V utorok na šiestej hodinke:
Čítanie z Knihy proroka Izaiáša (5,7 – 16)
Toto hovorí Pán: Vinicou Pána zástupov je dom Izraela a júdski mužovia jeho sadom rozkošným. On čakal na právo – a hľa, bezprávie, na spravodlivosť – a hľa, kvílenie. Beda tým, čo hromadia dom na dom a pole pripájajú k poľu, takže nieto viac miesta a uprostred krajiny ste sami ubytovaní. Počujem, Pane zástupov: „Ver, že množstvo domov bude pustatinou, vo veľkých a krásnych nebude nik bývať.“ Áno, desať jutár vinice urodí jeden bat a chomer siatia efu urodí. Beda tým, čo zavčas rána pachtia po nápoji a do neskorého večera ich rozpaľuje víno! Čo majú citaru a harfu, bubon, flautu a víno na hodoch, na dielo Pána však nehľadia a prácu jeho rúk nevidia. Zato bude zajatý môj ľud pre nevedomosť, jeho slávni umrú hladom a jeho zástup zoschne od smädu. Preto podsvetie roztvorí svoj pažerák, rozškľabí svoje ústa bezodné a zostúpi jeho sláva i jeho zástup i jeho hluční a tí, čo v ňom plesajú. I skloní sa človek a pokorí sa každý a oči pyšných sa sklopia. Povýšený bude v súde Pán zástupov a svätý Boh v pravde ukáže sa svätým.
V utorok na večierni:
Čítanie z knihy Genezis (4,8 – 15)
Tu Kain povedal svojmu bratovi Ábelovi: „Vyjdime si von!“ A keď boli na poli, napadol Kain svojho brata Ábela a zabil ho. A Pán povedal Kainovi: „Kde je tvoj brat Ábel?“ On však odvetil: „Neviem. Či som ja strážca svojho brata?“ Pán povedal: „Čo si to urobil?! Hlas krvi tvojho brata hlasno volá zo zeme ku mne. Buď teraz prekliaty zo zeme, ktorá otvorila ústa, aby pila krv tvojho brata z tvojich rúk! Keď budeš obrábať pôdu, neprinesie ti nijakú úrodu. Budeš nestály a túlavý na zemi.“ Kain povedal Pánovi: „Môj zločin je väčší, než aby mi bol odpustený. Hľa, ty ma dnes odháňaš od zeme a budem sa skrývať pred tvojou tvárou; nestály a túlavý budem na zemi. A ktokoľvek ma nájde, zabije ma.“ Pán mu však povedal: „Nie tak! Lebo každý, kto zabije Kaina, sedemnásobnú pomstu si odnesie!“ Potom Pán urobil Kainovi znak, aby ho nik, kto ho nájde, nezabil.
Čítanie z Knihy prísloví (5,1 – 15)
Syn môj, všímaj si moju múdrosť a k mojej rozumnosti nakláňaj svoj sluch, aby si si uchránil rozvahu a aby tvoje pery zachovali poznanie. Cudzinkine pery sú medom z plástu tečúcim a jej hrdlo je hladšie nad olej. Lež koniec s ňou je horkejší než palina a ostrejší ako meč na dve strany brúsený. Jej nohy zostupujú do smrti, jej kroky dosahujú záhrobie. Nekráča cestou života, jej kroky sú tackavé, ani nevie o tom. Preto ma teraz, syn môj, počúvaj a neustupuj od slov mojich úst! Stráň od nej svoju púť a nepribližuj sa k vchodu (do) jej obydlia, aby si nevydával iným svoju mladú sviežosť napospas a svoje roky ukrutníkovi, aby sa cudzí nenasycovali tvojím imaním a (aby neprepadali) v cudzincovom dome tvoje zárobky. Musel by si kvíliť nakoniec, keby ťa pripravili o kožu a o telo, a musel by si doznať: „Ako som (len) mohol nenávidieť napomínanie a moje srdce pohŕdalo karhaním, ako som mohol neslúchať hlas svojich učiteľov a nenakláňať sluch k tým, čo ma učili? Takmer by som bol celkom do nešťastia upadol uprostred pospolitosti a zástupu.“ Pi vodu z vlastnej studnice, tečúcu (vodu) z vlastnej studienky!