Pôst s kráľom Dávidom - 20.3. 20.3.

Žalm 104

Oslavujte Pána a vzývajte jeho meno, * rozhlasujte jeho skutky medzi národmi.

Spievajte mu a hrajte, * rozprávajte o jeho obdivuhodných skutkoch.

Jeho svätým menom sa honoste; * nech sa radujú srdcia tých, čo hľadajú Pána.

Hľadajte Pána a jeho moc, * hľadajte vždy jeho tvár.

Pamätajte na divy, čo učinil, * na jeho znamenia a na výroky jeho úst,

vy, potomci Abraháma, Pánovho služobníka, * synovia Jakuba, vyvoleného Pánovho.

On, Pán, je náš Boh; * jeho rozhodnutia platia po celej zemi.

Večne pamätá na svoju zmluvu, * na sľub, ktorý dal pokoleniam tisícim,

na zmluvu, čo s Abrahámom uzavrel, * na prísahu, ktorou sa Izákovi zaviazal.

Jakubovi to stanovil za zákon, * Izraelovi za zmluvu večitú,

keď povedal: “Tebe dám kanaánsku krajinu * ako váš podiel dedičný.”

Keď ich bolo ešte neveľa, * iba niekoľko, a boli cudzincami v krajine

a od kmeňa prechodili ku kmeňu, * z jedného kráľovstva k inému národu,

nedovolil, aby im ľudia krivdili; * i kráľov karhal kvôli nim:

“Netýkajte sa mojich pomazaných, * neubližujte mojim prorokom.”

Hlad privolal na krajinu * a poničil všetku zásobu chleba.

Pred nimi poslal muža, * Jozefa, ktorého predali za otroka.

Putami jeho nohy zovreli * a jeho šiju železom;

no potom došlo na jeho slová, * Pán dokázal jeho nevinnosť.

Vyslobodil ho posol kráľovský, * prepustil ho vládca národov;

ustanovil ho za Pána svojho domu * a za správcu všetkého svojho majetku,

aby poučil jeho kniežatá podľa svojej vôle * a jeho starcov učil múdrosti.

I prišiel Izrael do Egypta * a Jakub sa stal hosťom v Chámovej krajine.

Boh tam svoj národ rýchlo rozmnožil * a zdatnejším ho urobil od jeho nepriateľov.

Prevrátil im srdcia, že znenávideli jeho ľud * a ľstivo zaobchodili s jeho sluhami.

Poslal svojho sluhu Mojžiša * a Árona, ktorého si vyvolil.

A oni medzi nimi ohlasovali jeho znamenia * a zázraky v Chámovej krajine.

Zoslal temnoty a zahalil ich, * lež oni sa jeho slovám spriečili.

Ich vody na krv premenil * a pozabíjal ich ryby.

Ich krajina sa zahemžila žabami, * vnikli až do paláca kráľovho.

Rozkázal a prileteli roje múch, * všetky končiny zaplavili komáre.

Namiesto dažďa im zoslal kamenec, * žeravý oheň do ich krajiny.

A zbil im révu i figovník, * dolámal stromy na ich území.

Rozkázal a prileteli kobylky, * nespočetné množstvo sarančí.

Zožrali všetku zeleň v krajine, * zožrali všetku zemskú úrodu.

A pobil všetko prvorodené v Egypte, * prvotiny všetkej ich mužnej sily.

Potom ich vyviedol so striebrom a zlatom * a v ich kmeňoch nebol nik nevládny.

I zaradoval sa Egypt, že už odišli, * lebo strach z nich naň doľahol.

Rozostrel oblak, aby ich tak chránil, * a oheň, aby im svietil za noci.

Keď požiadali, zoslal im prepelice * a sýtil ich chlebom z neba.

Otvoril skalu a voda vytryskla, * po púšti tiekla sťa rieka.

Lebo pamätal na slová svojho záväzku, * ktoré dal Abrahámovi, svojmu služobníkovi.

Vyviedol teda svoj ľud v radosti, * vyvolených svojich s plesaním.

A odovzdal im krajiny pohanov * i zaujali majetky národov,

aby zachovávali jeho predpisy * a jeho zákon plnili.

Sláva: I teraz:

Žalm 105

Oslavujte Pána, lebo je dobrý, * lebo jeho milosrdenstvo trvá naveky.

Kto vyrozpráva mocné skutky Pánove, * kto všetku jeho chválu rozhlási?

Blažení sú tí, čo zachovávajú právo * a konajú spravodlivo v každý čas.

Pamätaj na nás, Pane, z lásky k svojmu ľudu, * navštív nás svojou spásou,

aby sme videli šťastie tvojich vyvolených, * aby sme sa radovali z radosti tvojho ľudu

a boli hrdí na teba * so všetkými tvojimi dedičmi.

Hrešili sme ako naši otcovia, * konali sme bezbožne, páchali sme neprávosť.

Naši otcovia v Egypte nechápali tvoje zázraky, * zabudli na tvoje veľké dobrodenia

a popudzovali ťa, * keď sa blížili k moru, k Červenému moru.

Ale Boh ich pre česť svojho mena zachránil, * aby ukázal svoju moc.

Červenému moru pohrozil a ono vyschlo; * po morskom dne ich previedol ako po púšti.

Vyslobodil ich z rúk nevraživca * a vymanil z rúk nepriateľa.

Ich utláčateľov voda zaliala, * ani jeden z nich nezostal nažive.

Až potom uverili jeho slovám * a pieseň chvály mu spievali.

No onedlho na jeho skutky zabudli * a jeho rozhodnutiu sa vzopreli.

Na púšti sa oddali žiadostivosti * a v bezvodnej krajine pokúšali Boha.

Dal im, čo si žiadali, * ba dopustil, že sa presýtili.

V tábore zanevreli na Mojžiša * a na Árona, posväteného Pánovho.

Otvorila sa zem a pohltila Dátana * a zatvorila sa nad tlupou Ábironovou.

I vzbĺkol oheň v ich zástupe * a bezbožníkov spálili plamene.

Urobili si teľa na Horebe * a klaňali sa soche uliatej;

i zamenili svoju slávu * za podobu býka, ktorý trávu požiera.

Zabudli na Boha, svojho záchrancu, * ktorý vykonal veľké divy v Egypte,

zázraky v Chámovej krajine, * v Červenom mori skutky úžasné.

Už povedal, že ich vyhubí, * keby nebolo Mojžiša, jeho vyvoleného.

On si stal v prielome pred neho, * aby odvrátil jeho hnev; aby ich nezničil.

Pohrdli krajinou, po ktorej hodno túžiť, * neverili jeho slovám.

Vo svojich stanoch šomrali, * nepočúvali Pánov hlas.

Vtedy zdvihol ruku proti nim, * že ich zničí na púšti.

A že ich potomstvo roztrúsi medzi pohanmi * a že ich rozoženie do cudzích krajín.

I pridali sa k Beélfegorovi, * jedli z obetí mŕtvym bôžikom;

popudzovali Boha svojou podlosťou, * až skaza na nich doľahla.

Ale povstal Fínes, vykonal rozsudok * a pohroma prestala.

K dobru sa mu to pripočítalo * z pokolenia na pokolenie naveky.

Pri meríbskych vodách popudili ho ku hnevu; * Mojžiš tu zle pochodil ich vinou;

tak ho rozčúlili, * že nerozvážne slová vyslovil.

Nevyhubili národy, * ako im Pán bol rozkázal.

Ale zmiešali sa s pohanmi * a osvojili si ich správanie.

Uctievali sošky ich bôžikov * a tie sa im stali osídlom.

Synov a dcéry * obetovali zlým duchom.

Prelievali krv nevinnú, * krv svojich synov a dcér

obetovali modlám Kanaánu. * A zem bola poškvrnená krvou;

znečistili sa svojimi skutkami * a porušovali vernosť svojimi zločinmi.

Pán vzplanul hnevom proti svojmu ľudu, * až sa mu sprotivilo jeho dedičstvo;

vydal ich do rúk pohanov; * vládli nad nimi tí, čo ich nenávideli.

Nepriatelia ich trápili, * pokorili a uvrhli do svojho područia.

Častejšie ich vyslobodil; * no oni ho vždy rozčúlili nejakým výmyslom, až pre svoje neprávosti vyšli navnivoč.

Ale on zhliadol na ich súženie, * keď počul ich náreky.

Rozpamätal sa na svoju zmluvu * a zľutoval sa nad nimi, lebo je veľmi milosrdný.

A vzbudil k nim súcit * u všetkých, čo ich odviedli do zajatia.

Zachráň nás, Pane, Bože náš, * a zhromaždí nás z krajín pohanských,

aby sme mohli tvoje sväté meno velebiť * a tvojou slávou sa honosiť.

Nech je zvelebený Pán, Boh Izraela, * od vekov až naveky.

A všetok ľud nech privolá: * “Staň sa. Amen.”

Sláva: I teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva: I teraz: