Ap. 300b. začalo 1.12.

Syn Títus, na to som ťa nechal na Kréte, aby si usporiadal, čo ešte treba, a po mestách ustanovil presbyterov, ako som ti prikázal; nech je každý z nich bez úhony, muž jednej ženy, má mať veriace deti, ktoré nemožno obviniť z neviazanosti a neposlušnosti. Lebo biskup ako Boží správca musí byť bez úhony, nie pyšný, hnevlivý, pijan, bitkár, ani žiadostivý mrzkého zisku, ale pohostinný, milujúci dobro, rozvážny, spravodlivý, nábožný, zdržanlivý, taký, ktorý sa drží spoľahlivého slova podľa učenia, aby bol schopný aj povzbudzovať v zdravom učení, aj usvedčovať tých, čo protirečia. Lebo je mnoho nepoddajných, zbytočne hovoriacich a zvodcov, najmä takých, čo sú z obriezky. Tých treba umlčať, lebo rozvracajú celé rodiny a pre mrzký zisk učia, čo sa nemá. Veď ktosi z nich, ich vlastný prorok, povedal: „Kréťania sú veční luhári, zlá zver, bruchá lenivé.“ Toto svedectvo je pravdivé. Preto ich tvrdo karhaj, aby boli zdraví vo viere a nedbali na židovské bájky a príkazy ľudí, ktorí sa odvracajú od pravdy. Čistým je všetko čisté, ale poškvrneným a neveriacim nie je nič čisté; ešte aj ich myseľ a svedomie sú poškvrnené. Vyznávajú, že poznajú Boha, ale skutkami ho popierajú; sú odporní, neposlušní a neschopní nijakého dobrého skutku. Ty však hovor, čo zodpovedá zdravému učeniu.