Pôst s kráľom Dávidom - 15.3. 15.3.

Žalm 89

Pane, stal si sa nám útočišťom * z pokolenia na pokolenie.

Prv než sa vrchy zrodili a povstali zem i svet, * ty, Bože, si od vekov až naveky.

Človeka vraciaš do prachu * a hovoríš: “Vráťte sa, synovia človeka!”

Veď tisíc rokov je u teba ako deň včerajší, čo sa pominul, * a ako jedna nočná stráž.

Uchvacuješ ich: sú ako ranný sen; * sú ako bylina v rozpuku:

ráno kvitne a rastie, * večer vädne a usychá.

Hynieme vskutku pre tvoj hnev * a desí nás tvoje rozhorčenie.

Naše neprávosti si postavil pred svoj zrak * a pred jas svojej tváre naše tajné chyby.

V tvojom hneve sa nám míňajú všetky dni * a naše roky plynú ako vzdych.

Vek nášho žitia je sedemdesiat rokov * a ak sme pri sile, osemdesiat.

No zväčša sú len trápením a trýzňou, * ubiehajú rýchlo a my odlietame.

Kto pozná silu tvojho hnevu * a s bázňou prijme tvoje rozhorčenie?

A tak nás nauč rátať naše dni, * aby sme našli múdrosť srdca.

Obráť sa k nám, Pane; dokedy budeš meškať? * Zľutuj sa nad svojimi služobníkmi.

Hneď zrána nás naplň svojou milosťou * a budeme jasať a radovať sa po všetky dni života.

Rozveseľ nás za dni, keď si nás ponížil, * za roky, keď sme okusovali nešťastie.

Nech sa tvoje dielo zjaví tvojim služobníkom * a ich deťom tvoja nádhera.

Nech je nad nami dobrotivosť Pána, nášho Boha; * upevňuj dielo našich rúk, dielo našich rúk upevňuj!

Žalm 90

Kto pod ochranou Najvyššieho prebýva * a v tôni Všemohúceho sa zdržiava,

povie Pánovi: „Ty si moje útočište a pevnosť moja; * v tebe mám dôveru, Bože môj.“

Veď on sám ťa vyslobodí z osídel lovcov * a zo zhubného moru.

Svojimi krídlami ťa zacloní a uchýliš sa pod jeho perute. * Jeho pravda je štítom a pancierom,

nebudeš sa báť nočnej hrôzy, * ani šípu letiaceho vo dne,

ani moru, čo sa tmou zakráda, * ani nákazy, čo pustoší na poludnie.

I keď po tvojom boku padnú tisíce a desaťtisíce po tvojej pravici, * teba nezasiahne.

Budeš sa môcť dívať vlastnými očami * a uvidíš, ako sa odpláca hriešnikom.

Lebo tvojím útočišťom je Pán, * za ochrancu si si zvolil Najvyššieho.

Nestihne ťa nijaké nešťastie * a k tvojmu stanu sa nepriblíži pohroma,

lebo svojim anjelom dá príkaz o tebe, * aby ťa strážili na všetkých tvojich cestách.

Na rukách ťa budú nosiť, * aby si si neuderil nohu o kameň.

Budeš si kráčať po vretenici a po zmiji, * leva i draka rozšliapeš.

Pretože sa ku mne pritúlil, vyslobodím ho, * ujmem sa ho, lebo pozná moje meno.

Keď ku mne zavolá, ja ho vyslyším * a budem pri ňom v súžení, zachránim ho i oslávim.

Obdarím ho dlhým životom * a ukážem mu svoju spásu.

Sláva: I teraz:

Žalm 91

Dobre je oslavovať Pána * a ospevovať meno tvoje, Najvyšší;

za rána zvestovať tvoju dobrotu * a tvoju vernosť celú noc

na desaťstrunovej harfe a na lutne, * spevom a citarou.

Lebo tvoje počínanie, Pane, ma napĺňa radosťou * a plesám nad dielami tvojich rúk.

Aké veľkolepé sú tvoje diela, Pane, * a aké hlboké tvoje myšlienky!

Nerozumný človek to nevie * a blázon to nechápe.

Hoci hriešnici rastú ako tráva a kadejakí zločinci prekvitajú, * večná záhuba ich predsa neminie;

no ty, Pane, * si najvyšší naveky.

Veď to, Pane, tvoji protivníci, * veď to tvoji protivníci zahynú a rozprášení budú všetci zločinci.

Mne však dávaš silu, akú má byvol s rohami, * mažeš ma žírnym olejom.

Moje oko hľadí zvrchu na nepriateľov, * moje ucho počúva o osude tých, čo zlomyseľne povstali proti mne.

Spravodlivý sťa palma zakvitne * a vyrastie sťa céder z Libanonu.

Tí, čo vyrastajú v dome Pánovom, * v nádvoriach nášho Boha budú prekvitať.

Ešte aj v starobe budú prinášať ovocie, * úrodní budú a plní sviežosti;

a tak zvestujú, že Pán, moje útočište, je spravodlivý * a neprávosti v ňom niet.