V piatok na šiestej hodinke:
Čítanie z Knihy proroka Izaiáša (3,1 – 14b)
Hľa, Pán, Jahve zástupov, odstráni z Jeruzalema a z Júdska všetku silu a oporu, všetku oporu chleba a všetku oporu vody, hrdinu i bojovníka, sudcu proroka, čarodeja i starca, päťdesiatnika i vznešeného muža, poradcu, obratného umelca a znalca vo veštení. Chlapcov im dám za kniežatá a samopaš zavládne nad nimi. Ľudia sa budú vzájomne trýzniť, každý svojho priateľa, chlapec sa vrhne na starca a podliak na vznešeného. Keď jeden chytí druhého v otcovom dome: „Máš rúcho, buď nám kniežaťom a táto zrúcanina nech ti je poddaná! – odvetí v ten deň: „Nie som ránhojič, veď v mojom dome niet chleba a niet šiat, nerobte ma kniežaťom ľudu!“ Veru, Jeruzalem sa rúca, Júdsko padá, lebo ich jazyk a ich skutky sú proti Pánovi, navzdory očiam jeho velebnosti. Výzor ich tváre svedčí proti nim, svoj hriech hlásajú ako Sodoma, neskrývajú ho; beda ich duši! Veď sebe robia zlo! Povedzte spravodlivému, že dobre mu, že bude jesť ovocie svojich skutkov. Beda bezbožnému, zle mu! Podľa skutkov jeho rúk sa mu stane. Dozorcami môjho ľudu sú deti a ženy nad ním panujú. Ľud môj, tvoji vodcovia sú zvodcovia a cestu, ktorou kráčaš, ničia! Pán povstal, aby sa pravotil, stojí, aby súdil kmene. Pán vstúpi do súdu so staršími svojho ľudu, i s jeho kniežatami.
V piatok na liturgii vopredposvätených darov:
Čítanie z knihy Genezis (2,20 – 3,20)
A nazval Adam menom všetok dobytok, všetko nebeské vtáctvo a všetku poľnú zver. Ale pomoc, ktorá by mu bola podobná, nenašiel. Tu Pán, Boh, dopustil na Adama tvrdý spánok a keď zaspal, vybral mu jedno rebro a jeho miesto zaplnil mäsom. A z rebra, ktoré vybral Adamovi, utvoril Pán, Boh, ženu a priviedol ju k Adamovi. Vtedy Adam povedal: „Toto je teraz kosť z mojich kostí a mäso z môjho mäsa; preto sa bude volať mužena, lebo je vzatá z muža.“ Preto muž opustí svojho otca i svoju matku a prilipne k svojej manželke a budú jedným telom. A obaja, Adam i jeho žena, boli nahí a nehanbili sa jeden pred druhým. No had bol ľstivejší ako všetky poľné zvieratá, ktoré urobil Pán, Boh, a vravel žene: „Naozaj povedal Boh: „Nesmiete jesť z nijakého rajského stromu!?“ Žena odpovedala hadovi: „Z ovocia rajských stromov môžeme jesť, ale o ovocí stromu, ktorý je v strede raja nám Boh povedal: „Nejedzte z neho, ani sa ho nedotýkajte, aby ste nezomreli!“ Tu povedal had žene: „Nie, nezomriete, ale Boh vie, že v deň, keď budete z neho jesť, otvoria sa vám oči a vy budete ako Boh, budete poznať dobro a zlo.“ A žena videla, že strom je na jedenie chutný, na pohľad krásny a na poznanie vábivý, nuž vzala z jeho ovocia a jedla, dala aj svojmu mužovi, čo bol s ňou, a on tiež jedol. I otvorili sa obom oči a spoznali, že sú nahí. Zošili figové listy a urobili si zásterky. A potom, keď počuli hlas Pána, Boha, ktorý sa za denného vánku prechádzal po záhrade, skryl sa Adam i jeho žena pred Pánom, Bohom, medzi stromami záhrady. I zavolal Pán, Boh, Adama a povedal mu: „Kde si?“ On odpovedal: „Počul som tvoj hlas v záhrade, nuž bál som sa, lebo som nahý a preto som sa skryl.“ Vravel mu: „Kto ťa upozornil, že si nahý?! Jedol si azda zo stromu, z ktorého som ti jesť zakázal?!“ Adam odpovedal: „Žena, ktorú si mi dal na pomoc, tá mi dala zo stromu a ja som jedol.“ Potom povedal Pán, Boh, žene: „Prečo si to urobila?!“ A ona odpovedala: „Had ma naviedol, i jedla som.“ Tu povedal Pán, Boh, hadovi: „Preto, že si to urobil, prekliaty budeš medzi všetkým dobytkom a medzi všetkou poľnou zverou! Na bruchu sa budeš plaziť a prach zeme hltať po celý svoj život! Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ Žene povedal: „Veľmi rozmnožím tvoje trápenia a ťarchavosť; v bolesti budeš rodiť deti, a hoci budeš po mužovi túžiť, on bude vládnuť nad tebou.“ „A Adamovi povedal: „Preto, že si počúval hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, o ktorom som ti prikázal: „Nesmieš z neho jesť!“, nech je prekliata zem pre teba; s námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života. Tŕnie a bodľačie ti bude rodiť a ty budeš jesť poľné byliny. V pote svojej tváre budeš jesť svoj chlieb, kým sa nevrátiš do zeme, z ktorej si bol vzatý, lebo prach si a na prach sa obrátiš!“ Adam nazval svoju ženu menom Eva (Život), lebo sa stala matkou všetkých žijúcich.
Čítanie z Knihy prísloví (3,19 – 34)
Pán založil zem múdrosťou, nebesá poupevňoval umnosťou. Jeho vedomosťou vyrazili morské priehlbne a rosu kropia oblaky. Nech ti to, syn môj, z očí neschodí, zachovaj rozvahu a rozmysel a budú tvojej duši životom a skvostom na tvoj krk. Vtedy si budeš bezpečne chodiť svojou cestou a noha sa ti nepotkne. Ak uložíš sa, strachovať sa nebudeš, ak budeš odpočívať, bude sa ti sladko spať. Nebude sa ti treba náhlej hrôzy ľakať, ani presily ničomníkov, keď prikvačí, lebo Pán bude tvojou dôverou a chrániť bude tvoju nohu pred slučkou. Neodopieraj dobrodenie núdznemu, ak je to v tvojej moci urobiť. Nehovor svojmu blížnemu: „Choď preč a (inokedy) príď!“ a „Zajtra ti dám,“ keď máš naporúdzi (hneď). Nestroj nič zlé svojmu blížnemu, kým sa u teba baví bezpečne. Nevaď sa pre nič za nič s človekom, ak ti nič zlého nespravil. Nezáviď násilníkovi a nevoľ ani jednu z jeho ciest, lebo sa hnusí zvrheľ Pánovi, lež priatelí sa so statočnými. Na dome bezbožného kliatba Pánova, ale príbytok spravodlivých požehnáva. Posmievačom sa posmieva a milosť udeľuje pokorným.