Liturgia vopred posvätených darov 13.4.

K: Požehnané Kráľovstvo Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen.

Poďte, pokloňme sa Kráľovi nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa Kristovi Kráľovi nášmu Bohu.

Poďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom našim.

Žalm 103

Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký.

Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha.

Nebesia rozpínaš ako staň, * nad vodami si buduješ komnaty.

Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš.

Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi.

Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy - nikdy.

Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali.

Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým.

Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil.

Položil si hranicu a neprekročia ju, * ani viac nepokryjú zem.

Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy;

a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd.

Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň.

Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem.

Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku.

Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka;

olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka.

Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil.

Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany.

Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú sviste.

Na určovanie času si mesiac utvoril; * slnko vie, kedy má zapadať.

Prestieraš tmu a nastáva noc * a povylieza všetka lesná zver.

Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha.

Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách.

Vtedy sa človek ponáhľa za svojim dielom, * za svojou prácou až do večera.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva.

Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské.

Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral.

Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas.

Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami.

Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú a vracajú sa do prachu.

Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené * a obnovuješ tvárnosť zeme.

Pánova chvála nech trvá naveky * zo svojich diel nech sa teší Pán.

Pozrie sa na zem a rozochvievajú, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym.

Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.

Kiež sa mu moja pieseň zapáči * a ja sa budem tešiť v Pánovi.

Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi.

Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc.

Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)

Veľká ekténia

Ľud sa modlí 18. katizmu (žalmy), z každej antifóny aspoň jeden žalm.

1. antifóna:

Žalm 119

K Pánovi som volal vo svojom súžení * a on ma vyslyšal.

Osloboď ma, Pane, od lživých perí * a od ľstivého jazyka.

Čo ti dať alebo čo ešte priložiť, * ty jazyk podvodný?

Ostré šípy bojovníka * a rozpálené uhlíky z borievčia.

Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu * a bývam v stánkoch kedarských.

Už pridlho žijem s tými, * čo nenávidia pokoj.

Ale ja som za pokoj; * no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.

Žalm 120

Svoj zrak upieram na vrchy: * príde mi odtiaľ pomoc?

Pomoc mi príde od Pána, * ktorý stvoril nebo i zem.

Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, * nezdriemne ten, čo ťa stráži.

Nedrieme veru, ani nespí * ten, čo stráži Izraela.

Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita * po tvojej pravici.

Za dňa ťa slnko nezraní * ani mesiac za noci.

Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého * Pán ti bude chrániť život.

Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod * odteraz až naveky.

Žalm 121

Zaradoval som sa, keď mi povedali: * „Pôjdeme do domu Pánovho.“

Naše nohy už stoja * v tvojich bránach, Jeruzalem.

Jeruzalem je vystavaný ako mesto * spojené v jeden celok.

Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove, * aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo.

Lebo sú tam súdne stolice, * stolice domu Dávidovho.

Pre Jeruzalem proste o pokoj: * „Nech sú bezpeční, čo ťa milujú.

Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb * a istota v tvojich palácoch.“

Kvôli svojim bratom a priateľom * budem hovoriť: „Pokoj s tebou!“

Kvôli domu Pána, nášho Boha, * budem prosiť o šťastie pre teba.

Žalm 122

Oči dvíham k tebe, * čo na nebesiach prebývaš.

Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, * ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej,

tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, * kým sa nezmiluje nad nami.

Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, * lebo už máme dosťpohŕdania

lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov * a pohŕdania pyšných.

Žalm 123

Keby sa nás Pán nebol ujal, * nech to povie Izrael,

keby sa nás Pán nebol ujal, * keď ľudia povstali proti nám,

vari by nás živých boli prehltli, * keď proti nám blčala ich zúrivosť.

Vari by nás bola voda zaliala * a riava sa prevalila cez nás.

Vari by sa boli prevalili cez nás * rozbúrené vody.

Nech je velebený Pán, * že nás nevydal ich zubom za korisť.

Naša duša unikla ako vtáča * zo siete poľovníkov.

Slučka sa roztrhla * a my sme na slobode.

Naša pomoc v mene Pánovom, * ktorý stvoril nebo i zem.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)

Malá ekténia

2. antifóna:

Žalm 124

Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: * nehýbe sa, trvá naveky.

Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, * tak je Pán okolo svojho ľudu odteraz až naveky.

Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých, * aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou.

Pane, dobre rob dobrým * a tým, čo majú srdce úprimné.

Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú, * Pán so zločincami zavrhne. Pokoj nad Izraelom!

Žalm 125

Ked Pán privádzal spät sionských zajatcov, * boli sme ako vo snách.

Ústa sme mali plné radosti * a jazyk plný plesania.

Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: * „Veľké veci urobil s nimi Pán.“

Veľké veci urobil s nami Pán * a máme z toho radosť.

Zmeň, Pane, naše zajatie * ako potoky na juhu krajiny.

Tí, čo sejú v slzách, * s jasotom budú žať.

Ked odchádzali, idúcky plakali * a osivo niesli na siatie.

No ked sa vrátia, vrátia sa s jasotom * a svoje snopy prinesú.

Žalm 126

Ak Pán nestavia dom, * márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú.

Ak Pán nestráži mesto, * nadarmo bdejú jeho strážcovia.

Zbytočne vstávate pred svitaním * a líhate si neskoro v noci,

vy, čo jete ťažko zarobený chlieb * lebo on dáva svojim miláčkom spánok.

Hla, Pánovým dedičným darom sú synovia, * jeho odmenou je plod lona.

Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, * tým sú vám synovia z mladých liet.

Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: * neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.

Žalm 127

Blažený každý, čo sa bojí Pána * a kráča po jeho cestách.

Budeš jesť z práce svojich rúk; * budeš šťastný a budeš sa mať dobre.

Tvoja manželka je ako plodonosný vinič * vnútri tvojho domu.

Tvoji synovia sú ako mládniky olivy * okolo tvojho stola.

Veru, tak bude požehnaný muž, * ktorý sa bojí Pána.

Nech ťa žehná Pán zo Siona, * aby si videl šťastie Jeruzalema po všetky dni svojho života,

aby si videl synov svojich synov. * Pokoj nad Izraelom!

Žalm 128

Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * nechže povie Izrael:

Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * a nič nezmohli proti mne.

Po mojom chrbte orali oráči, * ťahali dlhé brázdy.

Ale spravodlivý Pán * rozsekal postroje hriešnikov.

Nech s hanbou ustúpia * všetci, čo nenávidia Sion.

Nech sú sťa tráva na streche, * čo uschne prv, ako ju skosia.

Kosec si ňou nenaplní hrsť, * ani viazač snopov náručie.

A čo idú okolo, nezavolajú: * „Pán vás požehnaj; žehnáme vás v mene Pánovom.“

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i naveky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)

Malá ekténia

3. antifóna:

Žalm 129

Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, počuj môj hlas.

Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.

Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, * Pane, kto obstojí?

Ale ty si milostivý * a my ti chceme v bázni slúžiť.

Spolieham sa na teba, Pane, * moja duša sa spolieha na tvoje slovo

moja duša očakáva Pána * väčšmi ako strážcovia dennicu.

Väčšmi ako strážcovia dennicu * nech očakáva Izrael Pána.

Lebo u Pána je milosrdenstvo * a hojné vykúpenie.

On sám vykúpi Izraela * zo všetkých jeho neprávostí.

Žalm 130

Pane, moje srdce sa nevystatuje, * moje oči nehľadia povýšené.

Neženiem sa za veľkými vecami * ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými.

Ale ja som svoju dušu * upokojil a utíšil.

Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, * ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne.

Dúfaj, Izrael, v Pána * odteraz až naveky.

Žalm 131

Pane, pamätaj na Dávida * a na jeho veľkú ochotu,

že prisahal Pánovi * a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub:

„Do príbytku svojho domu nevkročím, * ani sa neuložím na svoje lôžko;

svojim očiam nedoprajem spánku * ani svojim viečkam zdriemnutia

kým nenájdem miesto pre Pána, * príbytok pre mocného Jakubovho Boha.“

Počuli sme, ze archa je v Efrate, * a našli smejú na jaarských nivách.

Vstúpme teda do Pánovho príbytku * a padnime k podnožke jeho nôh

Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, * ty a archa tvojej všemoci.

Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti * a tvoji svätí nech plesajú.

Pre svojho služobníka Dávida * neodmietaj tvár svojho pomazaného.

Dávidovi sa Pan zaviazal prísahou; * je pravdivá, nikdyju neodvolá:

„Potomka z tvojho rodu * posadím na tvoj trón.

Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu * a moje príkazy, ktoré ich naučím,

aj ich synovia budú sedieť * na tvojom tróne naveky.“

Lebo Pán si vyvolil Sion, * želal si mať ho za svoj príbytok:

To je miesto môjho odpočinku naveky * tu budem bývať, lebo som túžil za ním.

Štedro požehnám jeho komory, * chlebom nasýtim jeho chudobných.

Jeho kňazov odejem do rúcha spásy * a svätí budú plesať v radosti.

Tu Dávidovej moci dám vypučať, * svojmu pomazanému pripravím svetlo.

Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, * no na jeho hlave zažiari diadém.“

Žalm 132

Aké je dobré a milé, keď bratia žijú pospolu. * Je to sťa vzácny olej na hlave,

čo steká na bradu, na Áronovu bradu, * čo steká na okraj jeho rúcha.

Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské. * Tam Pán udeľuje požehnanie a život naveky.

Žalm 133

Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, * čo bdiete v noci v dome Pánovom.

Zdvíhajte svoje ruky k svätyni * a zvelebujte Pána.

Nech ťa žehná Pán zo Siona, * ktorý stvoril nebo i zem.

Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu * i teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.

Aleluja, aleluja, aleluja. * Sláva Tebe, Bože. (3x)

Malá ekténia

Ľ: Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma, vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj môj hlas. * Keď volám k tebe, * vyslyš ma, Pane.

Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná, * vyslyš ma, Pane.

Verš: Vyveď ma zo žalára, aby som tvoje meno mohol velebiť.

hl. 1.: Teba, Syna Panny, spoznala márnotratnica ako Boha, * s plačom sa modlila, * lebo bola hodná sĺz za to, čo porobila: * „Rozviaž moju vinu ako ja vlasy, * obľúb si milujúcu, a spravodlivo nenávidenú, * a budem ťa ohlasovať väčšmi ako mýtnik, * Dobrodinec, ktorý miluješ človeka.“

Verš: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, keď mi priazeň prejavíš.

Drahocenné myro márnotratnica zmiešala so slzami * a vyliala na tvoje prečisté nohy, bozkávajúc ich. * Ospravedlnil si ju, * aj nám daruj odpustenie, * za nás trpiaci a spas nás.

Verš: Z hlbín volám k tebe Pane, Pane, vypočuj môj hlas.

Vtedy, keď ti hriešnica prinášala myro, * tvoj učeník sa hlásil u tých, ktorí prestupovali zákon. * Ona sa radovala, keď liala drahocenné myro, * on sa ponáhľal predať Drahocenného. * Ona spoznala Vládcu a on sa s Vládcom lúčil. * Ona sa oslobodila a Judáš sa stal otrokom nepriateľa. * Strašná je lenivosť, veľké je pokánie. * Daruj mi ho, Spasiteľu, trpiaci za nás a spas nás.

Verš: Nakloň svoj sluch k mojej úpenlivej prosbe.

Ach, tá Judášova bieda! * Videl márnotratnicu ako bozkáva nohy a vymyslel lesť zrady bozkom. * Ona si rozviazala vlasy a on sa poviazal hnevom, * miesto myra nesie odporne páchnucu zlobu. * Veď závisť nevie mať úctu k tomu, čo je správne. * Ach, tá Judášova bieda! * Zachráň pred ňou, Bože, naše duše!

Verš: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, Pane, kto obstojí? Ale u teba je odpustenie hriechov.

hl. 2.: Hriešnica beží do sveta kúpiť drahocenné myro, aby pomazala Dobrodincu * a predavačovi hovorí: * „Daj mi myro, nech i ja pomažem toho, ktorý ma očistil * od všetkých mojich hriechov.“

Verš: Spolieham sa na teba, Pane. Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. Moja duša dúfa v Pána.

hl. 6.: Pohrúžená do hriechov, našla teba, prístav záchrany. * Pozri ako mieša myro so slzami a volá k tebe, * pozri na pokánie hriešnikov a čakaj. * No, Vládca, zachráň ma pred vlnou hriechov * pre svoje veľké milosrdenstvo.

Verš: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, nech dúfa Izrael v Pána.

Dnes Kristus prichádza do farizejovho domu * a žena, hriešnica, pristupuje k nemu, * zvíja sa pred jeho nohami a volá: * „Pozri na pohrúženú do hriechov, * zúfalú pre svoje skutky, * ktorá sa neštíti tvojej milosti * a daj mi, Pane, zanechanie zlého a spas ma.“

Verš: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.

Márnotratnica vystiera k tebe svoje vlasy, Vládca, * Judáš vystiera ruky, ktoré prestúpili zákon. * Ona si vzala odpustenie, on si vzal strieborniaky. * Preto tebe, ktorý si bol za nás predaný * a nás oslobodil spievame: * „Pane, sláva tebe.“

Verš: Chváľte Pána, všetky národy. Oslavujte ho, všetci ľudia.

Pristúpila žena zapáchajúca zlom a poškvrnená, * prelievajúc slzy. Milovala Spasiteľa * a vyznala svoju bolesť: * „Ako sa pozriem k tebe, Vládca? * Veď sám si prišiel zachrániť márnotratnicu. * Vzkries ma z hlbiny mŕtvu. * Lazára si zdvihol zo štvordenného hrobu, * prijmi mňa, kajúcu Pane a spas ma.“

Verš: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám a pravda Pánova trvá na veky.

Zúfalá nad životom a vedomá svojej nemravnosti, * vzala myro a pristúpila k tebe hovoriac: * „Neodvrhni ma hriešnu, Narodený z Panny, * neprehliadni moje slzy, Radosť anjelov, * ale prijmi ma kajúcu, * lebo si ma neodohnal, keď som zhrešila, Pane. * Pre tvoje veľké milosrdenstvo.“

Sláva.: I teraz: hl. 8.:

Pane, žena, ktorá padla do mnohých hriechov, * dotýka sa tvojho Božstva. * Prijíma úlohu myronosičky, * s plačom ti prináša myro ešte pred pohrebom a volá: * „Beda mi, lebo noc mi zrodila blud nezdržanlivosti, * temnú a bezmesačnú príležitosť k hriechu. * Prijmi potoky mojich sĺz, * ty, ktorý privádzaš oblakmi vodu do mora, * prikloň sa k môjmu úprimnému vzdychaniu, ty, ktorý skláňaš nebesia, * svojím nevysloviteľným ponížením, * aby som obozkávala tvoje prečisté nohy * a znovu ich utrela vlasmi svojej hlavy, * ktorými sa v raji Eva v strachu zakryla, * keď si sa ohlásil svojimi krokmi. * Množstvo mojich hriechov a priepasti tvojich zámerov * kto preskúma, Spasiteľu mojej duše? * Neprehliadni mňa, tvoju služobnicu * lebo v tebe je nevysloviteľné milosrdenstvo.“

Malý vchod

K: Premúdrosť! Stojme úctivo!

Ľ: Svetlo tiché, * svätej slávy, * nesmrteľného Otca nebeského, * svätého, blaženého. *Ježišu Kriste, * keďsme prišli kzápadu slnka * avideli žiaru večernú, * ospevujeme * Otca * i Syna i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné * preľúbeznými * hlasmi * oslavovať teba, * Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu. * Preto ťa celý * vesmír velebí.

K: Vnímajme! Pokoj všetkým! Premúdrosť.

Ľ: 1. prokimen, hl. 4.: Oslavujte Pána, lebo je dobrý, lebo jeho milosrdenstvo je večné.

Verš: Oslavujte Boha nad bohmi, lebo jeho milosrdenstvo je večné.

Ex 2, 11 – 22

Po mnohých dňoch, keď Mojžiš dorástol, vyšiel k svojim súkmeňovcom, aby videl ich ťažkú robotu. Tu videl, ako istý Egypťan bil jeho súkmeňovca, hebrejského brata. I poobzeral sa a keď videl, že tam nebolo nikoho, Egypťana zabil a ukryl do piesku. Na druhý deň vyšiel opäť a videl, ako sa dvaja hebrejskí mužovia bijú medzi sebou. I zavolal na útočníka: „Prečo biješ svojho blížneho?!“ On mu však odvetil: „Ktože ťa ustanovil nad nami za rozhodcu a sudcu?! Vari chceš zabiť aj mňa, ako si odpratal toho Egypťana?“ Mojžiš sa preľakol a povedal si: „Tak, vec sa už rozniesla.“ A keď sa o tej veci dozvedel faraón, pokúšal sa Mojžiša zabiť. Ale Mojžiš pred faraónom utiekol a usadil sa v kraji Madián, zdržoval sa pri studni. Madiánsky kňaz mal sedem dcér. A ony prišli, čerpali vodu a nalievali ju do válovov, aby napojili ovce svojho otca. Keď prišli pastieri a odháňali ich, Mojžiš vstal, zaujal sa ich a ovce im napojil. Keď ony potom prišli k svojmu otcovi Raguelovi, on sa ich spýtal: „Prečo ste dnes prišli tak skoro?!“ Ony mu odpovedali: „Akýsi Egypťan sa nás zastal pred pastiermi, ba aj nám pomohol napojiť ovce!“ Tu on povedal svojim dcéram: „A kdeže je? Prečo ste nechali toho človeka tak? Zavolajte ho, nech si niečo zaje!“ A Mojžiš sa rozhodol, že uňho ostane. Potom dal Mojžišovi svoju dcéru Seforu, ktorá mu porodila syna, a on ho nazval Gersamom, hovoriac: „Som prišelcom v cudzej krajine.“ Potom mu porodila aj druhého a pomenoval ho Eliezerom, hovoriac: „Ozaj, Boh otca môjho je mojou pomocou, vyslobodil ma od faraónovho meča!“

Ľ: 2. prokimen, hl. 4.: Pane, tvoje milosrdenstvo je večné, neopusť dielo svojich rúk.

Verš: Chcem ťa, Pane, oslavovať celým srdcom, budem ti hrať pred tvárou anjelov.

Po prokimene kňaz stojac pred prestolom robí sviecou a kadidlom kríž na východ a zvolá:

K: Premúdrosť. Stojme úctivo!

Otočí sa k ľudu a žehnajúc zvolá:

K: Svetlo Kristovo osvecuje všetkých!

Ľud robí tri veľké poklony.

Jób 2, 1 – 10

V ktorýsi deň zasa prišli Boží synovia a postavili sa pred Pána. S nimi prišiel aj satan a postavil sa pred Pána. A Pán povedal satanovi: „Skadiaľ prichádzaš?“ Satan odpovedal Pánovi: „Chodil som krížom-krážom po zemi.“ Pán povedal satanovi: „A všimol si si môjho služobníka Jóba, že mu niet rovného na zemi? Je to muž dokonalý a statočný, bojí sa Boha a chráni sa zlého. Podnes si zachoval svoju dokonalosť, a ty si ma popudil proti nemu, aby som ho bez príčiny trápil!“ Satan odpovedal Pánovi: „Kožu za kožu! Všetko, čo človek má, dá za svoj život! Ale vztiahni ruku a zasiahni jeho kosti a telo, či ti nebude kliať do očí!“ Tu Pán povedal satanovi: „Hľa, je v tvojich rukách, len jeho život ušetri!“ Satan sa vzdialil spred Pánovej tváre a ranil Jóba ukrutným vredom od päty nôh až po temeno hlavy. Takže Jób si vzal črepinu, aby sa mal čím oškrabovať, a utiahol sa na smetisko. Jeho žena mu povedala: „Ešte sa držíš svojej dokonalosti?! Prekľaj Pána a zhyň!“ On jej však povedal: „Hovoríš, ako len hlúpe ženy hovoria. Azda máme len dobré brať od Pána, a zlé prijať by sme nemali?“ V tomto všetkom Jób nezhrešil svojimi ústami.

K: Pokoj s tebou! Premúdrosť.

Počas spevu kňaza „Moja modlitba... ľud sa modlí na kolenách. Keď spieva ľud, kňaz a všetci vo svätyni kľačia.

K: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Pane, k tebe volám, počuj ma, buď pozorný na hlas mojej modlitby, keď volám k tebe.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Pane, k mojim ústam postav stráž a zamkni dvere mojich perí.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Nedaj, aby sa moje srdce naklonilo k zlému, aby bezbožne vymýšľalo hriechy.

Ľ: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo a pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

K: Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo.

Ľ: A pozdvihnutie mojich rúk ako večerná obeta.

Všetci robia tri veľké poklony.

Kňaz číta evanjelium. Začína od: "Aby nás uznal za hodných..."

Mt 108. začalo (26, 6 – 16)

V tom čase, keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, pristúpila k nemu žena s alabastrovou nádobou vzácneho myra a vyliala mu ho na hlavu, ako sedel pri stole. Keď to videli jeho učeníci, hnevali sa a hovorili: „Načo takéto mrhanie? Veďsa to mohlo draho predať a rozdať chudobným.” Ježiš to spozoroval a povedal im: „Prečo trápite túto ženu? Urobila mi dobrý skutok; veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy. Keď mi vyliala toto myro na telo, urobila to na môj pohreb. Veru, hovorím vám: Kdekoľvek na svete sa bude ohlasovať toto evanjelium, bude sa na jej pamiatku hovoriť aj o tom, čo urobila.” Vtedy jeden z Dvanástich -volal sa Judáš Iškariotský – odišiel k veľkňazom a vyzvedal sa: „Čo mi dáte a ja vám ho vydám?” Oni mu určili tridsať strieborných. A od tej chvíle hľadal príležitosť vydať ho.

K: spieva ekténiu: Prosme všetci...

Kňaz môže spievať ekténiu za vyvolených na krst.

Ľ.: Nebeské mocnosti teraz s nami neviditeľne slúžia, veď, hľa, vstupuje Kráľ slávy; hľa, tajomná žertva dokonalá slávnostne sa prináša. S vierou a túžbou pristúpme, aby sme sa stali účastnými na večnom živote. Aleluja, aleluja, aleluja.

Spieva sa viac ráz, kým kňaz neprenesie sväté dary zo žertveníka na prestol. Počas prenášania ľud kľačí.

Po skončení piesne „Nebeské mocnosti..." všetci robia tri velké poklony.

K: spieva ekténiu: Vykonajme našu večernú modlitbu...

K: A dovoľ nám, Vládca, s dôverou a bez strachu z odsúdenia, vzývať teba, nebeského Boha Otca a povedať:

Ľ: Otče náš...

K: Lebo tvoje je kráľovstvo...

Ľ: Amen.

K: Pokoj všetkým!

Ľ: I tvojmu duchu.

K: Skloňte si hlavy pred Pánom.

Ľ: Pred tebou, Pane.

K: Milosťou, štedrosťou a láskou...

Ľ: Amen.

K: Vnímajme! Vopred posvätené, sväté svätým!

Ľ: Jediný je svätý, iba jeden je Pán, Ježiš Kristus, na slávu Boha Otca. Amen.

Ľ: Verím, Pane, a vyznávam, že ty si Kristus, Syn živého Boha, ktorý prišiel na svet zachrániť hriešnikov, a ja som prvý z nich.

Prijmi ma dnes, Boží Synu, za spoločníka na svojej tajomnej večeri, veď ja nezradím tajomstvo tvojim nepriateľom, ani ti nedám bozk ako Judáš, ale ako zločinec sa ti vyznávam:

Pane, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Vládca, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Svätý, spomeň si na mňa, keď prídeš do svojho kráľovstva.

Prijatie tvojich svätých tajomstiev, Pane, nech mi neslúži na súd alebo odsúdenie, ale na uzdravenie duše i tela. Bože, buď milostivý mne hriešnemu.

Bože, očisť moje hriechy a zmiluj sa nado mnou.

Mnoho ráz som zhrešil, Pane, odpusť mi.

a spieva pričasten:

Ľ: Skúste a viďte, aký dobrý je Pán. Aleluja, aleluja, aleluja.

K: Pristúpte!

Ľ: Velebiť chcem Pána v každom čase. Aleluja.

Ľud zbožne pristupuje prijímať Telo Ježiša Krista.

Po sv. prijímaní

K: Teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen. Dobrorečíme ti, Kriste, Bože náš, lebo si nás učinil hodnými prijať tvoje prečisté telo a tvoju drahocennú krv preliatu za celý svet na odpustenie hriechov a za zjavenie tvojho tajomstva. Aleluja, aleluja, aleluja.

K: spieva ekténiu: Keď sme prijali...

K: V pokoji sa rozíďme.

Ľ: V mene Pánovom.

K: Modlime sa k Pánovi.

Ľ: Pane, zmiluj sa.

K: Všemohúci vládca...

Ľ: Amen.
Nech je požehnané Pánovo meno od teraz až na veky. (3x)

Žalm 33

Pána chcem velebiť v každom čase, * moje ústa budú ho vždy chváliť.

V Pánovi sa bude chváliť moja duša, * nechže to počujú pokorní a nech sa tešia.

Velebte so mnou Pána * a oslavujme jeho meno spoločne.

Hľadal som Pána a on ma vyslyšal * a vytrhol ma zo všetkej hrôzy.

Na neho hľaďte a budete žiariť * a tvár vám nesčervenie hanbou.

Úbožiak zavolal a Pán ho vyslyšal * a vyslobodil hozo všetkých tiesní.

Ako strážca sa utáborí anjel Pánov okolo bohabojných * a vyslobodí ich.

Skúste a presvedčte sa, aký dobrý je Pán, * šťastný človek, čo sa utieka k nemu.

Vy, jeho svätí, bojte sa Pána, * veď bohabojní núdzu nemajú.

Boháči sa nabiedia a nahladujú, * ale tým, čo hľadajú Pána, nijaké dobro chýbať nebude.

K: Požehnanie Pánovo, nech je na vás s jeho milosťou a láskou, teraz i vždycky i na veky vekov.

Ľ: Amen.

K: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.

Ľ: Sláva. I teraz. Pane, zmiluj sa. (3x) Požehnaj.

K: Kristus náš pravý Boh...

Ľ: Amen.