1. antifóna
Jasaj Bohu celá zem; – hrajte a spievajte na slávu jeho mena, vzdávajte mu chválu.
Na príhovor Bohorodičky, Spasiteľu, spas nás.
Ako hrmot kolies zaburácal tvoj hrom, – blýskavica ožiarila zemekruh, zem sa zachvela a zatriasla.
Na príhovor Bohorodičky, Spasiteľu, spas nás.
Odel si sa do slávy a veleby, – do svetla si sa zahalil ako do rúcha.
Na príhovor Bohorodičky, Spasiteľu, spas nás.
2. antifóna
Vrch Sion, tajomný príbytok, – je mestom veľkého kráľa.
Spas nás, Synu Boží, premenil si sa na hore, tebe spievame: Aleluja.
A priviedol ich do svojej svätej zeme, – na vrch, čo získala jeho pravica.
Spas nás, Synu Boží, premenil si sa na hore, tebe spievame: Aleluja.
Vrch Sion, ten si si obľúbil – a vystavil si svätyňu ako nebo vysokú.
Spas nás, Synu Boží, premenil si sa na hore, tebe spievame: Aleluja.
3. antifóna
Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: – nehýbe sa, trvá naveky.
Premenil si sa na hore, Kriste Bože:
Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, – tak je Pán okolo svojho ľudu odteraz až naveky.
Premenil si sa na hore, Kriste Bože:
Pane, kto smie bývať v tvojom stánku? – Kto môže nájsť odpočinok na tvojom svätom vrchu?
Premenil si sa na hore, Kriste Bože:
Kto smie vystúpiť na vrch Pánov, – kto smie stáť na jeho mieste posvätnom?
Premenil si sa na hore, Kriste Bože:
Vchod
Pane, zošli svoje svetlo a svoju pravdu. – Ony nech ma privedú na tvoj svätý vrch.
Tropár, 7. hlas Premenil si sa na hore, Kriste Bože, – a ukázal si učeníkom svoju slávu, – nakoľko toho boli schopní. – Nech aj nám hriešnym svieti tvoje svetlo. – Na príhovor Bohorodičky, – sláva tebe, Darca svetla!
Kondák, 7. hlas Premenil si sa na hore, Kriste Bože, – a učeníci videli tvoju slávu – ako im ľudská prirodzenosť umožnila, – aby mohli pochopiť aj tvoje utrpenie, – až budeš ukrižovaný. – A svetu aby hlásali, – že ty si skutočné Svetlo Otcovo.
Prokimen, 4. hlas
Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! – Všetko si múdro urobil.
Verš: Dobroreč, moja duša, Pánovi; Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.
Aleluja, 8. hlas
Verš: Tvoje je nebo a tvoja je zem.
Verš: Blažený ľud, ktorý vie jasať!
Namiesto Dôstojné
Zvelebuj, moja duša, na Tábore – premeneného Pána.
Irmos, 4. hlas
Bez poškvrny si porodila Boha. – Zjavil sa na zemi v ľudskom tele. – Medzi ľuďmi prebýval. – Preto ťa všetci velebíme, Bohorodička.
Pričasten
Pane, vo svetle tvojej tváre pôjdeme a z tvojho mena sa budeme tešiť naveky. Aleluja.