Veľká večiereň s liturgiou Bazila Veľkého 7.4.

Večiereň s liturgiou sv. Bazila Veľkého

K:Požehnané kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen.

Poďte, pokloňme sa Kráľovi nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom našim.

Žalm 103

Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. – Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha. – Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty. – Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš. – Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. – Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy, nikdy. – Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali. – Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým. – Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil. – Položil si hranicu a neprekročia ju * ani viac nepokryjú zem. – Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy – a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd. – Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. – Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem. – Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku. – Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka; – olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka. – Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil. – Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany. – Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište. – Na určovanie času si Mesiac utvoril; * Slnko vie, kedy má zapadať. – Prestieraš tmu a nastáva noc, * a povylieza všetka lesná zver. – Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha. – Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách. – Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva. – Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské. – Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral. – Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas. – Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. – Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú, a vracajú sa do prachu. – Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené, * a obnovuješ tvárnosť zeme. – Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán. – Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym. – Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.– Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi. – Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi. – Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva: I teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Počas toho, ako ľud prednáša 103. žalm, kňaz sa modlí nasledujúce, tzv. svitilničné modlitby

PRVÁ MODLITBA

Pane, štedrý a milosrdný, plný dobra a trpezlivosti, zhliadni na našu modlitbu a prijmi hlas našich prosieb. Daj nám znamenie lásky, uveď nás na svoju cestu, aby sme kráčali v tvojej pravde. Naplň naše srdcia radosťou, aby sme mali bázeň pred tvojím svätým menom: lebo ty si veľký, ty robíš zázraky. Ty jediný si Boh a niet ti rovného medzi bohmi. Pane, mocný v milosti a dobrotivý v sile, pomáhaš, utešuješ a zachraňuješ všetkých, čo dúfajú v tvoje sväté meno.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

DRUHÁ MODLITBA

Pane, nekarhaj nás vo svojom rozhorčení a netrestaj nás vo svojom hneve, ale zaobchádzaj s nami podľa svojho milosrdenstva, lekár našich duší. Priveď nás do prístavu tvojej vôle, osvieť oči našich sŕdc na poznanie tvojej pravdy a daj nám zvyšok dnešného dňa i celý náš život prežiť bez hriechu a v pokoji pre modlitby Bohorodičky a všetkých svätých.

Lebo tvoja je vláda a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

TRETIA MODLITBA

Pane, Bože náš, rozpomeň sa na nás hriešnych a nepotrebných služobníkov, keď vzývame tvoje sväté a poklonyhodné meno. Nezahanbi nás, lebo čakáme od teba milosti, ale daj nám všetko, o čo prosíme, na spásu a dovoľ nám, aby sme ťa milovali celým srdcom, mali bázeň pred tebou a vo všetkom konali tvoju vôľu.

Lebo ty si dobrý a človeka milujúci Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

ŠTVRTÁ MODLITBA

Neutíchajúcimi piesňami a ustavičnými chválospevmi ťa ospevujú sväté anjelské mocnosti. Aj naše ústa naplň svojou chválou, aby ju vzdávali veľkoleposti tvojho svätého mena. Na príhovor Bohorodičky a všetkých svätých nám daj nasledovať ťa spolu so všetkými, ktorí žijú v opravdivej bázni pred tebou a zachovávajú tvoje prikázania.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

PIATA MODLITBA

Požehnaný si, Pane, Bože vševládny, ty poznáš myšlienky človeka, poznáš aj naše potreby a spĺňaš ich v oveľa väčšej miere, než prosíme alebo by sme sa nazdali. Láskyplný Kráľu, nadovšetko dobrý, dovoľ nám podľa množstva tvojej štedrosti s čistým svedomím vzývať tvoje sväté meno. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého, a všetko vykonaj na náš úžitok podľa svojej prozreteľnosti.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

ŠIESTA MODLITBA

Pane, Pane, svojou prečistou rukou udržiavaš všetko, si voči nám trpezlivý. Ty si sa kajal za našu zlobu. Rozpamätaj sa na svoju štedrosť a milosrdenstvo, navštív nás svojou dobrotou a daj nám aj vo zvyšku tohto dňa uniknúť pred rozmanitými nástrahami zlého. A milosťou svojho Svätého Ducha zachovaj náš život bezúhonný.

Skrze milosrdenstvo a lásku tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

SIEDMA MODLITBA

Veľký a obdivuhodný Bože, nevýslovnou dobrotou a nesmiernou múdrosťou riadiš všetko a dávaš nám pozemské dobrá ako záruku sľúbeného kráľovstva. Ty si dal, že sme sa v uplynutej časti dňa uchránili od zla. Daj, aby sme aj zostávajúcu zakončili bez poškvrny pred tvojou svätou slávou a ospevovali teba, nášho jediného, dobrého a láskyplného Boha.

Veď ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

ÔSMA MODLITBA

Veľký, najvyšší Bože, jediný nesmrteľný, ktorý žiješ v neprístupnom svetle. Svojou premúdrosťou si všetko stvoril, oddelil si svetlo od tmy, slnko si ustanovil, aby vládlo dňu, mesiac a hviezdy, aby vládli noci. Nám hriešnym dovoľuješ v túto hodinu stáť pred tvojou tvárou vo vyznávaní a spievať ti večerný chválospev. Ty sám, láskyplný Vládca, učiň našu modlitbu ako kadidlo a prijmi ju ako ľúbeznú vôňu. Daj, aby nastávajúci večer a nasledujúca noc boli pokojné. Zaodej nás zbraňami svetla. Osloboď nás od nočného strachu, od všetkého, čo prichádza s tmou. A daj nám spánok, ktorý si daroval nám na upokojenie našej slabosti, zbavený všetkých nástrah diabla. Ach, Vládca, darca dobra, nech sa kajáme aj na lôžkach, spomínajúc aj počas noci tvoje meno. Nech osvietení tvojimi prikázaniami vstaneme s duchovnou radosťou oslavovať tvoju milosť. Prednášame modlitby a prosby tvojmu milosrdenstvu za naše hriechy a za všetkých ľudí. Navštív ich svojou láskou a na orodovanie Bohorodičky.

Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva: I teraz:)

Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Zvolanie:

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

(Kňaz berie kadidlo a okiadza všetko podľa poriadku. Počas spevu stichír robí proskomídiu.)

Ľ: 2. hlas: Pane, ja volám k tebe: * Vyslyš ma, vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj môj hlas. * Keď volám k tebe, * vyslyš ma, Pane. Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo, * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná. * Vyslyš ma, Pane.

Verš: Z hlbín volám k tebe, Pane, Pane, vypočuj môj hlas.

2.hlas: Dnes sa schádza židovská Veľrada, * aby vydala Pilátovi Stvoriteľa a Udržovateľa všetkých vecí. * Aká opovážlivosť, aká zlo- ba! * Súd pripravujú sudcovi, * ktorý príde súdiť živých i mŕtvych. * Chystajú muky Dobrodincovi, * ktorý liečil ich nemocných. * Neko- nečne trpezlivý Pane, * veľké je tvoje milosrdenstvo. * Sláva tebe.

Verš: Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe.

Dnes sa schádza židovská Veľrada, * aby vydala Pilátovi Stvoriteľa a Udržovateľa všetkých vecí. * Aká opovážlivosť, aká zlo- ba! * Súd pripravujú sudcovi, * ktorý príde súdiť živých i mŕtvych. * Chystajú muky Dobrodincovi, * ktorý liečil ich nemocných. * Neko- nečne trpezlivý Pane, * veľké je tvoje milosrdenstvo. * Sláva tebe.

Verš: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, Pane, kto obstojí? Ale u teba je odpustenie hriechov.

Podlý Judáš, Pane, * ten, čo pri večeri spolu s tebou omočil ruku v mise, * vystrie svoju ruku aj k zločincom, * aby od nich prijal do- hodnutú cenu. * Nebál sa predať Neoceniteľného. * Ešte aj nohy vystrel, aby si mu ich umyl. * Pokrytecky ťa pobozkal, a tak ťa vydal hriešnikom. * Ale na konci zahodil aj tridsať strieborných. * Nedočkal sa už tvojho vzkriesenia, * pre ktoré sa zmiluj nad nami.

Verš: Spolieham sa na teba, Pane. Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. Moja duša dúfa v Pána.

Podlý Judáš, Pane, * ten, čo pri večeri spolu s tebou omočil ruku v mise, * vystrie svoju ruku aj k zločincom, * aby od nich prijal do- hodnutú cenu. * Nebál sa predať Neoceniteľného. * Ešte aj nohy vystrel, aby si mu ich umyl. * Pokrytecky ťa pobozkal, a tak ťa vydal hriešnikom. * Ale na konci zahodil aj tridsať strieborných. * Nedočkal sa už tvojho vzkriesenia, * pre ktoré sa zmiluj nad nami.

Verš: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, nech dúfa Izrael v Pána.

Ľstivý zradca Judáš * zradným bozkom vydal Spasiteľa, * nášho Pána a Vládcu. * Predal ho Židom ako otroka. * A nekonečne milostivý Baránok Boží, * Syn večného Otca, * kráča na smrť ako nevinná ovečka.

Verš: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Ľstivý zradca Judáš * zradným bozkom vydal Spasiteľa, * nášho Pána a Vládcu. * Predal ho Židom ako otroka. * A nekonečne milostivý Baránok Boží, * Syn večného Otca, * kráča na smrť ako nevinná ovečka.

Verš: Chváľte Pána, všetky národy. Oslavujte ho, všetci ľudia.

Hľa, ten, ktorého Izaiáš nazýva Baránkom, * dobrovoľne kráča na smrť. * Svoje ramená vystavuje ranám. * Vojak ho surovo bije po tvári. * Líce neodvracia od potupných slín. * Necháva sa odsúdiť na hroznú smrť. * On, nevinný, všetko dobrovoľne prijíma, * aby všetkým daroval vzkriesenie.

Verš: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá na veky.

Hľa, ten, ktorého Izaiáš nazýva Baránkom, * dobrovoľne kráča na smrť. * Svoje ramená vystavuje ranám. * Vojak ho surovo bije po tvári. * Líce neodvracia od potupných slín. * Necháva sa odsúdiť na hroznú smrť. * On, nevinný, všetko dobrovoľne prijíma, * aby všetkým daroval vzkriesenie.

Sláva. I teraz.: 6. hlas:

Iste aj Judáš pochádzal z pokolenia tých vreteníc, * čo jedli na púšti mannu * a proti Darcovi reptali. * Ústa mali plné zázračného pokrmu a Bohu sa rúhali. * Podobne aj Judáš požil nebeský chlieb * a odišiel vydať Krista. * Aká opovážlivosť, aká zrada. * Predáva svojho Živiteľa, * ktorý ho tak vrúcne miloval. * Preto sa dočkal záhuby ako oni. * Chráň nás, Pane, pred takým zločinom. * Tebe sa v trpezlivosti nikto nevyrovná.

(Kňaz s kadidlom a svätým evanjeliárom robí vchod.)

Kňaz prednáša potichu modlitbu vchodu:

Dobrý Kráľu, ty miluješ ľudí a všetko požehnávaš. Vrúcne ťa prosíme so srdcom skrúšeným a duchom pokorným: požehnaj aj naše vchody a východy, Kriste, pravý Bože náš. Lebo tvoj príchod na zem i odchod na nebesia, i tvoje spolužitie s ľuďmi sú požehnané teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Potom diakon hovorí ku kňazovi: Požehnaj, vladyka, svätý vchod.

Kňaz: Požehnaný vchod tvojich svätých teraz i vždycky, i na veky vekov.

Diakon: Amen.

K:Premúdrosť! Stojme úctivo!

Ľ: Svetlo tiché, * svätej slávy, * nesmrteľného Otca nebeského, * svätého, blaženého. * Ježišu Kriste, * keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme * Otca * i Syna i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné * preľúbeznými * hlasmi * oslavovať teba, * Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu. * Preto ťa celý * vesmír velebí.

K:Vnímajme! Pokoj všetkým! Premúdrosť, vnímajme!

Ľ: prokimen, 1. hlas: Osloboď ma, Pane, od zlého človeka a pred násilníkom ma chráň.

Verš: Veď oni zamýšľajú robiť zlo, deň čo deň podnecujú rozbroje.

K: Premúdrosť! Čtec: Čítanie z knihy Exodus

Ex 19, 10 – 19 Pán povedal Mojžišovi: „Choď k ľudu a postaraj sa o ich posvätenie dnes a zajtra! Aj šaty nech si vyperú. Nech sa pripravia na tretí deň, lebo na tretí deň zostúpi Pán pred očami všetkého ľudu na vrch Sinaj. Vyznač ľudu hranice dookola a prikáž: ,Neopovážte sa vystúpiť na vrch alebo dotknúť sa jeho úpätia! Každý, kto sa dotkne vrchu, naisto zomrie!‘ Takého sa však nesmie dotknúť ruka, nech je ukameňovaný alebo šípom zastrelený. Ani človek, ani zviera nesmie ostať nažive! Keď zaznie roh, nech vystúpia na vrch.“ Nato Mojžiš zostúpil z vrchu k ľudu a posvätil ho a oni si oprali odev. A ľudu prikázal: „Buďte pripravení na tretí deň! Nedotýkajte sa nijakej ženy!“ Keď nastal tretí deň, začalo za rána hrmieť a blýskať sa. Hustý mrak zakrýval vrch a silno zaznieval zvuk rohu. I chvel sa strachom všetok ľud v tábore. Mojžiš však vyviedol ľud z tábora v ústrety Bohu a oni sa postavili pod samým vrchom. Vrch Sinaj bol celkom zahalený v dyme, lebo Pán zostúpil naň v ohni, a dym vystupoval z neho ako z pece. Celý vrch sa hrozne triasol. Zvuk rohu bol čoraz silnejší. Mojžiš hovoril a Pán mu odpovedal v hrmení.

Ľ: prokimen, 7. hlas: Vytrhni ma, Bože, z moci mojich nepriateľov, chráň ma pred tými, čo povstávajú proti mne.

Verš: Vytrhni ma z rúk zločincov a zachráň pred krvilačníkmi.

K: Premúdrosť!
Čtec: Čítanie z knihy Jób

Jób 38, 1-23. 42, 1-5 Pán povedal Jóbovi cez búrku a oblaky: „Kto je ten, čo predo mnou skrýva úmysel, v srdci zdržiava slová a myslí si, že sa predo mnou skryje?! Prepáš si bedrá ako muž – ja sa ťa budem pýtať a ty mi odpovedaj! Kde si bol, keď som zakladal zem? Zvestuj mi to, ak máš o tom poznanie! Ak to vieš: Kto určil jej rozmery?! A kto ju obvinul sťaby povrázkom? Na čom sú upevnené jej stĺpy? A kto položil jej uholný kameň? Keď vznikali hviezdy, všetci moji anjeli ma chválili veľkým hlasom. More som ohradil bránami, keď sa vylievalo a vychádzalo z lona svojej matky. Sťa odev som mu pridelil oblak, hmlou som ho obvinul. Ustanovil som mu hranice, nasadil som závory aj brány. A povedal som mu: ,Potiaľ prídeš a ďalej neprekročíš, ale v tebe samom sa budú rozbíjať tvoje vlny.‘ Azda pri tebe som zhotovil rannú žiaru? Zornica pozná svoj poriadok, aby zachytila krídla zeme a bezbožných z nej zmietla. Azda ty si zobral hlinu a stvárnil si živočícha, usadil si na zemi toho, čo rozpráva? Odňal si svetlo bezbožným a rozbil si rameno pyšných? Prišiel si k morským prameňom a prehľadal si priepasť? Azda sa pred tebou od strachu otvárajú brány smrti, azda sa ťa zľakli vrátnici podsvetia, keď ťa uzreli? Spoznal si šírku toho, čo je pod nebom? Povedz mi teda, aká je! V ktorej krajine prebýva svetlo a kde má svoje miesto tma? Azda ma privedieš na ich hranice, azda poznáš ich chodníky? Viem, že vtedy si sa zrodil, počet tvojich rokov je veľký. Azda si prišiel k pokladniciam snehu a videl si pokladnice ľadovca? Azda ťa poslúchajú v hodine nepriateľov, v deň bojov a vojen?“ Jób odpovedal Pánovi: „Viem, že všetko môžeš a nič ti nie je nemožné. Kto pred tebou skryje úmysel? Kto zadržiava slová a myslí si, že ich pred tebou utají? A kto mi zvestuje, čo som nevedel, veľké a obdivuhodné veci, ktoré som nepoznal? Počúvaj ma, Pane, aby som aj ja hovoril: Budem sa ťa pýtať a ty ma pouč. Veď predtým som ťa počúval sluchom ucha, no teraz ťa moje oko videlo.“

K: Premúdrosť!
Čtec: Čítanie z knihy proroka Izaiáša

Iz 50, 4 – 11 Pán mi dáva jazyk vyučovania, aby som vedel, kedy je potrebné povedať slovo. Zavčas rána ma prebúdza a dal mi ucho, aby som počúval. Pán mi otvoril ucho, a ja som neodporoval, nazad som neustúpil. Svoj chrbát som nastavil tým, čo bili, a svoje líca tým, čo trhali, tvár som si neskryl pred potupou a slinou. Pán, Pán, mi pomáha, preto nebudem zahanbený. Preto som si zatvrdil tvár sťa kremeň a viem, že sa nezahanbím. Blízko je, čo mi dá za pravdu, kto sa chce pravotiť so mnou? – Postavme sa zoči-voči! Kto je mojím žalobcom? – Nech pristúpi ku mne! Hľa, Pán, Pán, mi pomáha, kto ma odsúdi? Hľa, všetci sa zoderú ako rúcho, moľ ich zožerie. Kto z vás sa bojí Pána, kto čuje hlas jeho služobníka, kto chodí v tmách a nemá žiary, nech dúfa v meno Pánovo a spolieha sa na svojho Boha! Hľa, všetci, čo zažíhate oheň a opasujete si fakle, vstúpte do žiary svojho ohňa a do fakieľ, čo ste roznietili. Z mojej ruky sa vám to stane, budete ležať v bolestiach.

K: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľ: Pane, zmiluj sa.

K:Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľ: Pane, zmiluj sa.

K:Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľ: Tebe, Pane.

K:Lebo ty si Svätý, Bože náš, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen.
Ľ: Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

K:Vnímajme! Pokoj všetkým! Premudrosť, vnímajme!

Ľ: prokimen, 7. hlas: Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú proti Pánovi a proti jeho pomazanému.

Verš: Prečo sa búria pohania? Prečo národy snujú plány daromné?

K: Premúdrosť!
Čtec: Čítanie z prvej knihy sv. apoštola Pavla Korinťanom

K:Vnímajme!

Bratia, ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, lámal ho a povedal: „Toto je moje telo, ktoré sa za vás láme; toto robte na moju pamiatku.“ Podobne po večeri vzal čašu a hovoril: „Táto čaša je nová zmluva v mojej krvi. Toto robte, kedykoľvek ju budete piť, na moju pamiatku.“ A tak vždy, keď budete jesť tento chlieb a piť túto čašu, zvestujete Pánovu smrť, kým nepríde. Kto by teda jedol chlieb alebo pil Pánovu čašu nehodne, previní sa proti Pánovmu telu a krvi. Nech teda človek skúma sám seba, a tak je z toho chleba a pije z tej čaše. Lebo kto je a pije nehodne, nerozoznávajúc Pánovo telo, ten si je a pije odsúdenie. Preto je medzi vami veľa slabých a chorých a mnohí umierajú. Keby sme súdili sami seba, neboli by sme súdení. Ale keď sme súdení, Pán nás napráva, aby sme neboli odsúdení s týmto svetom.

K:Pokoj s tebou! Premúdrosť, vnímajme!

Ľ: Aleluja, aleluja, aleluja.

Verš: Blažený, kto pamätá na bedára; v deň nešťastia ho vyslobodí Pán.

Verš: Nepriatelia hovoria o mne zlomyseľne: „Kedyže už zomrie? A kedy zanikne jeho meno?”

Verš: Dokonca i môj priateľ, ktorému som dôveroval a ktorý jedával môj chlieb, zdvihol proti mne pätu.

K:Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium. Pokoj všetkým!

Ľ: I tvojmu duchu.

K:Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.

Pán povedal svojim učeníkom: „Viete, že o dva dni bude Pascha a Syn človeka bude vydaný, aby ho ukrižovali.” Vtedy sa zhromaždili veľkňazi a starší ľudu v dvorane veľkňaza, ktorý sa volal Kajfáš, a uzniesli sa, že Ježiša podvodne chytia a zabijú. Ale hovorili: „Nie vo sviatok, aby sa ľud nevzbúril.” Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho myra a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole. Keď to videli jeho učeníci, hnevali sa a hovorili: „Načo takéto mrhanie? Veďsa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.” Ježiš to spozoroval a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok; veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. Keď mi vyliala toto myro na telo, urobila to na môj pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.” Vtedy jeden z Dvanástich – volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?” Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho. V prvý deň sviatkov Nekvasených chlebov prišli k Ježišovi učeníci a spytovali sa ho: „Kde ti máme pripraviť veľkonočnú večeru?” On povedal: „Choďte do mesta k istému človekovi a povedzte mu: Učiteľ odkazuje: Môj čas je blízko, u teba budem jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka.” Učeníci urobili, ako im Ježiš rozkázal, a pripravili veľkonočného baránka. Keďsa zvečerilo, zasadol s Dvanástimi za stôl. Ježiš vo vedomí, že mu Otec dal do rúk všetko a že od Boha vyšiel a k Bohu odchádza, vstal od stola, zobliekol si odev, vzal plátennú zásteru a prepásal sa. Potom nalial vody do umývadla a začal umývať učeníkom nohy a utierať zásterou, ktorou bol prepásaný. Tak prišiel k Šimonovi Petrovi. On mu povedal: „Pane, ty mi chceš umývať nohy?” Ježiš mu odpovedal: „Teraz ešte nechápeš, čo robím, ale neskôr pochopíš.” Peter mu povedal: „Nikdy mi nebudeš umývať nohy!” Ježiš mu odpovedal: „Ak ťa neumyjem, nebudeš mať podiel so mnou.” Šimon Peter mu vravel: „Pane, tak potom nielen nohy, ale aj ruky a hlavu!” Ježiš mu na to: „Kto sa okúpal, potrebuje si umyť už len nohy a je celý čistý. A vy ste čistí, ale nie všetci.” Vedel totiž, kto ho zradí, – preto povedal: „Nie všetci ste čistí.” Keď im umyl nohy a obliekol si odev, znova zaujal miesto pri stole a povedal im: „Chápete, čo som vám urobil? Vy ma oslovujete: ,Učiteľ’ a: ,Pane’ a dobre hovoríte, lebo to som. Keď som teda ja, Pán a Učiteľ, umyl nohy vám, aj vy si máte jeden druhému nohy umývať. Dal som vám príklad, aby ste aj vy robili, ako som ja urobil vám. Veru, veru, hovorím vám: Sluha nie je väčší, ako jeho pán, ani posol nie je väčší ako ten, kto ho poslal. Keď to viete, ste blažení, ak podľa toho aj konáte. A keď jedli, povedal: „Veru, hovorím vám: Jeden z vás ma zradí.” Veľmi osmutneli a začali sa ho jeden po druhom vypytovať: „Som to azda ja, Pane?” On odpovedal: „Kto so mnou namáča ruku v mise, ten ma zradí. Syn človeka síce ide, ako je o ňom napísané, ale beda človekovi, ktorý zrádza Syna človeka! Pre toho človeka by bolo lepšie, keby sa nebol narodil.” Aj jeho zradca Judáš sa opýtal: „Som to azda ja, Rabbi?” Odpovedal mu: „Sám si to povedal.” Pri večeri vzal Ježiš chlieb, požehnal ho, lámal a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.” Potom vzal čašu, vzdával vďaky a dal im ju, hovoriac: „Pite z nej všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za mnohých na odpustenie hriechov. Hovorím vám: Odteraz už nebudem piť z tohto plodu viniča až do dňa, keď ho budem piť s vami nový v kráľovstve svojho Otca.” Potom zaspievali chválospev a vyšli na Olivový vrch. Vtedy im Ježiš povedal: „Vy všetci tejto noci odpadnete odo mňa, lebo je napísané: ‚Udriem pastiera a stádo oviec sa rozpŕchne.’ Ale keď vstanem z mŕtvych, predídem vás do Galiley.” Peter mu povedal: „Aj keby všetci odpadli od teba, ja nikdy neodpadnem.” Ježiš mu odvetil: „Veru, hovorím ti: Tejto noci skôr, ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.” Peter mu povedal: „Aj keby som mal umrieťs tebou, nezapriem ťa.” Podobne hovorili aj ostatní učeníci. Tu Ježiš prišiel s nimi na pozemok, ktorý sa volá Getsemani, a povedal učeníkom: „Sadnite si tu, kým neodídem tamto a nepomodlím sa.” Vzal so sebou Petra a oboch Zebedejových synov. I doľahol naňho smútok a úzkosť. Vtedy im povedal: „Moja duša je smutná až na smrť. Ostaňte tu a bdejte so mnou!” Trochu poodišiel, padol na tvár a modlil sa: „Otče môj, ak je to možné, nech ma minie táto čaša. No nie ako ja chcem, ale ako ty.” Tu sa mu zjavil anjel z neba a posilňoval ho. A on sa v smrteľnej úzkosti ešte vrúcnejšie modlil, pričom mu pot stekal na zem ako kvapky krvi. Vstal od modlitby. Keď sa vrátil k učeníkom, našiel ich spať. I povedal Petrovi: „To ste nemohli ani hodinu bdieť so mnou? Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia! Duch je síce ochotný, ale telo slabé.” Znova odišiel a modlil sa: „Otče môj, ak ma táto čaša nemôže minúť a musím ju piť, nech sa stane tvoja vôľa.” A keď sa vrátil, zasa ich našiel spať: oči sa im zatvárali od únavy. Nechal ich, znova sa vzdialil a tretí raz sa modlil tými istými slovami. Potom prišiel k učeníkom a povedal im: „Teraz už spite a odpočívajte! Hľa, prišla hodina; Syna človeka už vydávajú do rúk hriešnikov. Vstaňte, poďme! Pozrite, môj zradca sa priblížil.” A kým ešte hovoril, prišiel Judáš, jeden z Dvanástich, a s ním veľký zástup s mečmi a kyjmi, ktorý poslali veľkňazi a starší ľudu. Jeho zradca im dal znamenie: „Koho pobozkám, to je on; toho chyťte!” A hneď pristúpil k Ježišovi a povedal: „Raduj sa, Rabbi!” A pobozkal ho. Ježiš mu povedal: „Priateľu, načo si prišiel!?” Vtedy pristúpili, položili na Ježiša ruky a zajali ho. Tu jeden z tých, čo boli s Ježišom, vystrel ruku, vytasil meč, zasiahol ním veľkňazovho sluhu a odťal mu ucho. Ježiš mu povedal: „Daj svoj mečna jeho miesto! Lebo všetci, čo sa chytajú meča, mečom zahynú. Alebo si myslíš, že by som nemohol poprosiť svojho Otca a on by mi hneď poslal viac ako dvanásť plukov anjelov? Ale ako by sa potom splnili Písma, že to má byť takto?” V tú hodinu povedal Ježiš zástupom: „Vyšli ste s mečmi a kyjmi ako na zločinca, aby ste ma zajali. Deň čo deňsom sedával a učil v chráme, a nezajali ste ma.” Toto všetko sa stalo, aby sa splnili písma Prorokov. Vtedy ho všetci učeníci opustili a rozutekali sa. Tí, čo Ježiša zajali, odviedli ho k veľkňazovi Kajfášovi, kde sa zhromaždili zákonníci a starší. Peter šiel zďaleka za ním až do veľkňazovho dvora. Vošiel dnu a sadol si k sluhom: chcel vidieť, ako sa to skončí. Veľkňazi a celá veľrada zháňali krivé svedectvo proti Ježišovi, aby ho mohli odsúdiť na smrť. Ale nenašli, hoci vystúpilo mnoho falošných svedkov. Napokon prišli dvaja a hovorili: „Tento povedal: ‚Môžem zboriťBoží chrám a za tri dni ho postaviť.’” Tu vstal veľkňaz a spýtal sa ho: „Nič neodpovieš na to, čo títo svedčia proti tebe?!” Ale Ježiš mlčal. Veľkňaz mu povedal: „Zaprisahám ťa na živého Boha, aby si nám povedal, či si Kristus, Boží Syn.” Ježiš mu odvetil: „Sám si to povedal. Ale hovorím vám: Odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.” Vtedy si veľkňaz roztrhol rúcho a povedal: „Rúhal sa! Načo ešte potrebujeme svedkov? Sami ste teraz počuli rúhanie. Čo na to poviete?” Oni odpovedali: „Hoden je smrti!” Potom mu pľuli do tváre a bili ho päsťami, iní ho zauškovali a hovorili: „Prorokuj nám, Kristus, kto ťa udrel!” Peter sedel vonku na nádvorí. Prišla k nemu ktorási slúžka a povedala: „Aj ty si bol s Ježišom Galilejským!” Ale on pred všetkými zaprel: „Neviem, čo hovoríš.” Keď vyšiel k bráne, videla ho iná a povedala tým, čo tam boli: „Aj tento bol s Ježišom Nazaretským!” On znova zaprel s prísahou: „Nepoznám toho človeka.” O chvíľku pristúpili tí, čo tam stáli, a povedali Petrovi: „Veru, aj ty si z nich, veď aj tvoja reč ťa prezrádza!” Vtedy sa začal zaklínať a prisahať: „Nepoznám toho človeka.” A vtom zaspieval kohút. Tu sa Peter rozpamätal na slovo, ktoré mu bol povedal Ježiš: „Skôr ako kohút zaspieva, tri razy ma zaprieš.” Vyšiel von a horko sa rozplakal. Keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pontskému Pilátovi.

Ľ: Sláva tebe Pane, sláva tebe

Namiesto Cherubínskej piesne:

Prijmi ma dnes, Boží Synu, * za spoločníka na svojej tajomnej ve- čeri, * veď ja nezradím tajomstvo tvojim nepriateľom, * ani ti nedám bozk ako Judáš, * ale ako zločinec sa ti vyznávam: * Pane, spomeň si na mňa, * keď prídeš do svojho kráľovstva.

Namiesto Dôstojné:

Poďme, veriaci, hore do večeradla * so srdcom plným viery * prijmime Pánovo pozvanie * a s radosťou sa zúčastnime na nesmrteľnej eucharistickej hostine * i na vznešenej náuke Slova Božieho. * Za všetko ho zvelebujeme.

Namiesto pričastenu a Nech sa naplnia: Prijmi na dnes...