Lukáš 53. začalo - radové 13.11.

V tom čase pristúpil k Ježišovi ktorýsi znalec zákona a povedal, aby ho pokúšal: „Učiteľ, čo mám robiť, aby som bol dedičom večného života?” Ježiš mu vravel: „Čo je napísané v Zákone? Ako tam čítaš?” On odpovedal: „Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, zo všetkých svojich síl a z celej svojej mysle a svojho blížneho ako seba samého!” Povedal mu: „Správne si odpovedal. Toto rob a budeš žiť!” Ale on sa chcel ospravedlniť, preto sa opýtal Ježiša: „A kto je môj blížny?” Ježiš povedal: „Istý človek zostupoval z Jeruzalema do Jericha a padol do rúk zbojníkov. Tí ho ozbíjali, doráňali, nechali ho polomŕtveho a odišli. Náhodou šiel tou cestou istý kňaz a keď ho uvidel, obišiel ho. Takisto aj levita: keď prišiel na to miesto a uvidel ho, išiel ďalej. No prišiel k nemu istý cestujúci Samaritán, a keď ho uvidel, bolo mu ho ľúto. Pristúpil k nemu, nalial mu na rany oleja a vína a obviazal mu ich; vyložil ho na svoje dobytča, zaviezol ho do hostinca a staral sa oň. Na druhý deň vyňal dva denáre, dal ich hostinskému a povedal: ‚Staraj sa oň a ak vynaložíš viac, ja ti to zaplatím, keď sa budem vracať.’ Čo myslíš, ktorý z tých troch bol blížnym tomu, čo padol do rúk zbojníkov?” On odpovedal: „Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo.” A Ježiš mu povedal: „Choď a rob aj ty podobne!”