1. kráľovská hodinka 7.4.

Požehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.

Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Žalm 5

Pane, počuj moje slová, * všimni si moje vzdychanie. – Pozoruj moju hlasitú prosbu, * môj kráľ a môj Boh. – Veď ku tebe, Pane, sa modlím, * za rána počúvaš môj hlas, za rána prichádzam k tebe a čakám. – Ty nie si Boh, * ktorému by sa páčila neprávosť, – zlý človek nepobudne pri tebe, * ani nespravodliví neobstoja pred tvojím pohľadom. – Ty nenávidíš všetkých, čo páchajú neprávosť, * ničíš všetkých, čo hovoria klamstvá. – Od vraha a podvodníka * sa odvracia Pán s odporom. – No ja len z tvojej veľkej milosti smiem vstúpiť do tvojho domu * a s bázňou padnúť na tvár pred tvojím svätým chrámom. – Pane, veď ma vo svojej spravodlivosti pre mojich nepriateľov, * urovnaj svoju cestu predo mnou. – Lebo v ich ústach úprimnosti niet, * ich srdcia sú plné zrady; – ich hrtan je ako otvorený hrob, * na jazyku samé úlisnosti. – Súď ich, Bože, nech padnú pre svoje zámery; * vyžeň ich pre množstvo ich zločinov, veď teba, Pane, rozhorčili. – Nech sa tešia všetci, čo majú v teba dôveru, * a naveky nech jasajú. – Chráň ich a nech sa radujú v tebe, * čo tvoje meno milujú. – Lebo ty, Pane, žehnáš spravodlivého, * ako štítom venčíš ho svojou priazňou.

Žalm 2

Prečo sa búria pohania? * Prečo národy snujú plány daromné? Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú * proti Pánovi a proti jeho pomazanému: “Rozbime ich okovy * a ich jarmo zhoďme zo seba!” Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; * Pán ich privedie na posmech. Raz na nich rozhorčene zavolá * a svojím hnevom ich vydesí: “Veď ja som ustanovil svojho kráľa * na svojom svätom vrchu Sione!” Zvestujem Pánovo rozhodnutie. * Pán mi povedal: „Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil. Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy * a do vlastníctva celú zem. Budeš nad nimi panovať žezlom železným * a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.” A teraz, králi, pochopte; * dajte si povedať, pozemskí vladári. V bázni slúžte Pánovi * a s chvením sa mu klaňajte. Podvoľte sa zákonu, žeby sa nerozhneval a vy by ste zahynuli na ceste, * lebo sa rýchlo rozhorčí. Šťastní sú všetci, * čo sa spoliehajú na neho.

Žalm 21

Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? * Slová môjho náreku sú ďaleko od toho, kto by ma zachránil. Bože môj, volám vo dne, a nečuješ; * volám v noci, a nenachádzam pokoja. A predsa ty si svätý, * ty tróniš na chválach Izraela. V teba dúfali naši otcovia; * dúfali a vyslobodil si ich. Ku tebe volali a boli spasení, * v teba dúfali a zahanbení neboli. No ja som červ, a nie človek, * ľuďom som na posmech a davu na opovrhnutie. Vysmievajú sa mi všetci, čo ma vidia, * vykrúcajú ústa a potriasajú hlavou. “Úfal v Pána, nech ho vyslobodí, * nech ho zachráni, ak ho má rád.” Veď ty si ma vyviedol z lona * a na prsiach matky si mi dal spočinúť. Od samého zrodu som odkázaný na teba. * Ty si môj Boh, odkedy ma mať povila. Nevzďaľuj sa odo mňa, lebo sa blíži ku mne nešťastie * a nieto, kto by mi pomohol. Obkľučuje ma stádo juncov, * obstupujú ma býky z Bášanu. Otvárajú na mňa svoje papule * ako lev, čo plieni a reve. Rozlievam sa sťa voda * a uvoľňujú sa vo mne všetky kĺby. Srdce mi mäkne ako vosk * a topí sa mi v útrobách. Podnebie mi vysychá ako črepiny a jazyk sa mi lepí k hrtanu. * Do prachu smrti ma odvádzaš. Obkľučuje ma svorka psov, * obstupuje ma tlupa zlosynov. Prebodli mi ruky a nohy, môžem si spočítať všetky svoje kosti. * Lež oni si ma premeriavajú a skúmajú; delia si moje šaty * a o môj odev hádžu lós. Ale ty, Pane, nevzďaľuj sa odo mňa, * ty, moja sila, ponáhľaj sa mi na pomoc. Chráň mi dušu pred kopijou * a môj život pred pazúrmi psov. Vysloboď ma z tlamy levovej, * mňa úbohého chráň pred rohmi byvolov. Tvoje meno chcem zvestovať svojim bratom * a uprostred zhromaždenia chcem ťa velebiť. Chváľte Pána, vy, ktorí sa ho bojíte, * oslavujte ho, všetci Jakubovi potomci. Nech majú pred ním bázeň všetky pokolenia Izraelove, * veď on nepohŕda, ani neopovrhuje nešťastným chudákom; ani svoju tvár neodvracia od neho, * lež vyslyší ho, keď volá k nemu. Tebe patrí moja chvála vo veľkom zhromaždení * a svoje sľuby splním pred tvárou tých, čo sa boja Pána. Chudobní sa najedia a budú nasýtení * a Pána budú chváliť tí, čo ho hľadajú: “Naveky nech žijú * ich srdcia!” Pána budú spomínať a k nemu sa obrátia všetky zemské končiny, * jemu sa budú klaňať všetky rodiny národov. Veď Pánovo je kráľovstvo, * on panuje nad národmi. Jemu jedinému sa budú klaňať všetci, čo spia pod zemou; * pred jeho tvárou padnú na zem všetci, čo zostupujú do prachu. Aj moja duša bude preňho žiť * a jemu bude slúžiť moje potomstvo. Budúcim pokoleniam sa bude rozprávať o Pánovi * a jeho spravodlivosť budú ohlasovať ľudu, ktorý sa narodí: * „Toto urobil Pán.”

Sláva: I teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, tropár, 1.hlas

Keď si bol ukrižovaný, Kriste, * skončila sa krutovláda a bola porazená moc nepriateľa. * Veď nie anjel ani človek, ** ale Ty sám si nás zachránil, Pane, sláva tebe.

I teraz, bohorodičník

Ako ťa nazveme, Milostiplná? * Nebom, lebo z teba zažiarilo Slnko spravodlivosti. * Rajom, lebo z teba vyrástol kvet neporušiteľnosti. * Pannou, lebo si zostala neporušená. * Čistou Matkou, lebo si mala vo svojom svätom náručí Syna, Boha všetkých. * Jeho pros za spásu našich duší.

Tropáre, 8. hlas

Dnes sa trhá chrámová opona na usvedčenie nespravodlivých * a slnko skrýva svoje lúče, keď vidí, ako Vládcu pribíjajú na kríž. _(dvakrát)**_

Verš: Rozdelili si moje šaty a o môj odev hádzali žreb.

Nespravodliví muži ťa viedli ako ovcu na zabitie, Kriste Kráľu, * a pribili ťa na kríž ako nevinného baránka ** kvôli našim hriechom, Milujúci človeka.

Verš: Povstali pozemskí králi a kniežatá sa spolčili proti Pánovi a proti jeho Pomazanému.

Nespravodliví muži ťa viedli ako ovcu na zabitie, Kriste Kráľu, * a pribili ťa na kríž ako nevinného baránka ** kvôli našim hriechom, Milujúci človeka.

Sláva:

Keď ťa nespravodliví zajali, Pane, znášal si to a takto si volal: Hoci ste udreli pastiera a rozohnali ste dvanásť oviec, mojich učeníkov, mohol som postaviť viac ako dvanásť plukov anjelov, ale trpezlivo to znášam, aby som splnil neznáme a tajné veci, ktoré som vám zjavil skrze svojich prorokov. Pane, sláva tebe.

I teraz:

Keď ťa nespravodliví zajali, Pane, znášal si to a takto si volal: Hoci ste udreli pastiera a rozohnali ste dvanásť oviec, mojich učeníkov, mohol som postaviť viac ako dvanásť plukov anjelov, ale trpezlivo to znášam, aby som splnil neznáme a tajné veci, ktoré som vám zjavil skrze svojich prorokov. Pane, sláva tebe.

Potom kňaz: Vnímajme! Pokoj všetkým! Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 4. hlas: Jeho srdce zhromaždilo v sebe neprávosť.

Verš: Blažený, kto má pochopenie pre biedneho a chudobného.

Čítanie z Knihy proroka Zachariáša. (11:10-14)

Takto hovorí Pán: Vzal som svoju palicu Vľúdnosť a zlomil som ju; tým som zrušil zmluvu, ktorú som uzavrel so všetkými národmi. I stratila v ten deň platnosť. Vtedy zvedeli chudobní stáda, ktorí ma pozorovali, že je to Pánovo slovo. Povedal som im: „Ak uznáte za dobré, dajte mi moju mzdu, ak nie, nechajte!” Odvážili mi teda mzdu, tridsať strieborných. Pán mi povedal: „Hoď ju tvorcovi, tú nádhernú mzdu, na akú ma ocenili. Vzal som teda tridsať strieborných a hodil som ich v Pánovom dome tvorcovi. Potom som zlomil svoju druhú palicu Puto; tým som zrušil bratstvo medzi Júdom a Izraelom.

Čítanie z Listu svätého apoštola Pavla Galaťanom (6:14-18)

Bratia, ja sa nechcem chváliť ničím iným, iba krížom nášho pána Ježiša Krista, cez ktorý je svet ukrižovaný pre mňa a ja pre svet. Lebo ani obriezka nie je nič, ani neobriezka, ale nové stvorenie. A nad všetkými, čo sa budú riadiť týmto pravidlom, pokoj a milosrdenstvo, aj nad Božím Izraelom. A odteraz nech ma už nik neobťažuje, lebo ja nosím na svojom tele Ježišove znaky. Milosť nášho Pána Ježiša Krista nech je s vaším duchom, bratia. Amen.

Kňaz: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium. Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Kňaz: Čítanie zo svätého Evanjelia podľa Matúša (27:1-56)

Ľud: Sláva tvojim strastiam, Pane.

V tom čase, keď sa rozodnilo, veľkňazi a starší ľudu sa uzniesli, že Ježiša vydajú na smrť. Preto ho spútaného odviedli a odovzdali vladárovi Pilátovi. Keď zradca Judáš videl, že Ježiša odsúdili, ľútosťou pohnutý vrátil tridsať strieborných veľkňazom a starším so slovami: „Zhrešil som, lebo som zradil nevinnú krv.” Ale oni odvetili: „Čo nás do toho? To je tvoja vec!” On odhodil strieborné peniaze v chráme a odišiel; a potom sa šiel obesiť. Veľkňazi vzali peniaze a povedali: „Neslobodno ich dať do chrámovej pokladnice, lebo je to cena krvi!” Dohodli sa teda a kúpili za ne Hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. Preto sa, to pole až do dnešného dňa volá Pole krvi. Vtedy sa splnilo, čo povedal prorok Jeremiáš: „Vzali tridsať strieborných, cenu toho, ktorého takto ocenili synovia Izraela, a dali ich za Hrnčiarovo pole; ako mi prikázal Pán.” Keď Ježiš stál pred vladárom, vladár sa ho spýtal: „Si židovský kráľ?” Ježiš odpovedal: „Sám to hovoríš.” A keď naňho veľkňazi a starší žalovali, nič neodpovedal. Vtedy sa ho Pilát opýtal: „Nepočuješ, čo všetko proti tebe svedčia?” Ale on im neodpovedal ani na jediné slovo, takže sa vladár veľmi čudoval. Na sviatky vladár prepúšťal zástupu jedného väzňa, ktorého si žiadali. Mali vtedy povestného väzňa, ktorý sa volal Barabáš. Keď sa zhromaždili, Pilát im povedal: „Koho vám mám prepustiť: Barabáša alebo Ježiša, ktorý sa volá Mesiáš?” Lebo vedel, že ho vydali zo závisti. Keď sedel na súdnej stolici, odkázala mu jeho manželka: „Nemaj nič s tým spravodlivým, lebo som dnes vo sne veľa vytrpela pre neho.” 20Veľkňazi a starší nahovorili zástupy, aby si žiadali Barabáša a Ježiša zahubili. Vladár sa ich opýtal: „Ktorého z týchto dvoch si žiadate prepustiť?” Oni zvolali: „Barabáša!” Pilát im povedal: „Čo mám teda urobiť s Ježišom, ktorý sa volá Mesiáš?” Všetci volali: „Ukrižovať ho!” On vravel: „A čo zlé urobil?” Ale oni tým väčšmi kričali: „Ukrižovať ho!” Keď Pilát videl, že nič nedosiahne, ba že pobúrenie ešte vzrastá, vzal vodu, umyl si pred zástupom ruky a vyhlásil: „Ja nemám vinu na krvi tohoto človeka. To je vaša vec!” A všetok ľud odpovedal: „Jeho krv na nás a na naše deti!” Vtedy im prepustil Barabáša; Ježiša však dal zbičovať a vydal ho, aby ho ukrižovali. Vladárovi vojaci vzali Ježiša do vládnej budovy a zhromaždili k nemu celú kohortu. Vyzliekli ho a odeli do šarlátového plášťa, z tŕnia uplietli korunu a položili mu ju na hlavu, do pravej ruky mu dali trstinu, padali pred ním na kolená a posmievali sa mu: „Buď pozdravený, židovský kráľ!” Pľuli naňho, brali mu trstinu a bili ho po hlave. Keď sa mu naposmievali, vyzliekli ho z plášťa a obliekli mu jeho šaty. Potom ho vyviedli, aby ho ukrižovali. Ako vychádzali, stretli človeka z Cyrény, menom Šimon. Toho prinútili, aby mu niesol kríž. Tak prišli na miesto, ktoré sa volá Golgota, čo znamená Lebka. Dali mu piť víno zmiešané so žlčou. Ale keď ho ochutnal, nechcel piť. Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Potom si posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s označením jeho viny: „Toto je Ježiš, židovský kráľ!” Vedno s ním ukrižovali aj dvoch zločincov: jedného sprava, druhého zľava. A tí, čo šli okolo, rúhali sa mu: potriasali hlavami a vraveli: „Ty, čo zboríš chrám a za tri dni ho znova postavíš, zachráň sám seba! Ak si Boží Syn, zostúp z kríža!” Podobne sa mu posmievali aj veľkňazi so zákonníkmi a staršími: “Iných zachraňoval, sám seba nemôže zachrániť. Je kráľom Izraela; nech teraz zostúpi z kríža a uveríme v neho. Spoliehal sa na Boha; nech ho teraz vyslobodí, ak ho má rád. Veď povedal: ‚Som Boží Syn.‘ Takisto ho tupili aj zločinci, čo boli s ním ukrižovaní. Od dvanástej hodiny nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Okolo tretej hodiny zvolal Ježiš mocným hlasom: „Eli, Eli, lema sabakthani?”, čo znamená: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?” Keď to počuli niektorí z tých, čo tam stáli, vraveli: „Volá Eliáša.” Jeden z nich hneď odbehol, vzal špongiu, naplnil ju octom, nastokol na trstinu a dával mu piť. Ale ostatní hovorili: „Počkaj, nech uvidíme, či ho Eliáš príde vyslobodiť.” Ježiš však znova zvolal mocným hlasom a vydýchol dušu. A hľa, chrámová opona sa roztrhla vo dvoje odvrchu až dospodku. Zem sa triasla a skaly sa pukali. Otvorili sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstali z mŕtvych. Vyšli z hrobov a po jeho vzkriesení prišli do svätého mesta a ukázali sa mnohým. Keď stotník a tí, čo s ním strážili Ježiša, videli zemetrasenie a všetko čo sa deje, veľmi sa naľakali a hovorili: „On bol naozaj Boží Syn.” Boli tam a zobďaleč sa pozerali mnohé ženy, ktoré sprevádzali Ježiša z Galiley a posluhovali mu. Medzi nimi bola Mária Magdaléna, Mária, Jakubova a Jozefova matka, a matka Zebedejových synov.

Ľud: Sláva tvojmu veľkému utrpeniu, Pane.

Riaď moje kroky podľa tvojho výroku; * nech ma neovláda nijaká neprávosť. * Chráň ma pred ohováračmi * a budem zachovávať tvoje príkazy.

Vyjasni tvár nad svojím služobníkom * a nauč ma svojim ustanoveniam.

Nech sa mi ústa naplnia tvojou oslavou * a nech ťa velebím deň čo deň.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Kondák, 8. hlas

Poďte, všetci, ospevujme za nás ukrižovaného, * veď Mária ho videla na kríži a vravela: * Hoc aj ukrižovanie znášaš, ** ty si môj Syn a môj Boh!

Pane, zmiluj sa. (40x)

V každom čase a v každej chvíli v nebi aj na zemi sa ti klaňajú a teba oslavujú, Bože dobrý, trpezlivý a nesmierne milosrdný. Ty miluješ spravodlivých, zmilúvaš sa nad hriešnymi a všetko voláš k spáse pre prísľub budúceho dobra. Ty sám, Pane, prijmi v tejto hodine aj naše modlitby a nasmeruj náš život k tvojim prikázaniam. Naše duše posväť a telá očisť, myšlienky usmerni, rozum urob rozvážnym a triezvym, osloboď nás od každého zármutku, zla a utrpenia. Okolo nás postav svojich svätých anjelov ako hradbu, aby sme pod ochranou a vedením ich oddielov dosiahli jednotu vo viere a poznanie tvojej nedotknuteľnej slávy, veď ty si požehnaný na veky vekov. Amen.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva: I teraz:

Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

V mene Pánovom požehnaj, otče.

Kňaz: Bože, buď nám milostivý a žehnaj nás a tvoja tvár nech žiari nad nami. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.

A modlitba:

Kriste, pravé svetlo, ktoré osvecuje a posväcuje každého človeka prichádzajúceho na svet, nech sa ukáže na nás svetlo tvojej tváre, aby sme v ňom uvideli neprístupné svetlo, a nasmeruj naše kroky k uskutočňovaniu tvojich prikázaní, na príhovor tvojej prečistej Matky a všetkých tvojich svätých. Amen.

(Ak nepokračujeme ďalšou hodinkou, prednášame prepustenie. V opačnom prípade prednášame Poďte, pokloňme sa: (3x) a nasledujúce)

Ak sa modlí kňaz, zvoláva: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Malé prepustenie: Kristus Pán, ktorý pre našu spásu prišiel dobrovoľne prijať utrpenie, náš pravý Boh na prosby svojej prečistej matky, našich prepodobných a bohonosných otcov i všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás. Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz. Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.