Svätý a slávny apoštol Tomáš
Jeho meno má hebrejský pôvod a znamená „dvojča“.
Meno apoštola Tomáša sa v Novom zákone uvádza vo všetkých štyroch textoch, ktoré vymenúvajú zoznam apoštolov. V Jánovom evanjeliu nosí prívlastok Didymus – dvojča. Nesprávne chápanie tohoto mena viedlo k názoru, že Tomáš je dvojčaťom Ježiša, Eleazára, alebo Lýzie.
V apokryfnej korešpondencii Ježiša s kráľom Abgarom, sa nachádza sýrsky dodatok, ktorý Tomáša nazýva Judáš a Tomáš. Podobne aj Tomášovo evanjelium, ktoré pochádza zo Sýrie, nazýva dnešného svätca Dvojča Judáš Tomáš. Podľa týchto apokryfných spisov, vraj s Filipom a Matúšom prijal od Pána po vzkriesení tajné zjavenia, ktoré zaznamenal.
Jánovo evanjelium ho opisuje, ako vraví, že je pripravený zomrieť s Ježišom, pri poslednej večeri, ako toho, ktorý nevie, kam Ježiš ide, a napokon pri zjavení sa Ježiša večer dňa vzkriesenia. K zvesti o vzkriesení sa spočiatku správa odmietavo a žiada vidieť a dotknúť sa Ježišových rán. Pretože ho o osem dní neskôr sám Ježiš k tomu vyzval, vyznáva svoju vieru zvolaním: Pán môj a Boh môj.“ Tomáš potom ako prvý nazýva Ježiša výslovne „Bohom“. Nie je pravdepodobné, že by sa dotkol Ježišových rán.
Podľa Origena, Klementa a Sokrata, po rozohnaní apoštolov, Tomáš priniesol Evanjelium do Partskej ríše. Hieronymus a Dorotheus okrem Partskej ríše, spomínajú ďalšie národy a Tomášovu smrť umiestňujú do indickej Kalaminy. Podľa nich Tomáš vykonával misiu v Indii a zomrel tam ako mučeník. Okrem Hieronyma to potvrdzuje milánsky biskup Ambróz, Gregor Naziánsky, Nikefor a Paulín z Noly. V Indii sa Tomášovi podarilo priviesť ku kresťanstvu kráľa Gundaphara.
Archeologické nálezy mincí, ktoré dosvedčujú existenciu kráľa Gundaphara z prvého storočia, ako aj veľmi stará tradícia o hrobe apoštola Tomáša v Mailapure, sú dostatočným argumentom, že Tomáš v Indii pôsobil.
Tomáš zomrel mečom alebo kopijou, podľa Herakleóna prirodzenou smrťou, neskôr ako zomreli Peter a Pavol.
Veľkú časť Tomášových relikvií preniesli v 3. storočí do Edessy. Ján Zlatoústy spomína jeho edesský hrob ako jeden zo štyroch známych hrobov apoštolov. Odtiaľ preniesli v roku 1258 jeho relikvie na grécky ostrov Chios a z Chiosu do talianskeho prístavného mesta Ortona, kde sa uctievajú až dodnes.
DEKRÉT
Východní kresťania sa v každej dobe vyznačovali osobitnou úctou k Presvätej Bohorodičke, o čom vydávajú jasné svedectvo jej ikony, z ktorých mnohé sú považované za divotvorné.
Najvznešenejší a najdôstojnejší pán, Ján Babjak, SJ, arcibiskup – metropolita Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku, spoločne s Radou Hierarchov nedávno požiadal, aby pri príležitosti tristopäťdesiateho výročia zázračného slzenia ikony Presvätej Bohorodičky v Klokočove, bol do liturgického kalendára miestnej Cirkvi zaradený sviatok tejto ikony.
Kongregácia pre východné cirkvi, na základe právomocí, ktoré jej udelil Najvyšší Veľkňaz František, láskavo vyhovuje prosbám najdôstojnejšieho žiadateľa a novému sviatku prideľuje titul: Pamiatka zázračnej klokočovskej ikony Presvätej Bohorodičky, Patrónky Zemplína; cirkevnoslovansky Pámjať čudotvórnyja ikony Presvjatýja Bohoródicy klokočóvskyja, Pokrovíteľnicy Zemplína.
Taktiež táto Kongregácia stanovuje, aby sa nový sviatok slávil každoročne prvú nedeľu v mesiaci október. V prípade, že na prvú nedeľu pripadne dátum 1. októbra, čo je sviatok Pokrova – Ochrany Presvätej Bohorodičky, liturgická spomienka klokočovskej ikony sa bude sláviť nasledujúcu nedeľu.