Ap. 32. začalo 18.5.

V tých dňoch sa Pavol a jeho spoločníci z Pafu odplavili a prišli do Perge v Pamfýlii. Ján od nich odišiel a vrátil sa do Jeruzalema. Ostatní šli ďalej a z Perge došli do Antiochie v Pizídii. V sobotu vošli do synagógy a sadli si. Po čítaní zo Zákona a Prorokov im predstavení synagógy odkázali: „Bratia, ak máte nejaké povzbudivé slovo pre ľud, hovorte!“ Tu Pavol vstal, rukou dal znamenie, aby bolo ticho, a povedal: „Mužovia izraelskí a vy, čo sa bojíte Boha, počúvajte! Boh tohto izraelského ľudu si vyvolil našich otcov a povýšil tento ľud, keď býval v cudzine, v egyptskej krajine. Potom ho z nej vyviedol zdvihnutým ramenom a asi štyridsať rokov ich živil na púšti. Zvrhol sedem národov v kanaánskej krajine a ich zem im dal do dedičstva asi na štyristopäťdesiat rokov. Potom im dával sudcov až po proroka Samuela. Vtedy si žiadali kráľa a Boh im dal Kíšovho syna Saula, muža z Benjamínovho kmeňa, na štyridsať rokov. Keď ho odstránil, vzbudil im za kráľa Dávida a vydal mu svedectvo: ,Našiel som Dávida, syna Jesseho, muža podľa môjho srdca, ktorý bude plniť moju vôľu celú.‘ Z jeho potomstva dal Boh podľa prisľúbenia Izraelu Spasiteľa, Ježiša. Pred jeho príchodom Ján hlásal všetkému izraelskému ľudu krst pokánia.