Svätý a spravodlivý Simeon a prorokyňa Anna
Mená dnešných svätcov majú hebrejský pôvod. Simeon znamená „počúvajúci“ a Anna „milá“. Nábožný jeruzalemský Izraelita Simeon podľa state z Lukášovho evanjelia očakával záchrancu Izraela. Bol už zrejme starcom, keď dieťa Ježiša, ktorého matka niesla do chrámu, s dojatím vítal ako Božiu spásu. Jeho matke predpovedal, že Ježišovo budúce pôsobenie bude vyvolávať pohoršenia a jej samej sa bude tiež bolestne dotýkať. Simeona sa pokúšali identifikovať s osobami, ktoré v čase Ježišovho narodenia žili v Jeruzaleme. S Gamalielovým synom Rabbanom Simeonom, avšak ten bol vtedy ešte mladíkom, a s predstaveným synedria Simeonom, Hillelovým synom a otcom Gamaliela I. Novozákonné apokryfy urobili zo Simeona kňaza, alebo veľkňaza pretože vstúpil do chrámu a vyslovil požehnanie. V 6. storočí sa relikvie svätého Simenona nachádzali v Konštantínopole. Odtiaľ sa v roku 1243 dostali do chorvátskeho Zadaru. Vzácny strieborný relikviár Francesca z Milána je v tamojšom chráme svätého Simeona dodnes cieľom mnohých pútnikov. Na príbeh Simeona nadväzuje v Lukášovom evanjeliu príbeh prorokyne Anny. Anna bola dcérou Fanuela a pochádzala z Aserovho kmeňa. Ako 14 ročná sa vydala, no po 7 rokoch sa stala vdovou. Rovnako ako Simeon, aj ona v pokročilom veku, ako 84- ročná vdova , bola svedkyňou obetovania Ježiša v chráme.