Svätá liturgia s archijerejom
Biskup a ostatní koncelebrujúci prídu k prestolu, poklonia sa a modlia:
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, ktorý si všade a všetko naplňuješ, poklad dobra a darca života, príď, a prebývaj v nás, očisť nás od každej poškvrny a spas dobrotivý naše duše.
Sláva na výsostiach Bohu a na zemi pokoj ľuďom dobrej vôle. Dva razy
Pane, otvor moje pery a moje ústa budú ohlasovať tvoju slávu.
Nasleduje dialóg biskupa s diakonom a hneď na to diakon odchádza na svoje miesto a zvoláva:
Diakon: Požehnaj, vladyka!
Biskup: Požehnané kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Diakon: Modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud po každej prosbe: Pane, zmiluj sa.
Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.
Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.
Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.
Za veľkňaza všeobecnej cirkvi, nášho svätého otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.
Za nášho _[_najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno)], bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.
Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.
Za toto mesto [alebo túto obec], za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.
Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.
Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.
Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Biskup: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
A ľud spieva prvú antifónu:
Dobré je oslavovať Pána - a ospevovať meno tvoje, Najvyšší. - Na príhovor Bohorodičky, Spasiteľu spas nás.
Tak upevnil zemekruh, – že sa nezachveje. – Na príhovor tvojich svätých, – Spasiteľu, spas nás.
Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá; – tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta po všetky časy. – Na príhovor tvojich svätých, – Spasiteľu, spas nás.
Sláva Otcu i synu i Svätému Duchu – i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. – Na príhovor tvojich svätých, – Spasiteľu, spas nás.
Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Ľud spieva druhú antifónu.
Pán kraľuje, velebou sa zaodel, - zaodel sa Pán, udatnosťou sa prepásal. - Na príhovor tvojich svätých, Spasiteľu, spas nás.
Tak upevnil zemekruh, – že sa nezachveje. – Na príhovor tvojich svätých, – Spasiteľu, spas nás.
Veľmi vierohodné sú tvoje svedectvá; – tvojmu domu, Pane, patrí posvätná úcta po všetky časy. – Na príhovor tvojich svätých, – Spasiteľu, spas nás.
Ľud spieva: Sláva: I teraz.: Jednorodený Synu i Božie Slovo, – nesmrteľný, a predsa si pre našu spásu prijal telo – zo svätej Bohorodičky a vždy Panny Márie, – a bez zmeny svojho božstva stal si sa človekom. – Kríž si pretrpel, Kriste Bože, – smrť si smrťou premohol. – Ako jeden vo svätej Trojici, – v sláve rovný s Otcom i so Svätým Duchom, spas nás.
Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Ľud spieva tretiu antifónu:
Poďte plesajme v Pánovi, - oslavujme Boha, našu spásu. - Spas nás Synu Boží, - obdivuhodný vo svojich svätých, tebe spievame: Aleluja.
Predstúpme s chválospevmi pred jeho tvár - a oslavujme ho žalmami. - Spas nás, Synu Boží, - obdivuhodný vo svojich svätých, tebe spievame: Aleluja.
Lebo Pán je veľký Boh - a nad všetkými Bohmi veľký Kráľ. - Spas nás, Synu Boží, - obdivuhodný vo svojich svätých, tebe spievame: Aleluja.
Nasleduje malý vchod.
Prvý kňaz podá evanjeliár diakonovi, ktorý drží kadidlo na jednom z prstov ľavej ruky. Na vchod idú primikirion, žezlo, diakon s evanjeliárom a kadidlom, za nimi idú kňazi, ktorí sa postavia podľa poriadku na pravú a ľavú stranu a sklonia hlavy.
Diakon zdvihne evanjeliár a zvolá: Premúdrosť. Stojme úctivo!
Ľud spieva: Poďte, pokloňme sa a padnime pred Kristom, spas nás, Synu Boží, obdivuhodný vo svojich svätých, tebe spievame: Aleluja.
Tropár, hl. 1.
Spas ľud svoj, Pane, a požehnaj svoje dedičstvo. Daruj svätej Cirkvi víťazstvo nad nepriateľmi a svoj ľud ochraňuj svätým Krížom.
Sláva, I teraz:
Kondák, hl. 4. Dobrovoľne si pnel na Kríži, Kriste. Preto udeľ svoje dary ľudu nosiacemu tvoje meno. Poteš svätú Cirkev. Daj jej víťazstvo nad nepriateľmi. Pomáhaj jej a obdaruj pokojom i trvalými úspechmi.
Biskup hovorí:
Lebo ty si svätý, Bože náš, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky.
_Diakon príde k svätým dverám a zvolá_: I na veky vekov.
Ľud spieva: Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. 3x
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu, i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen. Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.
Diakon prichádza pred cárske dvere a zvolá: Vnímajme!
Biskup zvolá: Pokoj všetkým! a žehná oboma rukami.
Diakon: Premúdrosť, vnímajme!
Ľud spieva prokimen hl. 7: Velebte Pána, nášho Boha, – a padnite k jeho nohám, lebo je svätý.
Čitateľ spieva verš: Pán kraľuje, traste sa, národy.
Ľud: Velebte Pána, nášho Boha, – a padnite k jeho nohám, lebo je svätý.
Čitateľ: Velebte Pána, nášho Boha.
Ľud: A padnite k jeho nohám, lebo je svätý.
Diakon: Premúdrosť!
Čitateľ hovorí nadpis apoštola: Čítanie zo Skutkov svätých apoštolov.
Diakon: Vnímajme!
V tých dňoch Agrippa povedal Pavlovi: „Dovoľuje sa ti hovoriť na svoju obranu.“ Vtedy Pavol vystrel ruku a začal svoju obrannú reč: „Kráľ Agrippa, pokladám sa za blaženého, že sa smiem dnes pred tebou brániť proti všetkému, čo Židia na mňa žalujú, tým viac, že ty poznáš všetky židovské obyčaje a sporné otázky. Preto ťa prosím, trpezlivo ma vypočuj. Všetci Židia poznajú môj život od mladosti, aký bol od začiatku v mojom národe v Jeruzaleme. Poznajú ma od začiatku – len keby chceli vydať svedectvo –, že som ako farizej žil podľa najprísnejšieho smeru nášho náboženstva. Keď som takto išiel do Damasku s mocou a dovolením veľkňazov, cestou som na pravé poludnie videl, kráľu, svetlo z neba jasnejšie než žiara slnka, ktoré zalialo mňa aj tých, čo šli so mnou. Všetci sme padli na zem a ja som počul hlas, ktorý mi po hebrejsky hovoril: ,Šavol, Šavol, prečo ma prenasleduješ? Ťažko ti proti ostňu sa vzpierať.‘ Ja som sa spýtal: ,Kto si, Pane?‘ A Pán povedal: ,Ja som Ježiš, ktorého ty prenasleduješ. Ale vstaň a stoj na nohách, lebo som sa ti na to zjavil, aby som ťa ustanovil za služobníka a svedka toho, čo si videl, i toho, čo ti zjavím. Budem ťa chrániť pred ľudom aj pred pohanmi, ku ktorým ťa posielam otvoriť im oči, aby sa od tmy obrátili k svetlu a od satanovej moci k Bohu, a tak dosiahli odpustenie hriechov a podiel medzi posvätenými vierou vo mňa.‘ Preto som, kráľ Agrippa, nemohol odporovať nebeskému videniu, ale hlásal som najprv tým, čo sú v Damasku, a potom v Jeruzaleme a po celej judejskej krajine aj pohanom, aby robili pokánie a obrátili sa k Bohu a konali skutky hodné pokánia.
Po prečítaní apoštola biskup zvolá: Pokoj s tebou.
Diakon: Premúdrosť, vnímajme!
Ľud: Aleluja, Aleluja, Aleluja s veršami.
Verš: Pamätaj, Bože, na svoj ľud, ktorý je tvoj odprvoti.
Verš: Veď predsa Boh je naším kráľom od vekov a spásne skutky konal na zemi.
Diakon odloží kadidelnicu, pristúpi k prestolu a prijme evanjeliár od kňaza, prichádza k biskupovi, a skloniac hlavu hovorí: Požehnaj, vladyka, ohlasovateľa blahozvesti svätého apoštola a evanjelistu Matúša.
Biskup žehná diakona a hovorí:
Na prosby svätého, slávneho, všechválneho apoštola a evanjelistu Matúša nech ti Boh dá reč veľkej sily pri ohlasovaní, aby sa naplnilo evanjelium jeho Syna, nášho Pána Ježiša Krista.
Diakon povie: Amen. A vychádza cárskymi dverami.
Kňaz zvolá: Premúdrosť, pozorne počúvajme sväté evanjelium.
Biskup: Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Diakon: Čítanie zo svätého evanjelia podľa Matúša.
Ľud: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.
Diakon: Vnímajme! A číta sväté evanjelium.
V tom čase pristúpili k Ježišovi učeníci a pýtali sa: „Kto je podľa teba väčší v nebeskom kráľovstve?” On zavolal k sebe dieťa, postavil ho medzi nich a povedal: „Veru, hovorím vám: Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do nebeského kráľovstva. Kto sa teda poníži ako toto dieťa, ten je väčší v nebeskom kráľovstve. A kto prijme jedno takéto dieťa v mojom mene, mňa prijíma. Ale pre toho, kto by pohoršil jedného z týchto maličkých, čo veria vo mňa, bolo by lepšie, keby mu zavesili mlynský kameň na krk a ponorili ho do morskej hlbiny. Beda svetu pre pohoršenie! Pohoršenia síce musia prísť, ale beda človekovi, skrze ktorého pohoršenie prichádza! Ak ťa zvádza na hriech tvoja ruka alebo noha, odtni ju a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života zmrzačený alebo krivý, ako keby ťa mali s obidvoma rukami a s obidvoma nohami hodiť do večného ohňa. A ak ťa zvádza na hriech tvoje oko, vylúp ho a odhoď od seba: je pre teba lepšie, keď vojdeš do života s jedným okom, ako keby ťa mali s obidvoma očami vrhnúť do ohnivého pekla. Dajte si pozor, aby ste neopovrhli ani jedným z týchto maličkých. Lebo vám hovorím, že ich anjeli v nebi ustavične hľadia na tvár môjho Otca, ktorý je na nebesiach.
Ľud po skončení evanjelia: Sláva tebe, Pane, sláva tebe.
Biskup prichádza pred cárske dvere, požehnáva ľud smerom na západ.
Ľud spieva: Mnóhaja ľíta.
Nasleduje príhovor.
Diakon vyjde na zvyčajné miesto a hovorí:
Prosme všetci z celej duše a z celej svojej mysle volajme.
Ľud po každej prosbe: Pane, zmiluj sa.
Pane a Vládca, Bože našich otcov, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.
Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.
Ľud: Pane, zmiluj sa. Tri razy po každej prosbe.
Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej cirkvi, nášho svätého otca (povie meno), rímskeho pápeža, [za najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno),] i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.
Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.
Na tomto mieste sa do ekténie môžu pridať osobitné prosby.
Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.
Biskup zvolá: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Diakon: Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Diakon: Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Diakon: Premúdrosť! a vchádza severnými dverami do svätyne.
Biskup zvolá: Aby sme pod ustavičnou ochranou tvojej moci vzdávali slávu tebe, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen. My cherubínov tajomne predstavujeme a životodarnej Trojici trojsvätú pieseň spievame. Odložme teraz všetky svetské starosti.
Nasleduje veľký vchod. Potom biskup vezme svätý diskos a podá ho nábožne a pozorne diakonovi, ktorý ho nesie vyššie zdvihnutý a zvolá:
Nech sa Pán Boh rozpomenie vo svojom kráľovstve na všetkých vás, pravoverní kresťania, teraz i vždycky i na veky vekov.
Prvý kňaz nesie svätú čašu a zvolá:
Nech sa Pán Boh rozpomenie vo svojom kráľovstve na nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), teraz i vždycky i na veky vekov.
Biskup okiadza svätú čašu, vezme ju a zvolá:
Nech sa Pán Boh rozpomenie vo svojom kráľovstve na nášho svätého otca, veľkňaza všeobecnej cirkvi (povie meno), rímskeho pápeža, _[_na nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno)] a na nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), na všetkých kňazov, diakonov, rehoľníkov, na tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, na šľachetných a nezabudnuteľných zakladateľov a dobrodincov tohto svätého chrámu (tohto svätého domu) i na všetkých vás, pravoverní kresťania, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen. Veď máme prijať Kráľa všetkých, ktorého anjelské zbory neviditeľne nesú v sláve. Aleluja, aleluja, aleluja.
Diakon pokloniac sa biskupovi vychádza severnými dverami, postaví sa na zvyčajné miesto a hovorí:
Diakon: Vykonajme našu modlitbu k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Diakon: Za predložené vzácne dary, modlime sa k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Biskup zvolá: Štedrosťou tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Biskup: Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Diakon: Milujme sa navzájom, aby sme jednomyseľne vyznávali.
Ľud: Otca i Syna i Svätého Ducha, Trojicu jednopodstatnú a nedeliteľnú.
Diakon: Dvere, dvere, premúdrosť vnímajme.
Biskup odkladá mitru a skláňa hlavu. Dvaja kňazi vezmú vozduch a držia ho nad hlavou biskupa, modlia sa spolu s ľudom vyznanie viery:
Verím v jedného Boha, Otca všemohúceho, Stvoriteľa neba i zeme, sveta viditeľného i neviditeľného. I v jedného Pána Ježiša Krista, jednorodeného Syna Božieho, zrodeného z Otca pred všetkými vekmi; Svetlo zo Svetla, pravého Boha z Boha pravého, splodeného, nie stvoreného, jednej podstaty s Otcom. Skrze neho bolo všetko stvorené. On pre nás ľudí a pre našu spásu zostúpil z nebies. A mocou Ducha Svätého vzal si telo z Márie Panny a stal sa človekom. Za nás bol aj ukrižovaný za vlády Poncia Piláta, bol umučený a pochovaný, ale tretieho dňa vstal z mŕtvych podľa Svätého Písma. A vstúpil do neba, sedí po pravici Otca. A zasa príde v sláve súdiť živých i mŕtvych a jeho kráľovstvu nebude konca. I v Ducha Svätého, Pána a Oživovateľa, ktorý vychádza z Otca i Syna. Jemu sa zároveň vzdáva tá istá poklona a sláva ako Otcovi a Synovi. On hovoril ústami prorokov. V jednu, svätú, všeobecnú, apoštolskú Cirkev. Vyznávam jeden krst na odpustenie hriechov a očakávam vzkriesenie mŕtvych a život budúceho veku. Amen.
Diakon: Stojme dôstojne a v bázni, pozorne vnímajme, aby sme v pokoji prinášali sväté vďakyvzdávanie.
Ľud: Milosť pokoja, žertvu chvály.
Biskup bozkáva vozduch a odkladá ho na určené miesto. Potom si nasadí mitru a hovorí:
Milosť nášho Pána Ježiša Krista a láska Boha Otca i spoločenstvo Svätého Ducha nech je s vami všetkými.
Ľud: I s tvojím duchom.
Biskup: Hore srdcia.
Ľud: Máme ich u Pána.
Biskup: Vzdávajme vďaky Pánovi.
Ľud: Je dôstojné a správne klaňať sa Otcu i Synu i Svätému Duchu. Trojici jednopodstatnej a nedeliteľnej.
Diakon vezme hviezdicu a robí ňou nad diskosom znak kríža, pobozká ju a odloží.
Biskup zvoláva: Víťaznú pieseň spievajú, prespevujú, jasajú a volajú.
Ľud: Svätý, svätý, svätý Pán zástupov, plné sú nebesia i zem tvojej slávy, hosana na výsostiach! Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom, hosana na výsostiach!
Biskup a kňazi sa modlia:
Vezmite a jedzte, toto je moje telo, ktoré sa za vás láme na odpustenie hriechov.
Biskup s diakonom i všetci kňazi sa hlboko poklonia.
Ľud: Amen.
Všetci spoluslúžiaci: Pite z nej všetci, toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za vás i za mnohých na odpustenie hriechov.
Biskup s diakonom i všetci kňazi sa znova hlboko poklonia.
Ľud: Amen.
Všetci spoluslúžiaci: Tvoje z tvojho tebe prinášame za všetkých a pre všetko.
Ľud: Ospevujeme ťa, zvelebujme ťa, ďakujeme ti, Pane a prosíme ťa, Bože náš.
Biskup vezme kadidlo a zvolá:
Osobitne ti prinášame túto duchovnú službu za presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku a vždy Pannu Máriu.
A okiadza pred svätou trapézou. Potom diakon okiadza dookola svätú trapézu a spomína zosnutých, ktorých chce.
Ľud spieva: Dôstojné je velebiť teba, Bohorodička, vždy blažená a nepoškvrnená Matka nášho Boha. Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.
A po zaspievaní verša, biskup zvolá: Predovšetkým sa, Pane, rozpomeň na nášho svätého otca, veľkňaza všeobecnej cirkvi (povie meno), rímskeho pápeža, _[_na nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa a metropolitu (povie meno)] i na nášho bohumilého otca biskupa (povie meno) a zachovaj ich pre svoje sväté cirkvi v pokoji, v plnom zdraví, statočných, nech po mnohé dni života správne ohlasujú slovo tvojej pravdy.
Diakon spomína živých.
Ľud: I na všetkých i na všetko.
Biskup zvolá: A dožič nám jednými ústami a jedným srdcom oslavovať a ospevovať tvoje vznešené a veľkolepé meno, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Biskup sa obráti k dverám, žehná [oboma rukami] a zvolá:
Milosť veľkého Boha a Spasiteľa nášho Ježiša Krista nech je s vami všetkými.
Ľud: I s tvojím duchom.
Diakon, na pokyn biskupa vyjde pred ikonostas, stane si na zvyčajné miesto a hovorí:
Pri spomienke na všetkých svätých, znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud po každej prosbe: Pane, zmiluj sa.
Za predložené a posvätené vzácne dary modlime sa k Pánovi.
Nech ich náš milujúci Boh prijme na svoj svätý, nebeský a vznešený žertveník ako ľúbeznú duchovnú vôňu a nech nám zošle svoju milosť a dar Svätého Ducha, modlime sa k Pánovi.
Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze, modlime sa k Pánovi.
Diakon: Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Celý deň prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu, prosme si od Pána.
Ľud po každej prosbe: Daruj nám, Pane.
Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.
Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení prosme si od Pána.
Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.
Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.
Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.
Vyprosiac si jednotu vo viere a spoločenstvo Svätého Ducha, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Biskup zvolá: A dovoľ nám, Vládca, s dôverou a bez strachu z odsúdenia vzývať teba, nebeského Boha Otca a povedať:
Ľud: Otče náš, ktorý si na nebesiach, posväť sa meno tvoje, príď kráľovstvo tvoje, buď vôľa tvoja ako v nebi tak i na zemi. Chlieb náš každodenný daj nám dnes a odpusť nám naše viny, ako i my odpúšťame svojim vinníkom, a neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého.
Zvolanie: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Biskup: Pokoj všetkým!
Ľud: I tvojmu duchu.
Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.
Ľud: Pred tebou, Pane.
Zvolanie: Milosťou, štedrosťou a láskou tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Keď diakon vidí, že biskup vystiera ruky a berie svätý chlieb, aby vykonal pozdvihovanie, zvolá:
Vnímajme!
Biskup pozdvihuje svätý chlieb a zvolá:
Sväté svätým!
Ľud: Jediný je svätý, iba jeden je Pán, Ježiš Kristus, na slávu Boha Otca. Amen.
Modlitba pred svätým prijímaním
Verím, Pane, a vyznávam, že ty si Kristus, Syn živého Boha, ktorý prišiel na svet zachrániť hriešnikov, a ja som prvý z nich.
Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri, veď ja nezradím tajomstvo tvojim nepriateľom, ani ti nedám bozk ako Judáš, ale ako zločinec sa ti vyznávam:
Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Vládca, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Svätý, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.
Prijatie tvojich svätých tajomstiev, Pane, nech mi neslúži na súd alebo odsúdenie, ale na uzdravenie duše i tela.
Bože, buď milostivý mne hriešnemu.
Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou.
Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi.
Ľud spieva pričasten: Pane, ukáž nám svetlo svojej tváre – ako znamenie. Aleluja.
Diakon: S Božou bázňou a s vierou pristúpte!
Ľud: Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom. Boh je Pán a zjavil sa nám.
Potom biskup požehná ľud svätou čašou v znamení kríža, pričom volá:
Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo.
Ľud spieva: [**Na mnoho rokov, vladyka.**] Videli sme pravé svetlo, prijali sme nebeského Ducha, našli sme pravú vieru, klaniame sa nedeliteľnej Trojici, lebo ona nás spasila.
Biskup sa pokloní, zdvihne svätú čašu, obráti sa k cárskym dverám, pohliadne na ľud a hovorí:
Teraz i vždycky i na veky vekov.
Odovzdá svätú čašu kňazovi.
Ľud: Amen. Nech sa naplnia ústa naše tvojou chválou, Pane, aby sme ospevovali tvoju slávu, lebo si nás uznal za hodných prijať tvoje sväté, božské, nesmrteľné a životodarné tajomstvá. Zachovaj nás Bože vo svojej svätosti, aby sme sa po všetky dni učili tvojej pravde. Aleluja, aleluja, aleluja.
Diakon si rozviaže orár, vyjde severnými dverami, postaví sa na zvyčajné miesto a hovorí:
Keď sme prijali Božie, sväté, prečisté, nesmrteľné, nebeské, životodarné a úžasné Kristove tajomstvá, dôstojne a vďačne vzývajme Pána.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Vyprosiac si celý deň prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Biskup zvolá: Veď ty si naše posvätenie a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Kňaz: V pokoji sa rozíďme.
Ľud: V mene Pánovom.
Diakon: Modlime sa k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Kňaz berie hlasitú modlitbu za ambónom:
Pane, ty žehnáš tým, čo ti dobrorečia a posväcuješ tých, čo dúfajú v teba. Spas svoj ľud a žehnaj svoje dedičstvo, ochraňuj plnosť tvojej cirkvi, posväcuj tých, čo milujú krásu tvojho domu. Osláv ich svojou božskou mocou a neopúšťaj nás, v teba dúfajúcich. Daruj pokoj svetu, svojim cirkvám, kňazom, našim svetským predstaveným i všetkému svojmu ľudu. Veď každý dobrý údel a každý dokonalý dar je zhora, zostupuje od teba Otca svetiel. Tebe vzdávame slávu, vďaku a poklonu, Otcu i Synu i Svätému Duchu, teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Nech je požehnané Pánovo meno odteraz až na veky. 3x
Nasleduje hneď 33. žalm:
Pána chcem velebiť v každom čase, - moje ústa budú ho vždy chváliť.
V Pánovi sa bude chváliť moja duša; - nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.
Velebte so mnou Pána - a oslavujme jeho meno spoločne.
Hľadal som Pána a on ma vyslyšal - a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.
Na neho hľaďte a budete žiariť - a tvár vám nesčervenie hanbou.
Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal - a vyslobodil ho zo všetkých tiesní.
Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných - a vyslobodí ich.
Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; - šťastný človek, čo sa utieka k nemu.
Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, - veď bohabojní núdzu nemajú.
Boháči sa nabiedia a nahladujú, - ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.
Biskup žehná ľud:
Požehnanie Pánovo nech je na vás s jeho milosťou a láskou teraz i vždycky i na veky vekov.
Ľud: Amen.
Biskup: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.
Ľud: Sláva. I teraz. Pane, zmiluj sa. Tri razy. Vladyka, požehnaj.
Biskup: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, mocou úctyhodného a životodarného kríža, svätých slávnych a všechválnych apoštolov, nášho otca svätého Jána Zlatoústeho, konštantínopolského arcibiskupa i svätého mučeníka Kallinika a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.
Ľud: Amen.