Svätý hieromučeník Ignác Bohonositeľ
Jeho meno má latinský pôvod a znamená „ohnivý“.
Svätý Ignác stojí v zozname biskupov Antiochie v poradí tretí, po Euodiovi a Petrovi. Za cisára Trajána ho spolu s viacerými spoločníkmi priviedli spútaných do Ríma. Tu ho čakalo usmrtenie divými zvermi. Počas cesty cez Malú Áziu a Macedónsko ho navštívili predstavení cirkevných obcí. Mučeníckou smrťou vo Flaviánovom Amfiteátri v Ríme, neskôr nazývanom Kolosseum, sa pravdepodobne splnilo jeho úprimné prianie. Smrť podstúpil najneskôr v roku 117.
Nadšený svätým zápalom, charizmaticky nadaný Ignác sa prezentuje vo svojich siedmich listoch. Vo štvrtom storočí došlo k interpolácii a ich rozmnoženiu o ďalších šesť.
Jeho rétorický, niekedy prehnaný, ale osobný štýl, sa opiera o azianizmus a stoicko-cynický prednes.
Ignác je jedným z najskorších svedkov monarchistického zloženia cirkevného spoločenstva. Od Boha cez Ježiša mocou vybavený biskup je autentickým ohlasovateľom náuky, správcom sviatostí, vedúcim cirkevného spoločenstva v sociálnych a materiálnych záležitostiach. Pomáha mu – jemu podriadené – kolégium presbyterov a diakonov.
Cirkevnému spoločenstvu v Ríme Ignác pripisoval prednosť vo viere a láske. Očakával od neho dohľad nad osiroteným cirkevným spoločenstvom v Antiochii.
Celku všetkých cirkevných spoločenstiev po prvýkrát dáva meno „Katolícka cirkev“.
V obrane proti Doketizmu, zdôraznil Jánovou terminológiou skutočné vtelenie sa pre-existujúceho Božieho Slova, ktoré sa uskutočnilo panensky cez Máriu a spásu skrze smrť na kríži a vzkriesenie tela. Idiomatická komunikácia je Ignácovi vlastná.
Z tejto Kristológie získava povahu skutočná prítomnosť a charakter eucharistickej obety. V etike Ignác nasleduje Pavla. Úlohou Ježišových učeníkov je napodobovanie Ježišovho utrpenia. Viera a láska sú základnými smermi ako aj spojenie v jednote a Božie vlastníctvo. Všetko ostatné, čo patrí k spravodlivosti, nasleduje za nimi.