Vynesenie úctyhodných driev úctyhodného a životodarného Kríža
1. augusta nám Gréckokatolícka cirkev pripomína udalosť Vynesenia driev úctyhodného a životodarného Kríža. Podľa Paschálnej kroniky z roku 630, kríž Ježiša Krista objavili v Jeruzaleme 14. septembra roku 320. Cisár Konštantín Veľký okrem toho, že na miestach ukrižovania a vzkriesenia vystaval chrámy a prepojil ich dvorom, časť relikvií kríža preniesol do Konštantínopolu. Tam ich uchovávali v Hagii Sofii, neskôr v cisárskych pokladniciach. Okrem sviatku Povýšenia svätého kríža, ktorý sa vlastne pripomína v deň vysviacky dvojitého Jeruzalemského chrámu v roku 335, byzantská cirkev Kristov kríž oslavovala v hlavnom meste aj 1. augusta. Už za čias Konštantína Veľkého tam kríž vykladali na verejných priestranstvách a v chrámoch. Ako píše grécky časoslov z roku 1897, 1. augusta Kristov kríž v Konštantínopole vykladali preto, lebo sa v tom mesiaci hojnejšie vyskytovali choroby. V predvečer sviatku relikviu kríža vybrali z cisárskej pokladnice a položili ju na oltár chrámu Hagie Sofie. Od 1. augusta až do sviatku Zosnutia Presvätej Bohorodičky sa v meste konali procesie a ľudia mali možnosť si relikviu kríža uctiť. Cirkev v Rusku si 1. augusta pripomína takzvaný krst Rusi z 1. augusta 988, keď sa kresťanstvo v Rusku stalo štátnym náboženstvom. Pri príležitosti týchto dvoch sviatkov sa v Rusku zvyklo okrem procesií po mestách a dedinách konať aj svätenie vody. V súčasnosti je v Rusku zvykom v dnešný deň požehnávať aj nový med. Prax malého svätenia vody v Gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku v dnešný deň má svoj pôvod v starej ruskej tradícii.
Sú to starozákonní mučeníci prenasledovaní za kráľa Antiocha IV. Epifana. Zomreli okolo roku 168 pred Kristom v Jeruzaleme, alebo Antiochii. Pretože mučeníctvo siedmich bratov, spoločne s ich matkou, sa nachádza v druhej knihe Machabejcov a čas ich smrti spadá do počiatkov Machabejského povstania, začali ich už kresťania prvých storočí nazývať Makabejskí mučeníci. Dnešní bratia nie sú identickí s hasmoneovými synmi Matatiáša. Oslavuje ich už 11. kapitola listu Hebrejom. V 5. storočí postavili v Antiochii, kde bolo centrum ich kultu, nad ich hrobom baziliku a slávili ich pamiatku s veľkou obradnosťou. Grécki a latinskí cirkevní otcovia chvália makabejských bratov ako symboly cirkevných vojakov pre spôsob, akým obetovali svoj život pre vernosť jedinému a pravému Bohu. Po veľkom zemetrasení v roku 543 alebo 561 preniesli ich relikvie do Konštantínopolu a neskôr do Ríma. Odtiaľ sa ich kult rozšíril do západnej Európy. Text o starcovi Eleazarovi predchádza príbehu siedmych makabejských mučeníkov. Bol to 90-ročný veľkňaz. Odmietol jesť bravčové mäso, ktoré je pre Židov zakázané, a radšej podstúpil mučenícku smrť. Stal sa tak dobrým príkladom pre ostatných veriacich.
Zdroj: http://www.dku.grkatpo.sk/