Liturgia vopred posvätených darov 29.2.

Kňaz: Požehnané Kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Poďte, pokloňme sa Kráľovi nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa Kristovi Kráľovi nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom našim.

Žalm 103

Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty.

Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš.

Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy – nikdy.

Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali.

Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.

Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil.

Položil si hranicu a neprekročia ju, * ani viac nepokryjú zem.

Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy;

a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd.

Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem.

Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku.

Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka;

olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka.

Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil.

Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany.

Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište.

Na určovanie času si mesiac utvoril; * slnko vie, kedy má zapadať.

Prestieraš tmu a nastáva noc * a povylieza všetka lesná zver.

Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha.

Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách.

Vtedy sa človek ponáhľa za svojim dielom, * za svojou prácou až do večera.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.

Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.

Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.

Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.

Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme.

Pánova chvála nech trvá na veky; * zo svojich diel nech sa teší Pán.

Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.

Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi.

Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (trikrát)

Diakon: Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom ), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

18. katizma

1. antifóna:

Žalm 119

K Pánovi som volal vo svojom súžení * a on ma vyslyšal.

Osloboď ma, Pane, od lživých perí * a od ľstivého jazyka.

Čo ti dať alebo čo ešte priložiť, * ty jazyk podvodný?

Ostré šípy bojovníka * a rozpálené uhlíky z borievčia.

Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu * a bývam v stánkoch kedarských.

Už pridlho žijem s tými, * čo nenávidia pokoj.

Ale ja som za pokoj; * no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.

Žalm 120

Svoj zrak upieram na vrchy: * príde mi odtiaľ pomoc?

Pomoc mi príde od Pána, * ktorý stvoril nebo i zem.

Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, * nezdriemne ten, čo ťa stráži.

Nedrieme veru, ani nespí * ten, čo stráži Izraela.

Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita * po tvojej pravici.

Za dňa ťa slnko nezraní * ani mesiac za noci.

Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého; * Pán ti bude chrániť život.

Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod * odteraz až naveky.

Žalm 121

Zaradoval som sa, keď mi povedali: * „Pôjdeme do domu Pánovho.“

Naše nohy už stoja * v tvojich bránach, Jeruzalem.

Jeruzalem je vystavaný ako mesto * spojené v jeden celok.

Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove, * aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.

Lebo sú tam súdne stolice, * stolice domu Dávidovho.

Pre Jeruzalem proste o pokoj: * „Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.

Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb * a istota v tvojich palácoch.“

Kvôli svojim bratom a priateľom * budem hovoriť: „Pokoj s tebou!“

Kvôli domu Pána, nášho Boha, * budem prosiť o šťastie pre teba.

Žalm 122

Oči dvíham k tebe, * čo na nebesiach prebývaš.

Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, * ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej,

tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, * kým sa nezmiluje nad nami.

Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, * lebo už máme dosť pohŕdania;

lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov * a pohŕdania pyšných.

Žalm 123

Keby sa nás Pán nebol ujal, * nech to povie Izrael,

keby sa nás Pán nebol ujal, * keď ľudia povstali proti nám,

vari by nás živých boli prehltli, * keď proti nám blčala ich zúrivosť.

Vari by nás bola voda zaliala * a riava sa prevalila cez nás.

Vari by sa boli prevalili cez nás * rozbúrené vody.

Nech je velebený Pán, * že nás nevydal ich zubom za korisť.

Naša duša unikla ako vtáča * zo siete poľovníkov.

Slučka sa roztrhla * a my sme na slobode.

Naša pomoc v mene Pánovom, * ktorý stvoril nebo i zem.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (trikrát)

Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

2. antifóna:

Žalm 124

Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: * nehýbe sa, trvá naveky.

Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, * tak je Pán okolo svojho ľudu odteraz až naveky.

Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých, * aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou.

Pane, dobre rob dobrým * a tým, čo majú srdce úprimné.

Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú, * Pán so zločincami zavrhne. Pokoj nad Izraelom!

Žalm 125

Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov, * boli sme ako vo snách.

Ústa sme mali plné radosti * a jazyk plný plesania.

Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: * „Veľké veci urobil s nimi Pán.“

Veľké veci urobil s nami Pán * a máme z toho radosť.

Zmeň, Pane, naše zajatie * ako potoky na juhu krajiny.

Tí, čo sejú v slzách, * s jasotom budú žať.

Keď odchádzali, idúcky plakali * a osivo niesli na siatie.

No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom * a svoje snopy prinesú.

Žalm 126

Ak Pán nestavia dom, * márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.

Ak Pán nestráži mesto, * nadarmo bdejú jeho strážcovia.

Zbytočne vstávate pred svitaním * a líhate si neskoro v noci,

vy, čo jete ťažko zarobený chlieb; * lebo on dáva svojim miláčkom spánok.

Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia, * jeho odmenou je plod lona.

Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, * tým sú vám synovia z mladých liet.

Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: * neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.

Žalm 127

Blažený každý, čo sa bojí Pána * a kráča po jeho cestách.

Budeš jesť z práce svojich rúk; * budeš šťastný a budeš sa mať dobre.

Tvoja manželka je ako plodonosný vinič * vnútri tvojho domu.

Tvoji synovia sú ako mládniky olivy * okolo tvojho stola.

Veru, tak bude požehnaný muž, * ktorý sa bojí Pána.

Nech ťa žehná Pán zo Siona, * aby si videl šťastie Jeruzalema po všetky dni svojho života,

aby si videl synov svojich synov. * Pokoj nad Izraelom!

Žalm 128

Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * nechže povie Izrael:

Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * a nič nezmohli proti mne.

Po mojom chrbte orali oráči, * ťahali dlhé brázdy.

Ale spravodlivý Pán * rozsekal postroje hriešnikov.

Nech s hanbou ustúpia * všetci, čo nenávidia Sion.

Nech sú sťa tráva na streche, * čo uschne prv, ako ju skosia.

Kosec si ňou nenaplní hrsť, * ani viazač snopov náručie.

A čo idú okolo, nezavolajú: * „Pán vás požehnaj; žehnáme vás v mene Pánovom.“

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (trikrát)

Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

3. antifóna:

Žalm 129

Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, počuj môj hlas.

Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, * Pane, kto obstojí?

Ale ty si milostivý * a my ti chceme v bázni slúžiť.

Spolieham sa na teba, Pane, * moja duša sa spolieha na tvoje slovo;

moja duša očakáva Pána * väčšmi ako strážcovia dennicu.

Väčšmi ako strážcovia dennicu * nech očakáva Izrael Pána.

Lebo u Pána je milosrdenstvo * a hojné vykúpenie.

On sám vykúpi Izraela * zo všetkých jeho neprávostí.

Žalm 130

Pane, moje srdce sa nevystatuje, * moje oči nehľadia povýšene.

Neženiem sa za veľkými vecami * ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu * upokojil a utíšil.

Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, * ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Dúfaj, Izrael, v Pána * odteraz až naveky.

Žalm 131

Pane, pamätaj na Dávida * a na jeho veľkú ochotu,

že prisahal Pánovi * a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím, * ani sa neuložím na svoje lôžko;

svojim očiam nedoprajem spánku * ani svojim viečkam zdriemnutia,

kým nenájdem miesto pre Pána, * príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, že archa je v Efrate, * a našli sme ju na jaarských nivách.

Vstúpme teda do Pánovho príbytku * a padnime k podnožke jeho nôh.

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, * ty a archa tvojej všemoci.

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti * a tvoji svätí nech plesajú.

Pre svojho služobníka Dávida * neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; * je pravdivá, nikdy ju neodvolá:

„Potomka z tvojho rodu * posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu * a moje príkazy, ktoré ich naučím,

aj ich synovia budú sedieť * na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion, * želal si mať ho za svoj príbytok:

To je miesto môjho odpočinku naveky; * tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, * chlebom nasýtim jeho chudobných.

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy * a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, * svojmu pomazanému pripravím svetlo.

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, * no na jeho hlave zažiari diadém.“

Žalm 132

Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu. * Je to sťa vzácny olej na hlave,

čo steká na bradu, na Áronovu bradu, * čo steká na okraj jeho rúcha.

Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské. * Tam Pán udeľuje požehnanie a život naveky.

Žalm 133

Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, * čo bdiete v noci v dome Pánovom.

Zdvíhajte svoje ruky k svätyni * a zvelebujte Pána.

Nech ťa žehná Pán zo Siona, * ktorý stvoril nebo i zem.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (trikrát)

Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh náš, Boh, ktorý sa zmilúva a zachraňuje, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

(ľud spieva na hlas prvej stichiry)

Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma, vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj môj hlas. * Keď volám k tebe, vyslyš ma, Pane.**

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná, vyslyš ma, Pane.**

Verš 10: Vyveď ma zo žalára, aby som tvoje meno mohol velebiť.

Z triody, 6. hlas:

Kriste Bože, na dreve kríža zavesený Život všetkých, * oživ moju dušu prehrešeniami umŕtvenú * a nedaj, dobrý Pastier, aby tvoja ovečka celkom zahynula. * Odstúpil som od tvojich prikázaní * a svojím rozhodnutím plným lásky k hriechu * premrhal som bohatstvo bezhriešnosti, ktoré si mi daroval, * seba samého som poškodil a zohavil márnotratným konaním. * No priveď ma k pokániu, a tak ma obnov, ** jediný Nadovšetko milosrdný.

Verš 9: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, keď mi priazeň prejavíš.

Kriste Bože, na dreve kríža zavesený Život všetkých, * oživ moju dušu prehrešeniami umŕtvenú * a nedaj, dobrý Pastier, aby tvoja ovečka celkom zahynula. * Odstúpil som od tvojich prikázaní * a svojím rozhodnutím plným lásky k hriechu * premrhal som bohatstvo bezhriešnosti, ktoré si mi daroval, * seba samého som poškodil a zohavil márnotratným konaním. * No priveď ma k pokániu, a tak ma obnov, ** jediný Nadovšetko milosrdný.

Verš 8: Z hlbín volám k tebe Pane, Pane, vypočuj môj hlas.

Tvoji mučeníci, Pane, sa ťa nezriekli, * ani neodstúpili od tvojich prikázaní. ** Na ich prosby zmiluj sa nad nami.

Verš 7: Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe.

Z triody, 5. hlas. Podoben: Rádujsja póstnikov:

Spasiteľ, opravdivá sladkosť, * ty si kedysi horké vody Máry urobil sladkými * prostredníctvom predobrazu dreva božského kríža, * na ktorom si sa nechal dobrovoľne pribiť. * Ochutnal si žlč a prijal si prebodnutie boku, * odkiaľ vytiekla svetu voda odpustenia * na obnovu toho, ktorý vznikol zmiešaním hliny. * Preto oslavujeme tvoju nevýslovnú silu a prosíme: * Pane, daruj nám v čase pôstu bázeň pred tebou, * odpustenie prehrešení ** a veľké milosrdenstvo.

Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, Pane, kto obstojí? Ale u teba je odpustenie hriechov.

Slovo, nechalo si sa pribiť na kríži * a zhromažďuješ tých, čo stoja ďaleko od teba. * Pozdvihni moju myseľ od hnoja vášní, * urob ju bohatou na všetky čnosti, * môjmu srdcu daruj najčistejšiu bázeň pred tebou * a mojej duši dokonalú lásku, * čo ma lásky k telesnosti zbaví, * aby som ti bol milý počas týchto dní * vďaka zdržanlivosti, modlitbe a prosbe, * aby som tvoj svetlý deň vzkriesenia uzrel ** a prijal veľké milosrdenstvo.

Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. Moja duša dúfa v Pána.

Z triody, 1. hlas. Podoben: Óblak ťá svítlyj:

Prežívame tretí týždeň vznešeného pôstu, Kriste Slovo, * preto nás uznaj za hodných vidieť drevo tvojho životodarného kríža * a úctyhodne sa mu pokloniť, * dôstojne ospevovať a oslavovať tvoju vládu * a hymnami velebiť tvoje útrapy, * už vopred čisto zakúsiť * tvoje slávne a sväté vzkriesenie, Paschu tajomnú, ** cez ktorú Adam znova vstúpi do raja.

Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, nech dúfa Izrael v Pána.

Prepodobnej mučenici Eudokii, 4. hlas. Pod.:Dál jesí známenije:

Najprv si sa postila * a zdržanlivosťou utíšila nepokoj tela, * potom si utrpením premohla nástrahy protivníka * a dosiahla si nad ním víťazstvo, * Eudokia blažená vďaka Bohu. * Preto ťa za dvojnásobné námahy ovenčil Ježiš, * ktorý miluje človeka ** a je Spasiteľom našich duší.

Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Najprv si sa postila * a zdržanlivosťou utíšila nepokoj tela, * potom si utrpením premohla nástrahy protivníka * a dosiahla si nad ním víťazstvo, * Eudokia blažená vďaka Bohu. * Preto ťa za dvojnásobné námahy ovenčil Ježiš, * ktorý miluje človeka ** a je Spasiteľom našich duší.

Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. Oslavujte ho, všetci ľudia.

Vďaka brázdam v srdci * prijala si božské zrno. * Ako úrodná zem, čo dáva stonásobný klas mučeníctva, * opravdivo si priniesla plody, Bohom podnietená. * Bola si zozbieraná do nehmotnej sýpky mocou Ducha, * čo ťa pretvoril a milosťou zmenil k lepšiemu, ** všechválna Eudokia.

Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá na veky.

Svojím živototvorným výrokom * vzkriesila si mŕtvych, Eudokia slávna, * ale najprv si námahami zdržanlivosti umŕtvila telesné vášne. * Teraz prebývaš s mučeníkmi na nebesiach, * lebo za pomoci Ducha si dobre zavŕšila beh trápenia * a prihováraš sa za všetkých,** čo ťa s vierou ospevujú.

Sláva i teraz, krížu a Bohorodičke. Ten stý podoben:

Keď Prečistá videla, * že Krista, Milujúceho ľudí, pribíjajú na kríž * a kopijou mu prebodávajú rebrá, * plakala a volala: * Čo sa to deje, Synu môj?! * Čím sa ti nevďačný ľud odplatil za dobro, * ktoré si preň vykonal. * Prečo ma chceš urobiť bezdetnou, Najmilší?! * Žasnem, Dobrotivý, nad tvojím dobrovoľným ukrižovaním!

Diakon: Premúdrosť! Stojme úctivo!

Ľud: Svetlo tiché, * svätej slávy, * nesmrteľného Otca nebeského, * svätého, blaženého. * Ježišu Kriste, * keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme * Otca * i Syna i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné * preľúbeznými * hlasmi * oslavovať teba, * Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu. * Preto ťa celý * vesmír velebí.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým!

Diakon: Premúdrosť.

Prokimen, 6. hlas:

Bože, zmiluj sa nado mnou, * lebo človek po mne šliapal.

Verš: Moji nepriatelia po mne šliapali celý deň.

Číta sa prvé čítanie.

Čítanie z knihy Genezis (7,11 – 8,3)

V šesťstom roku Noemovho života, v druhom mesiaci, na sedemnásty deň mesiaca vyvalili sa všetky pramene veľkej hlbočiny a otvorili sa nebeské priepusty. A pršalo na zem štyridsať dní a štyridsať nocí. A práve v ten deň vošiel do korába Noe, jeho synovia: Sem, Cham a Jafet, jeho žena a ženy je ho synov s nimi. Oni a všetky zvieratá podľa svojho druhu i všetky plazy, čo sa plazia po zemi, podľa svojho druhu a všetko vtáctvo podľa svojho druhu – všetky operence a okrídlence – vošli k Noemovi do korába po páre z každého tela, v ktorom bol dych života. A čo vošlo, bol samec a samica z každého živočícha, ako mu prikázal Boh. A Pán zavrel Noema zvonku. I nastala štyridsaťdenná potopa na zemi: Vody pribúdali a vyzdvihli koráb zo zeme do výšky. Vody veľmi stúpali a zaplavili všetko na zemskom povrchu, koráb však plával na vodách. A vody vzrastali ďalej na zemi, takže zaliali všetky, aj vysoké vrchy, ktoré sú pod šírym nebom. Voda prevyšovala o pätnásť lakťov vrchy, ktoré pokrývala. I zahynulo každé telo, ktoré sa pohybovalo na zemi: vtáctvo, dobytok, zver, plazy, čo sa plazia po zemi, aj všetci ľudia. Všetko čo malo v nozdrách dych života, všetko, čo žilo na suchu, zomrelo. Zahubil všetky bytosti, čo boli na zemi: ľudí aj dobytok, plazy i nebeské vtáctvo, a boli vyhubené zo zeme. Ostal iba Noe a to, čo bolo s ním v korábe. A vody ovládali zem ešte stopäťdesiat dní. Tu si Boh spomenul na Noema a na všetku zver a všetok dobytok, ktorý bol s ním v korábe, a Boh dal zaviať vetru nad zemou a vody upadávali. Zatvorili sa aj žriedla hlbočín a nebeské priepusty a prestal pršať dážď z neba. Vody prúdili a odtekali a vracali sa zo zeme a po stopäťdesiatich dňoch vôd ubudlo.

Ľ: 2. prokimen (Spieva sa hneď po prvom čítaní.)

Prokimen, 7. hlas:

Zmiluj sa, Bože, nado mnou, zmiluj sa nado mnou, * lebo moja duša sa spoliehala na teba.

Verš: V tôni tvojich krídel budem dúfať.

Po prokimene kňaz stojac pred prestolom robí sviecou a kadidlom kríž na východ a zvolá:

Kňaz: Premúdrosť. Stojme úctivo!

Otočí sa k ľudu a žehnajúc zvolá:

Kňaz: Svetlo Kristovo osvecuje všetkých!

Ľud robí tri veľké poklony.

Číta sa druhé čítanie.

Čítanie z Knihy prísloví (10,1 – 22)

Múdry syn naplňuje (svojho) otca radosťou. Ale pochabý syn býva na zármutok svojej materi. Nespravodlivo nadobúdané poklady sú neužitočné, spravodlivosť však zachraňuje pred smrťou. Pán nedopustí, aby spravodlivý hladoval, lež zapudzuje žiadostivosť nespravodlivých. Kto pracuje lenivou rukou, chudobnie, naproti tomu ruka pracovitých obohacuje. Kto v lete zhromažďuje zásoby, je človek rozumný, kto drichme cez žatvu, je na hanbu. Na hlavu spravodlivého (sa hrnie) hojné požehnanie Pánovo, lež ústa nespravodlivých ukrývajú bezprávie. Pamiatka spravodlivého je na požehnanie, lež meno bezbožných spráchnivie. Kto má múdre srdce, dá si povedať, naproti tomu mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku. Kto chodí bezúhonne, chodí bezpečne, čie cesty sú však kľukaté, ten sa prezradí. Kto mrká okom, spôsobuje bôľ a mnohovravný blázon nevyhne sa poklesku. Ústa spravodlivého sú prameňom života, lež ústa bezbožných ukrývajú bezprávie. Nenávisť vyvoláva rozbroje, láska však ututláva všetky priestupky. Na perách rozumného sa nachádza múdrosť, prút však (dolieha na) chrbát (človeka), čo rozum potratil. Múdri skrývajú vedomosť, lež ústa pochábľa – to skaza vzápätí. Majetnosť boháča je preň pevným mestom, postrachom núdznych je ich chudoba. Zárobok spravodlivého (je na osoh jeho) životu, dôchodok koristníka (je mu) na skazu. Putuje cestou k životu, kto dbá na napomenutia, ale kto si nevšíma dohováranie, ten blúdieva. Statočné pery zakrývajú nenávisť, ten však, kto roztrusuje klebety, je pochábeľ. Tam, kde je veľa rečí, nechýba hriech, a preto ten, kto drží svoje pery na uzde, je rozumný. Pretaveným striebrom je jazyk spravodlivého, no srdce bezbožných nestojí za nič. Pery spravodlivého občerstvujú mnohých, blázni však hynú nedostatkom rozumu. Pánovo požehnanie nosí bohatstvo a nepridáva nijaké trápenie.

Kňaz: Pokoj s tebou!

Diakon: Premúdrosť.

Počas spevu kňaza „Moja modlitba...“, ľud sa modlí na kolenách. Keď spieva ľud, kňaz a všetci vo svätyni kľačia.

Kňaz (alebo čitateľ): Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

Ľud: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

Kňaz: Pane, k tebe volám, počuj ma, buď pozorný na hlas mojej modlitby, keď volám k tebe.

Ľud: Moja modlitba:

Kňaz: Pane, k mojim ústam postáv stráž a zamkni dvere mojich perí.

Ľud: Moja modlitba:

Kňaz: Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému, aby bezbožne vymýšľalo hriechy.

Ľud: Moja modlitba:

Kňaz: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo.

Ľud: A pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta

Všetci robia tri veľké poklony.

Ak je apoštol a evanjelium:

Diakon: Vnímajme!

Prokimen apoštola a čítanie.

Kňaz: Pokoj s tebou!

Diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Ľud: Aleluja. (3x)

Verš:

Kňaz číta evanjelium.

Diakon: Prosme všetci z celej duše a z celej svojej mysle volajme.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Pane a Vládca, Bože našich otcov, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Po každej prosbe zbor spieva: Pane, zmiluj sa. (3x)

Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Ohlásení čakatelia na krst, modlite sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Veriaci, modlime sa za tých, čo sa pripravujú na krst, nech sa Pán nad nimi zmiluje.

Nech ich vyučí v slove pravdy.

Nech im otvorí evanjelium spravodlivosti.

Nech ich pripojí k svojej svätej, všeobecnej a apoštolskej cirkvi.

Spas ich, zmiluj sa nad nimi, ujmi sa ich a zachovaj ich, Bože, svojou milosťou.

Ohlásení čakatelia na krst, skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

Kňaz: Nech aj oni s nami oslavujú tvoje preslávne a vznešené meno, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Čakatelia ohlásení na krst, odíďte! Ohlásení, odíďte! Vy, ktorí ste ohlásení na krst, odíďte! Nech tu nezostane nikto z ohlásených a my veriaci znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Čakatelia ohlásení na krst, odíďte! Ohlásení, odíďte! Vy, ktorí ste vyvolení na krst, pristúpte, vyvolení na krst, modlite sa.

Veriaci, modlime sa k Pánovi za tých bratov, čo sú vyvolení a pripravujú sa na svätý krst, a za ich spásu.

Aby ich Pán, náš Boh, utvrdil a upevnil.

Aby ich osvietil svetlom múdrosti a bohabojnosti.

Aby im v čase milosti dovolil prijať kúpeľ znovuzrodenia, odpustenie hriechov i rúcho neporušiteľnosti.

Aby ich zrodil z vody a z ducha.

Aby im dal plnosť viery.

Aby ich pripočítal k svojmu svätému a vyvolenému ovčincu.

Spas ich, zmiluj sa nad nimi, ujmi sa ich a zachovaj ich, Bože, svojou milosťou.

Vyvolení na krst, skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

Kňaz: Lebo ty si naše svetlo a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Vyvolení na krst, odíďte! Vy, ktorí ste vyvolení na krst, odíďte! Ohlásení, odíďte! Nech tu nezostane nikto z ohlásených a my veriaci znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Takto sa to berie od stredy v polovici pôstu.

Diakon: Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Diakon: Premúdrosť!

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Diakon: Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Diakon: Premúdrosť!

Kňaz: Skrze dary tvojho Krista, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen. Nebeské mocnosti teraz s nami neviditeľne slúžia, veď, hľa, vstupuje Kráľ slávy; hľa, tajomná žertva dokonalá slávnostne sa prináša. S vierou a túžbou pristúpme, aby sme sa stali účastnými na večnom živote. Aleluja, aleluja, aleluja.

Počas prenášania darov ľud kľačí. Po skončení piesne „Nebeské mocnosti...“ všetci robia tri veľké poklony.

Vykonajme našu večernú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celý večer prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe zbor spieva: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: A dovoľ nám, Vládca, s dôverou a bez strachu z odsúdenia, vzývať teba, nebeského Boha Otca a povedať.

Ľud: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

Kňaz: Milosťou, štedrosťou a láskou tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Vopred posvätené, sväté svätým!

Ľud: Jediný je svätý, iba jeden je Pán, Ježiš Kristus, na slávu Boha Otca. Amen.

Verím, Pane, a vyznávam, že ty si Kristus, Syn živého Boha, ktorý prišiel na svet zachrániť hriešnikov, a ja som prvý z nich. Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri, veď ja nezradím tajomstvo tvojim nepriateľom, ani ti nedám bozk ako Judáš, ale ako zločinec sa ti vyznávam: Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Vládca, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Svätý, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva. Prijatie tvojich svätých tajomstiev, Pane, nech mi neslúži na súd alebo odsúdenie, ale na uzdravenie duše i tela. Bože, buď milostivý mne hriešnemu. Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou. Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi.

Ľud spieva pričasten:

Skúste a viďte, aký dobrý je Pán. Aleluja, aleluja, aleluja.

Diakon: Pristúpte!

Ľud: Velebiť chcem Pána v každom čase. Aleluja.

Po svätom prijímaní:

Kňaz: Teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen. Dobrorečíme ti, Kriste, Bože náš, lebo si nás učinil hodnými prijať tvoje prečisté telo a tvoju drahocennú krv preliatu za celý svet na odpustenie hriechov a za zjavenie tvojho tajomstva. Aleluja, aleluja, aleluja.

Diakon: Keď sme prijali Božie, sväté, prečisté, nesmrteľné, nebeské, životodarné a úžasné Kristove tajomstvá, dôstojne a vďačne vzývajme Pána.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Vyprosiac si celý večer prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: V pokoji sa rozíďme.

Ľud: V mene Pánovom.

Diakon: Modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Kňaz: Všemohúci Vládca, ty si svojou premúdrosťou všetko stvoril a s nevýslovnou prozreteľnosťou a nesmiernou láskou si nás priviedol k týmto svätým dňom zdržanlivosti, očisťovania duší a tiel a posilnenia nádeje na vzkriesenie. Tak ako si po štyridsiatich dňoch dal tabule prikázaní svojmu spravodlivému služobníkovi Mojžišovi, daj i nám, Bože, zakončiť svätý pôst, vzmáhať sa v dobrom boji, upevniť dokonalú vieru, rozšliapať hlavy neviditeľným hadom, zvíťaziť nad hriechom a bez odsúdenia sa klaňať svätému vzkrieseniu.

Lebo sa požehnáva a oslavuje tvoje vznešené a veľkolepé meno, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen. Nech je požehnané Pánovo meno od teraz až na veky. (3x)

Žalm 33

Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť.

V Pánovi sa bude chváliť moja duša, * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.

Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne.

Hľadal som Pána a on ma vyslyšal * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.

Na neho hľaďte a budete žiariť * a tvár vám nesčervenie hanbou.

Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal * a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.

Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich.

Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán, * šťastný človek, čo sa utieka k nemu.

Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú.

Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.

Kňaz: Požehnanie Pánovo, nech je na vás s jeho milosťou a láskou, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva: I teraz. Pane, zmiluj sa. (trikrát) Požehnaj.

Kňaz: Kristus náš pravý Boh:

Ľud: Amen.