Veľká večiereň 13.9.

Kňaz: Požehnaný Boh náš [v každom čase,] teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov, zmiluj sa nad nami.)

Ľud: Amen.

Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Žalm 103

Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty.

Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš.

Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy, nikdy.

Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali.

Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.

Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil.

Položil si hranicu a neprekročia ju * ani viac nepokryjú zem.

Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy

a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd.

Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem.

Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku.

Zo zeme vyvádzaš chlieb * i víno, čo obveseľuje srdce človeka;

olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka.

Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil.

Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany.

Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište.

Na určovanie času si Mesiac utvoril; * Slnko vie, kedy má zapadať.

Prestieraš tmu a nastáva noc, * a povylieza všetka lesná zver.

Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha.

Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách.

Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.

Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.

Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.

Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú, a vracajú sa do prachu.

Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené, * a obnovuješ tvárnosť zeme.

Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán.

Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.

Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi.

Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe Bože. (3x)

Počas toho, ako ľud prednáša 103. žalm, kňaz sa modlí nasledujúce, tzv. svitilničné modlitby

Prvá modlitba

Pane, štedrý a milosrdný, plný dobra a trpezlivosti, zhliadni na našu modlitbu a prijmi hlas našich prosieb. Daj nám znamenie lásky, uveď nás na svoju cestu, aby sme kráčali v tvojej pravde. Naplň naše srdcia radosťou, aby sme mali bázeň pred tvojím svätým menom: lebo ty si veľký, ty robíš zázraky. Ty jediný si Boh a niet ti rovného medzi bohmi. Pane, mocný v milosti a dobrotivý v sile, pomáhaš, utešuješ a zachraňuješ všetkých, čo dúfajú v tvoje sväté meno.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Druhá modlitba

Pane, nekarhaj nás vo svojom rozhorčení a netrestaj nás vo svojom hneve, ale zaobchádzaj s nami podľa svojho milosrdenstva, lekár našich duší. Priveď nás do prístavu tvojej vôle, osvieť oči našich sŕdc na poznanie tvojej pravdy a daj nám zvyšok dnešného dňa i celý náš život prežiť bez hriechu a v pokoji pre modlitby Bohorodičky a všetkých svätých.

Lebo tvoja je vláda a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Tretia modlitba

Pane, Bože náš, rozpomeň sa na nás hriešnych a nepotrebných služobníkov, keď vzývame tvoje sväté a poklonyhodné meno. Nezahanbi nás, lebo čakáme od teba milosti, ale daj nám všetko, o čo prosíme, na spásu a dovoľ nám, aby sme ťa milovali celým srdcom, mali bázeň pred tebou a vo všetkom konali tvoju vôľu.

Lebo ty si dobrý a človeka milujúci Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Štvrtá modlitba

Neutíchajúcimi piesňami a ustavičnými chválospevmi ťa ospevujú sväté anjelské mocnosti. Aj naše ústa naplň svojou chválou, aby ju vzdávali veľkoleposti tvojho svätého mena. Na príhovor Bohorodičky a všetkých svätých nám daj nasledovať ťa spolu so všetkými, ktorí žijú v opravdivej bázni pred tebou a zachovávajú tvoje prikázania.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Piata modlitba

Požehnaný si, Pane, Bože vševládny, ty poznáš myšlienky človeka, poznáš aj naše potreby a spĺňaš ich v oveľa väčšej miere, než prosíme alebo by sme sa nazdali. Láskyplný Kráľu, nadovšetko dobrý, dovoľ nám podľa množstva tvojej štedrosti s čistým svedomím vzývať tvoje sväté meno. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého, a všetko vykonaj na náš úžitok podľa svojej prozreteľnosti.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Šiesta modlitba

Pane, Pane, svojou prečistou rukou udržiavaš všetko, si voči nám trpezlivý. Ty si sa kajal za našu zlobu. Rozpamätaj sa na svoju štedrosť a milosrdenstvo, navštív nás svojou dobrotou a daj nám aj vo zvyšku tohto dňa uniknúť pred rozmanitými nástrahami zlého. A milosťou svojho Svätého Ducha zachovaj náš život bezúhonný.

Skrze milosrdenstvo a lásku tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Siedma modlitba

Veľký a obdivuhodný Bože, nevýslovnou dobrotou a nesmiernou múdrosťou riadiš všetko a dávaš nám pozemské dobrá ako záruku sľúbeného kráľovstva. Ty si dal, že sme sa v uplynutej časti dňa uchránili od zla. Daj, aby sme aj zostávajúcu zakončili bez poškvrny pred tvojou svätou slávou a ospevovali teba, nášho jediného, dobrého a láskyplného Boha.

Veď ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Ôsma modlitba

Veľký, najvyšší Bože, jediný nesmrteľný, ktorý žiješ v neprístupnom svetle. Svojou premúdrosťou si všetko stvoril, oddelil si svetlo od tmy, slnko si ustanovil, aby vládlo dňu, mesiac a hviezdy, aby vládli noci. Nám hriešnym dovoľuješ v túto hodinu stáť pred tvojou tvárou vo vyznávaní a spievať ti večerný chválospev. Ty sám, láskyplný Vládca, učiň našu modlitbu ako kadidlo a prijmi ju ako ľúbeznú vôňu. Daj, aby nastávajúci večer a nasledujúca noc boli pokojné. Zaodej nás zbraňami svetla. Osloboď nás od nočného strachu, od všetkého, čo prichádza s tmou. A daj nám spánok, ktorý si daroval nám na upokojenie našej slabosti, zbavený všetkých nástrah diabla. Ach, Vládca, darca dobra, nech sa kajáme aj na lôžkach, spomínajúc aj počas noci tvoje meno. Nech osvietení tvojimi prikázaniami vstaneme s duchovnou radosťou oslavovať tvoju milosť. Prednášame modlitby a prosby tvojmu milosrdenstvu za naše hriechy a za všetkých ľudí. Navštív ich svojou láskou a na orodovanie Bohorodičky.

Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz: )

Diakon: Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom ), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

15. katizma

Pane, zmiluj sa. (trikrát)

Sláva, i teraz:

Žalm 105

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. – Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, * kto všetku jeho chválu rozhlási? – Blažení sú tí, čo zachovávajú právo * a konajú spravodlivo v každý čas. – Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, * navštív nás svojou spásou, – aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, * aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu – a boli hrdí na teba * so všetkými tvojimi dedičmi. – Hrešili sme ako naši otcovia, * konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť. – Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, * zabudli na tvoje veľké dobrodenia – a popudzovali ťa, * keď sa blížili k moru, k Červenému moru. – Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, * aby ukázal svoju moc. – Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; * po morskom dne ich previedol ako po púšti. – Vyslobodil ich z rúk nevraživca * a vymanil z rúk nepriateľa. – Ich utláčateľov voda zaliala, * ani jeden z nich nezostal nažive. – Až potom uverili jeho slovám * a pieseň chvály mu spievali. – No onedlho na jeho skutky zabudli * a jeho rozhodnutiu sa vzopreli. – Na púšti sa oddali žiadostivosti * a v bezvodnej krajine pokúšali Boha. – Dal im, čo si žiadali, * ba dopustil, že sa presýtili. – V tábore zanevreli na Mojžiša * a na Árona, posväteného Pánovho. – Otvorila sa zem a pohltila Dátana, * a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou. – I vzbĺkol oheň v ich zástupe * a bezbožníkov spálili plamene. – Urobili si teľa na Horebe * a klaňali sa soche uliatej; – i zamenili svoju slávu * za podobu býka, ktorý trávu požiera. – Zabudli na Boha, svojho záchrancu, * ktorý vykonal veľké divy v Egypte, – zázraky v Chámovej krajine, * v Červenom mori skutky úžasné. – Už povedal, že ich vyhubí, * keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného. – On si stal v prielome pred neho, * aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil. – Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, * neverili jeho slovám. – Vo svojich stanoch šomrali, * nepočúvali Pánov hlas. – Vtedy zdvihol ruku proti nim, * že ich zničí na púšti. – A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi, * a že ich rozoženie do cudzích krajín. – I pridali sa k Beélfegorovi, * jedli z obetí mŕtvym bôžikom; – popudzovali Boha svojou podlosťou, * až skaza na nich doľahla. – Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok * a pohroma prestala. – K dobru sa mu to pripočítalo * z pokolenia na pokolenie naveky. – Pri meríbskych vodách popudili ho k hnevu; * Mojžiš tu zle pochodil ich vinou; – tak ho rozčúlili, * že nerozvážne slová vyslovil. – Nevyhubili národy, * ako im Pán bol rozkázal. – Ale zmiešali sa s pohanmi * a osvojili si ich správanie. – Uctievali sošky ich bôžikov, * a tie sa im stali osídlom. – Synov a dcéry * obetovali zlým duchom. – Prelievali krv nevinnú, * krv svojich synov a dcér – obetovali modlám Kanaánu. * A zem bola poškvrnená krvou; – znečistili sa svojimi skutkami * a porušovali vernosť svojimi zločinmi. – Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, * až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo; – vydal ich do rúk pohanov; * vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli. – Nepriatelia ich trápili, * pokorili a uvrhli do svojho područia. – Častejšie ich vyslobodil; * no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč. – Ale on zhliadol na ich súženie, * keď počul ich náreky. – Rozpamätal sa na svoju zmluvu * a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný. – A vzbudil k nim súcit * u všetkých, čo ich odviedli do zajatia. – Zachráň nás, Pane, Bože náš, * a zhromaždi nás z krajín pohanských, – aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť * a tvojou slávou sa honosiť. – Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, * od vekov až naveky. – A všetok ľud nech privolá: * „Staň sa. Amen.”

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 106

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky. – Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, * ktorých vykúpil z rúk protivníkových – a zhromaždil z rozličných krajín * od východu i západu, od severu i od mora. – Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, * nenachádzali cestu k trvalému bydlisku. – Mali hlad a smäd, * ubúdalo v nich života. – V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí. – Na správnu cestu ich priviedol, * aby šli po nej k trvalému bydlisku. – Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí, – lebo smädného napojil * a hladného nakŕmil dobrotami. – V temnotách a v tieni smrti sedeli, * sputnaní biedou a železom, – lebo sa vzopreli Božím výrokom * a zámery Najvyššieho zavrhli. – Preto ich srdce útrapami pokoril, * ostali nevládni a bez pomoci. – V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí. – Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol * a ich putá rozlomil. – Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí, – lebo rozdrvil brány bronzové * a rozlomil závory zo železa. – Na ceste neprávosti rozum stratili * a trpeli za svoje priestupky. – Každý pokrm sa im sprotivil * a priblížili sa až k bránam smrti. – V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí. – Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich, * a vyslobodil ich zo záhuby. – Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí. – Obetu chvály nech mu prinesú, * o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním. – Púšťali sa na lodiach po mori * a na veľkých vodách robili obchody. – Tam videli diela Pánove * a na hlbočinách jeho zázraky. – Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, * až sa morské vlny vzdúvaIi; – priam k nebu stúpali a vzápätí sa prepadali do hlbín; * duša im hrôzou zmierala. – Knísali sa a tackali ako opití; * boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou. – V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí. – Búrku premenil na vánok * a morské vlny umĺkli. – Tešili sa, že vlny utíchli, * a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili. – Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí. – V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia * a nech ho chvália v zbore starších. – Potoky na púšť premenil * a na súš vodné pramene, – úrodnú zem na soľnú step * pre zlobu jej obyvateľov. – A z púšte zasa urobil jazerá, * z vyschnutej zeme vodné pramene. – Hladujúcich tam usadil * i založili si trvalé bydlisko. – Obsiali polia a vysadili vinice, * a získali bohatú úrodu. – I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi, * a nezmenšil im ani počet dobytka. – A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy * pod ťarchou nešťastia a bolesti. – Opovrhnutím zahrnul kniežatá * a dal im blúdiť po stepi neschodnej. – Chudákov však z biedy povzniesol, * ich rody ako stáda rozmnožil. – Spravodliví to uvidia a potešia sa, * ničomníci všetci stratia reč. – Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí * a pochopí milosrdenstvo Pánovo?

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 107

Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce: * budem ti spievať a hrať. – Prebuď sa, duša moja, * prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu. – Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi * a zaspievam ti žalmy medzi národmi. – Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo * a tvoja vernosť až po oblaky. – Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou. – Zachráň svojich najmilších; * pomôž svojou pravicou a vyslyš ma. – Vo svojej svätyni Boh povedal: * „S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie.” – Môj je Galaád a môj je Manasses; * Efraim je prilba mojej hlavy a Júda moje žezlo vladárske. – Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam, * Idumea sa mi stane podnožkou, nad Filištínskom víťazne zajasám.” – Kto ma privedie do opevneného mesta * a kto ma odprevadí až do Idumey? – Kto iný ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? * A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk? – Ty nám pomôž dostať sa z útlaku, * pretože ľudská pomoc nestačí. – S Bohom budeme udatní, * on našich nepriateľov pošliape.

Žalm 108

Bože, chvála moja, nemlč, * lebo sa proti mne otvorili ústa hriešnika a ústa podvodníka. – Hovoria proti mne lživým jazykom, * zahŕňajú ma nenávistnými rečami a napádajú ma bez príčiny. – Za moju lásku broja proti mne; * ale ja sa modlím. – Zlom sa mi odplácajú za dobré * a nenávisťou za lásku. – Postav nad neho hriešnika. * Žalobca nech stojí po jeho pravici. – Keď ho budú súdiť, nech vyjde ako odsúdený * a jeho modlitba nech mu bude hriechom. – Jeho dní nech je čím menej * a jeho úrad nech prevezme iný. – Jeho deti nech ostanú sirotami * a vdovou jeho manželka. – Jeho synovia nech sa voslep túlajú a nech žobrú, * nech ich vyženú z ich spustošených príbytkov. – Nech ho úžerník oberie o celý majetok * a plody jeho práce nech rozchvacujú cudzí. – Nech mu nik nepreukáže milosrdenstvo * a nech sa nik nezľutuje nad jeho sirotami. – Jeho potomstvo nech vyhynie, * nech je vytreté v ďalšom pokolení ich meno. – Pán nech pamätá na neprávosť jeho otcov * a hriech jeho matky nech sa nezotrie. – Pán nech ich má stále pred očami * a nech vyhladí ich pamiatku zo zeme. – Za to, že mu ani nenapadlo byť milosrdným, ale prenasledoval bedára a žobráka * a skľúčeného v srdci chcel usmrtiť. – Miloval kliatbu, nech ho teda postihne; * nechcel požehnanie, nech sa teda vzdiali od neho. – Preklínanie si obliekal sťa odev, * nech vojde do jeho vnútra ako voda a do jeho kostí ako olej. – Nech mu je šatom, ktorým sa odeje, * a pásom, ktorým sa vždy opáše. – Tak nech Pán odplatí tým, čo na mňa žalujú * a zle hovoria proti mne. – Ale ty, Pane, Pane, pre svoje meno sa ma zastaň, * veď tvoje milosrdenstvo je láskavé; – zachráň ma, lebo ja som úbohý a chudobný, * a moje srdce je vo mne ranené. – Odchádzam ako tieň, ktorý sa nakláňa, * striasajú ma ako kobylku. – Od pôstu sa mi podlamujú kolená, * a telo mi chradne bez oleja. – Som im už len na posmech; * keď ma vidia, potriasajú hlavou. – Pomôž mi, Pane, Bože môj, * zachráň ma podľa svojho milosrdenstva. – Nech poznajú, že to tvoja ruka, * že si to ty, Pane, urobil. – Oni nech preklínajú, * ty však žehnaj; – nech sú zahanbení tí, čo vystupujú proti mne, * a tvoj služobník nech sa raduje. – Nech hanba pokryje tých, čo ma osočujú, * a potupa nech ich zahalí ako plášť. – Veľmi budem oslavovať Pána svojimi ústami, * budem ho chváliť uprostred zástupov, – lebo on stojí po pravom boku chudáka, * aby ho zachránil pred jeho sudcami.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Potom: Pane, ja volám k tebe: , 6. hlas:

Žalm 140

Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma: Vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj hlas môj. * Keď volám k tebe. * Vyslyš ma, Pane.

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná. * Vyslyš ma, Pane.

Bože, stráž nad mojimi rečami * a dozeraj na moje slová. – Nedovoľ, aby sa mi srdce naklonilo k zlému, * aby som sa dal na bezbožné skutky so zločincami a zasadal si s nimi na hostinách. – Nech ma radšej statočný človek uderí a priateľ pokarhá, * ale nech mi bezbožníci olejom nekropia hlavu na privítanie, – lebo tým by som sa stal * účastným na ich zločinoch. – Budú vydaní Božej spravodlivosti * a ľudia uznajú že moje slová boli pravdivé. – Ich kosti budú pohodené na okraji hrobu * ako kusy dreva a úlomky skál roztrúsené po zemi. – Ale moje oči sa obracajú k tebe, Pane a Bože môj, * k tebe sa utiekam, ochraňuj môj život. – Ochráň ma pred osídlom, čo mi nastrojili, * pred nástrahami zlých ľudí. – Nech bezbožní popadajú do vlastných sietí, * zatiaľ čo ja prejdem bezpečne pomimo.

Žalm 141

Zo všetkých síl volám k Bohu o pomoc, * hlasite prosím Boha o zľutovanie. – Predkladám mu svoje ťažkosti, * rozprávam mu o svojich úzkostiach. – Ja klesám na duchu, * ale ty, Bože, vieš, kade mám ísť. – Na chodníku, ktorým sa uberám, * nastavili mi osídlo. – Obzerám sa napravo * a nik sa ku mne nepriznáva, – nemám výhľad na útek, * nikomu nezáleží na mojom živote. – Bože, k tebe úpenlivo volám. * Ty si moje útočisko, ty si všetko, čo mám na tomto svete. – Vypočuj moje volanie o pomoc, * lebo som úplne vyčerpaný. – Zachráň ma pred mojimi prenasledovateľmi, * lebo sú silnejší odo mňa.

Verš 10: Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť.

Verš 9: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi priazeň prejavíš.

Žalm 129

Verš 8: Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, vypočuj môj hlas.

Verš 7: Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.

(6. hlas) Ctiť si pamiatku obnovenia chrámu, * je to dobrý starozákonný predpis. * Ale ešte lepšie je pripomínať si obnovenie nových vecí, * tak ako to hovorí Izaiáš, * že sa ostrovy obnovujú v Bohu, * čo treba chápať o Cirkvi vytvorenej teraz z pohanov, * ktorá bola pevne Bohom zasadená. * Preto aj túto terajšiu pamiatku obnovenia oslavujme duchovne.

Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.

Obnovujte sa, bratia. * Starého človeka zoblečte. * V novosti života žite. * Všetkým, od ktorých pochádza smrť, založte zubadlo. * Všetky údy kroťme. * Nenáviďte zlé ovocie stromu. * Len pamätajte: * Od starého utekajte. * Len tak nech sa obnovuje človek, * tak sa uctieva deň obnovy.

Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.

Postavil si stĺp sily, * svoju Cirkev, Kriste, večné Slovo. * Položil si jej základ na kameň viery, * preto nebude zrušená naveky, * lebo má ťa ako posledný stav, * neobracia sa na človeka. * Ďakujeme a spievame ti slová: * „Ty si pred vekmi i naveky, * Kráľ náš, sláva tebe.“

Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

(4. hlas, podoben Dál jesí znaménije:) Kristus mal pred očami tvoje čnosti * aj nábožné modlitby, Kornélius, * preto ti posiela anjela, aby ťa osvietil, * aj vrchného svätých apoštolov, * aby teba i celý tvoj dom oživil vodou a Duchom, * a naučil ťa lepším veciam skrze milosť Ducha.

Žalm 116

Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.

Pomazaný olejom kňazstva * šiel si hlásať spasiteľnú náuku krajinám. * Vykoreňoval si tŕnie bludov, ó, plný Božej múdrosti, * a Duchom si sadil nefalšované učenie v dušiach. * Preto ťa blahoslavíme ako bohumilého biskupa * i ako nepremožiteľného mučeníka. * Tešíme sa z teba, Kornélius.

Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.

Mravy tvojich čností nasledovali nemúdri * a tak sa stali rozumnými. * Podľa zákona prírody si zomrel, ó, múdry Kornélius, * bol si pochovaný do hrobu, * ale ten sa stal prameňom mnohých zázrakov, * keď si uzdravoval nemocných, * zlých duchov zaháňal Svätým Duchom, * ó, Bohom nadchnutý

Sláva, 6. hlas

Keď oslavujeme pamiatku obnovenia svätyne, * teba, Darcu svätosti, oslavujeme a prosíme, * aby si posvätil mohutnosti našich duší * modlitbami slávnych mučeníkov, * ó, Dobrodinec všemohúci.

I teraz, 6. hlas

Dnes sa stáva známym strom kríža, * dnes hynie rod hebrejský, * dnes sa skrze veriacich kráľov viera zjavuje * a Adam, ktorý skrze strom upadol, * znovu stromom kríža zatriasol démonmi. * Všemohúci Pane, sláva tebe.

---

Diakon: Modlime sa k Pánovi.

Kňaz: Dobrý Kráľu, ty miluješ ľudí a všetko požehnávaš. Vrúcne ťa prosíme so srdcom skrúšeným a duchom pokorným: požehnaj aj naše vchody a východy, Kriste, pravý Bože náš. Lebo tvoj príchod na zem i odchod na nebesia, i tvoje spolužitie s ľuďmi sú požehnané teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Diakon: Požehnaj, vladyka, svätý vchod.

Kňaz: Požehnaný vchod tvojich svätých teraz i vždycky, i na veky vekov.

Diakon: Amen.

Diakon: Premúdrosť, stojme úctivo!

---

A spievame hymnus Svetlo tiché:

Svetlo tiché svätej slávy * nesmrteľného, Otca nebeského, * svätého, blaženého, * Ježišu Kriste, * keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme Otca i Syna, i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné preľúbeznými hlasmi oslavovať teba, Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu, * preto ťa celý vesmír velebí.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým.

Diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 6. hlas

Pomoc mi príde od Pána, * ktorý stvoril nebo i zem.

Verš: Svoj zrak upieram na vrchy. Príde mi odtiaľ pomoc?

Čítanie z prvej knihy Kráľov (8,22 – 23a.27b – 30)

Potom si Šalamún stal v prítomnosti celého zástupu Izraelitov pred Pánov oltár, rozprestrel dlane k nebu a povedal: „Pane, Bože Izraela, niet tebe podobného Boha ani hore na nebi ani dolu na zemi; Veď nebesá a nebesá nebies ťa nemôžu obsiahnuť, o koľko menej potom tento dom, ktorý som postavil! Ale obráť sa k modlitbe svojho sluhu a k jeho prosbe, Pane, môj Bože, a vyslyš volanie a modlitbu, ktorú ti tvoj sluha dnes predkladá: Aby tvoje oči v noci i vo dne boli otvorené nad týmto domom, nad miestom, o ktorom si povedal: „Tam bude moje meno!“ Aby si vypočul modlitbu, ktorú sa bude tvoj sluha modliť na tomto mieste. Aby si vypočul prosbu svojho sluhu a svojho ľudu, Izraela, ktorú sa bude modliť na tomto mieste. Ty počuješ na mieste, kde bývaš, v nebi, a keď počuješ, aj odpustíš.“

Čítanie z knihy Prísloví (3,19 – 34)

Pán založil zem múdrosťou, nebesá poupevňoval umnosťou. Jeho vedomosťou vyrazili morské priehlbne a rosu kropia oblaky. Nech ti to, syn môj, z očí neschodí, zachovaj rozvahu a rozmysel a budú tvojej duši životom a skvostom na tvoj krk. Vtedy si budeš bezpečne chodiť svojou cestou a noha sa ti nepotkne. Ak uložíš sa, strachovať sa nebudeš, ak budeš odpočívať, bude sa ti sladko spať. Nebude sa ti treba náhlej hrôzy ľakať, ani presily ničomníkov, keď prikvačí, lebo Pán bude tvojou dôverou a chrániť bude tvoju nohu pred slučkou. Neodopieraj dobrodenie núdznemu, ak je to v tvojej moci urobiť. Nehovor svojmu blížnemu: „Choď preč a (inokedy) príď!“ a „Zajtra ti dám,“ keď máš naporúdzi (hneď). Nestroj nič zlé svojmu blížnemu, kým sa u teba baví bezpečne. Nevaď sa pre nič za nič s človekom, ak ti nič zlého nespravil. Nezáviď násilníkovi a nevoľ ani jednu z jeho ciest, lebo sa hnusí zvrheľ Pánovi, lež priatelí sa so statočnými. Na dome bezbožného kliatba Pánova, ale príbytok spravodlivých požehnáva. Posmievačom sa posmieva a milosť udeľuje pokorným.

Čítanie z knihy Prísloví (9,1 – 11)

Múdrosť si postavila dom; na siedmich stĺpoch spočíva. Pozabíjala svoj dobytok, namiešala víno a prestrela svoj stôl. Vyslala svoje služobnice zvestovať z najvyššej mestskej výšiny: „Ten, kto je pochabý, nech uchýli sa sem, (a) komu chýba rozum, toho poučím. Poďte (a) jedzte z môjho pokrmu a pite z vína, čo som namiešala! Opusťte pochabosť a budete žiť, budete kráčať cestou rozvážnosti. Kto dohovára posmievačovi, sám upadáva do hanby a kto karhá bezbožného, (utržuje) potupu. Nekarhaj posmievača, aby v ňom neskrsla voči tebe nenávisť, pokarhaj múdreho a bude ťa mať rád. Daj (poučenie) múdremu a bude ešte múdrejší, poučuj bezúhonného a pribudne mu ponaučenia. Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť. Bo skrze mňa sa rozmnožia tvoje dni a pridá sa ti k rokom života.“

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (40x)

Sláva, i teraz: )

Diakon: Prosme všetci z celej duše a z celej svojej mysle volajme.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Pane a Vládca, Bože našich otcov, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Po každej prosbe ľud odpovedá: Pane, zmiluj sa. (3x)

Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme (alebo svätom dome ), za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Potom:

Ráč nás, Pane, v tento večer * zachrániť od hriechu. – Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, * lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, * nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, * daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, * osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné, * nepohŕdaj dielom svojich rúk. * Tebe patrí chvála, * tebe patrí pieseň, * tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, * patrí sláva teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz: )

Vykonajme našu večernú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celý večer prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe ľud odpovedá: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

Modlitba sklonenia hláv:

Pane, Bože náš, ty si pre spásu ľudského pokolenia sklonil nebo a zostúpil si na zem, preto láskavo zhliadni na svojich služobníkov i na svoje dedičstvo: lebo pred tebou, prísnym ale láskyplným sudcom, sklonili tu v pokore svoje hlavy. Neočakávajú pomoc od ľudí, ale dúfajú v tvoje milosrdenstvo a záchranu. Ochraňuj ich v každom čase, ale najmä v tento večer i v nadchádzajúcu noc, pred všetkými nepriateľmi a pred nástrahami zlého ducha. Zbav ich hriešnych myšlienok a žiadostí:

Kňaz: Nech je vždy oslavovaná a zvelebovaná vláda kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Veršové slohy, 5. hlas, podoben Rádujsja:

Raduj sa, život nosiaci Kríž, * nepremožiteľné víťazstvo zbožnosti, * dvere do raja, upevnenie veriacich, * ochranný múr Cirkvi. * Skrze teba bola smrť zničená a uprázdnená * a sila smrti porazená; * od zeme sme boli povýšení k nebesiam. * Neporaziteľná zbraň a bojovník proti démonom; * sláva mučeníkov, skutočná okrasa prepodobných, ** prístav spásy, ktorý darúva svetu veľké milosrdenstvo.

Verš: Velebte Pána, nášho Boha, * a pokloňte sa podnožke jeho nôh, lebo je svätá.

Raduj sa, Pánov kríž, * skrze ktorý bolo ľudstvo zbavené kliatby; * znamenie radosti, * ktoré zaháňa nepriateľov pri svojom Povýšení. * Náš najctihodnejší pomocník, * sila spravodlivých, * okrasa kňazov vo svojom vyobrazení, * zbavujúci od mrzkostí. * Žezlo moci, ktoré nás vedie k pastve, * ochrana sveta, * ktorú s bázňou obstupujú anjeli: * Božská sláva Krista, ** ktorý darúva svetu veľké milosrdenstvo.

Verš: Boh je naším kráľom od vekov. * Spásu vykonal uprostred zeme.

Raduj sa, vodca slepých, lekár nemocných, * vzkriesenie všetkých zosnulých, * ty, čo zdvíhaš nás, čo sme upadli do porušenosti, * úctyhodný Kríž: * skrze teba bola zrušená kliatba * a zakvitla neporušenosť: * my pozemšťania sme boli zbožštení * a diabol nekonečne zvrhnutý. * Dnes ťa vidíme vyzdvihnutý skrze ruky archijereja, * vyvyšujeme toho, čo bol na tebe povýšený * a tebe sa klaniame, ** keď štedro čerpáme veľké milosrdenstvo.

Sláva, 2. hlas

Oslavujúc obnovenie najsvätejšieho chrámu tvojho vzkriesenia, * teba, Pane, oslavujeme, * lebo ty si ho urobil svätým * a zdokonalil tvojou milosťou, * ktorá je sama o sebe dokonalou * a okrášlil si ho posväcujúcimi * tajomnými a svätými žertvami veriacich, * prijímajúc z rúk svojich služobníkov nekrvavé a prečisté žertvy, * ktoré darúvajú tým, čo ich prinášajú * spravodlivosť očistenia od hriechov ** i veľké milosrdenstvo.

I teraz, 2. hlas

Božský poklad v zemi ukrytý: * Kríž, darca života, sa ukázal na nebesiach * zbožnému cisárovi * a zjavil múdre znamenie víťazstva nad nepriateľom. * Pre neho s radosťou, vierou a láskou * božsky vystúpil v výšinám poznania; * ponáhľal sa vyniesť ho z lona zeme ** na vykúpenie sveta a záchranu našich duší.

Po skončení slôh:

Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov. Svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Tropár, 4. hlas

Pane, ako si zjavil nádheru nebeskej oblohy, * tak si nám ukázal aj pozemskú krásu svätého príbytku tvojej slávy. * Upevni ho na veky vekov * a prijmi naše modlitby, ktoré ti v ňom prednášame * na príhovor Bohorodičky. ** Ty si vzkriesenie a život všetkých.

Sláva, tropár, 4. hlas

Hieromučeník Kornélius, bol si nástupcom apoštolov. * Riadil si sa ich príkladom. * Posilňovaný zjaveniami pokračoval si v ich duchovnom poslaní. * Preto ako učiteľ slova pravdy * aj vlastnú krv si za ňu vylial. * Pros za nás Krista, Boha, ** aby spasil naše duše.

I teraz, tropár, 4. hlas

Kriste, daroval si nám svoj životodarný Kríž * ako dôkaz svojej lásky k nám. * Dnes ho uctievame spevom a modlitbou. * Na príhovor Božej Matky ochraňuj Cirkev i svoj ľud, ** lebo nás naozaj miluješ.

Diakon: Premúdrosť.

Ľud: Požehnaj.

Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú vieru na veky vekov.

Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Kňaz: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, mocou úctyhodného a životodarného Kríža, svätých, slávnych a všechválnych apoštolov, svätého hieromučeníka Kornélia Stotníka a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, prednášame: Čestnejšia si: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa. (3x) Pane, požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.