Liturgia vopred posvätených darov 13.3.

Ornament

Kňaz: Požehnané Kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Poďte, pokloňme sa Kráľovi nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa Kristovi Kráľovi nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom našim.

Žalm 103

Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty.

Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš.

Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy – nikdy.

Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali.

Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.

Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil.

Položil si hranicu a neprekročia ju, * ani viac nepokryjú zem.

Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy;

a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd.

Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem.

Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku.

Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka;

olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka.

Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil.

Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany.

Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište.

Na určovanie času si mesiac utvoril; * slnko vie, kedy má zapadať.

Prestieraš tmu a nastáva noc * a povylieza všetka lesná zver.

Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha.

Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách.

Vtedy sa človek ponáhľa za svojim dielom, * za svojou prácou až do večera.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.

Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.

Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.

Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.

Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme.

Pánova chvála nech trvá na veky; * zo svojich diel nech sa teší Pán.

Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.

Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi.

Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (trikrát)

Diakon: Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom ), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

18. katizma

1. antifóna:

Žalm 119

K Pánovi som volal vo svojom súžení * a on ma vyslyšal.

Osloboď ma, Pane, od lživých perí * a od ľstivého jazyka.

Čo ti dať alebo čo ešte priložiť, * ty jazyk podvodný?

Ostré šípy bojovníka * a rozpálené uhlíky z borievčia.

Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu * a bývam v stánkoch kedarských.

Už pridlho žijem s tými, * čo nenávidia pokoj.

Ale ja som za pokoj; * no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.

Žalm 120

Svoj zrak upieram na vrchy: * príde mi odtiaľ pomoc?

Pomoc mi príde od Pána, * ktorý stvoril nebo i zem.

Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, * nezdriemne ten, čo ťa stráži.

Nedrieme veru, ani nespí * ten, čo stráži Izraela.

Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita * po tvojej pravici.

Za dňa ťa slnko nezraní * ani mesiac za noci.

Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého; * Pán ti bude chrániť život.

Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod * odteraz až naveky.

Žalm 121

Zaradoval som sa, keď mi povedali: * „Pôjdeme do domu Pánovho.“

Naše nohy už stoja * v tvojich bránach, Jeruzalem.

Jeruzalem je vystavaný ako mesto * spojené v jeden celok.

Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove, * aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.

Lebo sú tam súdne stolice, * stolice domu Dávidovho.

Pre Jeruzalem proste o pokoj: * „Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.

Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb * a istota v tvojich palácoch.“

Kvôli svojim bratom a priateľom * budem hovoriť: „Pokoj s tebou!“

Kvôli domu Pána, nášho Boha, * budem prosiť o šťastie pre teba.

Žalm 122

Oči dvíham k tebe, * čo na nebesiach prebývaš.

Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, * ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej,

tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, * kým sa nezmiluje nad nami.

Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, * lebo už máme dosť pohŕdania;

lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov * a pohŕdania pyšných.

Žalm 123

Keby sa nás Pán nebol ujal, * nech to povie Izrael,

keby sa nás Pán nebol ujal, * keď ľudia povstali proti nám,

vari by nás živých boli prehltli, * keď proti nám blčala ich zúrivosť.

Vari by nás bola voda zaliala * a riava sa prevalila cez nás.

Vari by sa boli prevalili cez nás * rozbúrené vody.

Nech je velebený Pán, * že nás nevydal ich zubom za korisť.

Naša duša unikla ako vtáča * zo siete poľovníkov.

Slučka sa roztrhla * a my sme na slobode.

Naša pomoc v mene Pánovom, * ktorý stvoril nebo i zem.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (trikrát)

Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

2. antifóna:

Žalm 124

Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: * nehýbe sa, trvá naveky.

Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, * tak je Pán okolo svojho ľudu odteraz až naveky.

Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých, * aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou.

Pane, dobre rob dobrým * a tým, čo majú srdce úprimné.

Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú, * Pán so zločincami zavrhne. Pokoj nad Izraelom!

Žalm 125

Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov, * boli sme ako vo snách.

Ústa sme mali plné radosti * a jazyk plný plesania.

Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: * „Veľké veci urobil s nimi Pán.“

Veľké veci urobil s nami Pán * a máme z toho radosť.

Zmeň, Pane, naše zajatie * ako potoky na juhu krajiny.

Tí, čo sejú v slzách, * s jasotom budú žať.

Keď odchádzali, idúcky plakali * a osivo niesli na siatie.

No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom * a svoje snopy prinesú.

Žalm 126

Ak Pán nestavia dom, * márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.

Ak Pán nestráži mesto, * nadarmo bdejú jeho strážcovia.

Zbytočne vstávate pred svitaním * a líhate si neskoro v noci,

vy, čo jete ťažko zarobený chlieb; * lebo on dáva svojim miláčkom spánok.

Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia, * jeho odmenou je plod lona.

Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, * tým sú vám synovia z mladých liet.

Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: * neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.

Žalm 127

Blažený každý, čo sa bojí Pána * a kráča po jeho cestách.

Budeš jesť z práce svojich rúk; * budeš šťastný a budeš sa mať dobre.

Tvoja manželka je ako plodonosný vinič * vnútri tvojho domu.

Tvoji synovia sú ako mládniky olivy * okolo tvojho stola.

Veru, tak bude požehnaný muž, * ktorý sa bojí Pána.

Nech ťa žehná Pán zo Siona, * aby si videl šťastie Jeruzalema po všetky dni svojho života,

aby si videl synov svojich synov. * Pokoj nad Izraelom!

Žalm 128

Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * nechže povie Izrael:

Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * a nič nezmohli proti mne.

Po mojom chrbte orali oráči, * ťahali dlhé brázdy.

Ale spravodlivý Pán * rozsekal postroje hriešnikov.

Nech s hanbou ustúpia * všetci, čo nenávidia Sion.

Nech sú sťa tráva na streche, * čo uschne prv, ako ju skosia.

Kosec si ňou nenaplní hrsť, * ani viazač snopov náručie.

A čo idú okolo, nezavolajú: * „Pán vás požehnaj; žehnáme vás v mene Pánovom.“

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (trikrát)

Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

3. antifóna:

Žalm 129

Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, počuj môj hlas.

Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, * Pane, kto obstojí?

Ale ty si milostivý * a my ti chceme v bázni slúžiť.

Spolieham sa na teba, Pane, * moja duša sa spolieha na tvoje slovo;

moja duša očakáva Pána * väčšmi ako strážcovia dennicu.

Väčšmi ako strážcovia dennicu * nech očakáva Izrael Pána.

Lebo u Pána je milosrdenstvo * a hojné vykúpenie.

On sám vykúpi Izraela * zo všetkých jeho neprávostí.

Žalm 130

Pane, moje srdce sa nevystatuje, * moje oči nehľadia povýšene.

Neženiem sa za veľkými vecami * ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu * upokojil a utíšil.

Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, * ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Dúfaj, Izrael, v Pána * odteraz až naveky.

Žalm 131

Pane, pamätaj na Dávida * a na jeho veľkú ochotu,

že prisahal Pánovi * a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím, * ani sa neuložím na svoje lôžko;

svojim očiam nedoprajem spánku * ani svojim viečkam zdriemnutia,

kým nenájdem miesto pre Pána, * príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, že archa je v Efrate, * a našli sme ju na jaarských nivách.

Vstúpme teda do Pánovho príbytku * a padnime k podnožke jeho nôh.

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, * ty a archa tvojej všemoci.

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti * a tvoji svätí nech plesajú.

Pre svojho služobníka Dávida * neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; * je pravdivá, nikdy ju neodvolá:

„Potomka z tvojho rodu * posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu * a moje príkazy, ktoré ich naučím,

aj ich synovia budú sedieť * na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion, * želal si mať ho za svoj príbytok:

To je miesto môjho odpočinku naveky; * tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, * chlebom nasýtim jeho chudobných.

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy * a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, * svojmu pomazanému pripravím svetlo.

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, * no na jeho hlave zažiari diadém.“

Žalm 132

Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu. * Je to sťa vzácny olej na hlave,

čo steká na bradu, na Áronovu bradu, * čo steká na okraj jeho rúcha.

Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské. * Tam Pán udeľuje požehnanie a život naveky.

Žalm 133

Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, * čo bdiete v noci v dome Pánovom.

Zdvíhajte svoje ruky k svätyni * a zvelebujte Pána.

Nech ťa žehná Pán zo Siona, * ktorý stvoril nebo i zem.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (trikrát)

Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh náš, Boh, ktorý sa zmilúva a zachraňuje, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

(ľud spieva na hlas prvej stichiry)

Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma, vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj môj hlas. * Keď volám k tebe, vyslyš ma, Pane.

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná, vyslyš ma, Pane.

Z triody, 8. hlas:

Verš: Nech všetci hriešnici upadnú do vlastných osídel, * ale ja nech cez ne prejdem.

Svojimi myšlienkami som padol do rúk zbojníkov. * Mysľou som bol ja, bedár, zajatý. * Kruto ma pokryli jazvy. * Celú dušu som si doráňal. * A tak ležím na ceste života nahý, bez čností. * Keď ma videl kňaz, ako trpím údermi a niet pre mňa uzdravenia, * pohrdol mnou a nevenoval mi pozornosť. * Ani levita nevnímal bolesti, čo dušou lomcujú: * keď ma videl, aj on ma obišiel. * No ty, Kriste Bože, ktorému sa zapáčilo prijať telo, * nie však zo Samárie, ale od Márie, * svojou láskou k človeku mi daruj uzdravenie, ** vylej na mňa svoje veľké milosrdenstvo.

Verš:Nahlas volám k Pánovi, * nahlas a úpenlivo prosím Pána.

Verš: Nariekam pred ním * a rozprávam mu o svojom súžení.

Ak nejaká čnosť jestvuje, * ak jestvuje nejaká pochvala, * tak potom patrí svätým. * Veď oni sklonili šije pod meče pre teba, * čo si sklonil nebesia a zostúpil. * Svoju krv prelievali pre teba, * čo si sa ponížil a prijal podobu služobníka. * Seba samých až na smrť ponížili, * aby napodobnili tvoju chudobu. * Pre ich modlitby podľa svojho veľkého milosrdenstva, ** Bože, zmiluj sa nad nami.

Z triody, 8. hlas.

Podoben: Hóspodi, ášče i na sudíšči:

Verš: Ja síce klesám na duchu,* ale ty poznáš moje chodníky.

Pane, svojich posvätných učeníkov * predstavil si ako slovom obdarené nebesia. * Cez ich posvätné prostredníctvo * osloboď ma od zemskej zloby * a za pomoci zdržanlivosti * zmýšľanie môjho rozumu stále dvíhaj k útrapám, ** lebo si súcitný a miluješ človeka.

Podoben:

Verš: Na ceste, ktorou sa uberám, * nastavili mi osídlo.

Všetci máme obdobie postenia * ako pomocníka s božskými skutkami, * preto z celého srdca nariekajme * a pritom k Spasiteľovi volajme: * Tých, čo ťa s láskou ospevujú, * veľmi milosrdný Pane,* zachráň prostredníctvom svojich učeníkov, ** lebo si súcitný a milu-ješ človeka.

Podoben: Slávnuju i prečístuju:

Verš: Pozeral som sa napravo a videl som, * že sa už nik nepriznáva ku mne.

Všechválni apoštoli, prosebníci za svet, * liečitelia chorých a zdravia ochrancovia, * oboma spôsobmi nás opatrujte, * keď kráčame obdobím postenia, * aby sme božsky uvažovali v obidvoch * a myseľ si chránili nezatemnenú vášňami. * Nech vzkriesenému Kristovi ako Víťazovi ** všetci spievame hymnus.

Z triody, 4. hlas.

Podoben: Choťéch slezámi:

Verš: Nemám už kam sa uchýliť, * o môj život nik nestojí.

Celý svoj život som premrhal so smilnicami a mýtnikmi. * Dokážem aspoň na starobu konať pokánie za svoje hriechy, * Tvorca všetkého a Lekár chorých?! ** Pane, kým celkom nezahyniem, zachráň ma!

(Pri každom verši robíme 3 poklony.)

Verš: Pane, k tebe volám a hovorím: * „Ty si moje útočište, môj podiel v krajine žijúcich.

Zmocnila sa ma ťažoba nedbalosti, * váľam sa v blate, prebodnutý Beliárovým šípom, * a poškvrňujem, čo je vo mne stvorené na Obraz. * Ty, čo obraciaš nedbalých a vykupuješ hriešnikov, ** Pane, kým celkom nezahyniem, zachráň ma!

Verš: Všimni si moju úpenlivú prosbu, * lebo som hrozne zdeptaný.

Stal som sa pohoršením pre ľudí, * lebo ako zrodený zo zeme pestoval som, čo je zo zeme. * Podľa tvojho príkazu som do manželstva vstúpil, * ale previnil som sa, keď som svoje lôžko poškvrnil. * Ty, čo si tvoril zo zeme, svojím dielom nepohrdni. ** Pane, kým celkom nezahyniem, zachráň ma!

Verš: Osloboď ma od prenasledovateľov, * lebo sú mocnejší ako ja.

Stal som sa katom svojej duše, * lebo som sa staral o telo. * Démonom som bol na posmech, * keď som slúžil slastiam a nemiestnym skutkom. * Ty, čo vyháňaš démonov, zľutuj sa pre svoju dobrotivosť. ** Pane, kým celkom nezahyniem, zachráň ma!

Verš 10: Vyveď ma zo žalára, aby som tvoje meno mohol velebiť.

Dobrovoľne som zhrešil viac ako všetci, * preto som opustený zostal. * Mám žalobcu svojej duše: * zmýšľanie tela, ktoré ma zatemňuje. * Osvietenie tých, čo sú vo tme a Vodca blúdiacich, ** Pane, kým celkom nezahyniem, zachráň ma!

Verš 9: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, keď mi priazeň prejavíš.

Žiť bude moja duša, Pane, * a teba chváliť, vravel prorok. * Hľadaj ma, zblúdenú ovcu, * a k svojmu stádu ma prirátaj. * Obdaruj ma časom pokánia, * aby som stonal a volal: ** Pane, kým celkom nezahyniem, zachráň ma!

Verš 8: Z hlbín volám k tebe Pane, Pane, vypočuj môj hlas.

Zhrešil som, zhrešil som, * lebo som prestúpil tvoje príkazy, Kriste Bože. * Dobrodinec, buď ku mne milosrdný, * aby som začal vidieť svojimi vnútornými očami, * utiekol temnote a so strachom volal: ** Pane, kým celkom nezahyniem, zachráň ma!

Verš 7: Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe.

Divé zvery ma obklopili, * no vytrhni ma z ich moci, Vládca. * Veď ty chceš, aby všetci ľudia dosiahli spásu * a dospeli k poznaniu pravdy. * Ako Stvoriteľ aj mňa so všetkými zachráň. ** Pane, kým celkom nezahyniem, zachráň ma!

Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, Pane, kto obstojí? Ale u teba je odpustenie hriechov.

Buď mojím liekom a neodožeň ma, * Dobrodinec, Vykupiteľ, Spasiteľ môj. * Všimni si, ako pre neprávosti ležím * a vzkries ma, veď si Všemocný, * aby som i ja hlásal tvoje diela a volal k tebe: ** Pane, kým celkom nezahyniem, zachráň ma!

Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. Moja duša dúfa v Pána.

Ukryl som talent, čo mi bol daný, * ako neznalý sluha som ho zakopal do zeme. * Veď ako nepotrebný som sa odsúdil * a viac nemám odvahu teba prosiť. * Ako Nevinný zľutuj sa nado mnou, * aby som i ja volal: ** Pane, kým celkom nezahyniem, zachráň ma!

Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, nech dúfa Izrael v Pána.

Jazero utrpení si vysušil, * keď sa chorá na krvotok dotkla tvojho lemu. * Daruj mi odpustenie hriechov, * lebo s neochvejnou vierou bežím k tebe. * Ako tamtú ma prijmi a uzdrav moju bolesť.** Pane, kým celkom nezahyniem, zachráň ma!

Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Budeš sedieť na tróne, * Tvorca neba i zeme prostredníctvom slova. * My všetci budeme stáť pred tebou, * budeme ti rozprávať o svojich hriechoch. * Ešte pred tamtým dňom ma prijmi, keď sa kajám. ** Pane, kým celkom nezahyniem, zachráň ma!

Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. Oslavujte ho, všetci ľudia.

Zhliadni okom dobrotivým * a buď mi, jediný Spasiteľ, milosrdný. * Prúdy uzdravení daruj mojej biednej a zúboženej duši. * Umy z nej kal mojich skutkov, aby som zaspieval: ** Pane, kým celkom nezahyniem, zachráň ma!

Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá na veky.

Meče pripravil Beliár, * náhlil sa uloviť moju zúboženú dušu.* Odcudzil ma, Súcitný, osvieteniu poznania tvojej tváre. * Mocný v sile, vytrhni ma spomedzi jeho nádob. ** Pane, kým celkom nezahyniem, zachráň ma!

Verš: Oči dvíham k tebe, čo na nebesiach prebývaš. Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami.

Všetkým vášňam som otročil, * keď som opustil Zákon i božské Písma. * Dobrodinec, celého ma uzdrav, * lebo kvôli mne, Dobrý, bol si mi podobný. * Súcitný, Ničiteľ vášní, obráť ma. ** Pane, kým celkom nezahyniem, zachráň ma!

Verš: Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, lebo už máme dosť pohŕdania, lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov a pohŕdania pyšných.

Smilnica kropí slzami * tvoje prečisté a ctihodné nohy. * Takto všetkých vyzýva k tebe sa náhliť * a prijímať odpustenie svojich prehrešení. * Jej vieru i mne daruj, Spasiteľ, * aby som k tebe volal: ** Pane, kým celkom nezahyniem, zachráň ma!