Veľká večiereň 20.7.

Požehnaný Boh náš, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) Amen.

Sláva tebe, Bože náš, sláva tebe.

Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Poďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.

Žalm 103

Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. – Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha. – Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty. – Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš. – Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. – Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy, nikdy. – Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali. – Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým. – Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil. – Položil si hranicu a neprekročia ju * ani viac nepokryjú zem. – Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy – a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd. – Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. – Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem. – Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku. – Zo zeme vyvádzaš chlieb * i víno, čo obveseľuje srdce človeka; – olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka. – Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil. – Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany. – Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište. – Na určovanie času si Mesiac utvoril; * Slnko vie, kedy má zapadať. – Prestieraš tmu a nastáva noc, * a povylieza všetka lesná zver. – Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha. – Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách. – Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva. – Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské. – Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral. – Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas. – Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. – Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú, a vracajú sa do prachu. – Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené, * a obnovuješ tvárnosť zeme. – Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán. – Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym. – Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.– Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi. – Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi. – Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

Počas toho, ako ľud prednáša 103. žalm, kňaz sa modlí nasledujúce, tzv. svitilničné modlitby

Prvá modlitba

Pane, štedrý a milosrdný, plný dobra a trpezlivosti, zhliadni na našu modlitbu a prijmi hlas našich prosieb. Daj nám znamenie lásky, uveď nás na svoju cestu, aby sme kráčali v tvojej pravde. Naplň naše srdcia radosťou, aby sme mali bázeň pred tvojím svätým menom: lebo ty si veľký, ty robíš zázraky. Ty jediný si Boh a niet ti rovného medzi bohmi. Pane, mocný v milosti a dobrotivý v sile, pomáhaš, utešuješ a zachraňuješ všetkých, čo dúfajú v tvoje sväté meno.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Druhá modlitba

Pane, nekarhaj nás vo svojom rozhorčení a netrestaj nás vo svojom hneve, ale zaobchádzaj s nami podľa svojho milosrdenstva, lekár našich duší. Priveď nás do prístavu tvojej vôle, osvieť oči našich sŕdc na poznanie tvojej pravdy a daj nám zvyšok dnešného dňa i celý náš život prežiť bez hriechu a v pokoji pre modlitby Bohorodičky a všetkých svätých.

Lebo tvoja je vláda a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Tretia modlitba

Pane, Bože náš, rozpomeň sa na nás hriešnych a nepotrebných služobníkov, keď vzývame tvoje sväté a poklonyhodné meno. Nezahanbi nás, lebo čakáme od teba milosti, ale daj nám všetko, o čo prosíme, na spásu a dovoľ nám, aby sme ťa milovali celým srdcom, mali bázeň pred tebou a vo všetkom konali tvoju vôľu.

Lebo ty si dobrý a človeka milujúci Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Štvrtá modlitba

Neutíchajúcimi piesňami a ustavičnými chválospevmi ťa ospevujú sväté anjelské mocnosti. Aj naše ústa naplň svojou chválou, aby ju vzdávali veľkoleposti tvojho svätého mena. Na príhovor Bohorodičky a všetkých svätých nám daj nasledovať ťa spolu so všetkými, ktorí žijú v opravdivej bázni pred tebou a zachovávajú tvoje prikázania.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Piata modlitba

Požehnaný si, Pane, Bože vševládny, ty poznáš myšlienky človeka, poznáš aj naše potreby a spĺňaš ich v oveľa väčšej miere, než prosíme alebo by sme sa nazdali. Láskyplný Kráľu, nadovšetko dobrý, dovoľ nám podľa množstva tvojej štedrosti s čistým svedomím vzývať tvoje sväté meno. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého, a všetko vykonaj na náš úžitok podľa svojej prozreteľnosti.

Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Šiesta modlitba

Pane, Pane, svojou prečistou rukou udržiavaš všetko, si voči nám trpezlivý. Ty si sa kajal za našu zlobu. Rozpamätaj sa na svoju štedrosť a milosrdenstvo, navštív nás svojou dobrotou a daj nám aj vo zvyšku tohto dňa uniknúť pred rozmanitými nástrahami zlého. A milosťou svojho Svätého Ducha zachovaj náš život bezúhonný.

Skrze milosrdenstvo a lásku tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Siedma modlitba

Veľký a obdivuhodný Bože, nevýslovnou dobrotou a nesmiernou múdrosťou riadiš všetko a dávaš nám pozemské dobrá ako záruku sľúbeného kráľovstva. Ty si dal, že sme sa v uplynutej časti dňa uchránili od zla. Daj, aby sme aj zostávajúcu zakončili bez poškvrny pred tvojou svätou slávou a ospevovali teba, nášho jediného, dobrého a láskyplného Boha.

Veď ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Ôsma modlitba

Veľký, najvyšší Bože, jediný nesmrteľný, ktorý žiješ v neprístupnom svetle. Svojou premúdrosťou si všetko stvoril, oddelil si svetlo od tmy, slnko si ustanovil, aby vládlo dňu, mesiac a hviezdy, aby vládli noci. Nám hriešnym dovoľuješ v túto hodinu stáť pred tvojou tvárou vo vyznávaní a spievať ti večerný chválospev. Ty sám, láskyplný Vládca, učiň našu modlitbu ako kadidlo a prijmi ju ako ľúbeznú vôňu. Daj, aby nastávajúci večer a nasledujúca noc boli pokojné. Zaodej nás zbraňami svetla. Osloboď nás od nočného strachu, od všetkého, čo prichádza s tmou. A daj nám spánok, ktorý si daroval nám na upokojenie našej slabosti, zbavený všetkých nástrah diabla. Ach, Vládca, darca dobra, nech sa kajáme aj na lôžkach, spomínajúc aj počas noci tvoje meno. Nech osvietení tvojimi prikázaniami vstaneme s duchovnou radosťou oslavovať tvoju milosť. Prednášame modlitby a prosby tvojmu milosrdenstvu za naše hriechy a za všetkých ľudí. Navštív ich svojou láskou a na orodovanie Bohorodičky.

Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz: )

Modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)

Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.

Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.

Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.

Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.

Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.

Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.

Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom), za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.

Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.

Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.

Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

1. katizma (1. antifóna)

Žalm 1

Blažený človek, * čo nekráča podľa rady bezbožných – a nechodí cestou hriešnikov * ani nevysedáva v kruhu rúhačov, – ale v zákone Pánovom má záľubu * a o jeho zákone rozjíma dňom i nocou. – Je ako strom zasadený pri vode, * čo prináša ovocie v pravý čas, – a jeho lístie nikdy nevädne; * darí sa mu všetko, čo podniká. – No nie tak bezbožní, veru nie; * tí sú ako plevy, čo vietor ženie pred sebou. – Preto bezbožní neobstoja na súde * ani hriešnici v zhromaždení spravodlivých. – Nad cestou spravodlivých bedlí Pán, * ale cesta bezbožných vedie do záhuby.

Žalm 2

Prečo sa búria pohania? * Prečo národy snujú plány daromné? – Povstávajú pozemskí králi a vladári sa spolčujú * proti Pánovi a proti jeho Pomazanému: – „Rozbime ich okovy * a ich jarmo zhoďme zo seba!“ – Ten, čo na nebesiach prebýva, sa im vysmieva; * Pán ich privedie na posmech. – Raz na nich rozhorčene zavolá * a svojím hnevom ich vydesí: – „Veď ja som ustanovil svojho kráľa * na svojom svätom vrchu Sione!“ – Zvestujem Pánovo rozhodnutie: * Pán mi povedal: „Ty si môj syn. Ja som ťa dnes splodil. – Žiadaj si odo mňa a dám ti do dedičstva národy * a do vlastníctva celú zem. – Budeš nad nimi panovať žezlom železným * a rozbiješ ich jak hrnce hlinené.“ – A teraz, králi, pochopte; * dajte si povedať, pozemskí vladári. – V bázni slúžte Pánovi * a s chvením sa mu klaňajte. – Podvoľte sa zákonu: žeby sa nerozhneval * a vy by ste zahynuli na ceste, lebo sa rýchlo rozhorčí. – Šťastní sú všetci, * čo sa spoliehajú na neho.

Žalm 3

Pane, jak mnoho je tých, čo ma sužujú! * Mnohí povstávajú proti mne. – Mnohí o mne hovoria: * „Boh mu nepomáha.“ – Ale ty, Pane, si môj ochranca, * moja sláva, čo mi hlavu vztyčuje. – Hlasne som volal k Pánovi * a on mi odpovedal zo svojho svätého vrchu. – A ja som sa uložil na odpočinok a usnul som, * prebudil som sa, lebo Pán ma udržuje. – Nebudem sa báť tisícov ľudí, čo ma obkľučujú. * Povstaň, Pane; zachráň ma, Bože môj. – Veď ty si udrel mojich nepriateľov po tvári * a hriešnikom si zuby vylámal. – Pane, ty si naša spása. * Na tvoj ľud nech zostúpi tvoje požehnanie.

Sláva, i teraz:

Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)

(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva, i teraz: )

Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Potom: Pane, ja volám k tebe:, 1. hlas:

Žalm 140

Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma: Vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj hlas môj. * Keď volám k tebe. * Vyslyš ma, Pane.

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná. * Vyslyš ma, Pane.

Bože, stráž nad mojimi rečami * a dozeraj na moje slová. – Nedovoľ, aby sa mi srdce naklonilo k zlému, * aby som sa dal na bezbožné skutky so zločincami a zasadal si s nimi na hostinách. – Nech ma radšej statočný človek uderí a priateľ pokarhá, * ale nech mi bezbožníci olejom nekropia hlavu na privítanie, – lebo tým by som sa stal * účastným na ich zločinoch. – Budú vydaní Božej spravodlivosti * a ľudia uznajú že moje slová boli pravdivé. – Ich kosti budú pohodené na okraji hrobu * ako kusy dreva a úlomky skál roztrúsené po zemi. – Ale moje oči sa obracajú k tebe, Pane a Bože môj, * k tebe sa utiekam, ochraňuj môj život. – Ochráň ma pred osídlom, čo mi nastrojili, * pred nástrahami zlých ľudí. – Nech bezbožní popadajú do vlastných sietí, * zatiaľ čo ja prejdem bezpečne pomimo.

Žalm 141

Zo všetkých síl volám k Bohu o pomoc, * hlasite prosím Boha o zľutovanie. – Predkladám mu svoje ťažkosti, * rozprávam mu o svojich úzkostiach. – Ja klesám na duchu, * ale ty, Bože, vieš, kade mám ísť. – Na chodníku, ktorým sa uberám, * nastavili mi osídlo. – Obzerám sa napravo * a nik sa ku mne nepriznáva, – nemám výhľad na útek, * nikomu nezáleží na mojom živote. – Bože, k tebe úpenlivo volám. * Ty si moje útočisko, ty si všetko, čo mám na tomto svete. – Vypočuj moje volanie o pomoc, * lebo som úplne vyčerpaný. – Zachráň ma pred mojimi prenasledovateľmi, * lebo sú silnejší odo mňa.

Verš 10: Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť.

Verš 9: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi priazeň prejavíš.

Žalm 129

Verš 8: Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, vypočuj môj hlas.

(1. hlas, podoben Nebésnych činóv:) Láskyplné Božie Slovo, * ty si na ohnivom voze * odviezlo zo zeme proroka Eliáša. * Na jeho príhovor spas všetkých, * čo ho vrúcne uctievajú * a radostne slávia jeho pamiatku.

Verš 7: Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

Láskyplné Božie Slovo, * ty si na ohnivom voze * odviezlo zo zeme proroka Eliáša. * Na jeho príhovor spas všetkých, * čo ho vrúcne uctievajú * a radostne slávia jeho pamiatku.

Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.

V búrke i v jemnom vánku * videl si prichádzať Boha, * ktorý ťa osvietil svojím svetlom. * Anjeli ťa obdivovali, * keď si na štvorzáprahovom voze * po oblohe jazdil, svätý Eliáš.

Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.

Dal si pobiť pohanských kňazov. * Svojím slovom si zatvoril nebo, * aby nedalo dážď, * lebo ťa veľmi rozpaľovala horlivosť za Boha, Eliáš. * Elizea si naplnil dvojnásobným darom Božím, * keď si mu zhodil z voza svoj plášť.

Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.

(2. hlas) Dva veľké svietniky zažiarili svetu: * ctihodný Eliáš a Elizeus. * Eliáš Božím slovom zabránil padať rose. * Zahanbil aj kráľa Achaba. * Na ohnivom voze vystúpil k nebesiam. * Elizeus uzdravil zhubné vody. * Od Eliáša prijal dvojnásobný dar milosti. * Úderom plášťa rozdelil jordánske vody. * Teraz obidvaja plesajú s anjelmi * a prosia za spásu našich duší.

Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Dva veľké svietniky zažiarili svetu: * ctihodný Eliáš a Elizeus. * Eliáš Božím slovom zabránil padať rose. * Zahanbil aj kráľa Achaba. * Na ohnivom voze vystúpil k nebesiam. * Elizeus uzdravil zhubné vody. * Od Eliáša prijal dvojnásobný dar milosti. * Úderom plášťa rozdelil jordánske vody. * Teraz obidvaja plesajú s anjelmi * a prosia za spásu našich duší.

Žalm 116

Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.

Eliáš Tesban, ohnivý voz ťa vyniesol k nebesiam * a naplnil ťa zázračnou mocou, * aby si neokúsil smrť, * pokiaľ neohlásiš pokánie všetkým končinám. * Rýchlo príď a pouč nás * svojím spasiteľným napomenutím.

Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.

Eliáš, nezapadajúce svetlo Cirkvi, * rozpálený Božou horlivosťou, * zakázal si mračnám, aby dážď dávali. * Havran ťa zázračne živil. * Kráľa si zahanbil a žrecov pobil. * Vyprosil si oheň z neba a zabil dvoch päťdesiatnikov. * Hŕstkou múky si živil rodinu vdovy * a jej syna si vzkriesil. * Vo vode si zapálil oheň. * Suchou nohou si prešiel rozvodnený Jordán * a v ohnivom voze si sa vzniesol k nebesiam. * Elizeovi si vyprosil dvojnásobný dar svojej milosti. * Ustavične sa prihováraj u Boha, * aby spasil naše duše.

Sláva, 6. hlas

Poďte, všetci pravoverní, * zhromaždime sa v úctyhodnom chráme prorokov, * čo predpovedali z Božieho vnuknutia. * Zaspievajme oslavné piesne na česť Krista, nášho Boha, * lebo on tak veľmi vyznamenal svojich služobníkov. * S radosťou ich velebme: * „Raduj sa, slávny Eliáš, * anjel na zemi a človek na nebi. * Aj teba velebíme, ctihodný Elizeus, * že si od Boha dostal dvojnásobok Eliášových darov. * Oslavujeme vás, horliví zástancovia našich duší a lekári tela, * lebo sa prihovárate za všetkých Kristu verných, * čo oslavujú vašu úctyhodnú pamiatku. * Zbavte nás bied a protivenstiev.“

I teraz, 6. hlas

Ktože by ťa nevelebil, Panna presvätá? * Ktože by neospevoval tvoje Dieťa prečisté? * Veď ten istý jednorodený Syn, čo mimo času z Otca zažiaril, * nevysloviteľne sa vtelil a z teba, Čistá, narodil. * Hoci podľa prirodzenosti je Bohom, * pre nás sa podľa prirodzenosti stal človekom. * Nerozdelil sa pritom na dve osoby, * ale v dvoch prirodzenostiach bez zmiešania dáva sa poznávať. * Jeho pros, Vznešená a Preblažená, ** aby sa zmiloval nad našimi dušami.

Diakon: Modlime sa k Pánovi.

Kňaz: Dobrý Kráľu, ty miluješ ľudí a všetko požehnávaš. Vrúcne ťa prosíme so srdcom skrúšeným a duchom pokorným: požehnaj aj naše vchody a východy, Kriste, pravý Bože náš. Lebo tvoj príchod na zem i odchod na nebesia, i tvoje spolužitie s ľuďmi sú požehnané teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

Diakon: Požehnaj, vladyka, svätý vchod.

Kňaz: Požehnaný vchod tvojich svätých teraz i vždycky, i na veky vekov.

Diakon: Amen.

Diakon: Premúdrosť, stojme úctivo!

A spievame hymnus Svetlo tiché:

Svetlo tiché svätej slávy * nesmrteľného, Otca nebeského, * svätého, blaženého, * Ježišu Kriste, * keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme Otca i Syna, i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné preľúbeznými hlasmi oslavovať teba, Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu, * preto ťa celý vesmír velebí.

Diakon: Vnímajme!

Kňaz: Pokoj všetkým.

Diakon: Premúdrosť, vnímajme!

Prokimen, 6.hlas

Tvoja milosť, Pane, bude ma sprevádzať * po všetky dni môjho života.

Verš: Pán je môj pastier, nič mi nechýba. Pasie ma na zelených pasienkach.

Čítanie z Prvej knihy kráľov (17,1 – 24)

Vtedy Tesban Eliáš z Tesbe v Galaáde povedal Achabovi: „Ako žije Pán, Izraelov Boh, v ktorého službe stojím, nebude v týchto rokoch rosa ani dážď, iba na moje slovo.“ Potom ho Pán oslovil: „Odíď odtiaľto, obráť sa na východ a skry sa pri potoku Karit, ktorý je východne od Jordána! Z potoka budeš piť a krkavcom som prikázal, aby ťa tam živili.“ Odišiel teda a urobil podľa Pánovho pokynu. Išiel a usadil sa pri potoku Karit, ktorý je východne od Jordána. Krkavce mu prinášali chlieb a mäso ráno a chlieb a mäso večer a z potoka pil. – Po istom čase potok vyschol, lebo v krajine nebolo dažďa. Vtedy ho Pán oslovil: „Vstaň a choď do Sarepty, ktorá je pri Sidone, a osaď sa tam, lebo som tam prikázal istej vdove, aby ťa živila!“ Vstal teda a odišiel do Sarepty. Keď prichádzal k mestskej bráne, bola tam práve akási vdova, ktorá zbierala drevo. I zavolal na ňu: „Prines mi v nádobe trochu vody, aby som sa napil.“ Keď mu ona išla načrieť, zavolal za ňou: „Dones mi, prosím, so sebou aj smidku chleba!“ Ona na to odpovedala: „Ako žije Pán, tvoj Boh, nemám nič upečené; mám iba za priehrštie múky v hrnci a trochu oleja v krčahu. Práve zbieram zo dve triesky dreva, potom pôjdem a pripravím to sebe a svojmu synovi. Keď to zjeme, môžeme zomrieť.“ Eliáš jej povedal: „Neboj sa! Choď a urob ako hovoríš, lenže najprv z toho priprav malý pecník pre mňa a dones mi ho! Sebe a svojmu synovi pripravíš potom. Lebo toto hovorí Pán, Boh Izraela: „Múky z hrnca neubudne a z krčaha nebude chýbať olej až do dňa, keď Pán dá na zem dážď.“ Išla a urobila podľa Eliášovho slova. A jedla ona, on i jej dom a od toho dňa múky z hrnca neubudlo a z krčaha nechýbal olej podľa Pánovho slova, ktoré povedal prostredníctvom Eliáša. Po týchto udalostiach ochorel syn tej ženy, majiteľky domu, a choroba sa mu tak veľmi zhoršila, že už prestal dýchať. Vtedy povedala Eliášovi: „Čo ja mám s tebou, muž Boží? Prišiel si mi pripomenúť môj hriech a usmrtiť môjho syna?!“ Eliáš jej povedal: „Daj mi svojho syna!“ Potom jej ho vzal z lona a vyniesol ho do hornej izby, v ktorej býval, uložil ho na svoje lôžko a takto volal k Pánovi: „Pane, môj Bože, chceš aj ženu u ktorej som hosťom, urobiť nešťastnou, že usmrcuješ jej syna?“ Potom sa tri razy vystrel nad chlapca, volal k Pánovi a hovoril: „Pane, môj Bože, nech sa, prosím, vráti duša tohto chlapca do jeho tela!“ Pán vyslyšal Eliášov hlas, chlapcova duša sa vrátila do jeho tela a ožil. Potom Eliáš chlapca vzal, zniesol ho z hornej izby do domu, odovzdal ho jeho matke a povedal jej: „Pozri, tvoj syn žije!“ Žena vravela Eliášovi: „ Teraz už viem, že si Boží muž a že Pánovo slovo, ktoré máš v ústach je pravdivé.“

Čítanie z Prvej knihy kráľov (18,1.17–42.45–19,16)

Po dlhšom čase, v treťom roku Pán oslovil Eliáša: „Choď ukáž sa Achabovi, potom dám dážď na zem!“ Keď Achab zazrel Eliáša, Achab sa ho spýtal: „Si to ty, záhubca Izraela?“ Odpovedal: „Nie ja zapríčiňujem záhubu Izraela, ale ty a dom tvojho otca, lebo ste opustili Pánove príkazy a šli ste za bálmi. Teraz však pošli a daj zvolať ku mne celý Izrael na vrch Karmel, aj štyristopäťdesiat Bálových prorokov a štyristo prorokov Ašery, ktorí jedia z Jezabelinho stola!“ Achab poslal ku všetkým synom Izraela a zhromaždil prorokov na vrch Karmel. Vtedy Eliáš pristúpil ku všetkému ľudu a hovoril: „Dokedy budete kuľhať na dve strany? Ak je Pán Bohom, choďte za ním, ak Bál, choďte za tým!“ Ľud mu nič neodpovedal. A Eliáš hovoril ľudu: „Ja sám som zostal z Pánových prorokov, prorokov Bálových je však štyristopäťdesiat mužov. Nech nám dajú dva býky. Oni nech si vyberú jedného býčka, nech ho rozsekajú, pokladú na drevo, ale oheň nech nepodkladajú. Potom ja pripravím druhého býčka, položím ho na drevo a tiež nepodložím oheň. Potom vzývajte meno svojho boha a ja budem vzývať meno Pánovo. A Boh, ktorý odpovie ohňom, ten je Boh.“ Všetok ľud na to odpovedal: „Návrh je dobrý!“ Eliáš hovoril Bálovým prorokom: „Vyberte si jedného býčka a pripravte prví, lebo vás je viac. A vzývajte meno svojho boha, ale oheň nepodkladajte!“ Vzali teda býčka, ktorého im dal, pripravili ho a od rána až do poludnia vzývali Bálovo meno: „Bál, vyslyš nás!“ No nebolo hláska, nebolo odpovede. I skákali okolo oltára, ktorý spravili. Napoludnie sa im Eliáš posmieval: „Kričte nahlas, je predsa boh! Azda je zamestnaný, alebo sa utiahol, alebo odcestoval, alebo azda spí, nech sa zobudí!“ Kričali teda nahlas, potom si podľa svojho zvyku mečmi a oštepmi robili zárezy, až boli zaliati krvou. Prešlo aj poludnie a oni vykrikovali až do času obety, ale nik sa neozval, nik neodpovedal, nik si nevšímal. Vtedy hovoril Eliáš všetkému ľudu: „Poďte ku mne!“ Všetok ľud pristúpil k nemu a on opravil zborený Pánov oltár. Eliáš vzal dvanásť kameňov podľa počtu synov Jakuba, ktorému Pán povedal: „Izrael bude tvoje meno.“ Z kameňov postavil oltár v Pánovom mene a okolo oltára urobil jarček na dve sey zrna. Poukladal drevo, rozsekal býčka a položil ho na drevo. Potom povedal: „Naplňte štyri vedrá vodou a vylejte na obetu a na drevo!“ Nato vravel: „I druhý raz!“ Urobili to aj druhý raz. Vtedy povedal: „I tretí raz!“ A spravili to aj tretí raz, takže voda tiekla okolo oltára, aj jarček naplnila voda. Keď už bol čas obety, prorok Eliáš pristúpil a povedal: „Pane, Bože Abraháma, Izáka a Izraela, dnes ukáž, že ty si Boh v Izraeli a ja som tvoj služobník a že som toto všetko urobil na tvoje slovo! Vyslyš ma, Pane, vyslyš ma, nech sa tento ľud dozvie, že ty si Pán, Boh, a že ty si obrátil ich srdce späť!“ Vtom spadol Pánov oheň a strávil obetu, drevo, kamene, zem a zlízal aj vodu, ktorá bola v jarčeku. Keď to všetok ľud videl, padol na tvár a hovoril: „Pán je Boh! Pán je Boh!“ Nato im Eliáš povedal: „Pochytajte Bálových prorokov, nech z nich neujde ani jeden.“ Pochytali ich a Eliáš ich dal zaviesť k potoku Kišon a tam ich dal pobiť. Potom Eliáš povedal Achabovi: „Vystúp, jedz a pi, lebo počuť čľapot dažďa!“ A Achab vystúpil jesť a piť. O chvíľu sa nebo zatiahlo oblakmi, strhol sa vietor a veľký dážď Achab sadol do voza a išiel do Jezraelu. Na Eliáša sa však zniesla Pánova ruka, opásal si bedrá a bežal pred Achabom až ta, kadiaľ sa ide do Jezraelu. Achab rozpovedal Jezabel všetko, čo urobil Eliáš, aj to, ako pobil mečom všetkých prorokov. Nato poslal Jezabel k Eliášovi posla s odkazom: „Nech mi bohovia urobia toto a toto nech mi pridajú, ak zajtra o takomto čase neurobím s tvojím životom, ako sa stalo so životom hociktorého z nich!“ On sa naľakal, vstal a odišiel, aby si zachránil život. Keď prišiel do Bersaby, ktorá patrí Júdsku, nechal svojho sluhu tam a sám išiel na deň cesty na púšť. Keď došiel, sadol si pod borievku, žiadal si zomrieť a hovoril: „Teraz už dosť, Pane! Vezmi si môj život! Veď ja nie som lepší ako moji otcovia!“ Ľahol si a usnul (pod borievkou). Vtom sa ho dotkol anjel a povedal mu: „Vezmi a jedz!“ Pozrel sa a hľa, pri hlave mal užiarený podpopolný pecník a krčah vody! Jedol teda, napil sa a opäť zaspal. Tu prišiel Pánov anjel druhý raz, dotkol sa ho a povedal: „Vstaň a jedz, lebo máš pred sebou dlhú cestu!“ Vstal teda a jedol a posilnený týmto pokrmom išiel štyridsať dní a štyridsať nocí až k Božiemu vrchu Horeb. Tam vošiel do jaskyne a prenocoval v nej. Tu ho oslovil Pán a spýtal sa ho: „Čo tu robíš, Eliáš?“ On odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána Boha zástupov! Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom? Ja sám som ostal za mojím životom však sliedia, chcú mi ho vziať.“ On mu povedal: „Vyjdi a postav sa na vrchu pred Pána!“ Práve prechádzal Pán. Pred Pánom išiel vietor, veľký a prudký, ktorý trhá vrchy a láme skaly. Ale Pán nebol vo vetre. Po vetre zemetrasenie, ale Pán nebol v zemetrasení. Po zemetrasení oheň, ale Pán nebol v ohni. A po ohni tichý, lahodný šum. Keď to Eliáš počul, zahalil si tvár plášťom, vyšiel a zastal pri vchode do jaskyne. Vtom prehovoril k nemu akýsi hlas a pýtal sa: „Čo tu robíš, Eliáš?“ Odpovedal: „Plný som horlivosti za Pána, Boha zástupov. Veď synovia Izraela opustili tvoju zmluvu, tvoje oltáre zborili a tvojich prorokov pobili mečom! Ja sám som ostal a za mojím životom sliedia, chcú mi ho vziať.“ Pán mu povedal: „Vstaň, vráť sa svojou cestou na Damaskú púšť a keď dôjdeš, pomaž Hazaela za kráľa nad Aramom, Namsiho syna Jehua pomaž za kráľa nad Izraelom a Safatovho syna Elizea z Abelmehuly pomaž za proroka namiesto seba!“

Čítanie z Prvej knihy kráľov (1Kr 19,19–21 + 2Kr 2,1.6–14)

V tých dňoch, Eliáš našiel Elizea, Safatovho syna, ako práve oral. Dvanásť záprahov volov mal pred sebou, on bol pri dvanástom. Eliáš prešiel popri ňom a hodil naň svoj plášť. On zanechal voly, bežal za Eliášom a povedal: „Dovoľ, aby som pobozkal svojho otca a matku, potom pôjdem s tebou!“ Odvetil mu: „Choď, vráť sa, veď čože som ti urobil?“ Vrátil sa od neho, vzal záprah volov, zabil ich, na nástroji volov uvaril mäso a dal ľuďom jesť. Potom vstal, išiel za Eliášom a posluhoval mu. Keď Pán chcel Eliáša vziať vo víchrici do neba, išiel Eliáš a Elizeus z Galgaly. Tu Eliáš povedal Elizeovi: „Ostaň tu, lebo ma Pán poslal až do Betelu!“ Ale Elizeus odpovedal: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!“ Išli teda do Betelu. Vtedy vyšli prorockí synovia, ktorí boli v Beteli, k Elizeovi a pýtali sa ho: „Či vieš, že Pán vezme dnes tvojho pána ponad tvoju hlavu?“ Odpovedal: „Aj ja to viem. Buďte ticho!“ Potom mu Eliáš povedal: „Elizeus, ostaň tu, lebo Pán ma poslal až do Jericha!“ Odpovedal: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!“ Išli teda do Jericha. I priblížili sa synovia prorokov, ktorí boli v Jerichu, k Elizeovi a pýtali sa ho: „Či vieš, že Pán vezme dnes tvojho pána ponad tvoju hlavu?“ Odpovedal: „Aj ja to viem. Buďte ticho!“ Potom mu Eliáš povedal: „Ostaň tu, lebo Pán ma poslal k Jordánu!“ Odpovedal: „Ako žije Pán a ako žiješ ty, neopustím ťa!“ Išli teda obaja. Ale išli aj päťdesiati mužovia z prorockých synov. Oni sa postavili obďaleč stranou, tí dvaja však stáli pri Jordáne. Vtom vzal Eliáš svoj plášť, zvinul ho, udrel vodu, tá sa rozdelila na dve strany a obaja prešli po suchu. Keď prešli, Eliáš povedal Elizeovi: „Žiadaj si, čo mám pre teba urobiť, prv ako budem od teba vzatý!“ Elizeus odpovedal: „Nech je na mne dvojnásobne tvoj duch!“ Odpovedal: „Ťažkú vec si žiadaš. Ale ak ma budeš vidieť, keď budem od teba vzatý, stane sa ti to, ak nie, nestane sa.“ A ako išli v rozhovore, zrazu ich oddelil od seba ohnivý voz a ohnivé kone a Eliáš vystúpil vo víchrici do neba. Keď to Elizeus videl, zvolal: „Otče môj, otče môj! Voz Izraela a jeho pohonič!“ A viac ho nevidel. Nato si chytil odev a roztrhol si ho na dva kusy. – Potom zdvihol Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, vrátil sa a zastal pri brehu Jordána. Vzal Eliášov plášť, ktorý z neho spadol, udrel vodu a povedal: „Kde je Pán, Eliášov Boh, teraz?“ A keď udrel vodu, rozdelila sa na dve strany a Elizeus prešiel po suchu.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (40x)

Sláva, i teraz:)

Prosme všetci z celej duše a z celej svojej mysle volajme.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Pane a Vládca, Bože našich otcov, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.

Po každej prosbe ľud odpovedá: Pane, zmiluj sa. (3x)

Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.

Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.

Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.

Kňaz: Lebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Potom:

Ráč nás, Pane, v tento večer * zachrániť od hriechu. – Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, * lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, * nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, * daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, * osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné, * nepohŕdaj dielom svojich rúk. * Tebe patrí chvála, * tebe patrí pieseň, * tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, * patrí sláva teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.

(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme

Pane, zmiluj sa. (12x)

Sláva, i teraz:)

Vykonajme našu večernú modlitbu k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Celý večer prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.

Po každej prosbe ľud odpovedá: Daruj nám, Pane.

Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.

Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení prosme si od Pána.

Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.

Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.

Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.

Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.

Ľud: Tebe, Pane.

Kňaz: Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

Modlitba sklonenia hláv:

Pane, Bože náš, ty si pre spásu ľudského pokolenia sklonil nebo a zostúpil si na zem, preto láskavo zhliadni na svojich služobníkov i na svoje dedičstvo: lebo pred tebou, prísnym ale láskyplným sudcom, sklonili tu v pokore svoje hlavy. Neočakávajú pomoc od ľudí, ale dúfajú v tvoje milosrdenstvo a záchranu. Ochraňuj ich v každom čase, ale najmä v tento večer i v nadchádzajúcu noc, pred všetkými nepriateľmi a pred nástrahami zlého ducha. Zbav ich hriešnych myšlienok a žiadostí:

Kňaz: Nech je vždy oslavovaná a zvelebovaná vláda kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Lítijné slohy, 4. hlas

Blažený prorok Eliáš, * bol si duchovne spojený s Bohom, mojím Spasiteľom. * Modlitbou si rozdelil Jordán * a prešiel si ho suchou nohou. * Boh ťa vzal do neba na ohnivom voze. * Elizeovi si zanechal dvojnásobný prorocký dar. * Preto ťa vrúcne prosíme: * „Hoci si telom vzdialený, * duchom s nami zostávaj, * za nás u Krista sa prihováraj, * aby spasil naše duše.“

Bohom vyvolený prorok, * bol si ako jasný oblak. * Na všetkých veriacich si vylial hojný dážď milostí. * Všetkých si napojil vínom nebeských radostí. * Dnes s pevnou dôverou prichádzajú do tvojho Bohom omilosteného chrámu. * Preto ťa vrúcne prosíme, prorok Eliáš, * dopraj nám víťazstvo nad nepriateľmi svätej Cirkvi * a našim dušiam udeľ hojné milosti.

Boží prorok Eliáš, * podrobil si rozumu svoje telo. * Viac a viac si sa zdokonaľoval v čnostiach, * preto si mal odvahu postaviť sa proti kráľovej bezbožnosti. * Postihol si ho Božím trestom. * Dal si mečom pobiť zločinných pohanských kňazov. * A všetok ľud si naučil vyznávať: * „Pán je Boh, Pán je Boh! Eliáš nám ho hlása!“

Sláva, 6. hlas

Aký to nešťastný príkaz dal kráľ! * Vyhlásil pôst, aby prelieval krv a páchal neprávosť. * Zabil nevinného Nabota a zhabal jeho vinicu. * Čo si na to povedal ty, svätý prorok? * Taký rozkaz vydal Pán: * „Pretože si prelial krv nevinného Izraelitu, * aj tvoja krv bude preliata! * Hanebnice sa budú kúpať v tvojej krvi!“ * Dobrotivý Kriste Bože, * na príhovor tvojho proroka Eliáša * ochráň naše duše pred zločinným životom.

I teraz, 6. hlas

Bohorodička, ty si pravý vinič, * z ktorého nám vyrástol Plod života. * K tebe sa modlíme: * „Modli sa za nás k Nemu, Vládkyňa, so svätými apoštolmi, * aby sa zmiloval nad našimi dušami.“

Lítijná jekténia

Diakon: Spas, Bože, svoj ľud a požehnaj svoje dedičstvo. Navštív svoj svet milosrdenstvom a zľutovaním, pozdvihni slávu pravoverných kresťanov a zošli na nás svoje bohaté milosrdenstvo; na prosby našej prečistej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny; mocou úctyhodného a životodarného kríža; pod ochranou úctyhodných nebeských beztelesných mocností; na prosby ctihodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána; svätých slávnych a všechválnych apoštolov; našich svätých otcov a veľkých učiteľov celého sveta i svätiteľov: Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho; našich svätých otcov alexandrijských arcibiskupov Atanáza a Cyrila; nášho otca svätého Mikuláša arcibiskupa, lýcijskomyrského divotvorcu; svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov; svätého apoštolom rovného veľkého kniežaťa Vladimíra; svätého hieromučeníka Jozafáta; blažených hieromučeníkov Pavla a Vasiľa, prešovských biskupov; blaženého hieromučeníka Teodora, mukačevského biskupa; blaženého hieromučeníka Metoda, michalovského protoigumena; svätých slávnych mučeníkov víťazných v dobrom boji; našich prepodobných a bohonosných otcov Antona a Teodózia Pečerských a ostatných našich prepodobných a bohonosných otcov i matiek; svätých a spravodlivých Pánových predkov Joachima a Anny, meno svätého a všetkých svätých, prosíme ťa, najmilostivejší Pane, vypočuj nás hriešnych, ktorí sa k tebe modlíme, a zmiluj sa nad nami.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (12x)

Diakon: Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca (povie meno), rímskeho pápeža, za jeho zdravie a spásu, aby si ho, Pane a Bože náš, podporoval a pomáhal mu vo všetkom, Pane, vypočuj nás a zmiluj sa.

Ľud: Pane, zmiluj sa. (12x) alebo: Hóspodi, pomíluj. (12x)

Diakon: Prosíme ťa aj za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno), za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov a sestry v Kristovi, za každú kresťanskú dušu, ktorá trpí a je v súžení, a potrebuje Božie milosrdenstvo a pomoc, za ochranu tohto mesta a tých, ktorí v ňom žijú, (alebo tejto obce a tých, ktorí v nej žijú ); za pokoj a poriadok na celom svete; za blaho svätých Božích cirkví; za spásu a pomoc pre našich otcov, bratov a sestry, ktorí sú v súžení a s náhlivosťou a Božou bázňou očakávajú pomoc; za vzdialených a za tých, čo sú na odchode; za uzdravenie ležiacich v chorobe; za pokojný odpočinok, blaženú pamiatku a odpustenie hriechov všetkých pravoverných, ktorí od nás odišli, našich otcov, bratov a sestier, tu a inde pochovaných; za záchranu prenasledovaných; za našich bratov a sestry, ktorí teraz pracujú, i za všetkých slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme (alebo v tomto svätom dome ), všetci volajme:

Ľud: Kýrie, eléison. (12x)

Kňaz: Vypočuj nás, Bože, Spasiteľ náš, nádej všetkých končín zeme, i tých, čo sú ďaleko na mori; milosrdný Vládca, odpusť nám milostivo naše hriechy a zmiluj sa nad nami, lebo si milosrdný a láskavý Boh, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Kňaz: Pokoj všetkým!

Ľud: I tvojmu duchu.

Diakon: Skloňme si hlavy pred Pánom.

Ľud: Pred tebou, Pane.

Keď všetci sklonia hlavy, kňaz sa nahlas modlí:

Vládca, nekonečne láskavý, Pane Ježišu Kriste, Bože náš, na prosby prečistej a slávnej našej Vládkyne, Bohorodičky Márie, vždy Panny; mocou úctyhodného a životodarného kríža; pod ochranou úctyhodných nebeských beztelesných mocností; na prosby ctihodného a slávneho proroka, predchodcu a krstiteľa Jána; svätých slávnych a všechválnych apoštolov; našich svätých otcov a veľkých učiteľov celého sveta i svätiteľov: Bazila Veľkého, Gregora Teológa a Jána Zlatoústeho; našich svätých otcov alexandrijských arcibiskupov Atanáza a Cyrila; nášho otca svätého arcibiskupa Mikuláša, lýcijskomyrského divotvorcu; svätých apoštolom rovných Cyrila a Metoda, učiteľov Slovanov; svätého apoštolom rovného veľkého kniežaťa Vladimíra; svätého hieromučeníka Jozafáta; blažených hieromučeníkov Pavla a Vasiľa, prešovských biskupov; blaženého hieromučeníka Teodora, mukačevského biskupa; blaženého hieromučeníka Metoda, michalovského protoigumena; svätých slávnych mučeníkov víťazných v dobrom boji; našich prepodobných a bohonosných otcov Antona a Teodózia Pečerských a ostatných našich prepodobných a bohonosných otcov (i matiek); svätých a spravodlivých Pánových predkov Joachima a Anny, svätého a slávneho proroka Eliáša Tesbana, ktorého pamiatku dnes slávnostne slávime a všetkých svätých, láskavo vypočuj našu modlitbu, daruj nám odpustenie našich previnení, ukry nás v tôni svojich perutí, zažeň od nás každého nepriateľa a násilníka, Pane, zachovaj náš život v pokoji, zmiluj sa nad nami i nad svojím svetom a spas naše duše, veď ty si dobrý a láskavý k ľuďom.

Ľud: Amen.

Veršové slohy, 8. hlas, podoben _Ó_, preslávnaho čudesé:

Obdivuhodný prorok Eliáš * osvietený duchovným svetlom * dokonale sa venoval službe Božej. * Rozhneval sa na bezbožného kráľa, * keď videl, že vyniesol nespravodlivý rozsudok. * Zvolal na neho trestajúci súd Boží. * Podobne preklial aj nemilosrdnú a chamtivú kráľovnú. * Lež nás zachráň, Kriste, na jeho príhovor.

Verš: Mojžiš a Áron, jeho kňazi, * a Samuel, ctiteľ jeho mena, vzývali Pána.

„Dokedy necháš, Pane, mohutnieť cesty bezbožníkov?“ * pýtal sa prorok. * „Ty si dopustil a oni sa zakorenili. * Sú plní plodov neprávosti. * Ale zahynú pre svoje zločiny. * Budú k tebe volať, ale ty ich nevyslyšíš. * Prečo si predo mnou odkryl zločiny nespravodlivých sudcov?“

Verš: Ty si kňaz naveky * podľa radu Melchizedechovho.

Ctihodný prorok Eliáš, * pre svoje modlitby vytrhni z bied a súžení všetkých, * čo oslavujú tvoj odchod do neba, * aby ťa velebil * všetok ľud oddaný Kristovi.

Sláva, 6. hlas

Prorok a zvestovateľ Krista, * už sa nikdy nevzdiališ od trónu jeho velebnosti, * ale odtiaľ pomáhaš všetkým chorým. * Na výsostiach prebývaš * a na zem požehnanie zosielaš. * Všade ťa oslavujú, * preto vypros čistotu našim dušiam.

I teraz, 6. hlas

Môj Stvoriteľ a Vykupiteľ, Kristus Pán, * prišiel z tvojho lona, ó, Prečistá. * Do mňa sa obliekol a zbavil prvotnej kliatby Adama. * Preto tebe, ó, celá Čistá, * ako skutočnej Panne i Matke Božej * s anjelom neustále spievame „Raduj sa!“. * Raduj sa, Vládkyňa, Zástankyňa i Ochrana, * a Záchrana našich duší.

Po skončení slôh:

Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov. Svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.

Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.

Pane, zmiluj sa. (3x)

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.

I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.

Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. A****men.

(ak sa nekoná lítia, prednášame tento tropár a prepustenie)

Tropár, 4. hlas

Anjel v tele, základ prorokov, * slávny Eliáš, druhý predchodca príchodu Krista, * zhora poslal Elizeovi milosť * odháňať choroby a očisťovať malomocných, * preto aj tým, čo ho uctievajú, ** rozdeľuje uzdravenia.

Sláva i teraz, 4. hlas

Tajomstvo od vekov ukryté, * ani anjelmi nepoznané, * skrze teba, Bohorodička, bolo pozemšťanom zjavené, * že v nezmiešanej jednote Boh sa vtelil * a kvôli nám dobrovoľne prijal kríž. * Ním vzkriesil toho, ktorého ako prvého stvárnil, ** a naše duše pred smrťou zachránil.

(ak sa koná lítia, prednášame tieto tropáre, modlitbu a nasledujúce)

Tropár, 4. hlas

Anjel v tele, základ prorokov, * slávny Eliáš, druhý predchodca príchodu Krista, * zhora poslal Elizeovi milosť * odháňať choroby a očisťovať malomocných, * preto aj tým, čo ho uctievajú, ** rozdeľuje uzdravenia. (dvakrát)

Tropár, 1. hlas

Raduj sa, Bohorodička, Panna Mária, milostiplná, Pán s tebou, * požehnaná si medzi ženami * a požehnaný je plod tvojho života, ** lebo si porodila Krista, Spasiteľa a Vykupiteľa našich duší.

Diakon: Modlime sa k Pánovi.

Ľud: Pane, zmiluj sa.

Kňaz číta nahlas túto modlitbu:

P**ane Ježišu Kriste, Bože náš, ty si požehnal päť chlebov a päťtisíc si nasýtil, preto ty sám požehnaj aj tieto chleby, pšenicu, víno a olej, a rozmnož ich v tomto meste (alebo v tejto obci, alebo v tomto svätom dome) i po celom svete. Posväť veriacich, ktorí z nich budú požívať. Lebo ty, Kriste, Bože náš, požehnávaš a posväcuješ všetko, a my ti vzdávame slávu i tvojmu Otcovi, ktorý nemá počiatku, i tvojmu presvätému, dobrotivému a životodarnému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.**

Ľud: Amen.

Nech je požehnané Pánovo meno od teraz až na veky. (3x)

Žalm 33

Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť. – V Pánovi sa bude chváliť moja duša; * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia. – Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne. – Hľadal som Pána a on ma vyslyšal, * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy. – Na neho hľaďte a budete žiariť, * a tvár vám nesčervenie hanbou. – Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal, * a vyslobodil ho zo všetkých tiesní. – Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich. – Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán; * šťastný človek, čo sa utieka k nemu. – Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú. – Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.

Kňaz: Požehnanie Pánovo nech je na vás s jeho milosťou a láskou v každom čase, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen.

Diakon: Premúdrosť!

Ľud: Požehnaj.

Kňaz: Požehnaný Kristus, náš Boh, teraz i vždycky, i na veky vekov.

Ľud: Amen. Upevni, Bože, pravú ( katolícku ) vieru na veky vekov.

Kňaz: Presvätá Bohorodička, zachráň nás.

Ľud: Čestnejšia si ako cherubíni a neporovnateľne slávnejšia ako serafíni, bez porušenia si porodila Boha Slovo, opravdivá Bohorodička, velebíme ťa.

Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

Kňaz: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, svätých, slávnych a všechválnych apoštolov, svätého a slávneho proroka Eliáša Tesbana, ktorého pamiatku vystúpenia na nebesia na ohnivom voze dnes slávnostne slávime a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.

Ľud: Amen.

Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Čestnejšia si: Sláva i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. P**ane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. A**men.