V pondelok na šiestej hodinke:
Čítanie z Knihy proroka Izaiáša (14,24 – 32)
Toto hovorí Pán zástupov: „Veru, ako som zamýšľal, tak bude a ako som ustanovil, tak sa stane, že zlomím Asýrsko vo svojej krajine na svojich vrchoch ho pošliapem, takže sa vzdiali od nich jeho jarmo stratí sa z ich ramien jeho bremeno.“ To je ustanovenie, ustanovené nad celou zemou, a to je ruka, vystretá nad všetky národy. Veď Pán zástupov rozhodol, ktože to zlomí? Jeho ruka je vystretá, ktože ju odstráni? V roku smrti kráľa Achaza odznel tento výrok: Neteš sa ty, Filištínsko celé, že prút toho, čo ťa bil, je zlomený, bo z koreňa hada vyjde vretenica a jej plodom bude okrídlený drak. I budú sa pásť prvorodení biednych a chudobní budú sídliť v bezpečí, tvoj koreň však hladom usmrtím a tvojich pozostalých zabijem. Kvíľ, brána, plač, mesto, des sa, Filištínsko celé, lebo od severu prichádza dym a nik neodchádza od svojich čiat.“ A čo sa odpovie poslom pohanov? Že Pán založil Sion a na ňom sa ukryjú biedni jeho ľudu.
V pondelok na večierni:
Čítanie z knihy Genezis (8,21 – 9,7)
Pán si povedal: „Už nikdy viac neprekľajem zem pre človeka, lebo zmýšľanie ľudského srdca je od mladosti zlé. Preto už nikdy nevyhubím všetko živé, ako som to urobil. Kým potrvá zem, nikdy neprestane sejba a žatva, chladno a teplo, leto a zima, deň a noc.“ Potom Boh požehnal Noema a jeho synov a povedal im: „Ploďte a množte sa a naplňte zem! Nech majú pred vami strach a hrôzu všetky zvieratá zeme, všetko vtáctvo neba a všetko, čo sa hýbe na zemi; dostávate do rúk všetky ryby mora. Všetko, čo sa hýbe a žije, nech je vám za pokrm, všetko vám dávam tak, ako zelené byliny. Iba mäso s dušou, ktorá je v krvi, nesmiete jesť. Ale krv vašich duší budem vyhľadávať; budem ju vyhľadávať od každého zvieraťa a od každého človeka, aj keď je to brat, budem vyhľadávať dušu človeka. Kto preleje ľudskú krv, človek nech preleje jeho krv, lebo na Boží obraz som stvoril človeka. Vy sa však ploďte a množte sa, rozšírte sa na zemi a naplňte ju!“
Čítanie z Knihy prísloví (11,19 – 12,6)
Takto, hľa, spravodlivosť (vedie) k životu, kto sa však ženie za zlým, (letí) svojej smrti (v ústrety). Ľudia, čo majú srdce skazené, hnusia sa Pánovi, ale má zaľúbenie v tých, čo bezúhonne (chodia) púťou (života). Stavím sa (s kýmkoľvek), že podliak trestu neujde, ale potomstvo spravodlivých vyviazne. Zlatá obrúčka v svinskom rypáku je pekná žena, ale bez jemnocitu. To, čo si žiadajú spravodliví, je dobré zakaždým, očakávanie bezbožných (ľudí) je prchký hnev. Niekto (priam) rozhadzuje, a (predsa) mu stále pribúda, druhý zasa šetrí väčšmi, než sa sluší, a má nedostatok vždy. Človek, čo žehná (rád druhým, sám) zbohatne, ten však, kto (iných) preklína, aj sám bude prekliaty. Toho, kto schováva zbožie, budú ľudia preklínať, na hlavu toho, kto ho predáva, požehnanie (zostúpi). Kto usilovne hľadá dobré, vyhľadáva blahovôľu (pre seba), ale kto vyhľadáva zlo, ono naň príde. Kto si zakladá na svojom bohatstve, ten uvädne, spravodliví však budú pučať ako list. Ten, kto sa prehrešuje proti svojmu domu, bude vietor žať, blázon však bude slúžiť múdremu (človekovi). Ovocie spravodlivosti je stromom života, nespravodlivosť však uchvacuje život. Ak sa spravodlivému odpláca tu na zemi, nuž o čo väčšmi bezbožnému a hriešnemu človekovi?! Ten, kto rád znáša, keď ho napomínajú, má rád vedomosť, kto však neľúbi, keď sa mu vyčíta, je hlupák. Ten, kto je dobrý, dosahuje milosť u Pána, ale muža, ktorý (strojí) intrigy, on odsúdi. Vierolomnosťou človek nenadobudne pevnú pôdu pod sebou, ale koreňom spravodlivých neotrasie nik. Spôsobná manželka je vencom svojho muža, nehanebnica je však ako hnis, čo sa mu vŕta do kostí. Myšlienky spravodlivých (zalietajú k) spravodlivosti, zámery bezbožných k lesti. V rečiach bezbožníkov (sa skrýva) nebezpečenstvo života, lež ústa statočných (ľudí) im prinášajú záchranu.
Čitania sviatku Zvestovania presvätej Bohorodičky
Tri čítania zo všeobecnej služby Bohorodičke:
Čítanie z knihy Genezis (28,10 – 17)
Jakub sa teda vybral z Bersabe a putoval do Haranu. Keď došiel na (isté) miesto, zostal tam na noc, lebo slnko už zapadlo. Zobral jeden z kameňov toho miesta, položil si ho pod hlavu a spal na tom mieste. I snívalo sa mu, že vidí rebrík opretý o zem a jeho vrchný koniec siahal až do neba a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom. A hľa, nad ním stál Pán a hovoril: „Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Izáka. Zem, na ktorej odpočívaš, dám tebe a tvojmu potomstvu. A potomstva tvojho bude ako prachu zeme a ty sa rozšíriš na západ i na východ, na sever i na juh; v tebe a v tvojich potomkoch budú požehnané všetky pokolenia zeme. Hľa, ja som s tebou a budem ťa strážiť všade, kde pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, kým nesplním čo som ti prisľúbil.“ Vtedy sa Jakub prebudil zo spánku a povedal: „Ozaj, Pán je na tomto mieste a ja som o tom nevedel!“ I nadišiel ho strach a povedal: „Aké hrozné je toto miesto! Tu je naozaj dom Boží a tu je brána do neba!“
Čítanie z Knihy proroka Ezechiela (43,27b – 44,4a)
Toto hovorí Pán: „Na ôsmy deň a naďalej nech obetujú kňazi na oltári vaše celopaly a vaše pokojné obety a ja vás prijmem,“ hovorí Pán, Jahve. Potom ma viedol naspäť cez vonkajšiu bránu svätyne, bola však zatvorená. A Pán mi riekol: „Táto brána bude zatvorená; neotvorí sa a nik cez ňu neprejde, lebo cez ňu vtiahol Pán, Boh Izraela; preto bude zatvorená. Čo sa kniežaťa týka, pretože je knieža, môže sa v nej zdržovať, aby tam jedol chlieb pred Pánom. Nech prichádza smerom od predsiene brány a tou istou cestou nech odchádza!“ Potom ma viedol smerom k severnej bráne pred priečelie chrámu a videl som, že Pánova velebnosť naplnila Pánov chrám!
Čítanie z Knihy prísloví (9,1 – 11)
Múdrosť si postavila dom; na siedmich stĺpoch spočíva. Pozabíjala svoj dobytok, namiešala víno a prestrela svoj stôl. Vyslala svoje služobnice zvestovať z najvyššej mestskej výšiny: „Ten, kto je pochabý, nech uchýli sa sem, (a) komu chýba rozum, toho poučím. Poďte (a) jedzte z môjho pokrmu a pite z vína, čo som namiešala! Opusťte pochabosť a budete žiť, budete kráčať cestou rozvážnosti. Kto dohovára posmievačovi, sám upadáva do hanby a kto karhá bezbožného, (utržuje) potupu. Nekarhaj posmievača, aby v ňom neskrsla voči tebe nenávisť, pokarhaj múdreho a bude ťa mať rád. Daj (poučenie) múdremu a bude ešte múdrejší, poučuj bezúhonného a pribudne mu ponaučenia. Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť. Bo skrze mňa sa rozmnožia tvoje dni a pridá sa ti k rokom života.“