Ľutina - Večiereň 17.8.

Kňaz požehná epitrachil a oblečie si ho na vrchný odev, potom felón, ktorý požehnal a pobozkal, a otvára cárske dvere, berie kadidelnicu, požehná ju a okiadza svätý stôl zo štyroch strán, potom zaprestolnú ikonu a iné ikony vo svätyni, žertveník. Počas okiadzania diakon alebo posluhujúci ide pred ním so sviecou.

Potom sa postaví pred svätý stôl, diakon alebo posluhujúci stojac na solei so sviecou zvolá: Prikážte!

Ľud stojí až kým kňaz nedokončí okiadzanie, potom si môže sadnúť.

Kňaz kadidelnicou urobí znak kríža a zvolá:

Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.

Kňaz: Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.

Kňaz: Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, kráľom a Bohom naším.

Kňaz: Poďte, pokloňme sa a padnime pred ním.

Potom pokračuje v okiadzaní ikonostasu a celého chrámu ako zvyčajne, zatiaľ čo ľud spieva 103. žalm.

Keď kňaz dokončil okiadzanie, zatvorí cárske dvere a vyzlečie si felón. Potom vychádza na soleu a číta svitilničné modlitby.

103. žalm

Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

Odel si sa do slávy a veleby, do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty.

Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, na krídlach vánku sa prechádzaš.

Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

Zem si postavil na jej základoch, nevychýli sa nikdy-nikdy.

Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali.

Pred tvojou hrozbou odtiekli, zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.

Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil.

Položil si hranicu a neprekročia ju, ani viac nepokryjú zem.

Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy

a napájajú všetku poľnú zver aj divým oslom hasia smäd.

Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, plodmi svojich diel sýtiš zem.

Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku.

Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, čo obveseľuje srdce človeka;

olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka.

Sýtia sa stromy Pánove aj cédre Libanonu, čo on zasadil.

Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany.

Vysoké štíty patria kamzíkom, v skalách sa skrývajú svište.

Na určovanie času si mesiac utvoril; * slnko vie, kedy má zapadať.

Prestieraš tmu a nastáva noc a povylieza všetka lesná zver.

Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha.

Len čo vyjde slnko, utiahnu sa a ukladajú sa v svojich dúpätách.

Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.

Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.

Po ňom sa plavia lode i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.

Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.

Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené a obnovuješ tvárnosť zeme.

Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán.

Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.

Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

Kiež sa mu moja pieseň zapáči; a ja sa budem tešiť v Pánovi.

Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Slnko vie, kedy má zapadať, prestieraš tmu a nastáva noc.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva: I teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x);

Svitilničné modlitby:

PRVÁ MODLITBA

Pane, štedrý a milosrdný, plný dobra a trpezlivosti, zhliadni na našu modlitbu a prijmi hlas našich prosieb. Daj nám znamenie lásky, uveď nás na svoju cestu, aby sme kráčali v tvojej pravde. Naplň naše srdcia radosťou, aby sme mali bázeň pred tvojím svätým menom: lebo ty si veľký, ty robíš zázraky. Ty jediný si Boh a niet ti rovného medzi bohmi. Pane, mocný v milosti a dobrotivý v sile, pomáhaš, utešuješ a zachraňuješ všetkých, čo dúfajú v tvoje sväté meno.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

DRUHÁ MODLITBA

Pane, nekarhaj nás vo svojom rozhorčení a netrestaj nás vo svojom hneve, ale zaobchádzaj s nami podľa svojho milosrdenstva, lekár našich duší. Priveď nás do prístavu tvojej vôle, osvieť oči našich sŕdc na poznanie tvojej pravdy a daj nám zvyšok dnešného dňa i celý náš život prežiť bez hriechu a v pokoji pre modlitby Bohorodičky a všetkých svätých.

Lebo tvoja je vláda a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

TRETIA MODLITBA

Pane, Bože náš, rozpomeň sa na nás hriešnych a nepotrebných služobníkov, keď vzývame tvoje sväté a poklonyhodné meno. Nezahanbi nás lebo čakáme od teba milosti, ale daj nám všetko, o čo prosíme na spásu a dovoľ nám, aby sme ťa milovali celým srdcom, mali bázeň pred tebou a vo všetkom konali tvoju vôľu.

Lebo ty si dobrý a človeka milujúci Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

ŠTVRTÁ MODLITBA

Neutíchajúcimi piesňami a ustavičnými chválospevmi ťa ospevujú sväté anjelské mocnosti. Aj naše ústa naplň tvojou chválou, aby ju vzdávali veľkoleposti tvojho svätého mena. Na príhovor Bohorodičky a všetkých svätých nám daj nasledovať ťa spolu so všetkými, ktorí žijú v opravdivej bázni pred tebou a zachovávajú tvoje prikázania.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

PIATA MODLITBA

Požehnaný si, Pane, Bože vševládny, ty poznáš myšlienky človeka, poznáš aj naše potreby a spĺňaš ich v oveľa väčšej miere, než prosíme, alebo by sme sa nazdali. Láskyplný Kráľu, nadovšetko dobrý, dovoľ nám podľa množstva tvojej štedrosti s čistým svedomím vzývať tvoje sväté meno. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého a všetko vykonaj na náš úžitok podľa svojej prozreteľnosti.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

ŠIESTA MODLITBA

Pane, Pane, svojou prečistou rukou udržiavaš všetko, si voči nám trpezlivý. Ty si sa kajal za našu zlobu. Rozpamätaj sa na svoju štedrosť a milosrdenstvo, navštív nás svojou dobrotou a daj nám aj vo zvyšku tohto dňa uniknúť pred rozmanitými nástrahami zlého. A milosťou svojho Svätého Ducha zachovaj náš život bezúhonný.

Skrze milosrdenstvo a lásku tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

SIEDMA MODLITBA

Veľký a obdivuhodný Bože, nevýslovnou dobrotou a nesmiernou múdrosťou riadiš všetko a dávaš nám pozemské dobrá ako záruku sľúbeného kráľovstva. Ty si dal, že sme sa v uplynutej časti dňa uchránili od zla. Daj, aby sme aj zostávajúcu zakončili bez poškvrny pred tvojou svätou slávou a ospevovali teba, nášho jediného, dobrého a láskyplného Boha.

Veď ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

ÔSMA MODLITBA

Veľký, najvyšší Bože, jediný nesmrteľný, ktorý žiješ v neprístupnom svetle. Svojou premúdrosťou si všetko stvoril, oddelil si svetlo od tmy, slnko si ustanovil, aby vládlo dňu, mesiac a hviezdy, aby vládli noci. Nám hriešnym dovoľuješ v túto hodinu stáť pred tvojou tvárou vo vyznávaní a spievať ti večerný chválospev. Ty sám, láskyplný Vládca, učiň našu modlitbu ako kadidlo a prijmi ju ako ľúbeznú vôňu. Daj, aby nastávajúci večer a nasledujúca noc boli pokojné. Zaodej nás zbraňami svetla. Osloboď nás od nočného strachu, od všetkého, čo prichádza s tmou. A daj nám spánok, ktorý si daroval nám na upokojenie našej slabosti, zbavený všetkých nástrah diabla. Ach, Vládca, darca dobra, nech sa kajáme aj na lôžkach, spomínajúc aj počas noci tvoje meno. Nech osvietení tvojimi prikázaniami vstaneme s duchovnou radosťou oslavovať tvoju milosť. Prednášame modlitby a prosby tvojmu milosrdenstvu za naše hriechy a za všetkých ľudí. Navštív ich svojou láskou a na orodovanie Bohorodičky.

Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Po ukončení úvodného žalmu diakon alebo kňaz prednáša túto ekténiu:

Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (Po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej cirkvi, nášho svätého otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Nato sa spievajú nasledujúce verše prvej katizmy:

Blažený človek, aleluja, * čo nekráča podľa rady bezbožných Aleluja, aleluja, aleluja.

Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, ale cesta bezbožných vedie do záhuby. Aleluja, aleluja, aleluja.

V bázni slúžte Pánovi a s chvením sa mu klaňajte. Aleluja, aleluja, aleluja.

Šťastní sú všetci, čo sa spoliehajú na neho. Aleluja, aleluja, aleluja.

Povstaň, Pane, zachráň ma, Bože môj. Aleluja, aleluja, aleluja.

Pane , jak mnoho je tých, čo ma sužujú. Aleluja, aleluja, aleluja.

Pane, ty si naša spása. Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. Aleluja, aleluja, aleluja.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu. Aleluja, aleluja, aleluja.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Aleluja, aleluja, aleluja.

Po katizme prednáša diakon alebo kňaz malú ekténiu:

Znova a znova, modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Keď ľud začína spievať Pane, ja volám k tebe, kňaz požehná kadidlo, diakon berie kadidelnicu a okiadza podľa poriadku.

Ľud sa postaví a spieva na 1. hlas:

Pane, ja volám k tebe, * vypočuj hlas môj. * Keď volám k tebe. * Vyslyš ma, Pane.

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná. *

Vyslyš ma, Pane.

Keď kňaz dookiadza, ľud si môže sadnúť.

Bože, stráž nad mojimi rečami, * a dozeraj na moje slová.

Nedovoľ, aby sa mi srdce naklonilo k zlému, aby som sa dal na bezbožné skutky so zločincami a zasadal si s nimi na hostinách.

Nech ma radšej statočný človek uderí a priateľ pokarhá, * ale nech mi bezbožníci olejom nekropia hlavu na privítanie,

lebo tým by som sa stal účastným na ich zločinoch.

Budú vydaní Božej spravodlivosti * a ľudia uznajú že moje slová boli pravdivé.

Ich kosti budú pohodené na okraji hrobu ako kusy dreva a úlomky skál roztrúsené po zemi.

Ale moje oči sa obracajú k tebe, Pane a Bože môj, * k tebe sa utiekam, ochraňuj môj život.

Ochráň ma pred osídlom, čo mi nastrojili, pred nástrahami zlých ľudí.

Nech bezbožní popadajú do vlastných sietí, * zatiaľ čo ja prejdem bezpečne pomimo.

141. žalm

Zo všetkých síl volám k Bohu o pomoc, hlasite prosím Boha o zľutovanie.

Predkladám mu svoje ťažkosti, * rozprávam mu o svojich úzkostiach.

Ja klesám na duchu, ale ty, Bože, vieš, kade mám ísť.

Na chodníku, ktorým sa uberám, * nastavili mi osídlo.

Obzerám sa napravo a nik sa ku mne nepriznáva,

nemám výhľad na útek, * nikomu nezáleží na mojom živote.

Bože, k tebe úpenlivo volám: Ty si moje útočište, ty si všetko, čo mám na tomto svete.

Vypočuj moje volanie o pomoc, * lebo som úplne vyčerpaný.

Zachráň ma pred mojimi prenasledovateľmi, lebo sú silnejší odo mňa.

Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť.

Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, keď mi priazeň prejavíš."

Verše k stichirám na Pane, ja volám k tebe.

Žalm 129

1. hlas: Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, vypočuj môj hlas.

(pod.: O divnoje čúdo) Aký to veľký div! * Zdroj života do hrobu sa dáva * a hrob rebríkom do neba sa stáva. * Raduj sa, Getsemanská záhrada, * svätý príbytok Bohorodičky. * Volajme, veriaci, spolu s Gabrielom: * Raduj sa, Milostiplná, s tebou je Pán, ktorý skrze teba udeľuje svetu veľké milosrdenstvo.**

Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

Obdivuhodné sú tvoje tajomstvá, Bohorodička. * Vládkyňa, ty si prestol Najvyššieho. * A dnes si odišla zo zeme do nebies. * Veľkolepá je tvoja sláva. * Boh ťa zahrnul úžasnými divmi. * Panny, vystúpte k výšinám spolu s Matkou Kráľa. *Raduj sa, Milostiplná, s tebou je Pán, ktorý skrze teba udeľuje svetu veľké milosrdenstvo.**

Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.

Tvoje zosnutie oslavujú * mocnosti, prestoly, kniežatstvá i panstvá, * sily, cherubíni a strašní serafíni. * Aj ľudia na zemi sa radujú, * tešia sa z tvojej božskej slávy. * Spolu s anjelmi a archanjelmi padajú na zem králi * a všetci ti spievajú: *Raduj sa, Milostiplná, s tebou je Pán, ktorý skrze teba udeľuje svetu veľké milosrdenstvo.**

Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.

Dnešný deň tajomne predpovedal veľký žalmista hovoriac: * „Zaujmi, Pane, miesto tvojho odpočinku, * ty i archa tvojej všemoci.“ * A tiež: „Po tvojej pravici stojí kráľovná ozdobená zlatom.“ * Toto je naozaj požehnaná sobota, * toto je svätý deň odpočinku, * v ktorom si matka Života od života odpočinula. * Vzhľadom na smrť spočinula telom; * odišla do večnosti a vystúpila na nebesia, * mocou Krista, Boha, ktorý si z nej vzal telo. * Spolu s ním prebýva na veky vekov * a daruje večný život všetkým, čo s láskou slávia jej sväté zosnutie.**

2. hlas: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.

(pod.: Jehdá ot dréva) Keď si bola vzatá zo sveta, * ty, Čistá, ktorá si porodila v tele Božieho Syna, život všetkých * a vstupovala si do svätých nebeských príbytkov, * vtedy sa obdivuhodne naplnili slová vyslovené Svätým Duchom: *„Ktože je tá, čo prichádza teraz z púšte?“ * A všetci s bázňou volali: Sláva tvojmu vystúpeniu, Dobrotivá!**

Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Keď si telom spočinula v Getsemany, Mária, * ty, ktorej prostredníctvom bola ľudská prirodzenosť znovu oživená, * všetko stvorenie stŕplo pri pohľade na teba, *vidiac, ako tvoj stvoriteľ a Syn sťa dlžník otvoril svoju náruč * a láskavo prijal tvoju dušu. * Zástupy beztelesných mocností to videli a s bázňou volali: Sláva tvojmu vystúpeniu, Dobrotivá!**

Žalm 116

Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho všetci, ľudia.

Keď videli tvoje sväté zosnutie, vždy Neporušená, * traja kňazi, Dionýz Areopagita a Hierotej s Timotejom, * prelievali horké slzy a volali: * Ako len dokážeme znášať utrpenie vo svete? Veď v tebe, Panna, videli sme tvojho Syna a tešili sme sa.**

5. hlas: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.

Teba, ktorá sa odievaš svetlom ako rúchom, * Rodičku Syna Božieho, * videl zbor jeho učeníkov vystretú mŕtvu na lôžku zahalenom mrakom. * Prepukol v hlboký plač a nariekajúc volal: * Ach, aká krátka bola radosť, ktorú sme mali v tebe, Mária! * Hľadiac na teba sme akoby videli nášho Učiteľa. * Ale teraz ťa vidíme mŕtvu podľa zákonov prírody. * Ako ťa len, Panna, pochováme? * Alebo do akého plátna ťa zavinieme? * Akými rukami sa dotkneme tvojho neporušiteľného tela? * Aké dôstojné piesne zaspievame pri tvojom odchode? * Ako znesieme, Vládkyňa, tvoj smutný odchod od nás? * Ako len bez námahy dokážeme uniesť naše osirotenie? *Nedokážeme to pochopiť, blažená Bohorodička, Mária. * S bolesťou v srdci skladáme piesne a velebíme ťa, Vládkyňa. * Ospevujeme tvoje počatie a uctievame si tvoje sväté narodenie; * Ctíme tvoje vovedenie do Chrámu. * Velebíme tvoje zosnutie, odchod do večnosti i sväté pochovanie volajúc: Pane, sláva tebe!**

Kňaz si oblečie felón, otvorí cárske dvere (ľud sa postaví) a robí vchod s kadidlom.

1. hlas: Sláva: I teraz:

Vplyvom Božej prozreteľnosti * zo všetkých končín prišli svätí apoštoli *a s úctou bozkali tvoje presväté telo. * Nebeské mocnosti s nebeským Vládcom obklopili tvoje telo, * čo v sebe nosilo Boha. * Plní nevýslovnej úcty ho niesli v nádhernom sprievode * a volali k nebeským kniežatám: * Prichádza vaša Kráľovná, verná služobníčka Božia. * Svoje brány otvárajte a so slávou ju vitajte.* Veď je to Matka večného Slova. * Ona ľudstvu sprostredkovala spásu. * My na ňu nemôžeme pozerať, * ani primeranú úctu jej vzdávať. * Boh ju vyvýšil nad všetko pomyslenie. * Preto, prečistá Bohorodička, * keď si teraz so svojím Synom a naším Kráľom, * modli sa ustavične za vyvolený ľud Boží. Za tvoju pomoc ťa budeme večne velebiť.

Kňaz pred ikonostasom prednáša potichu modlitbu vchodu:

Dobrý Kráľu, ty miluješ ľudí a všetko požehnávaš. Vrúcne ťa prosíme so srdcom skrúšeným a duchom pokorným: požehnaj aj naše vchody a východy, Kriste, pravý Bože náš. Lebo tvoj príchod na zem i odchod na nebesia i tvoje spolužitie s ľuďmi sú požehnané, v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Kňaz: Požehnaný vchod tvojich svätých v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov.

Diakon: Amen.

A hneď diakon alebo kňaz:

Premúdrosť, stojme úctivo.

A ľud spieva:

Svetlo tiché * svätej slávy nesmrteľného, Otca nebeského, svätého, blaženého, * Ježišu Kriste, keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme Otca i Syna * i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné * preľúbeznými * hlasmi *oslavovať teba, * Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu, ** preto ťa celý vesmír velebí.

Svíte tíchij, * svjatýja slávy, bezsmértnaho Otcá nebésnaho, svjatáho blažénnaho, * Isúse Christé: Prišédše sólnca na západ, * víďivše svít večérnij, * pojém Otcá * i Sýna * i svjatáho Dúcha Bóha. * Dostójin jesí vo vsja vremená, * pít býti * hlásy prepodóbnými, * Sýne Bóžij, * živót dajáj * vsemú míru, * jehóže rádi ** vés mír slávit ťa.

Potom diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým!

Znova diakon: Premúdrosť vnímajme!

Prokimen v sobotu; 6. hlas:

Ľud: Pán kraľuje, * zaodel sa velebou.

Verš: Zaodel sa Pán, * udatnosťou sa prepásal.

Verš: Tak upevnil zemekruh, * že sa nezachveje.

Verš: Tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta * po všetky časy.

Verš: Pán kraľuje; Ľud: Zaodel sa velebou.

Ak je iný deň: 2. hlas:

Ľud: Vstaň, Pane, a zaujmi svoje miesto, * ty a archa tvojej všemoci.

Verš: Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou, je pravdivá, nikdy ju neodvolá.

Po prokimene kňaz zatvorí cárske dvere a ak chce, vyzlečie si felón. Čitateľ číta predpísané parémie. Ľud si môže sadnúť.

Pred každým čítaním diakon zvoláva: Premúdrosť, a keď čitateľ povie, odkiaľ je čítanie (teda: z Knihy Genezis, alebo proroka Ezechiela, alebo z Knihy Prísloví a tak ďalej), prednáša: Vnímajme!

I. Čítanie z Knihy Genezis

( Gn 28,10 – 17 )

Jakub sa vybral z Bersabe a putoval do Haranu. Keď došiel na (isté) miesto, zostal tam na noc, lebo slnko už zapadlo. Zobral jeden z kameňov toho miesta, položil si ho pod hlavu a spal na tom mieste. I snívalo sa mu, že vidí rebrík opretý o zem a jeho vrchný koniec siahal až do neba a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom. A hľa, nad ním stál Pán a hovoril: „Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Izáka. Zem, na ktorej odpočívaš, dám tebe a tvojmu potomstvu. A potomstva tvojho bude ako prachu zeme a ty sa rozšíriš na západ i na východ, na sever i na juh; v tebe a v tvojich potomkoch budú požehnané všetky pokolenia zeme. Hľa, ja som s tebou a budem ťa strážiť všade, kde pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, kým nesplním čo som ti prisľúbil.“ Vtedy sa Jakub prebudil zo spánku a povedal: „Ozaj, Pán je na tomto mieste a ja som o tom nevedel!“ I nadišiel ho strach a povedal: „Aké hrozné je toto miesto! Tu je naozaj dom Boží a tu je brána do neba!“

II. Čítanie z Knihy proroka Ezechiela

( Ez 43,27b – 44,4a )

Toto hovorí Pán: „Na ôsmy deň a naďalej nech obetujú kňazi na oltári vaše celopaly a vaše pokojné obety a ja vás prijmem,“ hovorí Pán, Jahve. Potom ma viedol naspäť cez vonkajšiu bránu svätyne, bola však zatvorená. A Pán mi riekol: „Táto brána bude zatvorená; neotvorí sa a nik cez ňu neprejde, lebo cez ňu vtiahol Pán, Boh Izraela; preto bude zatvorená. Čo sa kniežaťa týka, pretože je knieža, môže sa v nej zdržovať, aby tam jedol chlieb pred Pánom. Nech prichádza smerom od predsiene brány a tou istou cestou nech odchádza!“ Potom ma viedol smerom k severnej bráne pred priečelie chrámu a videl som, že Pánova velebnosť naplnila Pánov chrám!

III. Čítanie z Knihy prísloví

( Prís 9,1 – 11 )

Múdrosť si postavila dom; na siedmich stĺpoch spočíva. Pozabíjala svoj dobytok, namiešala víno a prestrela svoj stôl. Vyslala svoje služobnice zvestovať z najvyššej mestskej výšiny: „Ten, kto je pochabý, nech uchýli sa sem, (a) komu chýba rozum, toho poučím. Poďte (a) jedzte z môjho pokrmu a pite z vína, čo som namiešala! Opusťte pochabosť a budete žiť, budete kráčať cestou rozvážnosti. Kto dohovára posmievačovi, sám upadáva do hanby a kto karhá bezbožného, (utržuje) potupu. Nekarhaj posmievača, aby v ňom neskrsla voči tebe nenávisť, pokarhaj múdreho a bude ťa mať rád. Daj (poučenie) múdremu a bude ešte múdrejší, poučuj bezúhonného a pribudne mu ponaučenia. Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť. Bo skrze mňa sa rozmnožia tvoje dni a pridá sa ti k rokom života.“

Potom ekténia:

Kňaz: Prosme všetci z celej duše a z celej svojej mysle volajme.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Kňaz: Pane a Vládca, Bože našich otcov, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Kňaz: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Po každej prosbe ľud spieva: Pane, zmiluj sa, (3x).

Kňaz: Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej cirkvi, nášho svätého otca _(povie meno),rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno),i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno),_ za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Kňaz: Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Kňaz: Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Kňaz zvoláva:

Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Ľud sa postaví a spieva:

Ráč nás, Pane, v tento večer zachrániť od hriechu. – Velebíme ťa, Pane, Bože Otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. – Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo * lebo dúfame v teba. – Blahoslavený si, Pane, * nauč nás svoje pravdy. – Blahoslavený si, Vládca, * daj nám porozumieť svojim pravdám. – Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. – Pane, Tvoje milosrdenstvo je večné, nepohŕdaj dielom svojich rúk. – Tebe patrí chvála, * Tebe patrí pieseň, – Tebe, Otcu i Synu i Svätému Duchu, patrí sláva teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Spodóbi, Hóspodi, vo véčer sej, * bez hrichá sochranitísja nám. * Blahoslovén jesí, Hóspodi, Bóže otéc nášich, * i chváľno i proslávlenno ímja tvojé vo víki, amíň. * Búdi, Hóspodi, mílosť tvojá na nas, * jákože upováchom na ťa. Blahoslovén jesí Hóspodi, * naučí nas opravdánijem tvojím. * Blahoslovén jesí, Vladýko, * vrazúmi nas opravdánijem tvojím. * Blahoslovén jesí, Svjatýj, * prosvití nás opravdániji tvojími. * Hóspodi, mílosť tvojá vo vik, ďíl rukú tvojéju ne prezri. * Tebí podobájet chvalá, * tebí podobájet pínije. * Tebí sláva podobájet * Otcú i Sýnu i svjatómu Dúchu. * Nýňi i prísno, * i vo víki vikóv, amíň.

Ľud si môže sadnúť.

Kňaz:

Vykonajme našu večernú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celý večer prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe ľud spieva: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz zvoláva:

Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

Modlitba sklonenia hláv:

Pane, Bože náš, ty si pre spásu ľudského pokolenia sklonil nebo a zostúpil si na zem, preto láskavo zhliadni na svojich služobníkov i na svoje dedičstvo: lebo pred tebou, prísnym ale láskyplným Sudcom, sklonili tu v pokore svoje hlavy. Neočakávajú pomoc od ľudí, ale dúfajú v tvoje milosrdenstvo a záchranu. Ochraňuj ich v každom čase, ale najmä v tento večer i v nadchádzajúcu noc, pred všetkými nepriateľmi a pred nástrahami zlého ducha. Zbav ich hriešnych myšlienok a žiadostí.

A kňaz zvoláva:

Nech je vždy oslavovaná a zvelebovaná vláda kráľovstva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Po zvolaní: Nech je vždy oslavovaná: ľud stojí a spieva litijné stichiry na bulharské hlasy. Počas nich robíme sprievod s pláščenicou okolo chrámu.

Ľud stojí až do začiatku utierne.

1. hlas: Patrilo sa, aby svedkovia a služobníci Slova * videli aj posledný zázrak: *telesné zosnutie jeho Matky. * Aby nielen videli vystúpenie Spasiteľa, * ale boli svedkami prechodu i tej, čo ho porodila. * Preto Božou silou zovšadiaľ zhromaždení prišli na Sion * a doprevádzali tú, čo išla do neba * a je vyššia ako cherubíni. * Spolu s nimi aj my sa jej klaňajme lebo sa prihovára za naše duše.**

2. hlas: Tá, čo prevyšuje nebesia, * slávnejšia je ako cherubíni *a ctihodnejšia ako všetko tvorstvo, * ktorá pre svoju nesmiernu čistotu * stala sa príbytkom večnej podstaty, * odovzdáva dnes do rúk Syna presvätú dušu. * Spolu s ňou sa raduje všetko. A nám daruje veľké milosrdenstvo.**

Nadovšetko nepoškvrnená Nevesta * a Matka blahovôle Otcovej, * o ktorej bolo predpovedané, že sa stane * príbytkom nezmiešaného zjednotenia Božieho, *odovzdáva dnes prečistú dušu Tvorcovi a Bohu. * Veľkolepo ju prijímali beztelesné sily * a do života prechádza tá, ktorá je Matkou Života, * Sviecou neprístupného Svetla, * Záchranou pre veriacich nádejou pre naše duše.**

3. hlas: Poďte, všetky končiny zeme, * chváľme vznešený odchod Božej Matky do večnosti, * veď do rúk Syna nepoškvrnenú dušu odovzdala. * Preto jej svätým zosnutím svet znova prijal život. * Spolu s beztelesnými silami a apoštolmi radostne slávi sviatok žalmami, hymnami a duchovnými piesňami.**

Sláva, i teraz, 5. hlas:

Poďte, zhromaždenie milujúcich sviatky, * poďte a utvorme zbor spevákov, *poďte, piesňami ovenčime cirkev * odpočinkom Božieho stánku. * Dnes totiž nebesia otvárajú náručie, * keď berú k sebe tú, čo porodila toho, * ktorého nikto obsiahnuť nemôže. * A zem, keď odovzdáva Prameň Života, * ozdobuje sa požehnaním a velebou. * Anjeli tvoria chór s apoštolmi * a preľaknuto upierajú oči na tú, * čo prechádza zo života do života, * čo Pôvodcu života priviedla na svet.* Všetci sa jej pokloňme a žiadajme: * Vládkyňa, nezabudni na svojich blízkych, čo verne sviatkujú tvoje presväté zosnutie.

Keď sa sprievod vrátil do chrámu, kňaz uloží pláščenicu do hrobu a odchádza do chrámovej predsiene, kde on alebo diakon prednáša ekténiu:

Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo. Navštív svoj svet milosrdenstvom a zľutovaním, pozdvihni slávu pravoverných kresťanov a zošli na nás svoje bohaté milosrdenstvo; na prosby našej prečistej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny, ktorej sviatok zosnutia dnes radostne slávime; mocou úctyhodného a životodarného kríža; pod ochranou úctyhodných nebeských beztelesných mocností; na prosby ctihodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána; svätých slávnych a všechválnych apoštolov našich svätých otcov a veľkých učiteľov celého sveta i svätiteľov: Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho; našich svätých otcov alexandrijských arcibiskupov Atanáza a Cyrila; nášho otca svätého Mikuláša arcibiskupa, lýcijskomyrského divotvorcu; svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov; svätého apoštolom rovného veľkého kniežaťa Vladimíra; svätého hieromučeníka Jozafáta; svätých hieromučeníkov Pavla a Vasiľa, prešovských biskupov; svätého hieromučeníka Teodora, mukačevského biskupa; svätého hieromučeníka Metoda, michalovského igumena; svätých slávnych mučeníkov víťazných v dobrom boji; našich prepodobných a bohonosných otcov Antona a Teodózia pečerských a ostatných našich prepodobných a bohonosných otcov (i matiek); svätých a spravodlivých Pánových predkov Joachima a Anny; a všetkých svätých, prosíme ťa, najmilostivejší Pane, vypočuj nás hriešnych, ktorí sa k tebe modlíme a zmiluj sa nad nami.

Ľud: Pane, zmiluj sa, (12x).

Kňaz: Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej cirkvi, nášho svätého otca (povie meno),rímskeho pápeža, za jeho zdravie a spásu, aby si ho, Pane a Bože náš, podporoval a pomáhal mu vo všetkom, Pane, vypočuj nás a zmiluj sa.

Ľud: Hóspodi, pomíluj, (12x).

Kňaz: Prosíme ťa aj za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno), i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov a sestry v Kristovi, za každú kresťanskú dušu, ktorá trpí a je v súžení a potrebuje Božie milosrdenstvo a pomoc, za ochranu tohto mesta i v ňom žijúcich (alebo tejto obce a v nej žijúcich); za pokoj a poriadok na celom svete; za blaho svätých Božích cirkví; za spásu a pomoc pre našich otcov, bratov a sestry, ktorí sú v súžení a s náhlivosťou a Božou bázňou očakávajú pomoc; za vzdialených a za tých, čo sú na odchode; za uzdravenie ležiacich v chorobe; za pokojný odpočinok, blaženú pamiatku a odpustenie hriechov všetkých pravoverných, ktorí od nás odišli, našich otcov, bratov a sestier, tu a inde pochovaných; za záchranu prenasledovaných; za našich bratov a sestry, ktorí teraz pracujú i za všetkých slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme (ak v dome: v tomto svätom dome), všetci volajme:

Ľud: Kýrie, eléison, (12x).

Kňaz: Vypočuj nás, Bože, Spasiteľ náš, nádej všetkých končín zeme, i tých, čo sú ďaleko na mori; milosrdný Vládca, odpusť nám milostivo naše hriechy a zmiluj sa nad nami, lebo si milosrdný a láskavý Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňme si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

Keď všetci sklonia hlavy, kňaz sa nahlas modlí:

Vládca, nekonečne láskavý, Pane Ježišu Kriste, Bože náš, na prosby prečistej a slávnej našej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny, ktorej sviatok zosnutia dnes radostne slávime; mocou úctyhodného a životodarného kríža; pod ochranou úctyhodných nebeských beztelesných mocností; na prosby ctihodného a slávneho proroka, predchodcu a Krstiteľa Jána; svätých slávnych a všechválnych apoštolov; našich svätých otcov a veľkých učiteľov celého sveta i svätiteľov: Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho; našich svätých otcov alexandrijských arcibiskupov Atanáza a Cyrila; nášho otca svätého arcibiskupa Mikuláša, lýcijskomyrského divo-tvorcu; svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov; svätého apoštolom rovného veľkého kniežaťa Vladimíra; svätého hiero-mučeníka Jozafáta: svätých hieromučeníkov Pavla a Vasiľa, prešovských biskupov; svätého hieromučeníka Teodora, mukačevského biskupa; svätého hieromučeníka Metoda, michalovského igumena; svätých slávnych mučeníkov víťazných v dobrom boji; našich prepodobných a bohonosných otcov Antona a Teodózia pečerských a ostatných našich prepodobných a bohonosných otcov (i matiek); svätých a spravodlivých Pánových predkov Joachima a Anny; a všetkých svätých, láskavo vypočuj našu modlitbu, daruj nám odpustenie našich previnení, ukry nás v tôni svojich perutí, zažeň od nás každého nepriateľa a násilníka, Pane, zachovaj náš život v pokoji, zmiluj sa nad nami i nad svojím svetom a spas naše duše, veď ty si dobrý a láskavý k ľuďom.

Ľud: Amen.

A vracajúc sa do chrámu na miesto, kde sú predložené lítijné dary, začíname spievať stichiry na stichovnách na 4. hlas.

Poďte, ľudia, osláviť presvätú a čistú Pannu, * čo zázračne porodila Slovo Otcovo, * a pokorne volajme: * Požehnaná si medzi ženami. * Požehnaný život, ktorý nosil Krista. * Jeho svätým rukám si dnes odovzdala svoju dušu. Pros, Prečistá, za spásu našich duší.“**

Verš: Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, * ty a archa tvojej všemoci.

Dnes ľudia spievajú Kristovi, Bohu, * krásnu pieseň Dávidovu: * „Stojí Kráľovná po tvojej pravici. * Za ňou ide sprievod panien, * s jasotom, so spevom a s hudbou * prichádza i jej príbuzenstvo.“ * Áno, dnes dcéra Dávidovho domu, *tá, čo nám sprostredkovala účasť na Božej prirodzenosti, * sa odovzdáva do rúk svojho Syna a Vládcu. * Ako Matke Božej jej spievajme * a vrúcne jej volajme:* „Zachráň nás všetkých, Bohorodička. * Pomáhaj svojim ctiteľom vo všetkých protivenstvách a v pokušeniach chráň naše duše.

Verš: Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; * je pravdivá, nikdy ju neodvolá.

Blahoslavená Panna, * všetci oslavujeme tvoje úctyhodné zosnutie, *anjeli na nebi a ľudia na zemi. * Lebo ty si Matka Krista, Boha, * ktorý nás všetkých stvoril. * Neprestaň ho prosiť za nás. * Po Bohu v teba skladáme najväčšiu nádej, nepoškvrnená a od všetkých velebená Bohorodička.**

Sláva: I teraz: hlas ten istý:

Bohorodička, Panna, keď si odišla k tomu, * ktorý sa nevýslovne narodil z teba, * boli pritom Boží brat a prvý hierarcha Jakub, * najctihodnejší hlavný apoštol Peter, * najvyšší znalec náuky o Bohu * a všetok božský zbor apoštolov. * Na základe zjavenej náuky o Bohu * ospevovali božské a hrozné tajomstvo prozreteľnosti Krista Boha * a keď pochovali tvoje telo, * ktoré dalo začiatok Životu a nosilo Boha, * radovali sa, Nanajvýš ospevovaná. * Nad nimi presväté a prastaré anjelské sily * žasli nad divom, obracali sa k sebe a vraveli: * Zodvihnite svoje brány * a prijmite tú, čo porodila Vládcu neba i zeme. * Chválami ospevujme jej vznešené a sväté telo, * príbytok Pána, nami neviditeľného. * Preto aj my sviatkujeme tvoju pamiatku * a k tebe, Nanajvýš ospevovaná, prevolávame: Posilni kresťanov a zachráň naše duše.**

Po stichovnách:

Teraz * prepustíš, Pane, svojho služobníka * podľa svojho slova, v pokoji, * lebo moje oči uvideli tvoju spásu, * ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov: * svetlo * na osvietenie pohanov * a slávu * Izraela, tvojho ľudu.

Trojsvätá pieseň: Presvätá Trojica: po Otče náš: Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo: Ľud: Amen.

A nasleduje záverečný tropár, počas ktorého kňaz okiadza tetrapod zo štyroch strán.

Tropár sviatku, 1. hlas:

Pri pôrode si panenstvo zachovala, Bohorodička, * pri smrti svet si neopustila. * Odišla si do vecnej blaženosti, * lebo si Matka Života a svojimi modlitbami zbavuješ smrti naše duše.** 3x (bez Sláva)

Vo roždeství ďívstvo sochraníla jesí, * vo uspénii míra ne ostávila jesí Bohoródice, * prestávilasja jesí k životú, Máti súšči Životá: i molítvami tvoími izbavľáješi ot smérti dúšy nášja.**

Potom nasleduje požehnanie chlebov, pšenice, vína a oleja.

Kňaz vezme vrchnú prosforu, urobí ňou znak kríža nad ostatnými a hovorí nasledujúcu modlitbu. Keď hovorí slová: „...ty sám požehnaj…“ nežehná, ale iba rukou otočenou dlaňou hore ukazuje na chleby, pšenicu, víno a olej. Pšenica je uložená zo spodnej strany, víno z ľavej a olej z pravej strany. Prosfory sú uložené tak, že štyri sú spolu a piata je na nich.

Kňaz: Modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Kňaz číta nahlas túto modlitbu:

Pane Ježišu Kriste, Bože náš, ty si požehnal päť chlebov a päťtisíc si nasýtil, preto ty sám požehnaj aj tieto chleby pšenicu, víno a olej a rozmnož ich v tomto meste (alebo v tejto obci alebo v tomto svätom dome) i po celom svete. Posväť veriacich, ktorí z nich budú požívať. Lebo ty, Kriste, Bože náš, požehnávaš a posväcuješ všetko, a my ti vzdávame slávu i tvojmu Otcovi, ktorý nemá počiatku i tvojmu presvätému, dobrotivému a životodarnému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Nech je požehnané Pánovo meno od teraz až na veky. (1x).

Ľud: Nech je požehnané Pánovo meno od teraz až na veky. (2x).

33. žalm:

Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť.

V Pánovi sa bude chváliť moja duša; nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.

Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne.

Hľadal som Pána a on ma vyslyšal a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.

Na neho hľaďte a budete žiariť * a tvár vám nesčervenie hanbou.

Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.

Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich.

Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; šťastný človek, čo sa utieka k nemu.

Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú.

Boháči sa nabiedia a nahladujú, ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.

Po skončení žalmu kňaz hovorí k ľudu:

Požehnanie Pánovo nech je na vás s jeho milosťou a láskou teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Začína utiereň