Zosnutie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny

Uprostred augusta slávime posledný mariánsky sviatok v cirkevnom roku. Pred naším zrakom znova oživuje udalosť ukončenia pozemskej púte a jej slávny vstup do nebeskej slávy. Východná tradícia pomenovala túto premenu Máriinho života z pozemského na nebeský liturgickým názvom uspenie – zosnutie. A začala s úctou uspenskej Bohorodičky hneď po Efezskom koncile (r. 431). Tým sa odlišuje od západnej tradície, ktorá slávi sviatok od 7. stor, pod názvom Nanebovzatie Panny Márie. Je pozoruhodné, že až v našich časoch dozrel čas pre definitívne vyjadrenie Cirkvi – dogmu o viere, ktorá tu bola prítomná dlhé stáročia. Cirkev ústami Pia XII. v roku 1950 vyhlásila: Je Bohom zjavenou pravdou, že nepoškvrnená vždy panenská Matka Božia, Mária, po skončení svojho pozemského života bola vzatá s telom i dušou do nebeskej slávy (DS 3903). Týmto vyhlásením Cirkev učí, že Boh osobitným spôsobom vyplnil svoje prisľúbenia na Márii a pre jej plnosť nadprirodzenej svätosti ju hneď po skončení pozemskej púte vzal k sebe do neba. Na ľudsky zvedavú otázku, či Mária prirodzene zomrela, alebo nie, text priamo neodpovedá. Ako je známe, práve univ. prof. ThDr. Mikuláš Russnák, gen. vikár prešovskej diecézy (1878 – 1954), podal pri príprave tejto dogmy znamenitú prácu Svätej stolici. Liturgická modlitba je staršia ako dogmatické vyhlásenie a vyjadruje prežívanú vieru veriacich. Ak načrieme do obsahu liturgických slôh na uspenie, sme až prekvapení ich bohatstvom, teologickou hĺbkou a jasnosťou. Ó, aký je to veľký div! Zdroj života do hrobu sa dáva a hrob rebríkom do neba sa stáva. Raduje sa, Getsemanská záhrada, svätý príbytok Bohorodičky. Volajme, veriaci spolu s Gabrielom: „Raduj sa, Milostiplná, Pán s tebou. On skrze teba udelí svetu veľké milosti.“ Text prvej slohy na večierni nás zbavuje chladného ľudského pohľadu na Máriinu smrť, ktorú predpokladá a pozýva nás užasnúť vo viere nad tajomstvom jej uspenia. Veď pri smrti ide z hľadiska večnosti o rozhodujúci okamih života každého človeka. Uspenie bolo pre Bohorodičku rebríkom do neba. A to je dôvod našej úprimnej radosti i eschatologickej nádeje. Tvoju smrť oslavujú nebeské mocnosti: Prestoly, kniežatstvá i panstvá. Sily, cherubíni i strašní serafíni. Aj ľudia na zemi sa radujú. Blahoželajú ti k sláve, ktorou ťa Boh obdaril. Pred tebou spolu s anjelmi a archanjelmi padajú na zem králi a všetci spolu ti spievajú: „Raduj sa... (večiereň). Nielen veriaci ľud oslavuje uspenie na zemi, ale ešte viac obyvatelia neba – anjeli. Oni sú už v definitívnom stave svojho bytia a lepšie ako my chápu aj Máriin príchod do neba. Takto všetky rozumné bytosti na zemi i v nebi spolu sa vrúcne radujú nad slávou, ktorou Boh Otec obdaril svoju Prečistú Nevestu. Ctihodný zbor múdrych apoštolov sa zázračne zhromaždil, aby slávne odprevadil do hrobu tvoje presväté telo, od všetkých oslavovaná Bohorodička. S nimi ti spievajú zástupy anjelov a oslavovali tvoj príchod do neba. I my v živej viere velebíme tvoje zosnutie (utiereň – sedalen).Historické okolnosti uspenia ako miesto, čas, prítomné osoby atď. sú nejasné. Východiskom pre ich poznanie nie sú evanjelia, ale starobylé podanie. Podľa neho riadením Božím sa stretol zbor apoštolov v Jeruzaleme, aby nábožne odprevadil svoju kráľovnú do hrobu. Takto zobrazuje uspenie aj ikonografia. Keď po krátkom čase chceli apoštoli pozrieť ešte raz na Máriino telo, už tam nebolo. Božou mocou bolo premenené na telo oslávené, podobné aké mal Ježiš Kristus po vzkriesení a zaujalo miesto v nebi. Pri pôrode si panenstvo zachovala, Bohorodička, pri smrti svet si neopustila. Odišla si do večnej blaženosti, lebo si Matka Života a svojimi modlitbami zbavuješ smrti naše duše (tropar). Text tropara stavia do vzájomnej súvislosti dva osobitné Božie zásahy do života Presvätej. Sú to: panenský pôrod Spasiteľa a jej bezbolestný prechod zo zeme do neba. Obidve udalosti sa vymykajú prirodzenému poriadku, ako je to u všetkých Adamových potomkov. Sú potvrdením výnimočného postavenia Bohorodičky v dejinách spásy a pre nás potešujúcou skutočnosťou, že Matka Života svojimi modlitbami neprestáva vykonávať svoje materské poslanie voči nám – svojim deťom. O obľúbenosti tohto mariánskeho sviatku azda ani netreba hovoriť. Dokumentuje to množstvo uspenských chrámov a kaplniek. Aj naše najväčšie pútnické miesta – Ľutina a Klokočov – majú toto patrocínium. Prečo? Okrem historických súvislostí je to preto, lebo pravda viery o Máriinom uspenii odpovedá na naše najhlbšie túžby po konečnom stretnutí s Bohom. Nedovolí nám zabudnúť na to, že naša pravá vlasť je v nebesiach. Prosme aj na tohtoročných pútiach Presvätú Bohorodičku, aby sme na to nikdy nezabudli. A prostredníctvom jej mocného príhovoru, aby sme sa všetci do nebeskej vlasti aj dostali. Zdroj: Slovo 15/1999 Autor: ThDr. Michal Hospodár, PhD.