Nedeľa o mýtnikovi a farizejovi
Podobenstvo o mýtnikovi a farizejovi
Ježiš Kristus vo svojom učení často používal podobenstvá, teda rozprávania, ktoré jasným a zrozumiteľným spôsobom vysvetľovali poslucháčom nejakú morálnu náuku, pravdu či cnosť. Podobenstvo sa ľahko počúva a ľahko si zapamätáme jeho obsah.
Nedeľa Mýtnika a farizeja bola pomenovaná podľa podobenstva o mýtnikovi a farizejovi, ktoré zaznamenal sv. evanjelista Lukáš v kapitole 18 (vv. 10-14). Tu nám Ježiš Kristus predkladá pred zrak dva kontrasty: pyšného farizeja a pokorného mýtnika. A na týchto dvoch typoch ľudí nám ukazuje zlo pýchy a význam pokory.
Farizeji za čias Ježiša Krista boli náboženskou sektou, ktorá zdôrazňovala prísne a legalistické dodržiavanie Mojžišovho zákona a tradícií. Pre nich mala väčší význam litera Zákona, než samotný duch Zákona. Ich spravodlivosť spočívala skôr v povrchnom zachovávaní Zákona a rôznych predpisov, než na praktizovaní cností, ktoré predpisoval Zákon. Farizeji sa považovali za tých, ktorí dodržujú Zákon, pýšili sa svojou falošnou nábožnosťou a povýšenecky sa pozerali na tých, ktorí nepatrili do ich sekty.
Podobenstvo o mýtnikovi a farizejovi nám jasne ukazuje, že Boh sa nepozerá na osobu a jej stav, ale hľadí do srdca a do duše. Tu chápeme pravdivosť slov Svätého písma, ktoré hovorí: „Boh pyšným odporuje, ale pokorným dáva milosť“ (1 Pt 5, 5). Teda je jasné, že Boh neprijal modlitbu vystatovačného a pyšného farizeja, namiesto toho však vypočul modlitbu pokorného mýtnika. Pýcha patrí k hlavným hriechom a je najväčšou prekážkou pre obrátenie a pokánie, zatiaľ čo pokora je počiatkom opravdivého obrátenia a základom pravdivého pokánia a pôstu.
Preto si Cirkev si želá, aby aj my, blížiac sa k Veľkému pôstu, pripravovali sme sa na naň veľkou pokorou, uvedomením si svojej hriešnosti, lebo len vtedy bude v nás dobrá vôľa k skrúšenosti srdca, pôstu a pokániu. Bez pokory neexistuje obrátenie, ani žiaľ za hriechy, ani návrat k Bohu.
V tomto duchu sú zostavené aj naše liturgické texty a modlitby na nedeľu mýtnika a farizeja. Bohoslužobné slohy a utierňový kánon veľa krát podčiarkujú a vychvaľujú cnosť pokory a hania farizejskú pýchu. „Videla si duša moja – spievame na stichirách večierne – ako sa správal mýtnik, ako farizej? Pohrdni namyslenosťou druhého a prvého nasleduj v pokornej modlitbe. Volaj vrúcne k Bohu: Očisť ma, hriešnika, a zmiluj sa nado mnou“.
„Varujme sa pyšných rečí farizejových – hovorí kondák. Od mýtnika sa učme pokore. Kajúcne s ním volajme: „Spasiteľu sveta, očisť svojich služobníkov.
(Zdroj: https://grkatba.sk/nedela-mytnika-a-farizeja-9-feburar/)