Utiereň 8.11.

Kňaz: Sláva svätej, jednopodstatnej, životodarnej a nedeliteľnej Trojici v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. (3x)Pane, otvor moje pery, a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. (2x)**

Šesťžalmie

Potom prednášame šesťžalmie, ale z praktických či pastoračných dôvodov je možné modliť sa iba jeden zo žalmov – ak je radový hlas 1. – Ž 3, 2. hlas – Ž 37, 3. hlas – Ž 62, 4. hlas – Ž 87, 5. hlas – Ž 102, 6., 7., 8. hlas – Ž 142.

Žalm3

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som. * Prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje.

Žalm 37

Nekarhaj ma, Pane, vo svojom rozhorčení * a netrestaj ma vo svojom hneve, – lebo tvoje šípy utkveli vo mne, * dopadla na mňa tvoja ruka. – Pre tvoje rozhorčenie niet na mojom tele zdravého miesta, * pre môj hriech nemajú pokoj moje kosti. – Hriechy mi prerástli nad hlavu * a ťažia ma príliš sťa veľké bremeno. – Rany mi zapáchajú a hnisajú * pre moju nerozumnosť. – Zohnutý som a veľmi skľúčený, * smutne sa vlečiem celý deň. – Bedrá mi spaľuje horúčka * a moje telo je nezdravé. – Nevládny som a celý dobitý, * v kvílení srdca nariekam. – Pane, ty poznáš každú moju túžbu; * ani moje vzdychy nie sú skryté pred tebou. – Srdce mi búcha, sila ma opúšťa * i svetlo v očiach mi hasne. – Priatelia moji a moji známi odvracajú sa odo mňa pre moju biedu; * aj moji príbuzní sa ma stránia. – Tí, čo mi číhajú na život, nastavujú mi osídla, * a tí, čo mi stroja záhubu, rozchyrujú o mne výmysly a deň čo deň vymýšľajú úklady. – Ale ja som sťa hluchý, čo nečuje, * ako nemý, čo neotvára ústa. – Podobám sa človekovi, čo nepočuje * a čo nevie obvinenie vyvrátiť. – Pane, pretože v teba dúfam, * ty ma vyslyšíš, Pane, Bože môj. – A tak hovorím: „Nech sa už neradujú nado mnou; * a keď sa potknem, nech sa nevystatujú nado mňa.“ – Ja, pravda, už takmer padám * a na svoju bolesť myslím ustavične. – Preto vyznávam svoju vinu * a pre svoj hriech sa trápim. – Moji nepriatelia sú živí a stále mocnejší, * ba ešte pribudlo tých, čo ma nenávidia neprávom. – Za dobro sa mi odplácajú zlom a tupia ma za to, * že som konal dobre. – Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.– Neopúšťaj ma, Pane; * Bože môj, nevzďaľuj sa odo mňa. – Ponáhľaj sa mi na pomoc, * Pane, moja spása.

Žalm 62

Bože, ty si môj Boh, * už od úsvitu sa viniem k tebe. – Za tebou prahne moja duša, * za tebou túži moje telo; – ako vyschnutá, pustá zem bez vody, * tak ťa túžim uzrieť vo svätyni a vidieť tvoju moc a slávu. – Veď tvoja milosť je lepšia než život; * moje pery budú ťa oslavovať. – Celý život ťa chcem velebiť * a v tvojom mene dvíhať svoje ruky k modlitbe. – Sťa na bohatej hostine sa nasýti moja duša * a moje ústa ťa budú chváliť jasavými perami. – Na svojom lôžku myslím na teba, * o tebe rozjímam hneď za rána. – Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať. – Moja duša sa vinie k tebe, * ujímaš sa ma svojou pravicou. – Tí však, čo chcú môj život zahubiť, * zostúpia do hlbín zeme; – vydaní budú meču napospas, * stanú sa korisťou šakalov. – Kráľ sa však bude tešiť v Bohu, * chváliť sa budú všetci, ktorí prisahajú na neho, lebo budú umlčané ústa klamárov. – O tebe rozjímam hneď za rána. Lebo ty si mi pomáhal * a pod ochranou tvojich krídel budem plesať.

(toto Sláva i teraz... prednášame iba ak sa modlíme všetky žalmy)

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x); bez poklôn

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom. – Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe.

Žalm 102

Dobroreč, duša moja, Pánovi * a celé moje vnútro jeho menu svätému. – Dobroreč, duša moja, Pánovi * a nezabúdaj na jeho dobrodenia. – Veď on ti odpúšťa všetky neprávosti, * on lieči všetky tvoje neduhy; – on vykupuje tvoj život zo záhuby, * on ťa venčí milosrdenstvom a milosťou; – on naplňuje dobrodeniami tvoje roky, * preto sa ti mladosť obnovuje ako orlovi. – Pán koná spravodlivo * a prisudzuje právo všetkým utláčaným. – Mojžišovi zjavil svoje cesty * a synom Izraela svoje skutky. – Milostivý a milosrdný je Pán, * zhovievavý a dobrotivý nesmierne. – Nevyčíta nám ustavične naše chyby * ani sa nehnevá naveky. – Nezaobchodí s nami podľa našich hriechov * ani nám neodpláca podľa našich neprávostí. – Lebo ako vysoko je nebo od zeme, * také veľké je jeho zľutovanie voči tým, čo sa ho boja. – Ako je vzdialený východ od západu, * tak vzďaľuje od nás našu neprávosť. – Ako sa otec zmilúva nad deťmi, * tak sa Pán zmilúva nad tými, čo sa ho boja. – Veď on dobre vie, z čoho sme stvorení; * pamätá, že sme iba prach. – Ako tráva sú dni človeka, * odkvitá sťa poľný kvet. – Ledva ho vietor oveje, už ho niet, * nezostane po ňom ani stopa. – No milosrdenstvo Pánovo je od večnosti až na večnosť * voči tým, čo sa ho boja, – a jeho spravodlivosť chráni ich detné deti, * tie, čo zachovávajú jeho zmluvu, čo pamätajú na jeho prikázania a plnia ich. – Pán si pripravil trón v nebesiach; * kraľuje a panuje nad všetkými. – Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, * udatní hrdinovia, čo počúvate jeho slová a plníte jeho príkazy. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte. – Dobrorečte Pánovi, všetky jeho diela, všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.– Všade, kde on panuje. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Žalm 142

Pane, vyslyš moju modlitbu, pre svoju vernosť vypočuj moju úpenlivú prosbu, * pre svoju spravodlivosť ma vyslyš. – A svojho služobníka na súd nevolaj, * veď nik, kým žije, nie je spravodlivý pred tebou. – Nepriateľ ma prenasleduje, zráža ma k zemi, * do temnôt ma vrhá ako dávno mŕtveho. – Duch sa mi zmieta v úzkostiach; * v hrudi mi srdce meravie. – Spomínam si na uplynulé dni, o všetkých tvojich skutkoch rozmýšľam * a uvažujem o dielach tvojich rúk. – Vystieram k tebe ruky, * za tebou dychtím ako vyprahnutá zem. – Rýchle ma vyslyš, Pane, * lebo už klesám na duchu. – Neskrývaj predo mnou svoju tvár, * aby som nebol ako tí, čo zostupujú do hrobu. – Včasráno mi daj pocítiť, že si sa zmiloval nado mnou, * lebo sa spolieham na teba. – Ukáž mi cestu, po ktorej mám kráčať, * veď svoju dušu dvíham k tebe. – Pred nepriateľmi ma zachráň; * Pane, k tebe sa utiekam. – Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh; * na správnu cestu nech ma vedie tvoj dobrý duch. – Pre svoje meno, Pane, zachováš ma nažive; * pretože si spravodlivý, vyveď ma z úzkosti. – Vo svojom milosrdenstve znič mojich nepriateľov, * zahub všetkých, čo ma sužujú, veď ja som tvoj služobník. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Pre svoju spravodlivosť ma vyslyš * a svojho služobníka na súd nevolaj. – Na správnu cestu * nech ma vedie tvoj dobrý duch.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Kým sa číta šesťžalmie, kňaz sa modlí nasledujúce modlitby:

Prvá modlitba

Dobrorečíme ti, Pane, Bože náš, že si nás zdvihol z nášho lôžka a do našich úst si vložil slová chvály, aby sme sa ti klaňali a vzývali tvoje sväté meno. Prosíme tvoju štedrosť, ktorú si nám v našom živote vždy prejavoval: aj teraz pošli svoju pomoc tým, ktorí stoja pred tvárou tvojej slávy a očakávajú od teba veľké milosrdenstvo. Daj tým, ktorí ti neustále slúžia s bázňou a láskou, aby mohli chváliť tvoju neopísateľnú dobrotu.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Druhá modlitba

Od noci bdie náš duch pred tebou, Bože náš, veď tvoje prikázania sú svetlom na zemi. Nauč nás dosiahnuť spravodlivosť a svätosť v tvojej bázni, lebo oslavujeme teba, nášho živého Boha. Nakloň svoj sluch a vypočuj nás, Pane, a spomeň si po mene na všetkých, čo sa s nami modlia, a zachráň ich svojou mocou. Žehnaj svoj ľud a posväť svoje dedičstvo, daruj pokoj svetu, svojim cirkvám, kňazom, našim svetským predstaveným i všetkému svojmu ľudu.

Lebo zvelebujeme a oslavujeme tvoje vznešené a veľkolepé meno, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Tretia modlitba

Od noci bdie náš duch pred tebou, Bože, veď tvoje prikázania sú svetlom. Nauč nás, Bože, tvojej spravodlivosti, tvojim príkazom a tvojim ustanoveniam. Osvieť oči našej mysle, aby sme nezaspali v hriechu na smrť. Zažeň každú temnotu z našich sŕdc. Daruj nám slnko spravodlivosti a pečaťou svojho Svätého Ducha zachovaj náš život neohrozený. Upriam naše kroky na cestu pokoja. Daj nám prežiť ráno a deň v radosti, aby sme ti prinášali ranné modlitby.

Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Štvrtá modlitba

Vládca, Bože, svätý a nepochopiteľný, ktorý si prikázal svetlu zažiariť z tmy, ty si nám daroval oddych v nočnom spánku a zobudil si nás, aby sme oslavovali a prosili tvoju dobrotu. Vypočul si nás pre svoju dobrosrdečnosť, prijmi nás, ktorí sa ti klaniame a podľa svojich schopností ďakujeme, a daruj nám všetko, o čo ťa prosíme, potrebné na spásu. Učiň nás synmi svetla a dňa, a dedičmi tvojich večných dobier. Spomeň si, Pane, vo svojom veľkom milosrdenstve na tých, ktorí sa spolu s nami modlia, na všetkých našich bratov, ktorí sú na zemi, na mori a na každom mieste tvojho panovania, ktorí potrebujú tvoju lásku a pomoc. Všetkým udeľ svoje veľké milosrdenstvo. Aby naša duša i telo zostali zachránené a s odvahou oslavovali tvoje obdivuhodné a požehnané meno.

Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Piata modlitba

Poklad dobra, nevysychajúci prameň, svätý Otče, divotvorca, všemocný vševládca, tebe sa všetci klaniame a prosíme ťa vzývajúc tvoje milosrdenstvo a zľutovanie na pomoc a ochranu našej poníženosti. Spomeň si, Pane, na svojich služobníkov a prijmi naše ranné modlitby ako kadidlo pred tebou. Spomeň si, Pane, na tých, čo bdejú a spievajú na slávu tvoju i tvojho jednorodeného Syna a nášho Boha, i tvojho Svätého Ducha. Buď im pomocníkom a zástancom, prijmi ich prosby na svoj nebeský duchovný žertveník.

Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Šiesta modlitba

Ďakujeme ti, Pane Bože našej spásy, že všetko konáš pre dobro nášho života, aby sme vždy hľadeli na teba, Spasiteľa a Dobrodinca našich duší. Veď si nám v uplynulej noci daroval odpočinok a zodvihol si nás z našich lôžok, aby sme sa klaňali tvojmu vznešenému menu. Preto ťa prosíme, Pane, daj nám milosť a silu, aby sme ti mohli dôstojne spievať a neprestajne sa modliť, a tak s bázňou a chvením pracovali na svojej spáse s pomocou tvojho Krista. Spomeň si, Pane, na tých, čo ťa v noci vzývali, vypočuj ich a zmiluj sa nad nimi, a pokor im pod nohy útočiacich neviditeľných nepriateľov.

Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Siedma modlitba

Bože a Otče nášho Pána Ježiša Krista, ty si nás zodvihol z nášho lôžka a zhromaždil v čase modlitby. Daj nám milosť, aby sa otvorili naše uši. Prijmi vďakyvzdania podľa našich schopností a nauč nás svojim ustanoveniam, veď sa nevieme modliť, ako treba, ak nás to ty, Pane, nenaučíš skrze svojho Svätého Ducha. Preto ťa prosíme: ak sme doteraz akokoľvek zhrešili, slovom či skutkom, alebo myšlienkou, úmyselne, alebo neúmyselne, ty nám to prepáč a odpusť. Ak budeš hľadieť na neprávosti, Pane, Pane, kto obstojí? Ale u teba je vyslobodenie. Ty jediný si svätý, silný pomocník, ochranca nášho života, teba neustále ospevujeme.

Nech je vždy velebená a oslavovaná vláda tvojho kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Ôsma modlitba

Pane, Bože náš, vyhnal si z nás nočnú skľúčenosť a prizval si nás svätým hlasom, aby sme i v noci dvíhali svoje ruky a oslavovali ťa za tvojej spravodlivé rozhodnutia. Prijmi naše modlitby, prosby, vyznania i nočné bohoslužby. Daruj nám, Bože, nezahanbiteľnú vieru, pevnú nádej a nepokryteckú lásku. Požehnávaj naše príchody a odchody, skutky, diela, slová a myšlienky. Dožič nám, ktorí ťa chválime, ospevujeme a zvelebujeme, dosiahnuť na začiatku dňa tvoju nevýslovnú dobrotu.

Lebo velebíme tvoje presväté meno a oslavujeme tvoje kráľovstvo Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Deviata modlitba

Pane Bože náš, skrze pokánie si daroval ľuďom odpustenie a ako vzor poznania a vyznania hriechov si nám ukázal pokánie proroka Dávida prinášajúce odpustenie. Upadli sme do mnohých a veľkých hriechov. Ty sám, Vládca, sa zmiluj nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo a pre svoje veľké zľutovanie očisť naše neprávosti. Zhrešili sme proti tebe, Pane, ktorý poznáš tajomstvá ľudských sŕdc. Len ty jediný máš právo odpúšťať hriechy. Srdce čisté si v nás utvoril a upevnil nás mocným Duchom, a oznámil nám radostnú zvesť našej spásy. Neodvrhni nás spred svojej tváre, ale láskavo dovoľ, ako dobrý a ľudomilný, aby sme ti do posledného dychu prinášali obetu spravodlivosti a vďakyvzdávanie na tvojich svätých prestoloch.

Skrze milosrdenstvo a lásku tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Desiata modlitba

Bože, Bože náš, svojím rozhodnutím si utvoril rozumné duchovné mocnosti, prosíme ťa a úpenlivo sa modlíme: prijmi náš chválospev, ktorý ti prinášame s celým tvojím stvorenstvom. A vo svojej dobrote nás naplň hojnými darmi. Veď pred tebou sa skláňa každé koleno v nebi, na zemi i v podsvetí, a všetko živé i neživé stvorenstvo ospevuje tvoju neobsiahnuteľnú slávu, lebo ty jediný si živý a nesmierne milosrdný Boh.

Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Jedenásta modlitba

Chválime, oslavujeme, zvelebujeme a ďakujeme ti, Bože našich otcov, že sa pominul tieň noci a znova si nám ukázal denné svetlo. Prosíme tvoju dobrotu: pre svoje veľké milosrdenstvo očisť naše hriechy a prijmi naše prosby, veď sa utiekame k tebe, všemohúcemu a milosrdnému Bohu. V našich srdciach daj zažiariť pravému slnku tvojej spravodlivosti, osvieť náš rozum a zachovaj všetky zmysly, aby sme cez deň šľachetne kráčali po cestách tvojich prikázaní, a tak dosiahli večný život, veď u teba je prameň života. Daj, aby sme boli hodní vychutnať slasť tvojho neprístupného svetla.

Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz: )

Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Boh je Pán a zjavil sa nám, * požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.**

(ľud po každom verši opakuje na hlas prvého tropára Boh je Pán...)

Verš 1: Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Verš 2: Obkľúčili ma nepriatelia zovšadiaľ, * ale v mene Pánovom som ich porazil.

Verš 3: Ja nezomriem, budem žiť * a vyrozprávam skutky Pánove.

Verš 4: Kameň, čo stavitelia zavrhli, sa stal kameňom uholným. * To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.

Tropár, 4. hlas

Vojvodcovia nebeských vojsk, * ustavične vás prosíme, my nehodní. * Pomáhajte nám svojimi modlitbami. * Chráňte nás záštitou svojej slávy. * My vám úctu vzdávame a vrúcne voláme: * „Vysloboďte nás z bied, kniežatá nebeských mocností.“ (dvakrát)**

Sláva i teraz, 4. hlas

Tajomstvo od vekov ukryté, * ani anjelmi nepoznané, * skrze teba, Bohorodička, bolo pozemšťanom zjavené, * že v nezmiešanej jednote Boh sa vtelil * a kvôli nám dobrovoľne prijal kríž. * Ním vzkriesil toho, ktorého ako prvého stvárnil, ** a naše duše pred smrťou zachránil.

10. katizma

Pane, zmiluj sa. (trikrát)

Sláva, i teraz:

Žalm 70

V teba, Pane, som dúfal; * nebudem zahanbený naveky. – Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň, * nakloň ku mne svoj sluch a pomôž mi. – Buď mi ochrannou skalou a opevneným hradom na moju záchranu; * veď ty si moja opora a moje útočisko. – Bože môj, vytrhni ma z ruky hriešnika, * z ruky svojvoľníka a ničomníka. – Lebo ja, Pane, túžim za tebou, * ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti. – Od matkinho lona mám v tebe oporu, od života matky si mojím ochrancom; * tebe vždy patrí môj chválospev. – Som ako zázrak pre mnohých * a ty mi mocne pomáhaš. – Nech sa mi ústa naplnia tvojou oslavou * a nech ťa velebím deň čo deň. – Neodožeň ma v čase staroby, * neopusť ma, keď mi sily ochabnú. – Moji nepriatelia hovoria o mne * a tí, čo číhajú na môj život, radia sa spoločne – a vravia: „Boh ho opustil. * Prenasledujte ho a chyťte ho, veď ho nemá kto zachrániť.” – Nevzďaľuj sa, Bože, odo mňa, * Bože môj, ponáhľaj sa mi na pomoc. – Nech sa zahanbia a zhynú moji protivníci, * hanba a potupa nech pokryje tých, čo mi zlo chystajú. – Ja však budem úfať neprestajne * a všade budem šíriť tvoju chválu. – Moje ústa budú hlásať tvoju spravodlivosť * a tvoju spásu deň čo deň, hoci ju ani neviem vyjadriť. – Budem hovoriť o veľkých činoch Pánových; * Pane, budem spomínať len tvoju spravodlivosť. – Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti * a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné. – Až do staroby a do rokov šedivých, * Bože, neopúšťaj ma, kým nezvestujem silu tvojho ramena všetkým pokoleniam budúcim. – Tvoja moc a tvoja spravodlivosť, Bože, * siaha až po nebo, ty si stvoril veľkolepé diela: Bože, kto sa ti vyrovná? – Aké a koľké i trpké súženia dopustil si na mňa; * ale znova si ma oživil a z hlbín zeme si ma opäť vyviedol. – Zveľadíš moju česť, * prídeš a mňa potešíš. – Lebo i ja teba oslávim, tvoju vernosť budem chváliť na harfe, Bože môj, * na citare ti zahrám, svätý Izraela. – Jasať budú moje pery, keď ti zaspievam, * i moja duša, ktorú si vykúpil. – Ba i môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti deň čo deň, * keď potupa i hanba stihne tých, čo mi chystajú zlo.

Žalm 71

Bože, zver svoju právomoc kráľovi, * kráľovmu synovi svoju spravodlivosť, – aby spravodlivo vládol nad tvojím ľudom * a podľa práva nad tvojimi chudobnými. – Vrchy nech ľudu prinesú pokoj * a pahorky spravodlivosť. – Prisúdi právo ľuďom úbohým, * poskytne pomoc deťom bedára a krivditeľa pokorí. – Dlho ako slnko, dlhšie ako luna bude kraľovať * z pokolenia na pokolenie. – Ako dážď spadne na trávu * a ako voda, čo zem zavlažuje. – V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja, * kým mesiac nezhasne. – A bude panovať od mora až k moru * a od rieky až na kraj zeme. – Obyvatelia púšte pred ním pokľaknú * a jeho nepriatelia budú lízať prach. – Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, * oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby. – Budú sa mu klaňať všetci králi, * slúžiť mu budú všetky národy. – On vyslobodí bedára, čo volá k nemu, * i chudobného, ktorému nik nepomáha. – Zmiluje sa nad chudobným a bedárom, * zachráni život úbožiakom. – A vyslobodí ich z útlaku a násilia, * lebo v jeho očiach je vzácna ich krv. – Bude žiť a z Arábie zlato dostávať, * stále sa budú modliť za neho a dobrorečiť mu každý deň. – Na zemi bude hojnosť obilia, * bude sa vlniť až po temená hôr. – Jeho ovocie bude ako Libanon * a mestá rozkvitnú ako poľná tráva. – Jeho meno nech je velebené naveky; * kým bude svietiť slnko, jeho meno potrvá. – V ňom budú požehnané všetky kmene zeme, * zvelebovať ho budú všetky národy. – Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, * čo jediný koná zázraky. – Jeho vznešené meno nech je velebené naveky * a jeho velebou nech sa naplní celá zem. Staň sa! Amen!

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 72

Aký dobrý je Boh voči statočným, * Boh voči tým, čo majú srdce čisté. – No mne sa temer nohy podlomili, * takmer som sa zapotácal. – Lebo som žiarlil na chvastúňov, * keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici. – Neprekáža im zhola nič, * sú zdraví a vypasení, – nesužujú sa ako iní smrteľníci * ani netrpia ako iní ľudia. – Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník * a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho. – Akoby z tuku sa liahne ich zloba * a vybuchuje zlomyseľnosť. – Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, * povýšenecky sa zastrájajú. – Ústa dvíhajú proti nebu * a jazyk sa im vláči po zemi. – Sedia si na výšinách * a nezasahuje ich povodeň. – Vravia si: „Vari to vidí Boh? * A vie o tom Najvyšší?” – Hľa, to sú hriešnici: bezstarostne si žijú * a hromadia bohatstvo. – Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval * a v nevinnosti som si ruky umýval; – šľahaný som deň čo deň * a trestaný už od rána.” – Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,” * to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov. – Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; * zrejme to bolo nad moje sily, – kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, * kde som pochopil, aký bude ich koniec. – Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú * a vrháš ich do záhuby. – Ako vychádzajú navnivoč! * Náhle je po nich, hynú od hrôzy. – Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, * tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane. – Moje srdce je plné trpkosti * a celé vnútro doráňané. – Hlúpy som bol a nechápavý, * a pred tebou som bol ako dobytča. – Ale ja som stále pri tebe * a ty mi držíš pravicu. – Vedieš ma podľa svojho zámeru * a nakoniec ma prijmeš do slávy. – Veď kohože mám na nebi? * A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší. – Hynie mi telo i srdce, * no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý. – Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, * zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní. – Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti * a v Pánu Bohu svoju nádej mať – a ohlasovať všetky jeho diela * v bránach dcéry sionskej.

Žalm 73

Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol * a prečo si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny? – Pamätaj na svoj ľud, * ktorý je tvoj odprvoti. – Vykúpil si výhonok svojho dedičstva, * vrch Sion, na ktorom prebývaš. – Namier svoje kroky k večným zrúcaninám: * nepriateľ spustošil celú svätyňu. – Tí, čo ťa nenávidia, ryčia uprostred tvojho miesta svätého, * vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva. – Podobajú sa tým, čo sa veľmi rozháňajú sekerou v hustom lese. * Tak vylamujú brány chrámové a stŕhajú ich sekerou i hákom. – Podpálili tvoju svätyňu, * príbytok tvojho mena až do základu zneuctili. – V srdci si povedali: „Zničme ich všetkých odrazu, * a vypálili tvoje sväté miesta v krajine. – Nevidíme naše zástavy, niet už proroka * a nik z nás nevie, dokedy to potrvá. – Bože, dokedy sa bude rúhať nepriateľ? * Vari naveky bude protivník urážať tvoje meno? – Prečo odťahuješ svoju ruku * a prečo v lone držíš pravicu? – Veď predsa Boh je naším kráľom od vekov * a spásne skutky konal na zemi. – More si svojou mocou rozdvojil * a rozdrvil si hlavy drakom vo vodách. – Leviatanovi si hlavy roztĺkol, * za pokrm si ho dal morským obludám. – Ty si dal vyvrieť žriedlam i potokom * a vyschnúť riekam nevysychajúcim. – Tvoj je deň, tvoja je aj noc, * ty si utvoril nebeské svetlá i slnko. – Ty si zemi ustanovil hranice; * že je leto a zima, to si ty zariadil. – Pamätaj, Pane, na to, že sa to tebe rúha nepriateľ * a nerozumný ľud tvoje meno uráža. – Nevydaj divej zveri tých, čo ťa oslavujú, * a nezabúdaj nikdy na svojich úbožiakov. – Zhliadni na svoju zmluvu, * veď násilníci si rozložili stany po celej krajine. – Pokorný nech sa s hanbou nevracia, * chudák a bedár budú tvoje meno velebiť. – Vstaň, Bože, a ujmi sa svojej veci, * maj na pamäti urážky, ktorými ťa hlupák častuje deň čo deň. – Nezabúdaj na krik svojich nepriateľov, * veď hurhaj vzbúrencov sa stále stupňuje.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 74

Oslavujeme ťa, Bože, oslavujeme ťa a tvoje meno vzývame, * rozhlasujeme tvoje skutky zázračné. – Ja sám určím čas * a vykonám spravodlivý súd. – Hoc by sa roztápala zem a triasli všetci, čo na nej bývajú, * ja pevne držím jej stĺpy. – Chvastúňom hovorím: „Nevystatujte sa!” * A previnilcom: „Nedvíhajte hlavy! – Nedvíhajte hlavy vysoko, * proti Bohu nehovorte bezočivosti.” – Veď ani od východu, ani od západu, * ani z púšte neprichádza povýšenie. – Ale sudcom je sám Boh: * jedného ponižuje, druhého povyšuje. – Lebo v Pánovej ruke je kalich * plný čistého vína s korením. – On z neho nalieva, až po kvasnice ho musia vyprázdniť, * všetci hriešnici zeme budú z neho piť. – Lež ja naveky chcem ohlasovať * a ospevovať Boha Jakubovho. – Pozrážam všetku pýchu hriešnikov, * no spravodliví vztýčia svoje hlavy.

Žalm 75

Známy je Boh v Judei * a v Izraeli je jeho meno veľké. – V Jeruzaleme má stan * a na Sione príbytok. – Tam polámal lesklé luky * aj štít, aj meč a zbroj vojnovú. – Ty, zázračný, žiariš z vrchov plienenia; * olúpení boli chrabrí bojovníci. – A teraz spia svoj sen, * ochabli ruky všetkých hrdinov. – Bože Jakubov, keď si ty pohrozil, * zmeraveli jazdci aj kone. – Si hrozný; kto sa môže vzoprieť proti tebe, * keď sa rozhneváš? – Z neba si vyniesol rozsudok; * zem sa zatriasla a zatíchla, – keď povstal Boh a súdil, * aby zachránil všetkých tichých na zemi. – Lebo teba oslávi aj hnev človeka * a tí, čo sa vyhnú hnevu, budú sláviť tvoj sviatočný deň. – Pánovi, svojmu Bohu, skladajte sľuby a plňte ich; * všetci, čo vôkol neho stojíte, prineste dary hroznému. – Tomu, čo kniežatám smelosť odníma * a pre zemských kráľov je postrachom.

Žalm 76

Hlasne volám k Pánovi, * k Bohu volám a on ma počuje. – Boha hľadám v deň svojho súženia, * vystieram svoje ruky za noci neúnavne. – Moja duša sa nechce dať potešiť, * na Boha myslím a vzdychám, uvažujem a klesám na duchu. – Viečka mi držíš v bdelosti, * som rozrušený a nevládzem hovoriť. – Premýšľam o dňoch minulých * a dávne roky mám na mysli. – Za noci rozjímam vo svojom srdci, premýšľam a v duchu sa pýtam: * Vari Boh zavrhuje naveky a viac sa nezmiluje? – Vari je navždy koniec jeho dobrote, * prestalo jeho slovo z pokolenia na pokolenie? – Či Boh zabúda na zmilovanie, * či pre hnev zdržiava svoje zľutovanie? – Vtedy som si povedal: „To je tá bolesť moja, * že sa pravica Najvyššieho odvrátila odo mňa." – Pamätám, Pane, na tvoje skutky, * pamätám na dávne zázraky. – O všetkých tvojich dielach rozmýšľam * a uvažujem o tvojich činoch. – Bože, tvoja cesta je svätá. * Ktorý boh je taký veľký, ako je náš Boh? – Ty si Boh, ty konáš zázraky, * národom si dal poznať svoju moc. – Svojím ramenom si vyslobodil svoj ľud, * synov Jakubových a Jozefových. – Bože, uzreli ťa vody, uzreli ťa vody a rozbúrili sa * i zvírili sa hlbiny. – Oblaky vychrlili prúdy vôd, v mračnách hrom zadunel * a zôkol-vôkol tvoje šípy šľahali. – Ako hrmot kolies zaburácal tvoj hrom, * blýskavica ožiarila zemekruh, zem sa zachvela a zatriasla. – Tvoja cesta vedie cez more a cez veľké vody tvoje chodníky, * ale tvoje stopy nikde nebadať. – Ako ovce si viedol svoj ľud * rukou Mojžiša a Árona.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

1. Sedalen, 1. hlas, podoben _H_rób tvój, Spáse:

Prekrásni nebeskí orodovníci, * ustavične stojíte pred velebným trónom Božím. * Ožiarujú vás jasné lúče trojslnečnej slávy. * Aj vy nás osvecujete * a rozptyľujete temravy našich hriechov, * lebo s radosťou oslavujeme váš sviatok. * Vrúcne sa modlite, * aby sme boli zbavení svojich strastí

Sláva, podoben Lík ánhelskij:

Anjelskí zbor na čele s archanjelom Michalom * vzdáva chvály Najsvätejšej Trojici, * lebo Tvorca z ničoho stvoril nebeské vojská.

I teraz:

Presvätá Panna, nádej kresťanov, * spolu s nebeskými silami prihováraj sa u Krista, * ktorého si tajuplne zrodila, * aby nám odpustil všetky naše hriechy * a pomohol nám napraviť náš život, * lebo s vierou a láskou ťa velebíme.

11. katizma

Pane, zmiluj sa. (trikrát)

Sláva, i teraz:

Žalm 77

Počúvaj, ľud môj, moju náuku, * nakloň sluch k slovám mojich úst. – Otvorím svoje ústa v podobenstvách, * vyrozprávam starodávne tajomstvá. – Čo sme počuli a poznali * a čo nám rozprávali naši otcovia, – nezatajíme pred ich synmi; ďalším pokoleniam vyrozprávame * slávne a mocné skutky Pánove a zázraky, ktoré urobil. – Jakubovi dal nariadenie a pre Izraela vyhlásil za zákon, * aby to, čo prikázal našim otcom, zvestovali svojim synom; – majú to vedieť aj ďalšie pokolenia, * synovia, ktorí sa narodia. – Oni prídu a vyrozprávajú svojim deťom, * aby svoju dôveru vkladali v Boha, – aby nezabúdali na Božie diela * a zachovávali jeho príkazy; – aby neboli ako ich otcovia, * vzdorné a zatvrdnuté pokolenie, – pokolenie nestáleho srdca, * ktorého duch nebol verný Bohu. – Synovia Efraima, obratní lukostrelci, * v deň bitky utiekli. – Nezachovávali zmluvu s Bohom * a odopreli kráčať podľa jeho zákona. – Zabudli na jeho činy * a na zázraky, ktoré im ukázal. – Pred zrakom ich otcov divy vykonal * v krajine egyptskej, na pláni taniskej. – Rozdvojil more a previedol ich cezeň, * vody postavil ako val. – Vo dne ich viedol oblakom, * za noci žiarou ohnivou. – Rozštiepil skalu na púšti * a napojil ich vodou ako z prívalu. – Potokom dal vytrysknúť zo skaly * a vody nechal ako rieky tiecť. – Ale oni proti nemu ďalej hrešili, * na stepi popudzovali k hnevu Najvyššieho. – Pokúšali Boha vo svojom srdci, * dychtivo sa dožadovali pokrmu. – Proti Bohu reptali * a vraveli: „Či Boh môže pripraviť stôl aj na púšti?” – A on naozaj udrel na skalu a voda vytiekla, * a potoky sa rozliali. – A či on môže aj chlieb dať * a svojmu ľudu mäso obstarať?” – Počul to Pán a hnevom zahorel, oheň vzplanul proti Jakubovi * a hnev vzkypel proti Izraelovi. – Lebo nedôverovali Bohu * a nedúfali v jeho pomoc. – Rozkázal teda horným oblakom * a otvoril brány nebies; – a pršala im manna za pokrm * a dal im chlieb z neba. – Človek jedol chlieb anjelský; * pokrmu im dal dosýta. – Z oblohy vyburcoval vietor východný, * svojou mocou priviedol vietor od juhu – a spustil sa na nich dážď mäsa ako prach, * okrídlené vtáky ako morský piesok. – Padali doprostred ich tábora, * okolo stanov. – Nuž jedli a nasýtili sa nadmieru, * splnil im, čo si žiadali. – Ešte boli zachvátení svojou žiadostivosťou, * ešte mali pokrm v ústach, – keď proti nim vzplanul Boží hnev, popredných mužov pozabíjal * a zničil výkvet Izraela. – Ale oni ďalej hrešili * a neverili v jeho zázraky. – Ich dni ukončil ako dych, * ich roky náhlou smrťou. – Keď na nich smrť zoslal, vtedy ho hľadali, * obrátili sa a na úsvite prichádzali k nemu. – Rozpamätali sa, že Boh je ich pomoc, * že Najvyšší, Boh, je ich záchranca. – No podvádzali ho svojimi ústami, * svojím jazykom ho klamali. – Ich srdcia neboli k nemu úprimné * ani jeho zmluve neboli verní. – On sa predsa zľutoval * a odpustil im vinu a nezničil ich. – Často svoj hnev potlačil * a nedal celkom vzplanúť svojmu rozhorčeniu. – Veď pamätal, že sú len ľudia, * závan, ktorý sa rozplynie a nevráti. – Koľko ráz ho na púšti popudzovali * a k hnevu na stepi podnecovali. – Znova a znova pokúšali Boha * a roztrpčovali svätého Izraela. – Už nepamätali na jeho činy * ani na deň, v ktorý ich vyslobodil z rúk utláčateľov. – V Egypte urobil svoje znamenia, * svoje zázraky na pláni taniskej. – Na krv premenil ich rieky a potoky, * že už nemali čo piť. – Zoslal na nich komáre, aby ich štípali, * žaby, aby ich trápili. – Ich úrodu vydal húseniciam napospas * a kobylkám plody ich námahy. – Vinice im zbil ľadovcom * a moruše mrazom. – Ľadovcu vydal ich dobytok, * ich čriedy bleskom ohnivým. – Zoslal na nich oheň svojho hnevu, * rozhorčenie, hrôzu a strach ako poslov skazy. – Uvoľnil cestu svojmu hnevu, neušetril ich od smrti, * ich život vydal moru napospas. – Pobil všetko prvorodené v Egypte, * prvotiny mužskej sily v stanoch Chámových. – Svoj ľud však ako ovce vyviedol * a viedol ako stádo po púšti. – Viedol ich bezpečne a nemali strach, * ich nepriateľov však more pokrylo. – A priviedol ich do svojej svätej zeme, * na vrch, čo získala jeho pravica. – Pred nimi vyhnal kmene pohanské, meračským lanom im rozdelil dedičnú krajinu * a v stanoch pohanov dal bývať kmeňom izraelským. – Ale oni pokúšali a popudzovali Najvyššieho, Boha, * a nezachovávali jeho príkazy. – Odpadávali a boli neverní ako ich otcovia, * sklamali ako pokazený luk. – Rozhnevali ho obradmi na výšinách * a svojimi modlami vzbudili jeho žiarlivosť. – Počul to Boh a rozhneval sa, * a na Izraela veľmi zanevrel. – Opustil príbytok v Silo, * stánok, v ktorom prebýval medzi ľuďmi. – Vydal svoju silu do zajatia, * do rúk nepriateľa svoju nádheru. – Svoj ľud vydal meču napospas * a hnevom zahorel proti svojmu dedičstvu. – Ich mládencov pohltil oheň, * ich panny sa nemohli zasnúbiť. – Kňazi padli pod mečom * a ich vdovy nemal kto oplakať. – Pán sa však prebral ako zo spánku, * ako hrdina vínom zmorený. – Porazil utekajúcich nepriateľov, * pokryl ich večnou potupou. – Zavrhol stánok Jozefov * ani Efraimov kmeň si nezvolil, – lež vyvolil si kmeň Júdov, * vrch Sion, ten si obľúbil. – A vystavil si svätyňu ako nebo vysokú, * ako zem, ktorú upevnil naveky. – A vyvolil si svojho sluhu Dávida, * od čriedy oviec ho vyzdvihol, – vzal si ho od oviec, čo majú mláďatá, * aby pásol Jakuba, jeho ľud, a Izraela, jeho dedičstvo. – A on ich pásol so srdcom bez úhony * a viedol ich rukou skúsenou.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 78

Bože, pohania vtrhli do tvojho dedičstva, * poškvrnili tvoj svätý chrám a Jeruzalem obrátili na rumy. – Mŕtvoly tvojich služobníkov dali za pokrm vtákom lietavým * a divej zveri dávali telá tvojich svätých. – Rozlievali ich krv ako vodu * vôkol Jeruzalema a nemal ich kto pochovať. – Susedia nás začali potupovať * a okolití ľudia haniť a vysmievať. – Dokedy ešte, Pane? Chceš sa hnevať naveky? * Či tvoje rozhorčenie bude blčať sťa oheň? – Svoj hnev vylej na pohanov, ktorí ťa neuznávajú, * a na kráľovstvá, ktoré nevzývajú tvoje meno. – Veď pohltili Jakuba * a spustošili jeho obydlia. – Zabudni na hriechy našich otcov; * príď nám čím skôr v ústrety so svojím milosrdenstvom, lebo sme veľmi úbohí. – Pre slávu svojho mena nám pomôž, Bože, naša spása, a vysloboď nás; * a pre svoje meno odpusť nám hriechy. – Prečo majú pohania hovoriť: * „Kdeže je ten ich Boh?” – Nech sa pred našimi očami na pohanoch ukáže * pomsta za vyliatu krv tvojich služobníkov. – Nech dôjde k tebe nárek zajatých; * silou svojho ramena zachovaj synov smrti nažive. – A našim susedom vráť sedemnásobne do lona potupu, * ktorou pohanili teba, Pane. – Ale my, tvoj ľud a ovce tvojej pastviny, * chceme ťa zvelebovať naveky a z pokolenia na pokolenie hlásať tvoju slávu.

Žalm 79

Pastier Izraela, * čo ako ovcu vedieš Jozefa, počúvaj! – Ty, čo tróniš nad cherubmi, zaskvej sa * pred Efraimom, Benjamínom a Manassesom. – Vzbuď svoju moc * a príď nás zachrániť. – Bože, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení. – Pane, Bože zástupov, * dokedy sa budeš hnevať na modlitby svojho ľudu? – Kŕmil si nás ako chlebom slzami * a slzami si nás napájal v hojnosti. – Dopustil si, že sa pre nás svária naši susedia * a naši nepriatelia si z nás robia posmech. – Bože zástupov, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení. – Z Egypta si preniesol vinicu, * pohanov si vyhnal a vysadil si ju. – Pôdu si pripravil pre ňu, * zasadil si jej korene a zaplnila krajinu. – Svojou tôňou pokryla úbočia * a Božie cédre ratolesťami. – Svoje výhonky vystrela až k moru, * až po rieku Eufrat svoje letorasty. – Prečo si zbúral jej ohradu * a oberajú z nej všetci, čo idú okolo? – Diviak lesný ju rozrýva * a pasie sa na nej poľná zver. – Bože zástupov, vráť sa, * zhliadni z neba, podívaj sa a navštív túto vinicu. – A chráň ju, veď ju vysadila tvoja pravica, * chráň i výhonok, ktorý si si vypestoval. – Tí, čo ju vypálili od koreňa, * pred hrozbou tvojej tváre zahynú. – Nech je tvoja ruka nad mužom po tvojej pravici, * nad synom človeka, ktorého si si ty vyvolil. – Už neodstúpime od teba a ty nás zachováš pri živote, * a budeme vzývať tvoje meno. – Pane, Bože zástupov, obnov nás, * rozjasni svoju tvár a budeme spasení.

Žalm 80

Plesajte Bohu, ktorý nám pomáha, * jasajte Bohu Jakubovmu. – Vezmite harfy, udrite na bubon, * na ľúbu lýru a citaru. – Zatrúbte rohom pri nove mesiaca * i pri jeho splne v deň našej slávnosti. – Lebo také je nariadenie pre Izrael * a zákon Boha Jakubovho. – Taký príkaz dal Jozefovi, * keď vychádzal z krajiny egyptskej; počul som reč mne neznámu: – „Z jeho pliec som sňal bremeno * a z jeho rúk ťažký kôš. – V súžení si ma vzýval a vyslobodil som ťa, * za clonou búrky som ťa vypočul, vyskúšal som ťa pri vodách meríbskych. – Počúvaj , ľud môj, svedčím proti tebe, * kiež by si ma poslúchol, Izrael. – Nebudeš mať iného boha * ani sa nebudeš klaňať bohu cudziemu. – Veď ja som Pán, tvoj Boh, * ja som ťa vyviedol z egyptskej krajiny; otvor si ústa a ja ti ich naplním. – Ale môj ľud nepočúval na môj hlas * a Izrael nedbal o mňa. – Preto som ich ponechal v tvrdosti ich srdca: * nech si len idú za svojimi preludmi. – Keby ma môj ľud bol poslúchol, * keby bol Izrael kráčal mojimi cestami, – ihneď by som bol jeho nepriateľov pokoril * a jeho utláčateľov svojou rukou pritlačil. – Zaliečali by sa mu nepriatelia Pánovi * a ich osud by trval naveky. – Kŕmil by som ho jadrom pšeničným * a sýtil medom zo skaly.”

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 81

Vstáva Boh v zhromaždení Božom, * uprostred bohov koná súd. – Dokedy ešte chcete súdiť nespravodlivo * a nadržiavať hriešnikom? – Prisúďte právo bedárom a sirotám, * spravodlivosť vymáhajte poníženým a chudobným. – Ratujte chudobného * a núdzneho vysloboďte z rúk hriešnika... – Nemajú múdrosti ani rozumu, tápu v temnotách, * hýbu sa všetky základy zeme. – I povedal som: „Ste bohmi, * všetci ste synmi Najvyššieho.” – Ale aj vy, ako každý človek, umriete, * padnete ako každý velikáš. – Vstaň, Bože, a súď zem, * lebo všetky národy sú tvojím dedičstvom.

Žalm 82

Bože, neodpočívaj a nemlč, * nebuď ticho, Bože, – lebo, hľa, tvoji nepriatelia zúria * a dvíhajú hlavu tí, čo ťa nenávidia. – Spriadajú úskočné plány proti tvojmu ľudu * a radia sa proti tým, ktorých ty chrániš. – Hovoria si: „Poďte, vyhubme ich, aby neboli národom, * aby sa meno Izraela už ani nespomenulo.” – Tak sa jednomyseľne dohovorili, * proti tebe uzavreli zmluvu: – stany Edomu a Izraelčania, Moab a Agarénčania, * Gebal, Amon a Amalek, Filištínsko s obyvateľmi Týru. – Ba aj Asýrsko sa k nim pridalo; * stali sa pomocou synom Lotovým. – Urob im to, čo Madiánčanom a Sisarovi, * čo Jabinovi pri potoku Kišon; – pohynuli pri Endore * a stali sa hnojivom zeme. – S ich kniežatami nalož ako s Orebom a Zebom * a so všetkými ich vojvodcami ako so Zebeeom a Salmanom, – ktorí povedali: * „Zaujmime dedičné Božie pastviny!” – Bože môj, daj, nech sú ako páperie, * ako plevy vo vetre, – ako požiar, čo lesy spaľuje, * a ako plameň stravujúci hory; – tak ich prenasleduj svojou búrkou * a vydes ich svojou víchricou. – Hanbou im prikry tvár * a budú hľadať tvoje meno, Pane. – Nech sa hanbia a desia na veky vekov, * nech sa hanbia a hynú. – Nech poznajú, že tvoje meno je Pán, * že ty jediný si najvyšší nad celou zemou.

Žalm 83

Aké milé sú tvoje príbytky, Pane zástupov; * túži a zmiera moja duša po nádvoriach Pánových. – Moje srdce i moje telo * vznášajú sa k Bohu živému. – Veď aj vrabec si nájde príbytok * a lastovička hniezdo, kde vkladá svoje mláďatá: – tvoje oltáre, Pane zástupov, * môj kráľ a môj Boh. – Blažení tí, čo bývajú v tvojom dome * a bez prestania ťa velebia. – Blažený človek, ktorému ty pomáhaš, * keď sa chystá na svätú púť. – Až pôjdu vyprahnutým údolím, premenia ho na prameň, * lebo ranný dážď ho odeje požehnaním. – Stúpajú a síl im stále pribúda, * až na Sione uvidia Boha najvyššieho. – Pane, Bože zástupov, čuj moju modlitbu, * vypočuj ma, Bože Jakubov. – Bože, náš ochranca, pohliadni * a pozri na tvár svojho pomazaného. – Jeden deň v tvojich nádvoriach * je lepší než iných tisíce. – Radšej chcem stáť na prahu domu svojho Boha, * ako prebývať v stanoch hriešnikov. – Lebo Pán, Boh, je slnko a štít, milosť a slávu udeľuje Pán; * neodoprie dobro tým, čo kráčajú v nevinnosti. – Pane zástupov, * blažený človek, čo sa spolieha na teba.

Žalm 84

Pane, svojej krajine si preukázal milosť, * Jakuba si zbavil poroby. – Svojmu ľudu si odpustil vinu * a zakryl si všetky jeho hriechy. – Všetok hnev si v sebe potlačil * a zmiernil svoje rozhorčenie. – Obnov nás, Bože, naša spása, * a odvráť od nás svoj hnev. – Vari sa chceš hnevať na nás naveky * a z pokolenia na pokolenie svoj hnev prenášať? – Či sa k nám nevrátiš a neoživíš nás, * aby sa tvoj ľud mohol v tebe radovať? – Ukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo * a daj nám svoju spásu. – Budem počúvať, čo povie Pán, Boh; * on ohlási pokoj svojmu ľudu – a svojim svätým * a tým, čo sa k nemu obracajú úprimne. – Naozaj: blízko je spása tým, čo sa ho boja, * a jeho sláva bude prebývať v našej krajine. – Milosrdenstvo a vernosť sa stretnú navzájom, * spravodlivosť a pokoj sa pobozkajú. – Vernosť vyrastie zo zeme, * spravodlivosť zhliadne z neba. – Veď Pán dá požehnanie * a svoje plody vydá naša zem. – Pred ním bude kráčať spravodlivosť * a po stopách jeho krokov spása.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

2. Sedalen, 2. hlas, podoben _J_ehdá snízšel jesí:

Archanjel Michal, ty si hlavný veliteľ anjelských zborov. * Pros ustavične nebeského Kráľa, * aby pokoril pýchu pekelných mučiteľov. * Pros aj za nás, svojich služobníkov, * pred ohnivým trónom Pánovým

Sláva, podoben Skóro predvári:

Cherubovia a mnohookí serafíni, * aj vy, premocné vojská archanjelov, * mocnosti, tróny a panstvá, * anjeli, sily a kniežatstvá, * proste nášho Stvoriteľa a Pána: * Nepohŕdaj prosbou svojho hriešneho ľudu,* nekonečne milosrdný Bože.

I teraz:

Nepoškvrnená Panna, * ty si zrodila nekonečne velebného Boha. * Pros ho spolu s anjelmi, * aby nám udelil odpustenie hriechov * a pomohol nám napraviť náš život ešte pred smrťou. * Teba jedinú všetci velebia. * Preto právom ťa aj my s vierou a s láskou oslavujeme.

12. katizma

Žalm 85

Nakloň, Pane, svoj sluch a vyslyš ma, * lebo som biedny a chudobný. – Ochraňuj ma, lebo som ti oddaný; * zachráň, Bože, svojho sluhu, ktorý dúfa v teba. – Zmiluj sa, Pane, nado mnou, * veď k tebe volám deň čo deň. – Obveseľ, Pane, svojho sluhu, * veď k tebe dvíham svoju dušu. – Lebo ty, Pane, si dobrý a láskavý, * a veľmi milostivý voči všetkým, čo ťa vzývajú. – Pane, počuj moju modlitbu, * všimni si hlas mojej úpenlivej prosby. – V deň svojho súženia volám k tebe, * lebo ty ma vyslyšíš. – Niet podobného tebe medzi bohmi, Pane, * a nič sa nevyrovná tvojim dielam. – Všetky národy, ktoré si stvoril, prídu k tebe * a budú sa ti klaňať, Pane, a tvoje meno oslavovať. – Lebo si veľký a robíš zázraky, * iba ty si Boh. – Ukáž mi, Pane, svoju cestu * a budem kráčať v tvojej pravde. – Daj, aby moje srdce bolo prosté * a malo bázeň pred tvojím menom. – Celým srdcom ťa chcem chváliť, Pane, Bože môj, * a tvoje meno oslavovať naveky. – Veď si bol ku mne veľmi milostivý * a vytrhol si ma z najhlbšej priepasti. – Bože, pyšní povstali proti mne a tlupa násilníkov mi čiahala na život; * nechceli ťa mať pred očami. – No ty, Pane, si Boh milosrdný a láskavý, * zhovievavý, veľmi milostivý a verný. – Pohliadni na mňa a zľutuj sa nado mnou; * daj silu svojmu služobníkovi, zachráň syna svojej služobnice. – Nech som dôkazom tvojej dobroty, * aby moji nenávistníci s hanbou videli, – že ty, Pane, si mi pomohol * a že si ma potešil.

Žalm 86

Základy má na posvätných vrchoch; * brány Siona miluje Pán nad všetky stany Jakuba. – Slávne veci sa hovoria o tebe, mesto Božie. * Rahab a Babylon pripočítam k tým, čo ma poznajú; – Filištínci, Týrčania a Etiópčania: * tí všetci sa tam zrodili. – A o Sione sa bude hovoriť: „Ten i tamten sa na ňom narodil * a sám Najvyšší mu dal pevné základy.” – Pán zaznačí do knihy národov: * „Títo sa tam zrodili.” – A spievajú ako pri tanci: * „V tebe sú všetky moje pramene.”

Žalm 87

Pane, ty Boh mojej spásy, * dňom i nocou volám k tebe. – Kiež prenikne k tebe moja modlitba, * nakloň svoj sluch k mojej prosbe. – Moja duša je plná utrpenia * a môj život sa priblížil k ríši smrti. – Už ma počítajú k tým, čo zostupujú do hrobu, * majú ma za človeka, ktorému niet pomoci. – Moje lôžko je medzi mŕtvymi, * som ako tí, čo padli a odpočívajú v hroboch, – na ktorých už nepamätáš, * lebo sa vymanili z tvojej náruče. – Hádžeš ma do hlbokej priepasti, * do temravy a tône smrti. – Doľahlo na mňa tvoje rozhorčenie, * svojimi prívalmi si ma zaplavil. – Odohnal si mi známych a zošklivil si ma pred nimi. * Uväznený som a vyjsť nemôžem, aj zrak mi slabne od zármutku. – K tebe, Pane, volám deň čo deň * a k tebe ruky vystieram. – Či mŕtvym budeš robiť zázraky? * A vari ľudské tône vstanú ťa chváliť? – Či v hrobe bude dakto rozprávať o tvojej dobrote * a na mieste zániku o tvojej vernosti? – Či sa v ríši tmy bude hovoriť o tvojich zázrakoch * a v krajine zabudnutia o tvojej spravodlivosti? – Ale ja, Pane, volám k tebe, * včasráno prichádza k tebe moja modlitba. – Prečo ma, Pane, odháňaš? * Prečo predo mnou skrývaš svoju tvár? – Biedny som a umieram od svojej mladosti, * vyčerpaný znášam tvoje hrôzy. – Cezo mňa sa tvoj hnev prevalil * a zlomili ma tvoje hrozby. – Deň čo deň ma obkľučujú ako záplava * a zvierajú ma zovšadiaľ. – Priateľov aj rodinu si odohnal odo mňa, * len tma je mi dôverníkom.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 88

Pánovo milosrdenstvo chcem ospevovať naveky; * po všetky pokolenia hlásať svojimi ústami tvoju vernosť. – Veď ty si povedal: „Moje milosrdenstvo je ustanovené naveky.” * Tvoja vernosť je upevnená v nebesiach. – Zmluvu som uzavrel so svojím vyvoleným, * svojmu služobníkovi Dávidovi som prisahal: – „Naveky zaistím tvoj rod * a postavím tvoj trón, čo pretrvá všetky pokolenia.” – Tvoje zázraky, Pane, oslavujú nebesia * a tvoju vernosť spoločenstvo svätých. – Lebo kto nad oblakmi je roveň Pánovi? * Kto sa z Božích synov podobá Pánovi? – Boh, ktorý v zhromaždení svätých budí strach, * je veľký a hrozný voči všetkým, čo ho obklopujú. – Pane, Bože zástupov, kto je ako ty? * Mocný si, Pane, a pravda je u teba. – Ty vládneš nad neskrotným morom * a zmierňuješ jeho vlnobitie. – Rahaba si pošliapal ako raneného, * svojich nepriateľov si rozprášil silou ramena. – Tvoje je nebo a tvoja je zem, * svet i jeho bohatstvo si ty založil. – Sever i juh si ty utvoril, * Tábor a Hermon sa z tvojho mena radujú. – Mocné je tvoje rameno, * pevná je tvoja ruka a tvoja pravica vztýčená. – Spravodlivosť a právo sú základom tvojho trónu, * milosť a pravda kráčajú pred tvojou tvárou. – Blažený ľud, ktorý vie jasať! * Kráča vo svetle tvojej tváre, Pane; – deň čo deň sa raduje z tvojho mena * a honosí sa tvojou spravodlivosťou. – Lebo ty si jeho sila a nádhera, * a tvojou priazňou sa dvíha naša moc. – Veď náš vladár patrí Pánovi * a náš kráľ Izraelovmu svätému. – Raz si vo videní prehovoril k svojim svätým a povedal si: * „Bohatierovi som pomoc poskytol a vyvoleného z ľudu som povýšil. – Našiel som svojho služobníka Dávida, * pomazal som ho svojím svätým olejom. – Pevne ho bude držať moja ruka * a posilňovať moje rameno. – Nezaskočí ho nepriateľ * ani zlosyn ho nepokorí. – Nepriateľov pred jeho zrakom rozmliaždim * a rozdrvím tých, čo cítia voči nemu nenávisť. – S ním bude moja vernosť a milosť, * a v mojom mene povznesie sa jeho moc. – Položím jeho ruku na more * a na rieky jeho pravicu. – On bude volať ku mne: „Ty si môj otec, * môj Boh a útočisko mojej spásy.” – A ja ho ustanovím za prvorodeného, * za najvyššieho medzi kráľmi zeme. – Naveky mu svoju milosť zachovám * a pevná bude moja zmluva s ním. – Jeho rod udržím naveky * a jeho trón bude ako dni nebies. – No keď raz jeho synovia môj zákon opustia * a nebudú kráčať podľa mojich príkazov, – keď moje ustanovenia znesvätia * a nezachovajú moje predpisy, – potom ich priestupok trstenicou potrescem * a ich neprávosť korbáčom. – Ale priazeň mu neodopriem * a neporuším svoju vernosť. – Svoju zmluvu neznesvätím * a nezruším výroky svojich úst. – Raz navždy som na svoju svätosť prisahal, * nesklamem Dávida. – Jeho rod bude trvať naveky * a predo mnou sa ako slnko bude vznášať jeho trón; – a navždy bude pevný sťa luna, * verný svedok na oblohe. – A predsa si ho odmietol a zavrhol, * nahneval si sa na svojho pomazaného. – Rozlomil si zmluvu so svojím sluhom, * do prachu si zhodil jeho korunu, – všetky jeho múry si rozbúral * a na trosky si premenil jeho pevnosti. – Plienili ho všetci, čo išli okolo, * a na posmech vyšiel u susedov. – Povýšil si pravicu jeho utláčateľov, * všetkým nepriateľom si spôsobil radosť. – Ostrie jeho meča si otupil * a nepomáhal si mu pri boji. – Jeho lesku si urobil koniec * a na zem si povalil jeho trón. – Skrátil si dni jeho mladosti, * zahrnul si ho hanbou. – Ako dlho ešte, Pane? Navždy sa budeš ukrývať? * Tvoj hnev bude blčať sťa oheň? – Spomeň si, aké krátke je moje trvanie, * akých pominuteľných si utvoril všetkých synov ľudských! – Ktorýže človek môže žiť naveky a smrť neuzrieť, * kto môže vyviaznuť z pazúrov smrti? – Kdeže sa, Pane, podela tvoja dávna priazeň, * ako si prisahal Dávidovi vo svojej vernosti? – Spomeň si, Pane, na potupu svojich služobníkov, * ktorá sa nakopila v mojom lone od mnohých národov, – ktorou, Pane, potupovali tvoji nepriatelia, * ktorou potupovali kročaje tvojho pomazaného. – Nech je zvelebený Pán naveky. * Staň sa. Amen.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz:

Žalm 89

Pane, stal si sa nám útočiskom * z pokolenia na pokolenie. – Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet, * ty, Bože, si od vekov až naveky. – Človeka vraciaš do prachu * a hovoríš: „Vráťte sa, synovia človeka!” – Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, * a ako jedna nočná stráž. – Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; * sú ako bylina v rozpuku: – ráno kvitne a rastie, * večer vädne a usychá. – Hynieme vskutku pre tvoj hnev * a desí nás tvoje rozhorčenie. – Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak * a pred jas svojej tváre naše tajné chyby. – V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni * a naše roky plynú ako vzdych. – Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov * a ak sme pri sile, osemdesiat. – No zväčša sú len trápením a trýzňou, * ubiehajú rýchlo a my odlietame. – Kto pozná silu tvojho hnevu * a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie? – A tak nás nauč rátať naše dni, * aby sme našli múdrosť srdca. – Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? * Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi. – Hneď zrána nás naplň svojou milosťou * a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života. – Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, * za roky, keď sme okusovali nešťastie. – Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom * a ich deťom tvoja nádhera. – Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; * upevňuj dielo našich rúk, dielo našich rúk upevňuj!

Žalm 90

Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva * a v tôni Všemohúceho sa zdržiava, – povie Pánovi: „Ty si moje útočisko a pevnosť moja; * v tebe mám dôveru, Bože môj.“ – Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov * a zo zhubného moru. – Svojimi krídlami ťa zacloní a uchýliš sa pod jeho perute. * Jeho pravda je štítom a pancierom, – nebudeš sa báť nočnej hrôzy * ani šípu letiaceho vo dne, – ani moru, čo sa tmou zakráda, * ani nákazy, čo pustoší na poludnie. – I keď po tvojom boku padnú tisíce a desaťtisíce po tvojej pravici, * teba nezasiahne. – Budeš sa môcť dívať vlastnými očami * a uvidíš, ako sa odpláca hriešnikom. – Lebo tvojím útočiskom je Pán, * za ochrancu si si zvolil Najvyššieho. – Nestihne ťa nijaké nešťastie * a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma, – lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, * aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách. – Na rukách ťa budú nosiť, * aby si si neuderil nohu o kameň. – Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji, * leva i draka rozšliapeš. – Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, * ujmem sa ho, lebo pozná moje meno. – Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším * a budem pri ňom v súžení, zachránim ho i oslávim. – Obdarím ho dlhým životom * a ukážem mu svoju spásu.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Polyjelej

Žalm 134

(zvyčajne sa prednáša iba skrátená verzia, teda len hrubo zvýraznené verše)

Chváľte meno Pánovo, aleluja, * chváľte ho, služobníci Pánovi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Ktorí ste v dome Pánovom a na nádvoriach domu nášho Boha. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Chváľte Pána, lebo Pán je dobrý; * ospevujte jeho meno, lebo je ľúbezné. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Veď si Pán vyvolil Jakuba, * Izraela za svoje vlastníctvo. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Ja viem, že Pán je veľký, * že náš Boh je nad všetkými bohmi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Čokoľvek Pán chce, urobí na nebi i na zemi, * v mori a vo všetkých priepastiach. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Od kraja zeme privádza oblaky, * bleskami vyvoláva dážď. * Aleluja, aleluja, aleluja.

On pobil prvorodených Egypta, * ľudí aj zvieratá. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Uprostred teba, Egypt, urobil znamenia a zázraky * proti faraónovi i proti všetkým jeho sluhom. * Aleluja, aleluja, aleluja.

On porazil mnohé národy * a pozabíjal mocných kráľov: * Aleluja, aleluja, aleluja.

Sehona, kráľa amorejského, a Oga, kráľa Bášanu, * a všetkých kráľov kanaánskych. * Aleluja, aleluja, aleluja.

A ich krajinu dal do dedičstva, * do dedičstva Izraelu, svojmu ľudu. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Pane, tvoje meno trvá na veky * a tvoja pamiatka z pokolenia na pokolenie. Aleluja, aleluja, aleluja.

Lebo Pán prisúdi pravdu svojmu ľudu * a zmiluje sa nad svojimi služobníkmi. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Pohanské modly, hoc zo striebra a zo zlata, * sú dielom ľudských rúk. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Majú ústa, ale nehovoria, * majú oči, a nevidia. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Majú uši, ale nepočujú, * nie sú schopné ani dýchať ústami. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Nech sú im podobní ich tvorcovia a všetci, čo v ne veria. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Dom Izraelov, zvelebuj Pána; dom Áronov, zvelebuj Pána. Dom Léviho, zvelebuj Pána; * Aleluja, aleluja, aleluja.

Všetci bohabojní, zvelebujte Pána. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Nech je zvelebený Pán zo Sionu, čo sídli v Jeruzaleme. * Aleluja, aleluja, aleluja.

Žalm 135

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Boha nad bohmi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Pána nad pánmi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On jediný koná veľké zázraky, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On múdro stvoril nebesia, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On rozprestrel zem nad vodami, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On stvoril veľké svetlá, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Slnko, aby panovalo vo dne, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Mesiac a hviezdy, aby panovali v noci, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pobil egyptských prvorodencov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On vyviedol Izraela spomedzi nich, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Mocnou rukou a vystretým ramenom, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On rozdelil Červené more na dve časti, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A Izraela previedol jeho stredom, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

V Červenom mori zatopil faraóna i jeho vojsko, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On previedol svoj ľud cez púšť, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pobil význačných kráľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A pozabíjal mocných kráľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Sehona, kráľa amorejského, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A Oga, kráľa Bášanu, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné; * Aleluja, aleluja.

A Ich krajinu dal za dedičstvo, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Za dedičstvo Izraelovi, svojmu služobníkovi, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On pamätal na nás v našom ponížení, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

A oslobodil nás od našich nepriateľov, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

On dáva pokrm každému stvoreniu, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Oslavujte Boha nebies, aleluja, * lebo jeho milosrdenstvo je večné. * Aleluja, aleluja.

Velebenie sviatku

Velebíme ťa, * Kristov archanjel, svätý Michal, i vás, anjeli, archanjeli, kniežatstvá a tróny, * panstvá, sily, cherubíni a mocní serafíni, * čo večne oslavujete Pána.

Verše:

Svojim anjelom dá príkaz o tebe, * aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.

Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom, * Budem ti hrať pred tvárou anjelov.

Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti.

Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich.

Dobrorečte Pánovi, všetci jeho anjeli, udatní hrdinovia, * čo počúvate na jeho slová a plníte jeho príkazy.

Dobrorečte Pánovi, všetky jeho zástupy, * jeho služobníci, čo jeho vôľu plníte.

Sláva, i teraz: Aleluja! Aleluja! Aleluja! Sláva tebe, Bože! (3x)

Bulhar

Príďte všetci a jednomyseľne oslávme * archanjela Michala, * veliteľa nebeských mocností.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo sa požehnáva tvoje meno a oslavuje sa tvoje kráľovstvo, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 8. hlas, podoben _Premúdrosti_:

Vodca nebeských mocností, Michal, * a verný služobník Božej slávy, * na príkaz svojho Stvoriteľa * stal si sa ochrancom kresťanov. * Zo svojej nebeskej slávy pozeráš sa na zem. * Preto ťa všetci velebíme * a tvoju slávnosť dnes konáme. * Pros Krista Boha, aby daroval odpustenie hriechov všetkým, * čo teba dnes oslavujú.

Sláva, 4. hlas, podoben Skoro predvári:

Kriste Bože, Vládca náš, * pred tvojím trónom stoja anjelské zbory, * naplnené úctivou bázňou. * Tvoje večné svetlo ich ožaruje. * Velebia ťa víťaznou piesňou. * Na príhovor ich svätých modlitieb * udeľ svetu pokoj * a našim dušiam veľké milosti.

I teraz:

Svätá nepoškvrnená Panna, * Matka, čo si muža nepoznala, * ty jediná si v čase porodila večného Syna a Slovo Božie. * Pros ho s duchovnými silami, * aby nás očistil od hriechov * a udelil nám veľké milosrdenstvo.

Stepenna, 4. hlas

Od mladosti mojej * stíhajú ma mnohé strasti. * Ale zastaň sa ma * a zachráň ma, Spasiteľ.

Vy, čo v nenávisti máte Sion, * zahanbite sa pred Pánom, * lebo budete zničení * ako tráva ohňom.

Sláva, 4. hlas

Svätým Duchom * každá duša sa živí * a čistotou sa povznáša, * skveje sa leskom * tajuplnej Božej Trojice.

I teraz, 4. hlas

Svätý Duch napĺňa * studnice milosti * a nimi oživuje * všetko tvorstvo.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým.

Diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 4. hlas

Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

Verš: Dobroreč, moja duša, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

Diakon: Modlime sa k Pánovi.

Kňaz: Svätý si, Bože náš, a vo svätyni prebývaš, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Ľud opakuje po každom verši: Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

Verš: Chváľte Boha v jeho svätyni.

Verš: Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Diakon: Aby nás uznal za hodných vypočuť sväté evanjelium, Pána Boha prosme.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (3x)

Diakon: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.

Kňaz: P**okoj všetkým!**

Ľud: I tvojmu duchu.

Kňaz: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Diakon: Vnímajme!

Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša, zač. 52; 13, 24 - 30. 36b - 43)

Pán povedal toto podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel. Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: ‚Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?’ On im vravel: ‚To urobil nepriateľ.’ Sluhovia mu povedali: ‚Chceš teda, aby sme šli a vyzbierali ho?’ On odpovedal: ‚Nie, lebo pri zberaní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: Pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.’” Tu k nemu pristúpili jeho učeníci a vraveli mu: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli.” On im povedal: „Rozsievač dobrého semena je Syn človeka. Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého. Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol. Žatva je koniec sveta a ženci sú anjeli. Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude aj na konci sveta: Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši na počúvanie, nech počúva!"

Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.

Žalm 50

Zmiluj sa, Bože, nado mnou pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť. – Úplne zmy zo mňa moju vinu * a očisť ma od hriechu. – Vedomý som si svojej neprávosti * a svoj hriech mám stále pred sebou. – Proti tebe, proti tebe samému som sa prehrešil * a urobil som, čo je v tvojich očiach zlé, – aby si sa ukázal spravodlivý vo svojom výroku * a nestranný vo svojom súde. – Naozaj som sa v neprávosti narodil * a hriešneho ma počala moja mať. – Ty naozaj máš záľubu v srdci úprimnom * a v samote mi múdrosť zjavuješ. – Pokrop ma yzopom a zasa budem čistý; * umy ma a budem belší ako sneh. – Daj, aby som počul radosť a veselosť, * a zaplesajú kosti, ktoré si rozdrvil. – Odvráť svoju tvár od mojich hriechov * a zotri všetky moje viny. – Bože, stvor vo mne srdce čisté * a v mojom vnútri obnov ducha pevného. – Neodvrhuj ma spred svojej tváre * a neodnímaj mi svojho Ducha Svätého. – Navráť mi radosť z tvojej spásy * a posilni ma duchom veľkej ochoty. – Poučím blúdiacich o tvojich cestách * a hriešnici sa k tebe obrátia. – Bože, Boh mojej spásy, zbav ma škvrny krvipreliatia * a môj jazyk zajasá nad tvojou spravodlivosťou. – Pane, otvor moje pery * a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu. – Veď ty nemáš záľubu v obete * ani žertvu neprijmeš odo mňa. – Obetou Bohu milou je duch skrúšený; * Bože, ty nepohŕdaš srdcom skrúšeným a poníženým. – Buď dobrotivý, Pane, a milosrdný voči Sionu, * vybuduj múry Jeruzalema. – Potom prijmeš náležité obety, obetné dary a žertvy; * potom položia na tvoj oltár obetné zvieratá.

Sláva, 6. hlas

Na príhovor archanjelov, * Milostivý, očisť ** množstvo našich hriechov.

I teraz, 6. hlas

Na príhovor prečistej Bohorodičky, * Milostivý, očisť ** množstvo našich hriechov.

Verš: Zmiluj sa, Bože, nado mnou, pre svoje milosrdenstvo * a pre svoje veľké zľutovanie znič moju neprávosť.

Stichira, 6**. hlas:**

Anjeli tvoji, Kriste, * stoja v bázni pred trónom tvojej velebnosti * a zaliati svetlom tvojej žiary sú ti spevákmi piesní v nebi * a služobníkmi tvojho plánu. * Ty ich k nám zosielaš, * aby osvietili naše duše.

Diakon: Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo. Navštív svoj svet milosrdenstvom a zľutovaním, pozdvihni slávu pravoverných kresťanov a zošli na nás svoje bohaté milosrdenstvo; na prosby našej prečistej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny; mocou úctyhodného a životodarného kríža; pod ochranou čestných nebeských beztelesných mocností, ktorých zhromaždenie dnes slávnostne slávime; na prosby ctihodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána; svätých slávnych a všechválnych apoštolov; našich svätých otcov a veľkých učiteľov celého sveta i svätiteľov: Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho; našich svätých otcov alexandrijských arcibiskupov Atanáza a Cyrila; nášho otca svätého Mikuláša arcibiskupa, lýcijskomyrského divotvorcu; svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov; svätého apoštolom rovného veľkého kniežaťa Vladimíra; svätého hieromučeníka Jozafáta; blažených hieromučeníkov Pavla a Vasiľa, prešovských biskupov; blaženého hieromučeníka Teodora, mukačevského biskupa; blaženého hieromučeníka Metoda, michalovského protoigumena; svätých slávnych mučeníkov víťazných v dobrom boji; našich prepodobných a bohonosných otcov Antona a Teodózia Pečerských a ostatných našich prepodobných a bohonosných otcov i matiek; svätých a spravodlivých Pánových predkov Joachima a Anny a všetkých svätých, prosíme ťa, najmilostivejší Pane, vypočuj nás hriešnych, ktorí sa k tebe modlíme, a zmiluj sa nad nami.

Kňaz: Milosťou a štedrosťou i láskou k ľuďom tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kánon, 8. hlas

1. pieseň:

Zaspievajme pieseň, ľudia, * vznešenému Bohu nášmu, * ktorý vyslobodil Izraela z otrockej práce. * Víťaznú pieseň spievajme a volajme: * Spievame tebe ako jedinému a opravdivému Vládcovi.

3. pieseň:

Pane, ty si útočisko všetkým, * čo s dôverou k tebe prichádzajú. * Ty si svetlo žijúcim v temnotách. * Velebí ťa moja duša.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Sedalen, 8. hlas, podoben _P_ovelinnoje :

Archanjeli, Michal a Gabriel, * vodcovia nebešťanov, * prví medzi vznešenými a slávnymi služobníkmi Božej slávy * a vodcovia anjelov * so všetkými duchmi nebeskými, * ustavične vyprosujte pokoj svetu * a nám odpustenie hriechov, * milosť a milosrdenstvo v deň súdny.

4. pieseň:

Počul som, Pane, o tajomstve tvojej veleby. * Pochopil som tvoje skutky * a preslávil tvoje Božstvo.

5. pieseň:

Pane, od časného bdenia * pokorne k tebe voláme: Spas nás! * Ty si náš Boh. * Okrem teba nemáme iného.

6. pieseň:

Obleč ma svetlým rúchom. * Ty, ktorý sa odievaš svetlom ako odevom, * milosrdný Kriste, Bože náš.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Kráľ pokoja a Spasiteľ našich duší, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kondák, 2. hlas

Vojvodcovia nebies, služobníci Božej slávy, * kniežatá anjelov a ochrancovia ľudí, * vyproste nám užitočné dary a veľké milosti, ** lebo vy ste vodcovia duchovných Síl.

Ikos

V Písme svätom hovoríš, láskyplný Vládca, * že nad jedným kajúcim hriešnikom sa budú na nebesiach radovať nespočetní anjeli. * Nesmrteľný, jediný bezhriešny, ktorý prenikáš hlbiny našich sŕdc, * aj my, plní neprávosti, ťa vrúcne prosíme, * odpusť nám vo svojej nesmiernej dobrote naše hriechy, * lebo sa za nás prihovárajú u teba kniežatá nebeských mocnosti.

7. pieseň:

Keď prišli júdski mládenci do Babylona, * vierou v Trojicu zničili plamene ohnivej pece a spievali: * Zvelebený si, Bože, našich Otcov.

8. pieseň:

Ospevujte Pána avelebte ho po všetky veky, * lebo sa preslávil na svätej hore. * A v kríku ohňom Mojžišovi zjavil tajomstvo vždy Panny.

Diakon: Bohorodičku a Matku Svetla piesňami zvelebujme.

Velebí moja duša Pána * a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi.

Po každom verši spievame:

Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice, * hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia.

Lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno. * A jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.

Ukázal silu svojho ramena, * rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú.

Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. * Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.

Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, * ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.

9. pieseň:

Vyznávame, že si opravdivá Bohorodička, * prečistá Panna. * My, čo sme boli skrze teba spasení, * s duchovnými zbormi ťa velebíme.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo teba chvália všetky nebeské mocnosti a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Svitilen

Vojvodca ohnivých služobníkov, * svätý Michal, prijal si od Otca svetiel veľkú moc. * Preto žiariš aj väčším odleskom jeho slávy, * lebo ty stojíš najbližšie pred žiarivým trónom * ako prvý z nebeských hodnostárov.

Sláva:

Preslávny a Bohom vyznamenaný Michal, * vojvodca anjelov, archanjelov a nebeských síl, * panstiev, trónov a kniežatstiev, * ustavične stojíš pred Pánom, * chráň nás a zastávaj sa nás. * Pros spravodlivého Sudcu, aby nás spasil, * lebo ťa s vierou uctievame ako ochrancu sveta.

I teraz:

Panna od všetkých velebená, * ty si vznešenejšia ako velební cherubíni. * Slávou prevyšuješ strašných serafínov. * Svätejšia si než anjeli. * Veď si ako Bohorodička darovala telo svojmu Stvoriteľovi. * Pros ho, aby svojim služobníkom * daroval odpustenie hriechov.

Chvály, 1. hlas

Žalm 148

Všetko, čo dýcha, nech chváli Pána. * Chváľte Pána z nebies, chváľte ho na výsostiach. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, všetci jeho anjeli; * chváľte ho, všetky nebeské mocnosti. * Tebe, Bože, patrí pieseň.

Chváľte ho, slnko a mesiac; * chváľte ho, všetky hviezdy žiarivé; – chváľte ho, nebies nebesia * a všetky vody nad oblohou. – Nech chvália meno Pánovo, * lebo na jeho rozkaz boli stvorené. – Založil ich navždy a naveky; * vydal zákon, ktorý nepominie. – Chváľ Pána, tvorstvo pozemské: * obludy morské a všetky hlbiny, –oheň, kamenec, sneh a dym, * víchrica, čo jeho slovo poslúcha,– vrchy a všetky pahorky, * ovocné stromy a všetky cédre, – divá zver a všetok dobytok, * plazy a okrídlené vtáctvo. – Králi zeme a všetky národy, * kniežatá a všetci zemskí sudcovia, – mládenci a panny, starci a junáci nech chvália meno Pánovo, * lebo iba jeho meno je vznešené. – Jeho veleba prevyšuje zem i nebesia * a svojmu ľudu dáva veľkú moc. – Je chválou všetkým svojim svätým, * synom Izraela, ľudu, ktorý je mu blízky.

Žalm 149

Spievajte Pánovi pieseň novú; * jeho chvála nech znie v zhromaždení svätých. – Nech sa teší Izrael zo svojho Stvoriteľa, * synovia Siona nech jasajú nad svojím kráľom. – Nech oslavujú jeho meno tancom, * nech mu hrajú na bubne a na citare. – Lebo Pán miluje svoj ľud * a tichých venčí víťazstvom. – Nech svätí jasajú v sláve, * nech sa veselia na svojich lôžkach. – Oslavu Boha nech majú na perách * a v rukách meč dvojsečný, – aby sa pomstili na pohanoch * a potrestali národy, – aby ich kráľom nasadili putá * a ich veľmožom železné okovy.

Verš: Aby ich súdili podľa písaného práva. * Všetkým jeho svätým to bude na slávu.

Žalm 150

Verš: Chváľte Pána v jeho svätyni! * Chváľte ho na jeho vznešenej oblohe.

Verš: Chváľte ho za jeho činy mohutné; * chváľte ho za jeho nesmiernu velebnosť.

(**1**. hlas, podoben N_ebésnych činóv_:) Vojvodca Michal, vrúcne ťa velebíme * ako prvého z nebeských hodnostárov * a mocného ochrancu ľudí na zemi * i zástancu a osloboditeľa. ** Prosíme ťa, zbav nás všetkých strastí.

Verš: Chváľte ho zvukom poľnice, * chváľte ho harfou a citarou.

Ako hlavný vodca nebeských síl Božích * dnes zvolávaš aj zástupy ľudí, * aby spolu s anjelmi sa zúčastnili ich slávnosti ** a s nimi spievali trojsvätú pieseň.

Verš: Chváľte ho bubnom a tancom, * chváľte ho lýrou a flautou.

Archanjel Michal, prijmi nás pod svoju ochranu. * Teba obdaril Boh veľkou múdrosťou, * preto nám pomáhaj po celý život, * ale najmä v ťažkej chvíli smrti. ** Pomôž nám, lebo nás všetkých miluješ.

Verš: Chváľte ho ľubozvučnými cimbalmi, chváľte ho jasavými cimbalmi; všetko, čo dýcha, nech chváli Pána.

(4. hlas) Vodcovia nebeskí, lúče trojslnečného Božstva, * nadmierou svojho svetla zaplavujete aj duchovné kniežatá. * Tam na výsostiach ste ako oslepujúca žiara * a na zemi odrážate jas neprístupného Božstva. * Svojimi plamennými ústami bezprestania spievate trojsvätú pieseň: ** Svätý, svätý, svätý si, Bože náš, sláva tebe.

Sláva, 5. hlas

Archanjel Michal, kde zažiari tvoja moc, * odtiaľ musí ujsť moc satanova. * Padlá dennica neznesie tvoje svetlo. * Preto ťa vrúcne prosíme, * svojou mocnou ochranou uhas jej ohnivé strely. * Chráň nás pred jej úkladmi, ** všetkej chvály hodný Michal.

I teraz, 5. hlas

Blahoslavíme ťa, Bohorodička Panna, * a všetci veriaci ťa právom velebíme * ako pevné mesto a nedobytnú hradbu, ** verná ochrankyňa a útočisko našich duší.

Kňaz: Sláva tebe, ktorý si nám zjavil svetlo.

Veľké slávoslovie

Sláva Bohu na nebi * a mier na zemi. * V ľuďoch dobrá vôľa. * Chválime ťa, velebíme ťa. * Klaniame sa ti, oslavujeme ťa. * Dobrorečíme ti pre nesmiernu tvoju slávu, Pane a Kráľu nebeský, * Bože, Otče, všemohúci Vládca, * Pane náš a jednorodený Synu, Ježišu Kriste i Svätý Duchu, Pane Bože. * Baránku Boží, Synu Otca. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, zmiluj sa nad nami. * Ty, čo snímaš hriechy sveta, prijmi naše modlitby. * Ty, čo sedíš po pravici Otcovej, zmiluj sa nad nami. * Len ty sám si svätý, ty jediný si Pán, * Ježiš Kristus v sláve Boha Otca. Amen. * Každý deň ťa budeme velebiť a tvoje meno chváliť navždy a naveky. * Ráč nás, Pane, v tento deň zachrániť od hriechu. * Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, bol si naše útočisko z pokolenia na pokolenie. * Riekol som: Pane, zmiluj sa nado mnou a uzdrav moju dušu, lebo som sa prehrešil proti tebe. * Pane, k tebe sa utiekam. * Nauč ma plniť tvoju vôľu, lebo ty si môj Boh. * Veď u teba je zdroj života a v tvojom svetle uzrieme svetlo. * Svoju milosť daj tým, čo ťa poznajú.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva, i teraz:

Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Svätý Bože, svätý Silný, svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.

Tropár, 4. hlas

Vojvodcovia nebeských vojsk, * ustavične vás prosíme, my nehodní. * Pomáhajte nám svojimi modlitbami. * Chráňte nás záštitou svojej slávy. * My vám úctu vzdávame a vrúcne voláme: * „Vysloboďte nás z bied, ** kniežatá nebeských mocností.“

Sláva i teraz, 4. hlas

Tajomstvo od vekov ukryté, * ani anjelmi nepoznané, * skrze teba, Bohorodička, bolo pozemšťanom zjavené, * že v nezmiešanej jednote Boh sa vtelil * a kvôli nám dobrovoľne prijal kríž. * Ním vzkriesil toho, ktorého ako prvého stvárnil, ** a naše duše pred smrťou zachránil.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (40x)

Sláva, i teraz: )

Diakon: Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Po každej prosbe ľud odpovedá: Pane, zmiluj sa. (3x)

Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme (alebo svätom dome ), za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz: )

Vykonajme našu rannú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celé ráno prežité v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe ľud odpovedá: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení, prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

A kňaz hovorí potichu túto modlitbu:

Najsvätejší Pane, ktorý žiješ na výsostiach a svojím vševidiacim okom sleduješ každú bytosť, pred tebou sme sklonili svoju dušu i telo. A prosíme ťa, Svätý svätých: požehnaj nás svojou neviditeľnou rukou zo svojho svätého príbytku. Vo svojej dobrote a láske odpusť nám všetky poklesky vedomé i nevedomé. A našej duši i telu udeľ potrebné milosti.

Kňaz: Lebo ty nás miluješ a chrániš, Bože náš, tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, vzdávame slávu teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Premúdrosť.

Ľud: Požehnaj.

Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú vieru na veky vekov.

Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Kňaz: Kristus, ktorý vstal z mŕtvych, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, svätých, slávnych a všechválnych apoštolov, pod ochranou úctyhodných nebeských beztelesných mocností, ktorých zhromaždenie dnes slávnostne slávime a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, prednášame: Čestnejšia si: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa. (3x) Pane, požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.