Sväté deti, ktoré dal Herodes povraždiť v judejskom Betleheme, aby zabil Krista.
Dnes nám Gréckokatolícka cirkev pripomína deti, ktoré dal Herodes povraždiť v júdskom Betleheme, aby zabil Krista. Túto udalosť opisuje v 2. kapitole Matúšovo evanjelium. Tradícia usudzuje, že sa tu jednalo o tisícky detí. Arménska cirkev uctieva 462 detí. Po prvýkrát ako mučeníci sa tieto deti začali uctievať u Ireneja z Lyonu. Takisto Cézarius z Arles a Augustín tieto deti uctievali. V kalendári z Verony z konca 5. storočia a potom v kalendári z Kartága z roku 505, sa uvádza táto spomienka hneď v nadväznosti na Narodenie Pána. Ich relikvie, ktoré sú v Gálii, sa dosvedčujú už od 5. storočia. Sirotince boli v minulosti často zasväcované týmto deťom. Na šiestom koncile v Konštantínopole bol tento sviatok svätých detí zakázaný. Takisto aj na konciloch v Bazileji a v Triente. No ani jeden z nich nedokázal túto tradíciu odstrániť. Dôvodom zákazu pre sviatok boli sprievodné hry počas ktorých, si deti a mládež volili svojho detského biskupa, ktorého následne aj za biskupa poobliekali a konali sa s ním sprievody mestom. Tento zvyk však v priebehu šestnásteho storočia zanikol. V súčasnosti sa slávenie tohto sviatku nesie v duchu ochrany nenarodeného života a ako deň pokánia za uskutočnené potraty.
Jeho meno má latinský pôvod a znamená „zasvätený rímskemu bohovi vojny Marsovi“. Jeden z najvýznamnejších mníchov stáleho bdenia, takzvaných „Akoimetov“, sa narodil v sýrskom meste Apamea pri rieke Orontes, dnes zrúcaniny uzavreté hradbami o rozlohe 200 hektárov, povyše údolia Orontes. Marcel vstúpil na volanie Alexandra, zakladateľa mníšstva stáleho bdenia, do jeho kláštora v Konštantínopole. Neskôr sa stal jeho druhým nástupcom. Kláštor, ktorý neskôr premiestnili do oblasti Eirenaion, spravoval 40 rokov. Svätý Marcel dodal forme stáleho mníšstva trvácnosť. Vďaka svojmu vzdelaniu, významne vplýval na aj dianie v Cirkvi a vo svete. Prepodobný otec Marcel, igumen kláštora mníchov stáleho bdenia, zomrel po roku 469.