Náš prepodobný a bohonositeľský otec Sáva Posvätený
Prepodobný Sáva Posvätený sa narodil v roku 439 v Kappadócii, v dedine Mutalaska, v blízkosti Cézarei. Keď mal 5 rokov, rodičia sa presťahovali do Alexandrie a syna nechali u matkinho brata. Pretože tam chlapec trpel od zlej tety, utiekol k bratovi svojho otca. To vyvolalo medzi príbuznými nezhody. Keď mal Sáva osem rokov, odišiel do monastiera v Skande, neďaleko Mutalasky. Jeho príbuzní sa hneď nato zmierili a išli za ním, aby sa vrátil. On odmietol. V monastieri dosiahol Sáva veľký duchovný pokrok. Po desiatich rokoch odišiel do Palestíny. Tam sa stretol s prepodobným Eutymom (20.1.), ktorý ho dal na výchovu k prepodobnému Teoktistovi. Tu sa ho ešte raz snažil nepriateľ spásy odradiť od mnišského života: Jednému bratovi v monastieri zomreli rodičia v Alexandrii. A on sa rozhodol, že tam pôjde. U Teoktista si vyprosil, aby s ním išiel aj Sáva. Keď prišli do alexandrie, Sáva sa tam stretol so svojimi rodičmi. Tí ho so slzami v očiach prosili, aby sa vzdal čiernych šiat. On však v sebe prekonal prirodzenú lásku, nedbal rodičovských prosieb a sĺz, a zostal pri svojom rozhodnutí. Rodičia ho potom prepustili.
Keď mal Sáva tridsať rokov, odišiel do neďalekej jaskyne, aby tam žil osamote. Jeho týždeň vyzeral takto: 5 dní sa v jaskyni postil a plietol koše. V sobotu odchádzal do monastiera a niesol so sebou 50 košov. V sobotu a v nedeľu bol v monastieri. V nedeľu večer odchádzal späť do jaskyne a vzal si so sebou prútie na ďalší týždeň. Po 5 rokoch si ho vzal k sebe preodobný Eutym.
Keď eutym zomrel, nastali v monastieri nezhody a zmenili sa aj predpisy. Preto Sáva odišiel na púšť k Jordánu. Tu ho chcel diabol zastrašiť. Zjavoval sa mu v poddobe rôzných zvierat, ale prepodobný ich vždy s modlitbou zahnal. Sáva potom neskôr našiel jaskyňu, v ktorej sa usídlil. Jaskyňa mala neprístupný vchod, a preto k nemu pripevnil vetvu, po ktorej sa z jaskyne spúšťal, keď chodil po vodu. V jaskyni sa Sáva živil najprv trávou. Potom mu začali nosiť jedlo ľudia, ťo žili v okolí.
Po 5 rokoch života k nemu začali prichádzať ľudia, ktorí chceli žiť v jeho blízkosti. Sáva ich ochotne prijímal a každému ukazoval miesto, kde má bývať. Počas krátkej doby sa okolo neho zhromaždilo asi sedemdesiat bratov. Ke sa počet bratov začal zväčšovať, prepodobný postavil kaplnku v doline pri potoku, a keď k nim niekedy prišiel presbyter, Sáva ho poprosil, aby im odslúžil sv. Liturgiu, lebo sám nechcel, aby niekto z bratov prijal sv. tajinu rukopoloženija. Sáva našiel prameň z vodou, a tá im už nikdy nechýbala. Neskôr našiel veľkú jaskyňu, z ktorej urobili chrám.
Raz išiel Sáva s jedným z mladších bratov okolo Jordánu. Tam sa stretli s veselou spoločnosťou, v ktorej bolo jedno veľmi krásne dievča. Keď poodišli, povedal Sáva mníchovi: "To dievča sa mi zdalo veľmi škaredé, škoda, že má len jedno oko. Odpusť, otče, odporoval brat, to dievča má dve krásne oči. Môžeš si byť istý, všimol som si ju dobre." Sáva ho za tu reč ostro pokarhal a nariadil mu, aby v odlúčenosti robil pokánie za svoju ľahkovážnosť. A na budúce lepšie krotil svoje zmysly.
V tej dobe sa medzi bratmi objavili, niektorí, ktorí sa chceli zbaviť vplyvu prepodobného. Išli teda k patriarchovi do Jeruzalema, aby im ustanovil igumena. Keď vladyka zistil, kde bývajú, mnísi začali Sávu ohovarať, že nemôže viesť lavru. Patriarcha však ich rečiam neuveril, povolal si prepodobného k sebe. Proti jeho vôli mu udelil Tajinu rukopoloženija a ustanovil ho presbyterom v lavre (od toho času bol nazývaný "posvätený"). Potom išiel vladyka so Sávom do lavry, posvätil tam skalný chrám a prepodobného ustanovil igumenom lavry.
Sáva dlho spravoval lavru. No jeho nepriatelia sa však opäť proti nemu postavili a získali na svoju stranu okolo štyridsať mníchov. Vtady prepodobný opustil lavru a odišiel ku Gadarinskej riečke. Tu našiel jaskyňu, ktorá bola levím dúpäťom, vošiel do nej, pomodlil sa a ľahol si spať. O pol noci prišiel lev. Ke našiel starca, chytil ho zubami za odev a vyťahoval ho z jaskyne. Prepodobný sa prebudil, ale nezľakol sa. Začal sa modliť polnočné modlitby. Lev vyšiel a čakal, kým sa starec pomodlí. Potom sa lev opäť snažil vytiahnuť starca z jaskyne. V tedy mu Sáva povedal: "Zviera, jaskyňa je priestranná a stačí pre nás oboch. Môžeme v nej žiť spoločne, veď nás učinil jeden Pán. Ak však so mnou necheš byť, potom odtiaľto odíď, ve som dôstojnejší ako ty, lebo som stvorený na Boží obraz." Keď to lev počul tak odišiel. Zatial bratia z lavry išli k vladykovi a vraveli, že Sáva je mŕtvy, že ho roztrhal lev. Chceli nového igumena. No vladyka Eliáš im neveril. "Neverím vám. Ja viem, že Pán je spravodlivý. Neprehliadne toľko dobrých skutkov vášho otca a nedovolí, aby bol zožraty zverou. Choďte a lepšie hľadajte, alebo seďte vo svojich celách a mlčte, pokial ho Boh neukáže."
Na sviatok Obnovenia Chrámu Vzkriesenia (13.9) prišiel do Jeruzalema aj Sáva. Patriarcha sa zaradoval a nariadil mu, aby sa vrátil do lavry. Vtedy mu starec prezradil dôvod svojho úteku.Vladyka ho aj tak posla späť a nariadil mníchom, ktorí sa nechcu podvoliť, aby opustili lavru.
Pokoj v Jeruzaleme však netrval dlho. Bludári presvedčili cisára, a ten zvolal do Sidonu nezákonný koncil, ktorý zosadil jeruzalemského a antiochijského patriarchu, a na miesto alexandrijského patriarchu dosadil Severa. Jeruzalemský patrircha bol zvrhnutý vojenskou silou a na jeho miesto bol dosadený patriarcha Ján.
Keď sa o tom Sáva dozvedel, zvolal všetkých mníchov z Palestíny. V ich čele vstúpil do Jertuzalema, kde presviedčal nového patriarchu, aby sa zriekol herézy, lebo inak bude prekliaty všetkými palestinskymi mníchmi. Ján sa zahanbil, zriekol sa Severa a jeho bludu, a prijal pravú vieru. Čoskoro sa to dozvedel cisár. Ten dosadil za panovníka nad Palestínou Anastázia a nariadil mu, aby donútil Jána k heréze. Anastázius vtrhol do Jeruzalema, zajal patriarchu a dal ho zavrieť do väzenia. Vladyka Ján ho prosil, aby sa nad ním zmiloval, že splní cisárovu vôľu, len nechce, aby to bolo z donútenia. Keď ho panovník prepustil, poslal patriarcha odkaz palestínskym otcom, aby k nemu prišli so všetkými mníchmi v nedeľu. Keď nastala nedeľa, prišli Sáva a Teodóz (11.1), s nimi asi desaťtisí bratov. Keď sa dostavil Anastázius s cisárskym vyslancom do chrámu, patriarcha Ján spolu so Sávom a Teodózom vstúpili na ambón. V tej chvíli začali bratia s celým národom volať: "Prekľaj heretikov a potvrď Chalcedónsky koncil. Patriarcha zvolal: Kto verí ako Nestor a Severus, nech je prekliaty! A Teodóz sa pridal: Kto neprijíma 4 koncily, ako 4 evanjelistov, nech je prekliaty! V tej chvíli vladár utiekol z chrámu. Cisársky vyslanec sa zaprisahal, že neprišiel hájiť Severovo učenie, ale pokloniť sa svätým miestam. Potom otcovia napísali cisárovi list, v ktorom sa postavili za Chalcedónsky koncil. Cisár sa rozhneval a rozhodol sa zasiahnuť armádou. No pre vojnu v inej časti ríše sa tak nestalo.Keď Sáva po období sucha v Palestíne ochorel, vedel že sa blíži jeho koniec. Preto dal zavolať k sebe všetkých bratov a otcov. Rozlúčil sa s nimi a určil svojho nástupcu. Potom 4 dni nič nejedol a s nikím nehovoril.
V sobotu 5.12. 532, prosil o prijatie sv. Eucharistie. Potom povedal tieto slová: "Pane do tvojích rúk odovzdávam svojho ducha" a zomrel.
Zdroj: ČÍŽEK, A.: Synaxar životy svätých. Spolok biskupa P. P. P. Gojdiča, Prešov, 1998. s. 103 - 110.