Požehnaný Boh náš [v každom čase,] teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.
Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.
Žalm 103
Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. – Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha. – Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty. – Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš. – Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. – Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy, nikdy. – Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali. – Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým. – Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil. – Položil si hranicu a neprekročia ju * ani viac nepokryjú zem. – Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy – a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd. – Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. – Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem. – Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku. – Zo zeme vyvádzaš chlieb * i víno, čo obveseľuje srdce človeka; – olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka. – Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil. – Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany. – Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište. – Na určovanie času si Mesiac utvoril; * Slnko vie, kedy má zapadať. – Prestieraš tmu a nastáva noc, * a povylieza všetka lesná zver. – Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha. – Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách. – Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva. – Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské. – Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral. – Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas. – Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. – Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú, a vracajú sa do prachu. – Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené, * a obnovuješ tvárnosť zeme. – Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán. – Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym. – Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.– Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi. – Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi. – Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Počas toho, ako ľud prednáša 103. žalm, kňaz sa modlí nasledujúce, tzv. svitilničné modlitby
Prvá modlitba
Pane, štedrý a milosrdný, plný dobra a trpezlivosti, zhliadni na našu modlitbu a prijmi hlas našich prosieb. Daj nám znamenie lásky, uveď nás na svoju cestu, aby sme kráčali v tvojej pravde. Naplň naše srdcia radosťou, aby sme mali bázeň pred tvojím svätým menom: lebo ty si veľký, ty robíš zázraky. Ty jediný si Boh a niet ti rovného medzi bohmi. Pane, mocný v milosti a dobrotivý v sile, pomáhaš, utešuješ a zachraňuješ všetkých, čo dúfajú v tvoje sväté meno.
Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Druhá modlitba
Pane, nekarhaj nás vo svojom rozhorčení a netrestaj nás vo svojom hneve, ale zaobchádzaj s nami podľa svojho milosrdenstva, lekár našich duší. Priveď nás do prístavu tvojej vôle, osvieť oči našich sŕdc na poznanie tvojej pravdy a daj nám zvyšok dnešného dňa i celý náš život prežiť bez hriechu a v pokoji pre modlitby Bohorodičky a všetkých svätých.
Lebo tvoja je vláda a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Tretia modlitba
Pane, Bože náš, rozpomeň sa na nás hriešnych a nepotrebných služobníkov, keď vzývame tvoje sväté a poklonyhodné meno. Nezahanbi nás, lebo čakáme od teba milosti, ale daj nám všetko, o čo prosíme, na spásu a dovoľ nám, aby sme ťa milovali celým srdcom, mali bázeň pred tebou a vo všetkom konali tvoju vôľu.
Lebo ty si dobrý a človeka milujúci Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Štvrtá modlitba
Neutíchajúcimi piesňami a ustavičnými chválospevmi ťa ospevujú sväté anjelské mocnosti. Aj naše ústa naplň svojou chválou, aby ju vzdávali veľkoleposti tvojho svätého mena. Na príhovor Bohorodičky a všetkých svätých nám daj nasledovať ťa spolu so všetkými, ktorí žijú v opravdivej bázni pred tebou a zachovávajú tvoje prikázania.
Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Piata modlitba
Požehnaný si, Pane, Bože vševládny, ty poznáš myšlienky človeka, poznáš aj naše potreby a spĺňaš ich v oveľa väčšej miere, než prosíme alebo by sme sa nazdali. Láskyplný Kráľu, nadovšetko dobrý, dovoľ nám podľa množstva tvojej štedrosti s čistým svedomím vzývať tvoje sväté meno. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého, a všetko vykonaj na náš úžitok podľa svojej prozreteľnosti.
Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Šiesta modlitba
Pane, Pane, svojou prečistou rukou udržiavaš všetko, si voči nám trpezlivý. Ty si sa kajal za našu zlobu. Rozpamätaj sa na svoju štedrosť a milosrdenstvo, navštív nás svojou dobrotou a daj nám aj vo zvyšku tohto dňa uniknúť pred rozmanitými nástrahami zlého. A milosťou svojho Svätého Ducha zachovaj náš život bezúhonný.
Skrze milosrdenstvo a lásku tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Siedma modlitba
Veľký a obdivuhodný Bože, nevýslovnou dobrotou a nesmiernou múdrosťou riadiš všetko a dávaš nám pozemské dobrá ako záruku sľúbeného kráľovstva. Ty si dal, že sme sa v uplynutej časti dňa uchránili od zla. Daj, aby sme aj zostávajúcu zakončili bez poškvrny pred tvojou svätou slávou a ospevovali teba, nášho jediného, dobrého a láskyplného Boha.
Veď ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Ôsma modlitba
Veľký, najvyšší Bože, jediný nesmrteľný, ktorý žiješ v neprístupnom svetle. Svojou premúdrosťou si všetko stvoril, oddelil si svetlo od tmy, slnko si ustanovil, aby vládlo dňu, mesiac a hviezdy, aby vládli noci. Nám hriešnym dovoľuješ v túto hodinu stáť pred tvojou tvárou vo vyznávaní a spievať ti večerný chválospev. Ty sám, láskyplný Vládca, učiň našu modlitbu ako kadidlo a prijmi ju ako ľúbeznú vôňu. Daj, aby nastávajúci večer a nasledujúca noc boli pokojné. Zaodej nás zbraňami svetla. Osloboď nás od nočného strachu, od všetkého, čo prichádza s tmou. A daj nám spánok, ktorý si daroval nám na upokojenie našej slabosti, zbavený všetkých nástrah diabla. Ach, Vládca, darca dobra, nech sa kajáme aj na lôžkach, spomínajúc aj počas noci tvoje meno. Nech osvietení tvojimi prikázaniami vstaneme s duchovnou radosťou oslavovať tvoju milosť. Prednášame modlitby a prosby tvojmu milosrdenstvu za naše hriechy a za všetkých ľudí. Navštív ich svojou láskou a na orodovanie Bohorodičky.
Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva, i teraz: )
Modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)
Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.
Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.
Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.
Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.
Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.
Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.
Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.
Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.
Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.
Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Pane, zmiluj sa. (trikrát)
Sláva, i teraz:
Žalm 70
V teba, Pane, som dúfal; * nebudem zahanbený naveky. – Vo svojej spravodlivosti ma vysloboď a zachráň, * nakloň ku mne svoj sluch a pomôž mi. – Buď mi ochrannou skalou a opevneným hradom na moju záchranu; * veď ty si moja opora a moje útočisko. – Bože môj, vytrhni ma z ruky hriešnika, * z ruky svojvoľníka a ničomníka. – Lebo ja, Pane, túžim za tebou, * ty, Pane, si moja nádej od mojej mladosti. – Od matkinho lona mám v tebe oporu, od života matky si mojím ochrancom; * tebe vždy patrí môj chválospev. – Som ako zázrak pre mnohých * a ty mi mocne pomáhaš. – Nech sa mi ústa naplnia tvojou oslavou * a nech ťa velebím deň čo deň. – Neodožeň ma v čase staroby, * neopusť ma, keď mi sily ochabnú. – Moji nepriatelia hovoria o mne * a tí, čo číhajú na môj život, radia sa spoločne – a vravia: „Boh ho opustil. * Prenasledujte ho a chyťte ho, veď ho nemá kto zachrániť.” – Nevzďaľuj sa, Bože, odo mňa, * Bože môj, ponáhľaj sa mi na pomoc. – Nech sa zahanbia a zhynú moji protivníci, * hanba a potupa nech pokryje tých, čo mi zlo chystajú. – Ja však budem úfať neprestajne * a všade budem šíriť tvoju chválu. – Moje ústa budú hlásať tvoju spravodlivosť * a tvoju spásu deň čo deň, hoci ju ani neviem vyjadriť. – Budem hovoriť o veľkých činoch Pánových; * Pane, budem spomínať len tvoju spravodlivosť. – Bože, ty si ma poúčal od mojej mladosti * a ja až doteraz ohlasujem tvoje diela zázračné. – Až do staroby a do rokov šedivých, * Bože, neopúšťaj ma, kým nezvestujem silu tvojho ramena všetkým pokoleniam budúcim. – Tvoja moc a tvoja spravodlivosť, Bože, * siaha až po nebo, ty si stvoril veľkolepé diela: Bože, kto sa ti vyrovná? – Aké a koľké i trpké súženia dopustil si na mňa; * ale znova si ma oživil a z hlbín zeme si ma opäť vyviedol. – Zveľadíš moju česť, * prídeš a mňa potešíš. – Lebo i ja teba oslávim, tvoju vernosť budem chváliť na harfe, Bože môj, * na citare ti zahrám, svätý Izraela. – Jasať budú moje pery, keď ti zaspievam, * i moja duša, ktorú si vykúpil. – Ba i môj jazyk bude rozprávať o tvojej spravodlivosti deň čo deň, * keď potupa i hanba stihne tých, čo mi chystajú zlo.
Žalm 71
Bože, zver svoju právomoc kráľovi, * kráľovmu synovi svoju spravodlivosť, – aby spravodlivo vládol nad tvojím ľudom * a podľa práva nad tvojimi chudobnými. – Vrchy nech ľudu prinesú pokoj * a pahorky spravodlivosť. – Prisúdi právo ľuďom úbohým, * poskytne pomoc deťom bedára a krivditeľa pokorí. – Dlho ako slnko, dlhšie ako luna bude kraľovať * z pokolenia na pokolenie. – Ako dážď spadne na trávu * a ako voda, čo zem zavlažuje. – V jeho dňoch bude prekvitať spravodlivosť a plnosť pokoja, * kým mesiac nezhasne. – A bude panovať od mora až k moru * a od rieky až na kraj zeme. – Obyvatelia púšte pred ním pokľaknú * a jeho nepriatelia budú lízať prach. – Králi Taršišu a ostrovov prinesú mu dary, * oddajú mu dane králi Arabov aj zo Sáby. – Budú sa mu klaňať všetci králi, * slúžiť mu budú všetky národy. – On vyslobodí bedára, čo volá k nemu, * i chudobného, ktorému nik nepomáha. – Zmiluje sa nad chudobným a bedárom, * zachráni život úbožiakom. – A vyslobodí ich z útlaku a násilia, * lebo v jeho očiach je vzácna ich krv. – Bude žiť a z Arábie zlato dostávať, * stále sa budú modliť za neho a dobrorečiť mu každý deň. – Na zemi bude hojnosť obilia, * bude sa vlniť až po temená hôr. – Jeho ovocie bude ako Libanon * a mestá rozkvitnú ako poľná tráva. – Jeho meno nech je velebené naveky; * kým bude svietiť slnko, jeho meno potrvá. – V ňom budú požehnané všetky kmene zeme, * zvelebovať ho budú všetky národy. – Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, * čo jediný koná zázraky. – Jeho vznešené meno nech je velebené naveky * a jeho velebou nech sa naplní celá zem. Staň sa! Amen!
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Žalm 72
Aký dobrý je Boh voči statočným, * Boh voči tým, čo majú srdce čisté. – No mne sa temer nohy podlomili, * takmer som sa zapotácal. – Lebo som žiarlil na chvastúňov, * keď som videl, ako bezstarostne si žijú hriešnici. – Neprekáža im zhola nič, * sú zdraví a vypasení, – nesužujú sa ako iní smrteľníci * ani netrpia ako iní ľudia. – Preto ich pýcha ovíja sťa náhrdelník * a násilnosť ich zahaľuje ako rúcho. – Akoby z tuku sa liahne ich zloba * a vybuchuje zlomyseľnosť. – Posmievajú sa a zlomyseľne hovoria, * povýšenecky sa zastrájajú. – Ústa dvíhajú proti nebu * a jazyk sa im vláči po zemi. – Sedia si na výšinách * a nezasahuje ich povodeň. – Vravia si: „Vari to vidí Boh? * A vie o tom Najvyšší?” – Hľa, to sú hriešnici: bezstarostne si žijú * a hromadia bohatstvo. – Nuž povedal som si: „Veru nadarmo som si srdce čisté zachoval * a v nevinnosti som si ruky umýval; – šľahaný som deň čo deň * a trestaný už od rána.” – Keby som si povedal: „Budem rozprávať ako oni,” * to by som, veru, zradil pokolenie tvojich synov. – Tu som sa zamyslel, aby som to pochopil; * zrejme to bolo nad moje sily, – kým som, Bože, nevstúpil do tvojej svätyne, * kde som pochopil, aký bude ich koniec. – Naozaj ich staviaš na pôdu šmykľavú * a vrháš ich do záhuby. – Ako vychádzajú navnivoč! * Náhle je po nich, hynú od hrôzy. – Ako sen prebúdzajúceho sa človeka, * tak sa rozplynú, keď zakročíš ty, Pane. – Moje srdce je plné trpkosti * a celé vnútro doráňané. – Hlúpy som bol a nechápavý, * a pred tebou som bol ako dobytča. – Ale ja som stále pri tebe * a ty mi držíš pravicu. – Vedieš ma podľa svojho zámeru * a nakoniec ma prijmeš do slávy. – Veď kohože mám na nebi? * A keď som pri tebe, nič pozemské ma neteší. – Hynie mi telo i srdce, * no Boh je Boh môjho srdca a podiel večitý. – Hľa, ako hynú všetci, čo sa vzďaľujú od teba, * zatracuješ všetkých, čo sú ti neverní. – Pre mňa je slasťou byť v Božej blízkosti * a v Pánu Bohu svoju nádej mať – a ohlasovať všetky jeho diela * v bránach dcéry sionskej.
Žalm 73
Prečo si nás, Bože, tak celkom zavrhol * a prečo si hnevom zahorel proti ovciam tvojej pastviny? – Pamätaj na svoj ľud, * ktorý je tvoj odprvoti. – Vykúpil si výhonok svojho dedičstva, * vrch Sion, na ktorom prebývaš. – Namier svoje kroky k večným zrúcaninám: * nepriateľ spustošil celú svätyňu. – Tí, čo ťa nenávidia, ryčia uprostred tvojho miesta svätého, * vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva. – Podobajú sa tým, čo sa veľmi rozháňajú sekerou v hustom lese. * Tak vylamujú brány chrámové a stŕhajú ich sekerou i hákom. – Podpálili tvoju svätyňu, * príbytok tvojho mena až do základu zneuctili. – V srdci si povedali: „Zničme ich všetkých odrazu, * a vypálili tvoje sväté miesta v krajine. – Nevidíme naše zástavy, niet už proroka * a nik z nás nevie, dokedy to potrvá. – Bože, dokedy sa bude rúhať nepriateľ? * Vari naveky bude protivník urážať tvoje meno? – Prečo odťahuješ svoju ruku * a prečo v lone držíš pravicu? – Veď predsa Boh je naším kráľom od vekov * a spásne skutky konal na zemi. – More si svojou mocou rozdvojil * a rozdrvil si hlavy drakom vo vodách. – Leviatanovi si hlavy roztĺkol, * za pokrm si ho dal morským obludám. – Ty si dal vyvrieť žriedlam i potokom * a vyschnúť riekam nevysychajúcim. – Tvoj je deň, tvoja je aj noc, * ty si utvoril nebeské svetlá i slnko. – Ty si zemi ustanovil hranice; * že je leto a zima, to si ty zariadil. – Pamätaj, Pane, na to, že sa to tebe rúha nepriateľ * a nerozumný ľud tvoje meno uráža. – Nevydaj divej zveri tých, čo ťa oslavujú, * a nezabúdaj nikdy na svojich úbožiakov. – Zhliadni na svoju zmluvu, * veď násilníci si rozložili stany po celej krajine. – Pokorný nech sa s hanbou nevracia, * chudák a bedár budú tvoje meno velebiť. – Vstaň, Bože, a ujmi sa svojej veci, * maj na pamäti urážky, ktorými ťa hlupák častuje deň čo deň. – Nezabúdaj na krik svojich nepriateľov, * veď hurhaj vzbúrencov sa stále stupňuje.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Žalm 74
Oslavujeme ťa, Bože, oslavujeme ťa a tvoje meno vzývame, * rozhlasujeme tvoje skutky zázračné. – Ja sám určím čas * a vykonám spravodlivý súd. – Hoc by sa roztápala zem a triasli všetci, čo na nej bývajú, * ja pevne držím jej stĺpy. – Chvastúňom hovorím: „Nevystatujte sa!” * A previnilcom: „Nedvíhajte hlavy! – Nedvíhajte hlavy vysoko, * proti Bohu nehovorte bezočivosti.” – Veď ani od východu, ani od západu, * ani z púšte neprichádza povýšenie. – Ale sudcom je sám Boh: * jedného ponižuje, druhého povyšuje. – Lebo v Pánovej ruke je kalich * plný čistého vína s korením. – On z neho nalieva, až po kvasnice ho musia vyprázdniť, * všetci hriešnici zeme budú z neho piť. – Lež ja naveky chcem ohlasovať * a ospevovať Boha Jakubovho. – Pozrážam všetku pýchu hriešnikov, * no spravodliví vztýčia svoje hlavy.
Žalm 75
Známy je Boh v Judei * a v Izraeli je jeho meno veľké. – V Jeruzaleme má stan * a na Sione príbytok. – Tam polámal lesklé luky * aj štít, aj meč a zbroj vojnovú. – Ty, zázračný, žiariš z vrchov plienenia; * olúpení boli chrabrí bojovníci. – A teraz spia svoj sen, * ochabli ruky všetkých hrdinov. – Bože Jakubov, keď si ty pohrozil, * zmeraveli jazdci aj kone. – Si hrozný; kto sa môže vzoprieť proti tebe, * keď sa rozhneváš? – Z neba si vyniesol rozsudok; * zem sa zatriasla a zatíchla, – keď povstal Boh a súdil, * aby zachránil všetkých tichých na zemi. – Lebo teba oslávi aj hnev človeka * a tí, čo sa vyhnú hnevu, budú sláviť tvoj sviatočný deň. – Pánovi, svojmu Bohu, skladajte sľuby a plňte ich; * všetci, čo vôkol neho stojíte, prineste dary hroznému. – Tomu, čo kniežatám smelosť odníma * a pre zemských kráľov je postrachom.
Žalm 76
Hlasne volám k Pánovi, * k Bohu volám a on ma počuje. – Boha hľadám v deň svojho súženia, * vystieram svoje ruky za noci neúnavne. – Moja duša sa nechce dať potešiť, * na Boha myslím a vzdychám, uvažujem a klesám na duchu. – Viečka mi držíš v bdelosti, * som rozrušený a nevládzem hovoriť. – Premýšľam o dňoch minulých * a dávne roky mám na mysli. – Za noci rozjímam vo svojom srdci, premýšľam a v duchu sa pýtam: * Vari Boh zavrhuje naveky a viac sa nezmiluje? – Vari je navždy koniec jeho dobrote, * prestalo jeho slovo z pokolenia na pokolenie? – Či Boh zabúda na zmilovanie, * či pre hnev zdržiava svoje zľutovanie? – Vtedy som si povedal: „To je tá bolesť moja, * že sa pravica Najvyššieho odvrátila odo mňa." – Pamätám, Pane, na tvoje skutky, * pamätám na dávne zázraky. – O všetkých tvojich dielach rozmýšľam * a uvažujem o tvojich činoch. – Bože, tvoja cesta je svätá. * Ktorý boh je taký veľký, ako je náš Boh? – Ty si Boh, ty konáš zázraky, * národom si dal poznať svoju moc. – Svojím ramenom si vyslobodil svoj ľud, * synov Jakubových a Jozefových. – Bože, uzreli ťa vody, uzreli ťa vody a rozbúrili sa * i zvírili sa hlbiny. – Oblaky vychrlili prúdy vôd, v mračnách hrom zadunel * a zôkol-vôkol tvoje šípy šľahali. – Ako hrmot kolies zaburácal tvoj hrom, * blýskavica ožiarila zemekruh, zem sa zachvela a zatriasla. – Tvoja cesta vedie cez more a cez veľké vody tvoje chodníky, * ale tvoje stopy nikde nebadať. – Ako ovce si viedol svoj ľud * rukou Mojžiša a Árona.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz: )
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Žalm 140
Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma: Vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj hlas môj. * Keď volám k tebe. * Vyslyš ma, Pane.
Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná. * Vyslyš ma, Pane.
Bože, stráž nad mojimi rečami * a dozeraj na moje slová. – Nedovoľ, aby sa mi srdce naklonilo k zlému, * aby som sa dal na bezbožné skutky so zločincami a zasadal si s nimi na hostinách. – Nech ma radšej statočný človek uderí a priateľ pokarhá, * ale nech mi bezbožníci olejom nekropia hlavu na privítanie, – lebo tým by som sa stal * účastným na ich zločinoch. – Budú vydaní Božej spravodlivosti * a ľudia uznajú že moje slová boli pravdivé. – Ich kosti budú pohodené na okraji hrobu * ako kusy dreva a úlomky skál roztrúsené po zemi. – Ale moje oči sa obracajú k tebe, Pane a Bože môj, * k tebe sa utiekam, ochraňuj môj život. – Ochráň ma pred osídlom, čo mi nastrojili, * pred nástrahami zlých ľudí. – Nech bezbožní popadajú do vlastných sietí, * zatiaľ čo ja prejdem bezpečne pomimo.
Žalm 141
Zo všetkých síl volám k Bohu o pomoc, * hlasite prosím Boha o zľutovanie. – Predkladám mu svoje ťažkosti, * rozprávam mu o svojich úzkostiach. – Ja klesám na duchu, * ale ty, Bože, vieš, kade mám ísť. – Na chodníku, ktorým sa uberám, * nastavili mi osídlo. – Obzerám sa napravo * a nik sa ku mne nepriznáva, – nemám výhľad na útek, * nikomu nezáleží na mojom živote. – Bože, k tebe úpenlivo volám. * Ty si moje útočisko, ty si všetko, čo mám na tomto svete. – Vypočuj moje volanie o pomoc, * lebo som úplne vyčerpaný. – Zachráň ma pred mojimi prenasledovateľmi, * lebo sú silnejší odo mňa.
Verš 10: Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť.
Verš 9: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi priazeň prejavíš.
Žalm 129
Verš 8: Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, vypočuj môj hlas.
Verš 7: Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.
Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.
(3. hlas, podoben Krestojavlénno:) Obdaroval si nás časom pôstu, * aby sme sa obrátili a boli živí, * aby sme nijako nezahynuli, Božie Slovo. * Všetkých uznaj za hodných dobre ťa potešiť * a tebe, Kriste, s vrúcnou skrúšenosťou poslúžiť, * ako tamtá rozvážna a vznešená smilnica, * ktorá kedysi myrom a ronením vrúcnych sĺz prijala ** odpustenie prehrešení.
Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.
Ako slepec kričím k tebe od srdca: * Synu Boží, osvieť oči môjho srdca! * Ako veriaca Kananejčanka k tebe volám: * Zmiluj sa nado mnou, Plný zľutovania, * lebo dušu mám posadnutú slasťami! * Z temnoty vášní ju vysloboď * a daj, aby odteraz žila čisto, ** nech oslavujem tvoju veľkú dobrotu!
Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.
(8. hlas, podoben Bohozvánnyj múčenik:) Božsky svetlá milosť zdržanlivosti * nad slnko jasnejšie nám dnes zažiarila. * Do našich duší svetlo vovádza, * ako oblaky odháňa vášne hriechu. * Rýchlo preto pristúpme všetci, * oduševnene ju pozdravujme. * S radosťou konajme božský zápas o to, * čím sa hostíme s potešením * a ku Kristovi volajme: ** Dobrý, posväť tých, čo ho konajú s vierou!
Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.
(4. hlas, podoben Dál jesí známenije:) Túžil si po vychýrenosti, * ktorá je predvečná a nikdy sa nepominie, * no nedbal si na slávu, * ktorá je prechodná a zaniká, * a tak si kríž prijal a ukrižovaného nasledoval, * telo si podrobil asketickými bojmi. ** Preto konáme tvoju pamiatku, Jakub.
Žalm 116
Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.
Svetu i vášňam si bol, Jakub, ukrižovaný, * dušu si zachoval nepoškvrnenú a bez ujmy, * neovplyvnenú nízkymi obrazmi, otče. * Tajomnými videniami si sa vzniesol k veciam nebeským. * V nich si, prepodobný, svoj život vopred uložil, * ako vrúcny Kristov priateľ, ** ako najvernejší služobník.
Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.
Dobrotivý a nevinný, * milosrdný a milujúci bratov, * pokorný, krotký a plný lásky, * okrášlený almužnou, * vytrvalo trpezlivý, * ozdobený nádejou a vierou * bol si ty, nadovšetko a vždy spomínaný, * ovenčený modlitbami ** a posvätne odrážajúci božské žiary.
Nadovšetko ospevovaná Bohorodička, * umy poškvrnu môjho náruživého srdca, * očisti všetky jeho rany a vredy, * ktorých pôvod, Čistá, je v hriechu, * a utíš rozrušenie mojej mysle, * aby som ja, tvoj biedny a nepotrebný sluha, ** velebil tvoju silu a veľkú záštitu.
Diakon: Premúdrosť, stojme úctivo!
A spievame hymnus Svetlo tiché:
Svetlo tiché svätej slávy * nesmrteľného, Otca nebeského, * svätého, blaženého, * Ježišu Kriste, * keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme Otca i Syna, i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné preľúbeznými hlasmi oslavovať teba, Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu, * preto ťa celý vesmír velebí.
Diakon: Vnímajme!
Kňaz: Pokoj všetkým.
Diakon: Premúdrosť, vnímajme!
Prokimen, 4. hlas: Ukáž mi, Pane, svoju cestu a budem kráčať v tvojej pravde.
Verš: Nakloň, Pane, svoj sluch.
Čítanie z knihy Genezis (13,12 – 18)
Abram býval v krajine Kanaán, Lot sa zdržoval v mestách okolo Jordánu a utáboril sa aj v Sodome. Ale Sodomčania boli zlí a veľmi hrešili proti Pánovi. Keď sa Lot od neho odlúčil, Pán povedal Abramovi: „Zdvihni oči a z miesta, na ktorom si, hľaď na sever a na juh, na východ i na západ, lebo celú zem, ktorú vidíš, dám tebe a tvojmu potomstvu naveky. Rozmnožím tvoje potomstvo ako prach na zemi. Ak teda niekto dokáže spočítať prach na zemi, bude môcť spočítať aj tvoje potomstvo. Vstaň a prejdi krajinu po dĺžke i po šírke, lebo ju dám tebe!“ Abram vzal svoj stan a šiel a osadil sa pri terebintoch Mamreho, čo sú v Hebrone, a postavil tam Pánovi oltár.
Prokimen 4. hlas: Brány Siona miluje Pán nad všetky stany Jakuba.
Verš: Základy má na posvätných vrchoch.
Čítanie z Knihy prísloví (14,27 – 15,4)
Bázeň pred Pánom je zdrojom života, aby sa vyhlo slučkám, (ktoré nastrojila) smrť. V množstve ľudu (väzí) honosenie kráľovo a v malom počte ľudí vladárova záhuba. Trpezlivý (má) veľa rozumu, prchký však vyvádza (priam) bláznovstvo. Pokojná myseľ (značí) život pre telo, náruživosť je však (ako) hni, čo sa vŕta do kostí. Utlačovateľ núdzneho sa rúha jeho Tvorcovi, ale ctí ho ten, kto sa nad bedárom zmilúva. Bezbožný zhynie svojou (vlastnou) zlobou, spravodlivý sa však upevňuje svojou bezúhonnosťou. Múdrosť odpočíva v srdci rozvážneho (človeka), (rovnako) sa však prejavuje, čo je vnútri pochábľov. Spravodlivosť dvíha národ, hriech je však hanbou národov. Kráľova priazeň (sa dostáva) rozumnému sluhovi, ničomníka však stíha jeho hnev. Vľúdna odpoveď krotí hnev urážlivé slovo vzbudzuje však zlosť. Jazyk múdrych je pre vedomosť ozdobou ale ústa bláznov chrlia bláznovstvá. Na všetkých miestach (vidia) oči Pánove, čo pozerajú na dobrých i zlých. Lahodnosť jazyka je stromom života, ale poraňuje dušu, keď je nerestný.
Potom:
Ráč nás, Pane, v tento večer * zachrániť od hriechu. – Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, * lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, * nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, * daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, * osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné, * nepohŕdaj dielom svojich rúk. * Tebe patrí chvála, * tebe patrí pieseň, * tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, * patrí sláva teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva, i teraz:)
Vykonajme našu večernú modlitbu k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Celý večer prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.
Po každej prosbe ľud odpovedá: Daruj nám, Pane.
Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.
Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení prosme si od Pána.
Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.
Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.
Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Kňaz: Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.
Ľud: Pred tebou, Pane.
Modlitba sklonenia hláv:
Pane, Bože náš, ty si pre spásu ľudského pokolenia sklonil nebo a zostúpil si na zem, preto láskavo zhliadni na svojich služobníkov i na svoje dedičstvo: lebo pred tebou, prísnym ale láskyplným sudcom, sklonili tu v pokore svoje hlavy. Neočakávajú pomoc od ľudí, ale dúfajú v tvoje milosrdenstvo a záchranu. Ochraňuj ich v každom čase, ale najmä v tento večer i v nadchádzajúcu noc, pred všetkými nepriateľmi a pred nástrahami zlého ducha. Zbav ich hriešnych myšlienok a žiadostí:
Kňaz: Nech je vždy oslavovaná a zvelebovaná vláda kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Ako toho, ktorého prepadli a doráňali zbojníci, * tak i mňa prepadli moje hriechy, * pričom doráňali moju dušu. * Na koho sa obrátim, aby mi vrátil zdravie? * Iba na teba, Lekára duše i tela. ** Vylej na mňa, Bože, svoje veľké milosrdenstvo!
Verš: Oči dvíham k tebe, čo na nebesiach prebývaš. * Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, * tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, * kým sa nezmiluje nad nami.
(4. hlas) Pretože sme sa previnili prvým priestupkom, * od rajskej slasti a pôžitku sme boli zvedení do života bez úcty. * Keď sme sa totiž prehrešeniami vyzliekli * zo správneho a chvályhodného života čností, * akoby sme boli padli do rúk zbojníkov. * A sme spolovice mŕtvi, * lebo sme zhrešili proti tvojim spasiteľným učeniam. * Ale modlíme sa k tebe, Vládcovi, * čo sa zjavil z Márie a bez utrpenia sa k utrpeniam priblížil: * Obviaž naše rany, ktoré nám hriech spôsobil * a svoje nesmierne milosrdenstvo na nás vylievaj, * svoju starostlivosť, čo prináša zdravie, ** ako Milujúci človeka.
Verš: Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, * lebo už máme dosť pohŕdania; * lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov * a pohŕdania pyšných.
Vytrvalosť svätých mučeníkov si prijal. * Od nás prijmi spevy, Milujúci ľudí, ** a na ich príhovor nám daruj veľké milosrdenstvo.
Požehnaná Bohorodička, * svojich služobníkov pred každým nebezpečenstvom uchráň, ** aby sme ťa oslavovali, nádej našich duší.
Po skončení slôh:
Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov. Svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Raduj sa, Bohorodička, Panna Mária, milostiplná, Pán s tebou, * požehnaná si medzi ženami * a požehnaný je plod tvojho života, * lebo si porodila Krista, Spasiteľa a Vykupiteľa našich duší. (veľká poklona)
Sláva:
Krstiteľ Kristov, k tebe sa modlíme. * Spomeň si na nás všetkých, * aby sme boli zbavení svojich neprávostí, * lebo ty si dostal milosť orodovať za nás. (veľká poklona)
I teraz:
Svätí apoštoli, proroci a mučeníci * i všetci svätí, prihovárajte sa za nás, * aby sme boli zbavení bied a núdze, * lebo vo vás máme horlivých zástancov u Spasiteľa. (veľká poklona)
K tvojmu milosrdenstvu sa utiekame, Bohorodička Panna. V súženiach zrak neodvráť od našich prosieb a od hrozieb zachráň nás. Jediná prečistá a požehnaná. (bez poklony)
Pane, zmiluj sa. (40x) Pane, požehnaj.
Kňaz: Požehnaný je Kristus, náš Boh, v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov. (ak sa nemodlí kňaz, hovorí: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. )
Ľud: Amen.
Kňaz: Nebeský Kráľu, posilni tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, utvrď vieru, skroť nepriateľov, upokoj svet, ochraňuj toto mesto _(alebo_túto obec, alebo tento svätý dom ) ; našich zosnulých otcov, bratov a sestry uveď do príbytkov spravodlivých a nás, ktorí robíme pokánie a vyznávame svoje hriechy, prijmi, a zmiluj sa nad nami, lebo si dobrý a miluješ nás.
Ľud: Amen. Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
V mene Pánovom požehnaj, otče.
Kňaz: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.
Ľud: Amen.
Modlitba svätého Efréma Sýrskeho
Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. (veľká poklona)
Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky. (veľká poklona)
Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)
Potom nasleduje dvanásť malých poklôn, pričom pri každej poklone hovoríme:
Bože, buď milostivý mne hriešnemu. (malá poklona)
Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou. (malá poklona)
Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi. (malá poklona)
Pane a Vládca môjho života, odním odo mňa ducha znechutenosti, nedbalosti, mocibažnosti a prázdnych rečí. Daruj mne, svojmu služobníkovi, ducha miernosti, poníženosti, trpezlivosti a lásky. Áno, Pane a Kráľu, daj, aby som videl vlastné prehrešenia a neposudzoval svojho brata, lebo ty si požehnaný na veky vekov. Amen. (veľká poklona)
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Pane, zmiluj sa. (12x)
A modlitba:
Presvätá Trojica, jednopodstatná mocnosť a nedeliteľné kráľovstvo, ty si darkyňou každého dobra, zhliadni v tomto čase aj na mňa hriešneho a umy ma od každej škvrny, osvieť môj rozum, aby som stále ospevoval, slávil a volal: „Jediný je svätý, iba jeden je Pán, Ježiš Kristus, na slávu Boha Otca, amen.“
Ľud: Nech je požehnané Pánovo meno odteraz až naveky. (3x)
Žalm 33
Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť. – V Pánovi sa bude chváliť moja duša; * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia. – Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne. – Hľadal som Pána a on ma vyslyšal, * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy. – Na neho hľaďte a budete žiariť, * a tvár vám nesčervenie hanbou. – Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal, * a vyslobodil ho zo všetkých tiesní. – Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich. – Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; * šťastný človek, čo sa utieka k nemu. – Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú. – Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude. – Poďte, deti, čujte ma, * naučím vás bázni Pánovej. – Miluje niekto život * a chce požívať dobro v šťastných dňoch? – Zdržuj svoj jazyk od zlého * a svoje pery od reči úlisnej. – Unikaj pred zlom a dobre rob, * hľadaj pokoj a usiluj sa oň. – Pánove oči hľadia na spravodlivých * a k ich volaniu sa nakláňa jeho sluch. – Tvár Pánova sa odvracia od tých, čo robia zlo, * a vyhladzuje ich pamiatku zo zeme. – Spravodliví volali a Pán ich vyslyšal, * a vyslobodil ich zo všetkých tiesní. – Pán je pri tých, čo majú srdce skrúšené, * a zachraňuje zlomených na duchu. – Spravodliví majú utrpení veľa, * ale Pán ich vyslobodí zo všetkých. – Všetky kosti im ochraňuje * ani jedna sa im nezlomí. – Hriešnika zloba zahubí * a tých, čo nenávidia spravodlivého, stihne trest. – Pán vykúpi duše svojich služobníkov, * nebudú potrestaní tí, čo v neho dúfajú.
Potom:
Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, * vždy blažená a nepoškvrnená, Matka nášho Boha. * Čestnejšia si ako cherubíni * a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, * bez porušenia si porodila Boha Slovo, * opravdivá Bohorodička velebíme ťa.
Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.
Kňaz: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, svätých, slávnych a všechválnych apoštolov, ctihodného a slávneho proroka, predchodcu a Krstiteľa Jána, nášho prepodobného otca Jakuba Vyznávača, katánijského biskupa, a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.
Ľud: Amen.
Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.