Svätý veľkomučeník Teodor Stratilat
Jeho meno má grécky pôvod a znamená „Boží dar“. Dnešný mučeník bol jednoduchým vojakom vo vojsku cisára Maximiána. Keď vypuklo prenasledovanie kresťanov (303) vypočúvali ho. Po tom, ako vypálil pohanskú svätyňu Magna Mater v meste Amasya, ho kruto mučili a nakoniec v roku 306 upálili. Najstaršou správou o jeho osobe je oslavná homília Gregora Nysského a oslavná reč Chrysippa z Jeruzalema. V nasledujúcich legendárnych skupinách sú ďalej ospievané sprievodné udalosti a osoba dnešného svätca. Od 9. storočia sa v kulte mesta Euchaita objavuje svätý Teodor Stratilat, vojvodca alebo generál. Mal zomrieť ako mučeník za cisára Licínia v meste Euchaita, alebo Heraklea. Očitým svedkom a autorom životopisu je pisár Augaros. Tieto spisy sú však iba pozmenenou a rozšírenou verziou mučeníctva Teodora Tyróna. Medzi miesta kultu okrem Euchaity, patrí aj Konštantínopol, s 15 jemu zasvätenými chrámami, ďalej mestá Serres, Atény, Benátky a Rím. V umení vystupuje dnešný svätec ako dôstojník so štítom a kopijou a na mozaikách v chrámoch svätých Kozmu a Damiána a svätého Teodora v Ríme s korunou v ruke.
Bessarión sa narodil začiatkom 5. storočia v Egypte, kde strávil takmer celý svoj pozemský život. Od detstva mal blízky vzťah k Bohu, preto intenzívne ochraňoval pred poškvrnením belosť krstného rúcha svojej duše.
Ako dospelý muž sa Bessarión vybral na svätú púť do Jeruzalema, kde sa stretol s prepodobným Gerasimom od Jordána a s mnohými ďalšími nábožnými mužmi, ktorí tam zápasili o kresťanské čnosti. Veľa sa s nimi rozprával a načerpal u nich mnoho dobra pre svoju dušu. Po návrate domov si našiel duchovného otca v osobe prepodobného Izidora Peluzijského (liturgická pamiatka 4. februára) a často k nemu prichádzal po radu. Po zrelej úvahe sa napokon rozhodol rozdať chudobným ľuďom a viacerým monastierom svoj majetok a stať sa mníchom. Odišiel do púšte na vzdialené miesto a žil tam v úplnom mlčaní.
Vďaka svojim mnohorakým námahám a umŕtvovaniu telesnosti prísnymi pôstmi sa Bessarión pripodobnil nebeským beztelesným silám. Často nejedol vôbec nič celý týždeň, ba niekedy dokonca celých štyridsať dní, keď stál pri modlitbe uprostred tŕnia so zdvihnutými rukami; vtedy sa s nikým nerozprával, vôbec nespal a nepomyslel na nič pozemské. Za tieto námahy ho sám Boh uznal za hodného veľkej milosti - daru konať zázraky. Vďaka tomu ho nazývame Divotvorcom, ktorého môžeme porovnávať s takými mužmi, akými boli svätí starozákonní proroci Mojžiš, Jozue, Eliáš a Elizeus.
Ako kedysi Mojžiš premenil drevom, ktoré mu Boh ukázal, horkú vodu v púšti na sladkú, aby sa z nej Izraeliti mohli napiť (porovnaj Ex 15, 22 - 27), tak prepodobný Bessarión modlitbou a znamením kríža premenil morskú vodu na sladkú, aby si ňou jeho učeník Dula mohol utíšiť veľký smäd. Keď si však Dula zobral trochu z tejto vody so sebou do zásoby, Bessarión mu s výčitkou povedal: „Boh, ktorý je prítomný na tomto mieste, je prítomný všade. Ako tu, tak aj na inom mieste môže dať smädnému chutnú vodu.“
Ako kedysi Jozue, Nunov syn, zadržal pohyb Slnka, keď bojoval s Amorejcami (porovnaj Joz 10, 11 – 15), tak prepodobný Bessarión svojou modlitbou spôsobil, že tam, kde práve bol, sa nezotmelo, až kým nedošiel k duchovnému otcovi, ku ktorému plánoval sa dostať.
Ako kedysi prorok Eliáš v čase sucha priviedol na zem úrodný dážď (porovnaj 1 Krľ 18), tak prepodobný Bessarión urobil rovnakú vec hneď niekoľkokrát, keď zem trpela kritickým nedostatkom vlahy.
Ako kedysi prorok Elizeus rozdelil Eliášovým plášťom rieku Jordán a prešiel cez ňu (porovnaj 2 Krľ 2, 13 – 14), tak si prepodobný Bessarión svojou modlitbou urobil suchú cestu cez egyptskú rieku Níl, keď sa potreboval dostať na druhú stranu.
Raz priviedli do chrámu človeka posadnutého nečistým duchom a konali nad ním exorcizmus, no bezvýsledne. Vtedy niektorí skonštatovali: „Tohto zlého ducha dokáže vyhnať jedine otec Bessarión. Ak ho však začneme o to prosiť, zo skromnosti sem nebude chcieť prísť. Urobme to takto: Otec Bessarión prichádza do chrámu vždy prvý. Tentoraz ho však predbehneme a posadíme na jeho miesto tohto posadnutého človeka. Keď otec Bessarión vstúpi, povieme mu: ,Zobuď spiaceho, lebo sedí na tvojom mieste!’“ Ako sa dohovorili, tak urobili, no otec Bessarión toho človeka neodohnal. Nechal ho sedieť a postavil sa vedľa neho. Keď sa však začali bohoslužby, klerici povedali starcovi: „Otče, zobuď spiaceho!“ Bessarión pristúpil k tomu človeku, dotkol sa ho a povedal: „Vstaň a odíď odtiaľto!“ V tej chvíli nečistý duch odišiel a uzdravený človek začal zvelebovať Boha za dobrodenie, ktorého sa mu dostalo.
Otec Bessarión sa dožil vysokého veku a potom odišiel v pokoji do večnej blaženosti. V deň jeho liturgickej pamiatky sa k nemu obráťme v modlitbe, napríklad jeho kondakom 2. hlasu: „Nasledoval si najvyššie mocnosti, prepodobný, * a viedol si život na spôsob vtákov. * Zabúdal si na dočasné veci * a neprestajná túžba ťa priťahovala k nebeským dobrodeniam Krista Kráľa, * až kým si ho nedosiahol, Bessarión. * Neprestajne pros za nás všetkých.“
Autor: ThLic. Marcel Gajdoš
Meno dnešného svätca má latinský pôvod a znamená „veselý“.
Hilarión bol igumenom (predstaveným) Dalmatovho kláštora v Konštantínopole. Počas posledných búrok obrazoboreckého sporu vytrpel veľa vo vyhnanstve a vo väzniciach. Grécka, ruské a kopské životopisné legendy opisujú jeho zdržanlivosť, silnú vieru, anjelskú čistotu a divotvorectvo.
Hilarión pochádzal z Kappadócie. Jeho rodičia boli kresťanmi a vraj sa volali Peter a Teodózia. Narodil sa okolo roku 775. Ako 20-ročný vstúpil do kláštora v Konštantínopole. Igumen kláštora ho dal zakrátko vysvätiť za kňaza, lebo spĺňal všetky požiadavky. Okolo roku 807 ho zvolili za igumena kláštora. Približne o 8 rokov, začal cisár Lev Arménsky odstraňovať ikony z chrámov, kláštorov a verejných priestorov.
Igumen Hilarion sa stal jedným z trvalých odporcov cisárskych nariadení. Držali ho preto vo viacerých väzniciach. Trpel aj za cisára Michala II. až kým v roku 842 nenastúpila na trón cisárovna Teodora.
Hilarión žil po návrate z exilu ešte niekoľko rokov a zomrel 6. júna 845.
Zdroj: grkatba.sk