Svätý veľkomučeník Teodor Stratilat
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Dnešný mučeník bol jednoduchým vojakom vo vojsku cisára Maximiána. Keď vypuklo prenasledovanie kresťanov (303) vypočúvali ho. Po tom, ako vypálil pohanskú svätyňu Magna Mater v meste Amasya, ho kruto mučili a nakoniec v roku 306 upálili. Najstaršou správou o jeho osobe je oslavná homília Gregora Nysského a oslavná reč Chrysippa z Jeruzalema. V nasledujúcich legendárnych skupinách sú ďalej ospievané sprievodné udalosti a osoba dnešného svätca. Od 9. storočia sa v kulte mesta Euchaita objavuje svätý Teodor Stratilat, vojvodca alebo generál. Mal zomrieť ako mučeník za cisára Licínia v meste Euchaita, alebo Heraklea. Očitým svedkom a autorom životopisu je pisár Augaros. Tieto spisy sú však iba pozmenenou a rozšírenou verziou mučeníctva Teodora Tyróna. Medzi miesta kultu okrem Euchaity, patrí aj Konštantínopol, s 15 jemu zasvätenými chrámami, ďalej mestá Serres, Atény, Benátky a Rím. V umení vystupuje dnešný svätec ako dôstojník so štítom a kopijou a na mozaikách v chrámoch svätých Kozmu a Damiána a svätého Teodora v Ríme s korunou v ruke.
Prorok Zachariáš, ktorý videl kosák, je jedným z dvanástich malých prorokov. Pochádzal z kmeňa Lévi a v knihe Nehemiáš je nazvaný hlavou kňazského rodu. Od mladosti bol povolaný k prorockej službe a stal sa, podľa zvláštneho slova cirkevného hymnu "vidcom nesmiernych videní". Konkrétne v knihe proroka Zachariáša sú obsiahnuté Bohom vnuknuté podrobnosti o príchode Mesiáša (Zach 6, 12), o posledných dňoch pozemského života Spasiteľa, o Pánovom vstupe do Jeruzalema na osliatku (Zach 9,9), o predaní Pána za 30 strieborných a o zakúpení hrnčiarovho poľa za tieto peniaze (Zach 11,12n), o prebodnutí Spasiteľovho boku (Zach 12,10), o tom, ako sa apoštoli rozutekali v Getsemanskej záchrade (Zach 13,7), o zatmení slnka v čase Spasiteľovho utrpenia na kríži (Zach 14,6n).
"Celý si bol lúčmi zhora osvietený", prorok Zachariáš "budúce veci si videl ako prítomné". Podľa tradície sa tento Boží zvestovateľ naplnený pravdou dožil vysokého veku a bol pochovaný neďaleko Jeruzalema spolu so svojím znamenitým súčasníkom, ktorý sa namáhal spolu s ním, prorokom Aggeom. Za svoje pomenovanie "Serpovidec" (ten, ktorý videl kosák) vďačí Zachariáš jednému zo svojich zjavení, v ktorom videl vo vzduchu letiaci zvitok, pripomínajúci kosák (Zach 5,1n).
(Zdroj: http://www.patriarchia.ru/db/text/909131.html
preložil jerej Kyriak)
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „nositeľ víťazstva“.
Dnešný svätec pochádzal zo sýrskej Antiochie. Žil okolo roku 250. Životopisná legenda ho dáva do súvisu s kňazom Saprikiom. Ich počiatočné priateľstvo sa premenilo na neznášanlivosť. Nikefor sa dostal so Saprikiom do sporu. Nikefor túžil po zmierení, ale to sa neuskutočnilo, ani keď Saprikiovi hrozila smrť. Keď mal byť Saprikius v čase prenasledovania kresťanov za cisára Valeriána popravený, jeho miesto prebral Nikefor a zomrel ako mučeník. Stalo sa tak v roku 258. Jeho mučenícka smrť ukázala vzájomnú prepojenosť lásky k Bohu a lásky k blížnemu.
Na ikonách sa zvykne zobrazovať celý príbeh legendy.1
Slovenské kalendáre uvádzajú pamiatku sv. Nikefora, mučeníka v Antiochii, na deň 20. februára, kým v iných (západných i východných) zoznamoch svätých je zaradený na deň 9. februára.
Podľa starých gréckych životopisov Nikefor bol antiochijský kresťan, ktorý sa priatelil s kňazom Sapríciom. Raz prišlo medzi nimi k vážnej roztržke, ktorú azda zapríčinil Nikefor. Ale oľutoval, čo sa stalo a prosil Saprícia o odpustenie. Ten však akoby zabudol na kresťanský príkaz lásky a nechcel odpustiť.
Keď vypuklo prenasledovanie kresťanov za cisára Valeriána (253-260) alebo Galliena (260-268), kňaza Saprícia chytili, mučili a keď sa nechcel zriecť kresťanskej viery, odsúdili ho na smrť. Keď ho viedli na popravisko, Nikefor chcel využiť túto poslednú možnosť. Priblížil sa k sprievodu, vrhol sa Sapríciovi k nohám a prosil ho, aby mu odpustil. Ale ten zaťato odmietol.
Nikefor sprevádzal nešťastníka až na miesto popravy. Ale tam odrazu Saprícius dostal strach zo smrti. Prosil, aby ho nezabíjali; sľúbil, že bude obetovať bohom. Vtedy vystúpil z prítomného zástupu Nikefor, verejne vyznal, že je kresťan a dal sa sťať namiesto svojho bývalého priateľa.2
Zdroj: 1: http://grkatba.sk/ , 2: http://www.katolici.szm.com/ZIVOTOPISY/