Hlavicka

V rámci pôstnej duchovnej aktivity NÁVRAT 40 prinášame zamyslenia k starozákonným čítaniam z knihy proroka Izaiáša, ktoré sa čítajú vo Veľkom pôste na 6. hodinke a k novozákonným čítaniam radových evanjelií v soboty a nedele počas obdobia Veľkého pôstu.


Iz 2, 11b – 21

V pokore stáť pred Pánom.

Človek od prirodzenosti túži po harmónii, láske a blahobyte. No posledné mesiace ba i roky však máme pocit, akoby sa to na nás z každej strany len a len valilo. Pritom si ani neuvedomujeme, že to nie je harmónia, či blahobyt, ale práve nepokojne udalosti a neistá budúcnosť čo nás zdvíha z kresla pohodlia a uspokojenia sa s tým, ako nám je fajn. To čo robíme radi, keď ideme do prírody či keď sa stretneme s významným človekom či celebritou je túžba odfotografovať sa spolu, alebo celú tú nádheru, ktorú máme pred sebou. A nie len že si to odfotíme, ale chceme to aj s niekým (ak nie zo všetkými) zdieľať. Priam až tak dychtivo, ako by sme sa my sami podieľali na tvorbe tej nádhery či úspechu daného človeka. Žiaľ za tým veľakrát nie je nič iné, ako štipka pýchy, ktorá chce byť uznaná či skôr „lajknutá“ inými. Keď sa minulý rok ešte viac vyhrotil konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom a začalo sa ešte viac rozprávať o jadrových strelách, tak sa ma jeden známy pýtal, či máme dosť odolnú pivnicu, kde by sme sa mohli schovať celá rodina v prípade výbuchu. Až keď som počúval vyjadrenia odborníkov na rádioaktivitu, že by bolo potrebné sa schovať tisíc metrov pod zem a tisíc rokov nevychádzať, tak som jednoducho skonštatoval, že by som radšej chcel byť čo najbližšie k epicentru výbuchu a mať to čím skôr za sebou. To isté by sme mohli parafrázovať aj k textu od Izaiáša o hroznom príchode Pána až povstane podesiť zem. Lepšie by nám bolo stáť v prvej línii, keď nám príde na všetko to nedobré čo sme v živote vykonal, či to dobro, ktoré sme zanedbali. Lenže tak, ako pri atómovej bombe, tak ani pri desivom príchode nášho Pána nejde o to, aby sme to mali „čím skôr“ za sebou, ale aby sme mu v pokore slúžili a s láskou ho počúvali a nasledovali všade tam, kam pôjde On. Preto aj v dnešný deň sa znova môžeš v slobode rozhodnúť či chceš pyšne a v blahobyte prežiť tento deň, alebo ho budeš chcieť v pokore prežiť v blízkosti nášho Pána. Je to len a len na Tebe.

o. Juraj Baran