Lukáš 39. začalo 6.11.

V tom čase prišiel k Ježišovi muž, menom Jairus, ktorý bol predstaveným synagógy. Padol Ježišovi k nohám a prosil ho, aby šiel do jeho domu, lebo mal jedinú, asi dvanásťročnú dcéru a tá umierala. Ako šiel, tlačil sa naňho zástup. Bola tam aj istá žena, ktorá mala dvanásť rokov krvotok; minula na lekárov celý svoj majetok, ale ani jeden ju nemohol vyliečiť. Pristúpila odzadu, dotkla sa obruby jeho šiat a hneď prestala krvácať. Ježiš sa spýtal: „Kto sa ma to dotkol?” Keď to všetci popierali, ozval sa Peter a tí, čo boli s ním: „Učiteľ, veď sa tlačia zástupy a tisnú ťa a ty sa pýtaš: ‚Kto sa ma to dotkol?’?!” Ale Ježiš povedal: „Niekto sa ma dotkol, lebo som pocítil, že zo mňa vyšla sila.” Žena, vidiac, že sa neutají, prišla s chvením, padla pred neho a pred všetkým ľudom sa priznala, prečo sa ho dotkla a ako hneď ozdravela. A on jej povedal: „Dcéra, tvoja viera ťa uzdravila. Choď v pokoji!” Kým ešte hovoril, prišiel ktosi z domu predstaveného synagógy a povedal mu: „Tvoja dcéra umrela; už neunúvaj učiteľa.” Ale keď to Ježiš počul, povedal mu: „Neboj sa, len ver a bude zachránená!” Keď prišiel k domu, nikomu nedovolil vojsť dnu, iba Petrovi, Jánovi a Jakubovi s otcom a matkou dievčaťa. Všetci nad dievčaťom plakali a nariekali. On povedal: „Neplačte! Dievča neumrelo, ale spí.” Oni ho vysmiali, lebo vedeli, že umrelo. Ale on ho chytil za ruku a zvolal: „Dievča, vstaň!” I vrátil sa doň duch a hneď vstalo. A rozkázal, aby mu dali jesť. Rodičia dievčaťa stŕpli od úžasu a on im prikázal, že nesmú nikomu hovoriť, čo sa stalo.