Pôst s kráľom Dávidom - 21.3. 21.3.
Žalm 106
Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.
Tak nech hovoria tí, ktorých Pán vykúpil, * ktorých vykúpil z rúk protivníkových
a zhromaždil z rozličných krajín * od východu i západu, od severu i od mora.
Blúdili pustatinou a po vyprahnutej stepi, * nenachádzali cestu k trvalému bydlisku.
Mali hlad a smäd, * ubúdalo v nich života.
V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.
Na správnu cestu ich priviedol, * aby šli po nej k trvalému bydlisku.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí,
lebo smädného napojil * a hladného nakŕmil dobrotami.
V temnotách a v tieni smrti sedeli, * sputnaní biedou a železom,
lebo sa vzopreli Božím výrokom * a zámery Najvyššieho zavrhli.
Preto ich srdce útrapami pokoril, * ostali nevládni a bez pomoci.
V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.
Z temnôt a z tône smrti ich vyviedol * a ich putá rozlomil.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí,
lebo rozdrvil brány bronzové * a rozlomil závory zo železa.
Na ceste neprávosti rozum stratili * a trpeli za svoje priestupky.
Každý pokrm sa im sprotivil * a priblížili sa až k bránam smrti.
V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.
Zoslal im svoje slovo a uzdravil ich * a vyslobodil ich zo záhuby.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí.
Obetu chvály nech mu prinesú, * o jeho skutkoch nech hovoria s plesaním.
Púšťali sa na lodiach po mori * a na veľkých vodách robili obchody.
Tam videli diela Pánove * a na hlbočinách jeho zázraky.
Prehovoril a vyvolal búrku úžasnú, * až sa morské vlny vzdúvaIi;
priam k nebu stúpali a vzápätí sa prepadali do hlbín; * duša im hrôzou zmierala.
Knísali sa a tackali ako opití; * boli v koncoch so všetkou svojou múdrosťou.
V súžení volali k Pánovi * a on ich vyslobodil z úzkostí.
Búrku premenil na vánok * a morské vlny umĺkli.
Tešili sa, že vlny utíchli, * a priviedol ich do prístavu, za ktorým túžili.
Nech oslavujú Pána za jeho milosrdenstvo * a za zázraky v prospech ľudí.
V zhromaždeniach ľudu nech ho velebia * a nech ho chvália v zbore starších.
Potoky na púšť premenil * a na súš vodné pramene,
úrodnú zem na soľnú step * pre zlobu jej obyvateľov.
A z púšte zasa urobil jazerá, * z vyschnutej zeme vodné pramene.
Hladujúcich tam usadil * i založili si trvalé bydlisko.
Obsiali polia a vysadili vinice * a získali bohatú úrodu.
I požehnal ich a rozmnožili sa preveľmi * a nezmenšil im ani počet dobytka.
A zasa ich málo zostalo a dostali sa do biedy * pod ťarchou nešťastia a bolesti.
Opovrhnutím zahrnul kniežatá * a dal im blúdiť po stepi neschodnej.
Chudákov však z biedy povzniesol, * ich rody ako stáda rozmnožil.
Spravodliví to uvidia a potešia sa, * ničomníci všetci stratia reč.
Kto je dosť múdry, že sa nad tým zamyslí * a pochopí milosrdenstvo Pánovo?
Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz:
Žalm 107
Ochotné je moje srdce, Bože, ochotné je moje srdce: * budem ti spievať a hrať.
Prebuď sa, duša moja, * prebuď sa, harfa a citara, chcem zobudiť zornicu.
Budem ťa, Pane, velebiť medzi pohanmi * a zaspievam ti žalmy medzi národmi.
Lebo až po nebesia siaha tvoje milosrdenstvo * a tvoja vernosť až po oblaky.
Bože, vznes sa nad nebesia * a tvoja sláva nech je nad celou zemou.
Zachráň svojich najmilších; * pomôž svojou pravicou a vyslyš ma.
Vo svojej svätyni Boh povedal: * “S radosťou rozdelím Sichem a rozmeriam sukotské údolie.”
Môj je Galaád a môj je Manasses; * Efraim je prilba mojej hlavy a Júda moje žezlo vladárske.
Moab je nádrž, v ktorej sa kúpavam, * Idumea sa mi stane podnožkou, nad Filištínskom víťazne zajasám.”
Kto ma privedie do opevneného mesta * a kto ma odprevadí až do Idumey?
Kto iný ako ty, Bože, čo si nás odvrhol? * A prečo už, Bože, nekráčaš na čele našich vojsk?
Ty nám pomôž dostať sa z útlaku, * pretože ľudská pomoc nestačí.
S Bohom budeme udatní, * on našich nepriateľov pošliape.