Narodenie našej presvätej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny

Jedným veľkých sviatkov, ktorý stojí na začiatku liturgického roka je sviatok Narodenia presvätej Bohorodičky. Vo východnom obrade patrí k najstarším sviatkom Bohorodičky. presný čas vzniku sviatku je veľmi ťažko určiť. Zmieňujú sa o ňom už sv. Ján Zlatoústy (13.11), sv. Epifán, sv. Augustín (28.8), sv. Roman.Palestínske podanie tvrdí, že matkakonštantína Veľkého, rímského cisára, sv. Helena (21.5), dala vybudovať v Jeruzaleme chrám na česť narodenia presvätej Bohorodičky (r. 330). V prospech sviatku svedčí aj Sakramentár pápeža Gelázia (r. 492 - 496). Oficiálne zavedenie sviatku Narodenia Bohorodičky sa pripisuje cisárovi Mauríciovi (r. 582 - 602). Z východu sa sviatok Narodenia presvätej Bohorodičky dostal aj na západ. Najprv do Ríma, asi v 7. storočí a odtiaľ sa rozšíril po celej západnej časti Cirkvi. 8.9 sa stal sviatkom narodenia presvätej Bohorodičky zrejme preto, že v ten deň je deväť mesiacov od sviatku Nepoškvrneného počatia Bohorodičky. Ďalej aj preto, že v ten deň mala byť údajne posviacka chrámu na česť jej narodenia v Jeruzaleme. Sviatok Narodenia presvätej Bohorodičky patrí k dvanástim veľkým sviatkom liturgického roku. Liturgicky má jeden prípravny deň - predprazdenstvo - a 4 dni poprazdenstva. Je to zvláštnosť, že má krátke poprazdenstvo, ale nasleduje sviatok Povýšenia svätého kríža, preto je poprazdenstvo skrátené. Cirkev vždy oslavuje deň narodenín svätých pre nebo, tento sviatok je jednou z výnimiek. BOHÁČ, V.: Liturgika I. Spolok b. P.P.Gojdiča : Prešov, 1997. ISBN 80-967341-5-6 ; ;