V piatok na šiestej hodinke:
Čítanie z Knihy proroka Izaiáša (29,13 – 23)
Toto hovorí Pán: „Pretože sa mi tento ľud približuje svojimi ústami a svojimi perami ma ctí, srdce si však vzďaľuje odo mňa, takže je ich bázeň ku mne naučeným ľudským príkazom, preto, hľa, ja znovu vykonám divy s týmto ľudom, podivne a čudno, i zahynie múdrosť jeho mudrcov a rozum jeho rozumných sa schová.“ Beda tým, čo pred Pánom hlboko skrývajú úmysel, vo tme dejú sa ich skutky a vravia: „Kto nás vidí a kto o nás vie?“ Vaša prevrátenosť! Či hrnčiar hodnotí sa ako hlina, že tvor hovorí o tvorcovi: „Neurobil si ma!“? A hrniec vraví hrnčiarovi: „Nechápe!“? Či to nebude už za krátku chvíľu, že Libanon premení sa na sad a sad budú za les pokladať? A v ten deň počujú hluchí slová knihy a z tmy a temnoty oči slepých prehliadnu. Pokorní budú v Pánovi rásť v radosti a najbiednejší z ľudu budú plesať v Svätom Izraela. Veď zmizol násilník a zhynul posmešník a vyhubení sú, čo bdeli nad zločinom, čo obvinili človeka pre slovo, čo sudcovi v bráne kládli osídla a pre nič odmietli spravodlivého. Preto takto hovorí Pán Jakubovmu domu, (ten, čo vykúpil Abraháma): „Nebude sa teraz hanbiť Jakub a nezbledne teraz jeho tvár. Lebo keď uvidí (jeho dietky), dielo mojich rúk uprostred seba, zasvätia moje meno, zasvätia Svätého Jakubovho a báť sa budú Boha Izraelovho.
V piatok na liturgii vopredposvätených darov:
Čítanie z knihy Genezis (12,1 – 7)
Tu Pán povedal Abramovi: „Odíď zo svojej krajiny, od svojho príbuzenstva a zo svojho otcovského domu do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím z teba veľký národ, požehnám ťa a preslávim tvoje meno a ty budeš požehnaním. Požehnám tých, čo ťa budú žehnať, a prekľajem tých, čo ťa budú preklínať! V tebe budú požehnané všetky pokolenia zeme!“ A Abram odišiel, ako mu rozkázal Pán. Išiel s ním aj Lot. Abram mal sedemdesiatpäť rokov, keď odišiel z Haranu. Abram vzal so sebou svoju ženu Sarai a svojho synovca Lota i celý majetok, čo nadobudli, aj služobníctvo, ktoré v Harane získali. A takto odišli, aby šli do krajiny Kanaán, a tak došli do krajiny Kanaán. Abram prešiel krajinou až po miesto Sichem, až k terebintu Moreho. Vtedy boli v krajine Kanaánčania. Tu sa Abramovi zjavil Pán a povedal mu: „Túto krajinu dám tvojmu potomstvu.“ On tam potom postavil Pánovi, ktorý sa mu zjavil, oltár.
Čítanie z Knihy prísloví (14,15 – 26)
Prostomyseľný (človek) verí v každé slovíčko, skúsený človek si však dáva pozor na svoj krok. Múdry sa úzkostlivo chráni zla, pochabý sa však bezstarostne vrhá doň. Prchký sa dopúšťa bláznovstva a ľstivý padne do nenávisti. Prostomyseľní dedia bláznovstvo, bystrí sa však ovenčia poznaním. Zlí sa budú skláňať pred dobrými a bezbožní predo dvermi spravodlivého. Chudobný (človek) je aj svojmu priateľovi odporný, bohatý má však milovníkov nadostač. Prehrešuje sa (človek), ktorý svojím blížnym pohŕda, lež súcitiaci s úbožiakmi budú blažení. Či neblúdia tí, ktorí snujú zlé? Lásku a vernosť však zožínajú tí, čo (pamätajú na) dobré. Pri každej tvrdej práci býva zisk, no prázdny štebot privádza len k žobráctvu. Korunou múdrych je ich skúsenosť a vencom pochábľov (je ich) bláznovstvo. Pravdivý svedok zachraňuje životy, ten však, kto vraví kadejakú lož, je záhubcom. Ten, kto sa bojí Pána, má (v ňom) pevnú nádej, i jeho deti majú sa kam utiekať.
Parémie sebastejským mučeníkom
Iz 43,9– 14b
Toto hovorí Pán: „Nech sa zídu všetci pohania a zhromaždia sa národy! Kto z nich toto zvestuje? Veci predošlé nech nám oznámia, nech si postavia svedkov a vyhrajú spor, nech počujú a nech povedia: „Pravda!“ Vy ste mi svedkami“ – hovorí Pán – „a môj sluha, ktorého som si zvolil, aby ste vedeli a uverili mi a pochopili, že som to ja, predo mnou nebol utvorený nijaký Boh a ani po mne nebude. Ja, ja som Pán a okrem mňa niet spasiteľa. Ja som predzvestoval, spasil a oznámil a cudzieho u vás nebolo, nuž vy ste mi svedkami“ – hovorí Pán – „ja som však Boh, aj odteraz ním budem a z mojej ruky nevytrhne nik; čo urobím, kto to odčiní?“ Toto hovorí Pán, váš vykupiteľ, Svätý Izraela.
Múd 3,1 – 9
Duše spravodlivých sú však v Božích rukách, muka sa ich nedotkne. Nemúdri sa nazdávali, že je po nich; za nešťastie posudzoval sa ich odchod, za skazu ich poberanie od nás. – Oni sú však na pokoji. Lebo keď aj, podľa mienky ľudí, pretrpeli muky, jednako ich nádej bola plná nesmrteľnosti. Po nedlhom treste prijmú veľké dobrodenie, pretože ich skúšal Boh a zistil, že sú ho hodní. Vyskúšal ich ako zlato v peci a prijal ich ako celopalnú obetu. Skvieť sa budú v čase svojho navštívenia, prebehnú sťa iskry cez trstinu, súdiť budú ľudstvo, nad národmi panovať a Pán bude večne vládnuť nad nimi. Tí, čo mali v neho nádej, poznajú pravdu a čo boli verní, v láske zotrvajú pri ňom, lebo milosti a zľutovania sa dostane jeho vyvoleným.
Múd 5,15 – 6,3(4)b
Spravodliví žijú naveky. V Pánovi je ich odmena a starosť o nich má Najvyšší. Preto prijmú skvostné kráľovstvo, z Pánovej ruky krásnu korunu, lebo svojou pravicou ich bude kryť, svojím ramenom ich bude chrániť. Za výzbroj si vezme svoju horlivosť, tvorstvo použije za zbraň na potrestanie nepriateľov. Oblečie si ako pancier spravodlivosť, ako šišak si nasadí pravdivý, súd, svätosť vezme za nepremožiteľný štít, za britký meč naostrí si hnev: Celý svet s ním pôjde proti bláznom do boja. Blesky dobre cielené biť budú, páliť budú z mrakov k cieľu ako z kuše dobre napätej, z praku budú fŕkať krúpy plné jedovatosti, rozzúri sa morská voda proti nim, rozbesnené rieky ich zaplavia. Postaví sa proti nim dych Všemohúceho, rozpráši ich ako víchrica. Tak hriech obráti v púšť celý svet. Takto zločin povyvracia panovnícke tróny. Čujte teda, králi, a vezmite si k srdcu, učte sa, panovníci končín zemských, počúvajte pozorne vy, čo spravujete ľud, čo ste pyšní na zástupy národov! Veď Pán vám dal moc a vládu Najvyšší.