Ap. 194. začalo - radové 2.10.

Bratia, Boh a Otec Pána Ježiša, ktorý je požehnaný naveky, vie, že neklamem. V Damasku miestodržiteľ kráľa Areta strážil mesto Damašťanov, aby ma chytil, ale v koši ma spustili oknom cez hradby; len tak som unikol jeho rukám. Musím sa chváliť, hoci to neosoží, ale prejdem k videniam a zjaveniam Pána. Poznám človeka v Kristovi, ktorý bol pred štrnástimi rokmi – neviem, či v tele, neviem, či mimo tela, to vie Boh, – uchvátený až do tretieho neba. A viem, že tento človek – neviem, či v tele, či mimo tela, to vie Boh, – bol uchvátený do raja a počul tajné slová, ktoré človek nesmie vysloviť. Ním sa budem chváliť, sebou samým sa chváliť nebudem, iba ak svojimi slabosťami. Veď ak sa aj budem chcieť chváliť, nebudem nerozumný, lebo budem hovoriť pravdu. Ale zdŕžam sa, aby si niekto nemyslel o mne viac, ako vidí na mne alebo počuje odo mňa. A pre veľkosť zjavení, aby som sa nevyvyšoval, bol mi daný do tela osteň, satanov posol, ktorý ma bije po tvári, aby som sa nevyvyšoval. Preto som tri razy prosil Pána, aby odstúpil odo mňa, ale on mi povedal: „Stačí ti moja milosť, lebo moja sila sa dokonale prejavuje v slabosti.“ A tak sa budem radšej chváliť svojimi slabosťami, aby vo mne prebývala Kristova sila.