Návrat 40 - 15.3. 15.3.

V rámci pôstnej duchovnej aktivity NÁVRAT 40 prinášame zamyslenia k starozákonným čítaniam z knihy proroka Izaiáša, ktoré sa čítajú vo Veľkom pôste na 6. hodinke a k novozákonným čítaniam radových evanjelií v soboty a nedele počas obdobia Veľkého pôstu.

Iz 26, 21 - 27, 9

Mnohých fascinujú skrýše, tajomstvá, neprebádané záhady, existuje veľmi veľa filmových, knižných či dokumentárnych diel, ktoré sa tejto tematike venujú. K pokladu a objaveniu tajomstva sa vždy dostali iba tí, ktorí mali správnu mapu, vedeli túto mapu čítať a mali správne indície, ktoré ich viedli k objaveniu niečoho tajomného.

Aj dnes máme pred sebou text, ktorý nás po prečítaní zaujal svojou tajomnosťou, pretože táto stať patrí do veľkého celku „Izaiášovej Apokalypsy“, ktorá je opísaná v 24 – 27 kapitole tohto proroka. Čo znamená slovo apokalypsa? Pochádza z gréckeho apokálypsis = zjavenie, odhalenie.

Prorok tu zjavuje neustálu Božiu starostlivosť a dobrotu a na druhej strane odhaľuje ľudskú slabosť a hriech, ktorý je stále prítomný a je blízko človeku. V dejinách vyvoleného národa sa tieto skutočnosti stále opakujú. Boh je ten, ktorý požehnáva svoj ľud, vyvádza ho z Egypta, dáva mu prikázania, novú zem, ktorá oplýva medom a mliekom, sprevádza svojich verných a robí veľké divy. Na druhej strane odhalenie ľudského hriechu a nestálosti stáť na týchto Božích základoch je veľmi blízke ľudu, ktorý Boh sprevádzal v dejinách. Odklon od vernosti k Bohu znamenal „trest“ – nie ako následok Božieho hnevu, ale ako dôsledok odvrátenia sa od Božej dobroty a požehnania. Keď vyvolený národ činil pokánie a jeho „srdce“ sa znova priklonilo k Bohu, vtedy sa Boh nad nimi zmiloval a odpustil im ich vinu. Apokalyptický rozmer textu spočíva v tom, že prorok rozpráva o budúcich časoch – o posledných. Upozorňuje, že máme s Bohom uzavrieť mier, vrátiť sa k nemu.

Možno práve tieto verše, či riadky nám pomôžu uvedomiť si, že nemôžme žiť požehnaný život bez prítomnosti Boha. Potrebujeme odpustenie a vnútorné uzdravenie toho, čo nás zaťažuje a tlačí nás k zemi, a to je hriech. Pomenujme ho sami pred sebou, ak sme to nikdy nedokázali, urobme to dnes. Pomenovať to, s čím mám problém a prosiť o odpustenie je prvá a najlepšia cesta k zmiereniu s Bohom. Druhým krokom je zbaviť sa svojich hriešnych náklonností a chrániť sa každej príležitosti ku hriechu.

Volajme k Bohu, ktorý je pripravený vypočuť náš hlas, aby sme neboli odvrhnutý od jeho požehnania a dobroty. Vyroňme slzy duše nad svojimi hriechmi, ktoré nás mätú a vedú k skaze. V hĺbke srdca tak vyznajme svoj hriech a spoliehajme sa na toho, ktorý už nie raz ukázal, že je mocný Boh, ktorý pamätá na svojich verných a vie odpúšťať. Zničme a zavrhnime všetko, čo nám bráni prísť k nemu, lebo on je „Svätý Boh Izraela“.

Mapu sme dostali, cestu poznáme, poznáme aj hodnotu pokladu. Stačí sa už len vydať na cestu. Nech nás všetkých sprevádza Božie požehnanie. Amen.

o. Pavol Mihajlo