Liturgia vopred posvätených darov 24.3.

K: Požehnané Kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen.

Poďte, pokloňme sa Kráľovi nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa Kristovi Kráľovi nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom našim.

Žalm 103

Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Nebesia rozpínaš ako staň, * nad vodami si buduješ komnaty.

Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš.

Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy - nikdy.

Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali.

Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.

Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil.

Položil si hranicu a neprekročia ju, * ani viac nepokryjú zem.

Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy;

a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd.

Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem.

Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku.

Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka;

olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka.

Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil.

Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany.

Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú sviste.

Na určovanie času si mesiac utvoril; * slnko vie, kedy má zapadať.

Prestieraš tmu a nastáva noc * a povylieza všetka lesná zver.

Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha.

Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách.

Vtedy sa človek ponáhľa za svojim dielom, * za svojou prácou až do večera.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.

Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.

Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.

Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.

Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme.

Pánova chvála nech trvá naveky * zo svojich diel nech sa teší Pán.

Pozrie sa na zem a rozochvievajú, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.

Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

Kiež sa mu moja pieseň zapáči * a ja sa budem tešiť v Pánovi.

Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)

Veľká ekténia

Ľ: Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma, vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj môj hlas. * Keď volám k tebe, * vyslyš ma, Pane.

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná, * vyslyš ma, Pane.

Nasledujú stichiry

Verš 10: Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť.

hl. 6.: Tak, ako Jeruzalem opustil tvoje Božské príkazy * a došiel k strastiam Jericha, * tak i ja som zavlečený udalosťami života, * padol do zločinných zámerov * a vyzliekol som si synovské rúcho milosti. * Teraz poranený ako bez duše ležím. * Kňaz prišiel, videl ranu a viac si ma nevšímal. * Levita ma s hnusom obišiel. * Ty, Pane, z Panny nevýsloviteľne vtelený, * vyliatím krvi a vody zo svojho spasiteľného boku, * ako olejom nakvapkaj, Kriste, Bože * a ľahúčko stiahni chrasty mojich rán * a pripočítaj ma k nebeskému ľudu, * lebo si milosrdný.

Verš 9: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi priazeň prejavíš.

Tak, ako Jeruzalem opustil tvoje Božské príkazy * a došiel k strastiam Jericha, * tak i ja som zavlečený udalosťami života, * padol do zločinných zámerov * a vyzliekol som si synovské rúcho milosti. * Teraz poranený ako bez duše ležím. * Kňaz prišiel, videl ranu a viac si ma nevšímal. * Levita ma s hnusom obišiel. * Ty, Pane, z Panny nevýsloviteľne vtelený, * vyliatím krvi a vody zo svojho spasiteľného boku, * ako olejom nakvapkaj, Kriste, Bože * a ľahúčko stiahni chrasty mojich rán * a pripočítaj ma k nebeskému ľudu, * lebo si milosrdný.

Verš 8: Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, vypočuj môj hlas.

hl. 6.: (Podoben Vseotložše) Predvečné rozhodnutie odkryl pred tebou archanjel Gabriel, dievčatko, * keď sa postavil pred teba, pozdravil a volal: * „Raduj sa, zem neosiata, * raduj sa, nezhárajúci ker, * raduj sa, hĺbka nedozierna, * raduj sa, most, ktorý nás prevádza k nebesiam, * raduj sa, rebrík, ktorý videl Jakub, * raduj sa, božská nádoba manny, * raduj sa, odvolateľka kliatby, * raduj sa, Adamovo pozvanie, Pán s tebou.“

Verš 7: Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

Predvečné rozhodnutie odkryl pred tebou archanjel Gabriel, dievčatko, * keď sa postavil pred teba, pozdravil a volal: * „Raduj sa, zem neosiata, * raduj sa, nezhárajúci ker, * raduj sa, hĺbka nedozierna, * raduj sa, most, ktorý nás prevádza k nebesiam, * raduj sa, rebrík, ktorý videl Jakub, * raduj sa, božská nádoba manny, * raduj sa, odvolateľka kliatby, * raduj sa, Adamovo pozvanie, Pán s tebou.“

Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.

Predvečné rozhodnutie odkryl pred tebou archanjel Gabriel, dievčatko, * keď sa postavil pred teba, pozdravil a volal: * „Raduj sa, zem neosiata, * raduj sa, nezhárajúci ker, * raduj sa, hĺbka nedozierna, * raduj sa, most, ktorý nás prevádza k nebesiam, * raduj sa, rebrík, ktorý videl Jakub, * raduj sa, božská nádoba manny, * raduj sa, odvolateľka kliatby, * raduj sa, Adamovo pozvanie, Pán s tebou.“

Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.

„Zjavuješ sa mi ako človek,“ * hovorila neporušená dievčina archanjelovi, * „ako to, že zvestuješ slová nadľudské? * Veď si povedal, že Boh je so mnou a stane sa mu príbytkom moje lono. * Povedz mi, ako sa stanem takým rozsiahlym príbytkom * a miestom zasväteným prevyšujúcim cherubínov? * Snáď ma neklameš preludom? * Nepoznala som totiž slasť, nie som vydatá, * akože môžem porodiť dieťa?“

Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.

„Zjavuješ sa mi ako človek,“ * hovorila neporušená dievčina archanjelovi, * „ako to, že zvestuješ slová nadľudské? * Veď si povedal, že Boh je so mnou a stane sa mu príbytkom moje lono. * Povedz mi, ako sa stanem takým rozsiahlym príbytkom * a miestom zasväteným prevyšujúcim cherubínov? * Snáď ma neklameš preludom? * Nepoznala som totiž slasť, nie som vydatá, * akože môžem porodiť dieťa?“

Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

„Zjavuješ sa mi ako človek,“ * hovorila neporušená dievčina archanjelovi, * „ako to, že zvestuješ slová nadľudské? * Veď si povedal, že Boh je so mnou a stane sa mu príbytkom moje lono. * Povedz mi, ako sa stanem takým rozsiahlym príbytkom * a miestom zasväteným prevyšujúcim cherubínov? * Snáď ma neklameš preludom? * Nepoznala som totiž slasť, nie som vydatá, * akože môžem porodiť dieťa?“

Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.

„Keď Boh chce, ustupuje poriadok bytia,“ * volá netelesný. * „Deje sa tu čosi mimo človeka, * ver mojim pravdivým slovám, presvätá, nepoškvrnená.“ * Ona však hovorí: * „Nech sa mi stane podľa tvojho slova. * Porodím beztelesného, ktorý si vypožičia odo mňa telo, * aby vrátil človeka, k prvotnej dôstojnosti * a otvoril mu nebesia, lebo je to len v jeho moci.“

Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.

„Keď Boh chce, ustupuje poriadok bytia,“ * volá netelesný. * „Deje sa tu čosi mimo človeka, * ver mojim pravdivým slovám, presvätá, nepoškvrnená.“ * Ona však hovorí: * „Nech sa mi stane podľa tvojho slova. * Porodím beztelesného, ktorý si vypožičia odo mňa telo, * aby vrátil človeka, k prvotnej dôstojnosti * a otvoril mu nebesia, lebo je to len v jeho moci.“

Sláva. I teraz.:

Predvečné tajomstvo sa dnes odhaľuje * a Syn Boží sa stáva synom človeka, * aby dostal horšie a mne dal lepšie. * Adam sa predtým oklamal a prestal žiť * a Boh sa zmiloval a dal mu žitie. * Boh sa stal človekom, aby Adama urobil Bohom. * Nech sa raduje tvorstvo, * nech oslavuje všetko bytie, * lebo archanjel s bázňou stojí pred Pannou * namiesto zármutku jej prináša: „Raduj sa!“. * Za milostivé milosrdenstvo vtelenia, Bože náš, sláva teba.

Malý vchod

K: Premúdrosť! Stojme úctivo!

Ľ: Svetlo tiché, * svätej slávy, * nesmrteľného Otca nebeského, * svätého, blaženého. *Ježišu Kriste, * keďsme prišli kzápadu slnka * avideli žiaru večernú, * ospevujeme * Otca * i Syna i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné * preľúbeznými * hlasmi * oslavovať teba, * Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu. * Preto ťa celý * vesmír velebí.

K: Vnímajme! Pokoj všetkým! Premúdrosť.

Ľ: 1. prokimen

hl. 4.: Milostivý a milosrdný je Pán, zhovievavý a dobrotivý nesmierne. Verš: Dobroreč, duša moja, Pánovi a celé moje vnútro jeho menu svätému.

Číta sa prvé čítanie.

Čítanie z knihy Genezis (22,1 – 18)

Po týchto udalostiach Boh skúšal Abraháma a povedal mu: „Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ A on hovoril: „Vezmi svojho syna, svojho jediného syna Izáka, ktorého miluješ, a choď do krajiny „Morja“! Tam ho obetuj ako zápalnú obetu na jednom z vrchov, ktorý ti ukážem.“ Abrahám vstal včasráno, osedlal osla, zobral so sebou dvoch svojich sluhov a svojho syna Izáka a narúbal dreva na zápalnú obetu. Potom sa vybral na miesto, ktoré mu označil Boh. Na tretí deň, keď Abrahám zdvihol oči, zďaleka uvidel to miesto. Tu Abrahám povedal svojim sluhom: „Vy ostaňte tu s oslom, ja a chlapec pôjdeme až tamto. Pomodlíme sa a vrátime sa k vám.“ Potom vzal Abrahám drevo na zápalnú obetu a naložil ho na svojho syna Izáka; sám vzal oheň a nôž a takto šli obaja spolu. Tu povedal Izák svojmu otcovi Abrahámovi: „Otče!“ On mu odvetil: „Hľa, tu som, syn môj!“ A on mu povedal: „Drevo a oheň na zápalnú obetu je tu, kde však je baránok na zápalnú obetu?“ Abrahám mu odvetil: „Boh si už obstará baránka na zápalnú obetu, syn môj.“ A išli obaja spolu ďalej. Keď došli na miesto, ktoré mu označil Boh, Abrahám tam postavil oltár, naukladal drevo, poviazal svojho syna Izáka a položil ho na oltár na drevo. Potom Abrahám siahol rukou a vzal nôž, aby zabil svojho syna. Vtedy naň zavolal Pánov anjel z neba: „Abrahám, Abrahám!“ On odpovedal: „Tu som.“ On mu povedal: „Nevystieraj ruku na chlapca a neubližuj mu! Teraz som totiž poznal, že sa bojíš Boha a neušetril si svojho jediného syna kvôli mne.“ Tu zdvihol Abrahám oči a uzrel barana, ktorý bol rohami zachytený v kroví. Abrahám podišiel, barana vzal a obetoval ho ako zápalnú obetu namiesto svojho syna. A Abrahám nazval toto miesto „Pán vidí“ a tak sa ešte aj dnes hovorí: „Na vŕšku Pán uvidí“. Pánov anjel však aj druhý raz volal na Abraháma z neba: “Na seba samého prisahám – to je Pánov výrok –Pretože si toto urobil a svojho syna, svojho jediného si neušetril predo mnou, zahrniem ťa požehnaním a prenáramne rozmnožím tvoje potomstvo. Bude ho ako hviezd na nebi a ako piesku na morskom brehu. Tvoje potomstvo sa zmocní brán svojich nepriateľov a v tvojom potomstve budú požehnané všetky národy zeme preto, že si poslúchol môj hlas.“

Ľ: 2. prokimen (Spieva sa hneď po prvom čítaní.)

hl 3.: Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! Všetko si múdro urobil.

Verš: Dobroreč duša moja, Pánovi; Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

Po prokimene kňaz stojac pred prestolom robí sviecou a kadidlom kríž na východ a zvolá:

K: Premúdrosť. Stojme úctivo!

Otočí sa k ľudu a žehnajúc zvolá:

K: Svetlo Kristovo osvecuje všetkých!

Ľud robí tri veľké poklony.

Číta sa druhé čítanie.

Čítanie z knihy Prísloví (17,17 – 18,5)

Priateľ miluje v každý čas a v súžení je z neho brat. Potratil rozum človek, ktorý tlieska do dlaní, keď za svojho blížneho dáva záruku. Kto má rád zvadu, má rád hriech kto stavia svoju bránu vysoko, chce zrútenie. Ten, kto je skazeného srdca, nenájde nič dobrého a kto má vrtký jazyk, padne do zlého. Kto splodil blázna, (splodil si ho) na svoj zármutok otec nebude mať z blázna radosti. Veselé srdce slúži na zdravie, zronený duch však kosti vysúša. Bezbožník tajne prijíma dar (na podplatenie), by poprekrúcal právne chodníky. Múdrosť (sa zračí) na výzore rozumného (človeka), bláznove oči (sa) však (pasú) v zemskej končine. Bláznivý syn je na mrzutosť svojmu otcovi a na zármutok svojej rodičke. Vonkoncom nie je dobré pokutovať spravodlivého, biť (ľudí) statočných je (celkom) nesprávne. Kto drží jazyk za zubami, ten vie, (čo je) vedomosť, a kto je chladnokrvný, je muž rozumný. Aj pochábľa, ak mlčí, pokladajú za múdreho, keď zatíska pery, za rozumného. Zádrapku hľadá, kto by sa rád odlúčiť, všetkými prostriedkami vyvoláva spor. Umnosť sa nepozdáva bláznovi, len vyjavenie svojich myšlienok. Tam, kde príde bezbožný, dostaví sa aj opovrhnutie a s hanbou (príde) potupa. Sťa vody hlboké sú slová z mužských úst, (sú ako) rozvodnený potok, (ako) prameň múdrosti. Je mrzké nadržiavať násilníkovi a toho, kto má pravdu, gniaviť na súde.

Čitania sviatku Zvestovania presvätej Bohorodičky

Tri čítania zo všeobecnej služby Bohorodičke:

Čítanie z knihy Genezis (28,10 – 17)

Jakub sa teda vybral z Bersabe a putoval do Haranu. Keď došiel na (isté) miesto, zostal tam na noc, lebo slnko už zapadlo. Zobral jeden z kameňov toho miesta, položil si ho pod hlavu a spal na tom mieste. I snívalo sa mu, že vidí rebrík opretý o zem a jeho vrchný koniec siahal až do neba a Boží anjeli vystupovali a zostupovali po ňom. A hľa, nad ním stál Pán a hovoril: „Ja som Pán, Boh tvojho otca Abraháma a Izáka. Zem, na ktorej odpočívaš, dám tebe a tvojmu potomstvu. A potomstva tvojho bude ako prachu zeme a ty sa rozšíriš na západ i na východ, na sever i na juh; v tebe a v tvojich potomkoch budú požehnané všetky pokolenia zeme. Hľa, ja som s tebou a budem ťa strážiť všade, kde pôjdeš, a privediem ťa späť do tejto krajiny, lebo ja ťa neopustím, kým nesplním čo som ti prisľúbil.“ Vtedy sa Jakub prebudil zo spánku a povedal: „Ozaj, Pán je na tomto mieste a ja som o tom nevedel!“ I nadišiel ho strach a povedal: „Aké hrozné je toto miesto! Tu je naozaj dom Boží a tu je brána do neba!“

Čítanie z Knihy proroka Ezechiela (43,27b – 44,4a)

Toto hovorí Pán: „Na ôsmy deň a naďalej nech obetujú kňazi na oltári vaše celopaly a vaše pokojné obety a ja vás prijmem,“ hovorí Pán, Jahve. Potom ma viedol naspäť cez vonkajšiu bránu svätyne, bola však zatvorená. A Pán mi riekol: „Táto brána bude zatvorená; neotvorí sa a nik cez ňu neprejde, lebo cez ňu vtiahol Pán, Boh Izraela; preto bude zatvorená. Čo sa kniežaťa týka, pretože je knieža, môže sa v nej zdržovať, aby tam jedol chlieb pred Pánom. Nech prichádza smerom od predsiene brány a tou istou cestou nech odchádza!“ Potom ma viedol smerom k severnej bráne pred priečelie chrámu a videl som, že Pánova velebnosť naplnila Pánov chrám!

Čítanie z Knihy prísloví (9,1 – 11)

Múdrosť si postavila dom; na siedmich stĺpoch spočíva. Pozabíjala svoj dobytok, namiešala víno a prestrela svoj stôl. Vyslala svoje služobnice zvestovať z najvyššej mestskej výšiny: „Ten, kto je pochabý, nech uchýli sa sem, (a) komu chýba rozum, toho poučím. Poďte (a) jedzte z môjho pokrmu a pite z vína, čo som namiešala! Opusťte pochabosť a budete žiť, budete kráčať cestou rozvážnosti. Kto dohovára posmievačovi, sám upadáva do hanby a kto karhá bezbožného, (utržuje) potupu. Nekarhaj posmievača, aby v ňom neskrsla voči tebe nenávisť, pokarhaj múdreho a bude ťa mať rád. Daj (poučenie) múdremu a bude ešte múdrejší, poučuj bezúhonného a pribudne mu ponaučenia. Počiatok múdrosti je bázeň pred Pánom a poznať Najsvätejšieho je rozumnosť. Bo skrze mňa sa rozmnožia tvoje dni a pridá sa ti k rokom života.“

Iné dve čítania sviatku:

Čítanie z knihy Exodus (3,1–8a)

Mojžiš došiel k Božiemu vrchu Horeb. Tu sa mu zjavil Boží anjel v ohnivom plameni z tŕňového kríka. Keď naň hľadel, videl, že tŕňový krík horí plameňom, ale nezhára. Vtedy si Mojžiš povedal: „Pôjdem a obzriem si ten čudný jav. Prečo tŕňový krík nezhorí.“ Keď Pán videl, že prichádza, aby si to obzrel, Boh naňho z tŕňového kríka zavolal: „Mojžiš, Mojžiš!“ On odpovedal: „Tu som.“ I hovoril mu: „Nepribližuj sa sem! Zobuj si z nôh obuv, lebo miesto, na ktorom stojíš, je zem svätá!“ A pokračoval: „Ja som Boh tvojho otca Abraháma, Boh Izáka a Boh Jakuba.“ Vtedy si Mojžiš zakryl tvár, lebo sa bál pozrieť na Boha. A Pán mu povedal: „Videl som utrpenie svojho ľudu v Egypte a počul som jeho volanie pre pracovných dozorcov. Viem o jeho utrpení. Preto som zostúpil, aby som ho vyslobodil z moci Egypťanov a vyviedol ho z tej krajiny do krajiny krásnej a priestrannej, do krajiny, ktorá oplýva mliekom a medom.“

Čítanie z Knihy prísloví (8,22 – 30)

Pán vládol nado mnou od počiatku svojich ciest, prv ako stvoril od pradávna čokoľvek. Od večnosti som ustanovená, od počiatku, prv ako povstal svet. Nebolo ešte morských priehlbní, keď som sa ja už zrodila, nebolo ešte žriediel obťažených vodami. Prv ako sa vrchy vhrúžili, pred pahorkami som sa zrodila, Prv ako nivy urobil a planiny a prvé hrudy na zemekruhu. Keď zhotovoval nebesia, (bola) som tam, keď odmeriaval klenbu nad priehlbinami morskými, keď upevňoval mraky vo výši, keď dával dužieť žriedlam morskej hlbiny, keď vymedzoval moru jeho hranicu, by vody neprelievali sa cez svoj breh, keď ustaľoval základy zeme, ja som bola uňho chovankou, bola som deň po deň jeho rozkošou a hrala som sa pred ním v každý čas.

K: Pokoj s tebou! Premúdrosť.

Počas spevu kňaza „Moja modlitba... ľud sa modlí na kolenách. Keď spieva ľud, kňaz a všetci vo svätyni kľačia.

K: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Pane, k tebe volám, počuj ma, buď pozorný na hlas mojej modlitby, keď volám k tebe.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Pane, k mojim ústam postav stráž a zamkni dvere mojich perí.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému, aby bezbožne vymýšľalo hriechy.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo.

Ľ: A pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

Všetci robia tri veľké poklony.

Ak je apoštol a evanjelium:

K: Vnímajme!

Ľ: Prokimen apoštola

K: Pokoj s tebou! Premúdrosť, vnímajme!

Ľ: Aleluja. 3x (s veršami)

Kňaz číta evanjelium.

K: spieva ekténiu: Prosme všetci...

Kňaz môže spievať ekténiu za vyvolených na krst.

Ľ.: Nebeské mocnosti teraz s nami neviditeľne slúžia, veď, hľa, vstupuje Kráľ slávy; hľa, tajomná žertva dokonalá slávnostne sa prináša. S vierou a túžbou pristúpme, aby sme sa stali účastnými na večnom živote. Aleluja, aleluja, aleluja.

Spieva sa viac ráz, kým kňaz neprenesie sväté dary zo žertveníka na prestol. Počas prenášania ľud kľačí.

Po skončení piesne „Nebeské mocnosti..." všetci robia tri velké poklony.

K: spieva ekténiu: Vykonajme našu večernú modlitbu...

K: A dovoľ nám, Vládca, s dôverou a bez strachu z odsúdenia, vzývať teba, nebeského Boha Otca a povedať:

Ľ: Otče náš...

K: Lebo tvoje je kráľovstvo...

Ľ: Amen.

K: Pokoj všetkým!

Ľ: I tvojmu duchu.

K: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľ: Pred tebou, Pane.

K: Milosťou, štedrosťou a láskou...

Ľ: Amen.

K: Vnímajme! Vopred posvätené, sväté svätým!

Ľ: Jediný je svätý, iba jeden je Pán, Ježiš Kristus, na slávu Boha Otca. Amen.

Ľ: Verím, Pane, a vyznávam, že ty si Kristus, Syn živého Boha, ktorý prišiel na svet zachrániť hriešnikov, a ja som prvý z nich.

Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri, veď ja nezradím tajomstvo tvojim nepriateľom, ani ti nedám bozk ako Judáš, ale ako zločinec sa ti vyznávam:

Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Vládca, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Svätý, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Prijatie tvojich svätých tajomstiev, Pane, nech mi neslúži na súd alebo odsúdenie, ale na uzdravenie duše i tela. Bože, buď milostivý mne hriešnemu.

Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou.

Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi.

a spieva pričasten:

Ľ: Skúste a viďte, aký dobrý je Pán. Aleluja, aleluja, aleluja.

K: Pristúpte!

Ľ: Velebiť chcem Pána v každom čase. Aleluja.

Ľud zbožne pristupuje prijímať Telo Ježiša Krista.

Po sv. prijímaní

K: Teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen. Dobrorečíme ti, Kriste, Bože náš, lebo si nás učinil hodnými prijať tvoje prečisté telo a tvoju drahocennú krv preliatu za celý svet na odpustenie hriechov a za zjavenie tvojho tajomstva. Aleluja, aleluja, aleluja.

K: spieva ekténiu: Keď sme prijali...

K: V pokoji sa rozíďme.

Ľ: V mene Pánovom.

K: Modlime sa k Pánovi.

Ľ: Pane, zmiluj sa.

K: Všemohúci vládca...

Ľ: Amen.
Nech je požehnané Pánovo meno od teraz až na veky. (3x)

Žalm 33

Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť.

V Pánovi sa bude chváliť moja duša, * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.

Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne.

Hľadal som Pána a on ma vyslyšal * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.

Na neho hľaďte a budete žiariť * a tvár vám nesčervenie hanbou.

Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal * a vyslobodil hozo všetkých tiesní.

Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich.

Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán, * šťastný človek, čo sa utieka k nemu.

Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú.

Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.

K: Požehnanie Pánovo, nech je na vás s jeho milosťou a láskou, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen.

K: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľ: Sláva. I teraz. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

K: Kristus náš pravý Boh...

Ľ: Amen.