakon: Čakatelia ohlásení na krst, odíďte! Ohlásení, odíďte! Vy, ktorí ste ohlásení na krst, odíďte! Nech tu nezostane nikto z ohlásených a my veriaci znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)
Čakatelia ohlásení na krst, odíďte! Ohlásení, odíďte! Vy, ktorí ste vyvolení na krst, pristúpte, vyvolení na krst, modlite sa.
Veriaci, modlime sa k Pánovi za tých bratov, čo sú vyvolení a pripravujú sa na svätý krst, a za ich spásu.
Aby ich Pán, náš Boh, utvrdil a upevnil.
Aby ich osvietil svetlom múdrosti a bohabojnosti.
Aby im v čase milosti dovolil prijať kúpeľ znovuzrodenia, odpustenie hriechov i rúcho neporušiteľnosti.
Aby ich zrodil z vody a z ducha.
Aby im dal plnosť viery.
Aby ich pripočítal k svojmu svätému a vyvolenému ovčincu.
Spas ich, zmiluj sa nad nimi, ujmi sa ich a zachovaj ich, Bože, svojou milosťou.
Vyvolení na krst, skloňte si hlavy pred Pánom.
Ľud: Pred tebou, Pane.
Kňaz: Lebo ty si naše svetlo a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Vyvolení na krst, odíďte! Vy, ktorí ste vyvolení na krst, odíďte! Ohlásení, odíďte! Nech tu nezostane nikto z ohlásených a my veriaci znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Takto sa to berie od stredy v polovici pôstu.
Diakon: Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Diakon: Premúdrosť!
Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Diakon: Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Diakon: Premúdrosť!
Kňaz: Skrze dary tvojho Krista, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen. Nebeské mocnosti teraz s nami neviditeľne slúžia, veď, hľa, vstupuje Kráľ slávy; hľa, tajomná žertva dokonalá slávnostne sa prináša. S vierou a túžbou pristúpme, aby sme sa stali účastnými na večnom živote. Aleluja, aleluja, aleluja.
Počas prenášania darov ľud kľačí. Po skončení piesne „Nebeské mocnosti...“ všetci robia tri veľké poklony.
Vykonajme našu večernú modlitbu k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Celý večer prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.
Po každej prosbe zbor spieva: Daruj nám, Pane.
Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.
Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení prosme si od Pána.
Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.
Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.
Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: A dovoľ nám, Vládca, s dôverou a bez strachu z odsúdenia, vzývať teba, nebeského Boha Otca a povedať.
Ľud: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Kňaz: Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.
Ľud: Pred tebou, Pane.
Kňaz: Milosťou, štedrosťou a láskou tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Diakon: Vnímajme!
Kňaz: Vopred posvätené, sväté svätým!
Ľud: Jediný je svätý, iba jeden je Pán, Ježiš Kristus, na slávu Boha Otca. Amen.
Verím, Pane, a vyznávam, že ty si Kristus, Syn živého Boha, ktorý prišiel na svet zachrániť hriešnikov, a ja som prvý z nich. Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri, veď ja nezradím tajomstvo tvojim nepriateľom, ani ti nedám bozk ako Judáš, ale ako zločinec sa ti vyznávam: Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Vládca, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Svätý, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Prijatie tvojich svätých tajomstiev, Pane, nech mi neslúži na súd alebo odsúdenie, ale na uzdravenie duše i tela. Bože, buď milostivý mne hriešnemu. Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou. Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi.
Ľud spieva pričasten:
Skúste a viďte, aký dobrý je Pán. Aleluja, aleluja, aleluja.
Diakon: Pristúpte!
Ľud: Velebiť chcem Pána v každom čase. Aleluja.
Po svätom prijímaní:
Kňaz: Teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen. Dobrorečíme ti, Kriste, Bože náš, lebo si nás učinil hodnými prijať tvoje prečisté telo a tvoju drahocennú krv preliatu za celý svet na odpustenie hriechov a za zjavenie tvojho tajomstva. Aleluja, aleluja, aleluja.
Diakon: Keď sme prijali Božie, sväté, prečisté, nesmrteľné, nebeské, životodarné a úžasné Kristove tajomstvá, dôstojne a vďačne vzývajme Pána.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Vyprosiac si celý večer prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: V pokoji sa rozíďme.
Ľud: V mene Pánovom.
Diakon: Modlime sa k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Kňaz: Všemohúci Vládca, ty si svojou premúdrosťou všetko stvoril a s nevýslovnou prozreteľnosťou a nesmiernou láskou si nás priviedol k týmto svätým dňom zdržanlivosti, očisťovania duší a tiel a posilnenia nádeje na vzkriesenie. Tak ako si po štyridsiatich dňoch dal tabule prikázaní svojmu spravodlivému služobníkovi Mojžišovi, daj i nám, Bože, zakončiť svätý pôst, vzmáhať sa v dobrom boji, upevniť dokonalú vieru, rozšliapať hlavy neviditeľným hadom, zvíťaziť nad hriechom a bez odsúdenia sa klaňať svätému vzkrieseniu.
Lebo sa požehnáva a oslavuje tvoje vznešené a veľkolepé meno, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen. Nech je požehnané Pánovo meno od teraz až na veky. (3x)
Žalm 33
Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť.
V Pánovi sa bude chváliť moja duša, * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.
Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne.
Hľadal som Pána a on ma vyslyšal * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.
Na neho hľaďte a budete žiariť * a tvár vám nesčervenie hanbou.
Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal * a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.
Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich.
Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán, * šťastný človek, čo sa utieka k nemu.
Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú.
Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.
Kňaz: Požehnanie Pánovo, nech je na vás s jeho milosťou a láskou, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.
Ľud: Sláva: I teraz. Pane, zmiluj sa. (trikrát) Požehnaj.
Kňaz: Kristus náš pravý Boh:
Ľud: Amen.