P**ožehnaný Boh náš v každom čase, teraz i vždycky i na veky vekov. (ak nie je kňaz, prednášaj: Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami.) A**men.
S**láva tebe, Bože náš, sláva tebe.**
Kráľu nebeský, Utešiteľu, Duchu pravdy, * ktorý si všade a všetko naplňuješ, * poklad dobra a darca života, * príď a prebývaj v nás, * očisť nás od každej poškvrny * a spas, Dobrotivý, naše duše.
S**vätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami.** (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
P**ane, zmiluj sa.** (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: L**ebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. A**men.
P**ane, zmiluj sa.** (12x)
S**láva Otcu i Synu i Svätému Duchu.**
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
P**oďte, pokloňme sa Kráľovi, nášmu Bohu.**
Poďte, pokloňme sa Kristovi, Kráľovi, nášmu Bohu.
P**oďte, pokloňme sa a padnime pred samým Pánom, Ježišom Kristom, Kráľom a Bohom naším.**
Žalm 103
Dobroreč, duša moja, Pánovi; * Pane, Bože môj, ty si nesmierne veľký. – Odel si sa do slávy a veleby, * do svetla si sa zahalil ako do rúcha. – Nebesia rozpínaš ako stan, * nad vodami si buduješ komnaty. – Po oblakoch vystupuješ ako po schodoch, * na krídlach vánku sa prechádzaš. – Vetry sú tvojimi poslami, * ohnivé plamene tvojimi služobníkmi. – Zem si postavil na jej základoch, * nevychýli sa nikdy, nikdy. – Oceán ju prikryl sťa odev, * nad vrchmi vody zastali. – Pred tvojou hrozbou odtiekli, * zhrozili sa pred tvojím hlasom hromovým. – Vybehli na vrchy, stiekli do údolia, * na miesto, ktoré si im vyhradil. – Položil si hranicu a neprekročia ju * ani viac nepokryjú zem. – Prameňom dávaš stekať do potokov, * čo tečú pomedzi vrchy – a napájajú všetku poľnú zver * aj divým oslom hasia smäd. – Popri nich hniezdi nebeské vtáctvo, * spomedzi konárov zaznieva ich pieseň. – Zo svojich komnát zvlažuješ vrchy, * plodmi svojich diel sýtiš zem. – Tráve dávaš rásť pre ťažný dobytok * a byli, aby slúžila človeku. – Zo zeme vyvádzaš chlieb i víno, * čo obveseľuje srdce človeka; – olejom rozjasňuješ jeho tvár * a chlieb dáva silu srdcu človeka. – Sýtia sa stromy Pánove * aj cédre Libanonu, čo on zasadil. – Na nich si vrabce hniezda stavajú * a na ich vrcholcoch bývajú bociany. – Vysoké štíty patria kamzíkom, * v skalách sa skrývajú svište. – Na určovanie času si Mesiac utvoril; * Slnko vie, kedy má zapadať. – Prestieraš tmu a nastáva noc, * a povylieza všetka lesná zver. – Levíčatá ručia za korisťou * a pokrm žiadajú od Boha. – Len čo vyjde slnko, utiahnu sa * a ukladajú sa v svojich dúpätách. – Vtedy sa človek ponáhľa za svojím dielom, * za svojou prácou až do večera. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil. Zem je plná tvojho stvorenstva. – Tu more veľké, dlhé a široké, * v ňom sa hemžia plazy bez počtu, živočíchy drobné i obrovské. – Po ňom sa plavia lode * i Leviatan, ktorého si stvoril, aby sa v ňom ihral. – Všetko to čaká na teba, * že im dáš pokrm v pravý čas. – Ty im ho dávaš a ony ho zbierajú; * otváraš svoju ruku, sýtia sa dobrotami. – Len čo odvrátiš svoju tvár, už sa trasú; * odnímaš im dych a hneď hynú, a vracajú sa do prachu. – Keď zošleš svojho ducha, sú stvorené, * a obnovuješ tvárnosť zeme. – Pánova chvála nech trvá naveky; * zo svojich diel nech sa teší Pán. – Pozrie sa na zem a rozochvieva ju, * dotkne sa vrchov a ony chrlia dym. – Po celý život chcem spievať Pánovi * a svojmu Bohu hrať, kým len budem žiť.– Kiež sa mu moja pieseň zapáči; * a ja sa budem tešiť v Pánovi. – Nech zo zeme zmiznú hriešnici a zločincov nech už niet. * Dobroreč, duša moja, Pánovi. – Slnko vie, kedy má zapadať, * prestieraš tmu a nastáva noc. – Aké mnohoraké sú tvoje diela, Pane! * Všetko si múdro urobil.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Počas toho, ako ľud prednáša 103. žalm, kňaz sa modlí nasledujúce, tzv. svitilničné modlitby
Prvá modlitba
Pane, štedrý a milosrdný, plný dobra a trpezlivosti, zhliadni na našu modlitbu a prijmi hlas našich prosieb. Daj nám znamenie lásky, uveď nás na svoju cestu, aby sme kráčali v tvojej pravde. Naplň naše srdcia radosťou, aby sme mali bázeň pred tvojím svätým menom: lebo ty si veľký, ty robíš zázraky. Ty jediný si Boh a niet ti rovného medzi bohmi. Pane, mocný v milosti a dobrotivý v sile, pomáhaš, utešuješ a zachraňuješ všetkých, čo dúfajú v tvoje sväté meno.
Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Druhá modlitba
Pane, nekarhaj nás vo svojom rozhorčení a netrestaj nás vo svojom hneve, ale zaobchádzaj s nami podľa svojho milosrdenstva, lekár našich duší. Priveď nás do prístavu tvojej vôle, osvieť oči našich sŕdc na poznanie tvojej pravdy a daj nám zvyšok dnešného dňa i celý náš život prežiť bez hriechu a v pokoji pre modlitby Bohorodičky a všetkých svätých.
Lebo tvoja je vláda a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Tretia modlitba
Pane, Bože náš, rozpomeň sa na nás hriešnych a nepotrebných služobníkov, keď vzývame tvoje sväté a poklonyhodné meno. Nezahanbi nás, lebo čakáme od teba milosti, ale daj nám všetko, o čo prosíme, na spásu a dovoľ nám, aby sme ťa milovali celým srdcom, mali bázeň pred tebou a vo všetkom konali tvoju vôľu.
Lebo ty si dobrý a človeka milujúci Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Štvrtá modlitba
Neutíchajúcimi piesňami a ustavičnými chválospevmi ťa ospevujú sväté anjelské mocnosti. Aj naše ústa naplň svojou chválou, aby ju vzdávali veľkoleposti tvojho svätého mena. Na príhovor Bohorodičky a všetkých svätých nám daj nasledovať ťa spolu so všetkými, ktorí žijú v opravdivej bázni pred tebou a zachovávajú tvoje prikázania.
Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Piata modlitba
Požehnaný si, Pane, Bože vševládny, ty poznáš myšlienky človeka, poznáš aj naše potreby a spĺňaš ich v oveľa väčšej miere, než prosíme alebo by sme sa nazdali. Láskyplný Kráľu, nadovšetko dobrý, dovoľ nám podľa množstva tvojej štedrosti s čistým svedomím vzývať tvoje sväté meno. A neuveď nás do pokušenia, ale zbav nás zlého, a všetko vykonaj na náš úžitok podľa svojej prozreteľnosti.
Lebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Šiesta modlitba
Pane, Pane, svojou prečistou rukou udržiavaš všetko, si voči nám trpezlivý. Ty si sa kajal za našu zlobu. Rozpamätaj sa na svoju štedrosť a milosrdenstvo, navštív nás svojou dobrotou a daj nám aj vo zvyšku tohto dňa uniknúť pred rozmanitými nástrahami zlého. A milosťou svojho Svätého Ducha zachovaj náš život bezúhonný.
Skrze milosrdenstvo a lásku tvojho jednorodeného Syna, s ktorým si velebený, spolu s tvojím presvätým, dobrým a životodarným Duchom, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Siedma modlitba
Veľký a obdivuhodný Bože, nevýslovnou dobrotou a nesmiernou múdrosťou riadiš všetko a dávaš nám pozemské dobrá ako záruku sľúbeného kráľovstva. Ty si dal, že sme sa v uplynutej časti dňa uchránili od zla. Daj, aby sme aj zostávajúcu zakončili bez poškvrny pred tvojou svätou slávou a ospevovali teba, nášho jediného, dobrého a láskyplného Boha.
Veď ty si náš Boh a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Ôsma modlitba
Veľký, najvyšší Bože, jediný nesmrteľný, ktorý žiješ v neprístupnom svetle. Svojou premúdrosťou si všetko stvoril, oddelil si svetlo od tmy, slnko si ustanovil, aby vládlo dňu, mesiac a hviezdy, aby vládli noci. Nám hriešnym dovoľuješ v túto hodinu stáť pred tvojou tvárou vo vyznávaní a spievať ti večerný chválospev. Ty sám, láskyplný Vládca, učiň našu modlitbu ako kadidlo a prijmi ju ako ľúbeznú vôňu. Daj, aby nastávajúci večer a nasledujúca noc boli pokojné. Zaodej nás zbraňami svetla. Osloboď nás od nočného strachu, od všetkého, čo prichádza s tmou. A daj nám spánok, ktorý si daroval nám na upokojenie našej slabosti, zbavený všetkých nástrah diabla. Ach, Vládca, darca dobra, nech sa kajáme aj na lôžkach, spomínajúc aj počas noci tvoje meno. Nech osvietení tvojimi prikázaniami vstaneme s duchovnou radosťou oslavovať tvoju milosť. Prednášame modlitby a prosby tvojmu milosrdenstvu za naše hriechy a za všetkých ľudí. Navštív ich svojou láskou a na orodovanie Bohorodičky.
Lebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom, a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša veľkú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva, i teraz: )
Modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa. (po každej prosbe)
Za pokoj zhora a za spásu našich duší modlime sa k Pánovi.
Za mier na celom svete, za blaho svätých Božích cirkví a za zjednotenie všetkých modlime sa k Pánovi.
Za tento svätý chrám a za tých, čo doň vstupujú s vierou, nábožnosťou a s Božou bázňou, modlime sa k Pánovi.
Za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca _(povie meno)_, rímskeho pápeža, modlime sa k Pánovi.
Za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu _(povie meno), za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno),_ za ctihodných kňazov a diakonov v Kristovi, za všetko duchovenstvo a ľud modlime sa k Pánovi.
Za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu, modlime sa k Pánovi.
Za toto mesto (alebo Za túto obec alebo Za tento svätý dom_)_, za všetky mestá, obce, krajiny a za tých, ktorí v nich podľa viery žijú, modlime sa k Pánovi.
Za priaznivé počasie, hojnosť plodov zeme a za pokojné časy modlime sa k Pánovi.
Za cestujúcich, chorých, trpiacich, zajatých a za ich záchranu modlime sa k Pánovi.
Za oslobodenie od všetkého nášho zármutku, hnevu a núdze modlime sa k Pánovi.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: L**ebo tebe patrí všetka sláva, česť a poklona, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.**
Ľud: Amen.
18. katizma
Žalm 119
K Pánovi som volal vo svojom súžení * a on ma vyslyšal. – Osloboď ma, Pane, od Iživých perí * a od ľstivého jazyka. – Čo ti dať alebo čo ešte priložiť, * ty jazyk podvodný? – Ostré šípy bojovníka * a rozpálené uhlíky z borievčia. – Beda mi, že som vyhnancom v Mosochu * a bývam v stánkoch kedarských. – Už pridlho žijem s tými, * čo nenávidia pokoj. – Ale ja som za pokoj; * no kým ja o ňom hovorím, oni na mňa útočia.
Žalm 120
Svoj zrak upieram na vrchy: * príde mi odtiaľ pomoc? – Pomoc mi príde od Pána, * ktorý stvoril nebo i zem. – Nedovolí, aby sa ti noha zachvela, * nezdriemne ten, čo ťa stráži. – Nedrieme veru, ani nespí * ten, čo stráži Izraela. – Pán ťa stráži, Pán je tvoja záštita * po tvojej pravici. – Za dňa ťa slnko nezraní * ani mesiac za noci. – Pán ťa bude chrániť od všetkého zlého; * Pán ti bude chrániť život. – Pán bude chrániť tvoj odchod i príchod * odteraz až naveky.
Žalm 121
Zaradoval som sa, keď mi povedali: * „Pôjdeme do domu Pánovho.” – Naše nohy už stoja * v tvojich bránach, Jeruzalem. – Jeruzalem je vystavaný ako mesto * spojené v jeden celok. – Tam prichádzajú kmene, kmene Pánove, * aby podľa obyčaje Izraela velebili meno Pánovo. – Lebo sú tam súdne stolice, * stolice domu Dávidovho. – Pre Jeruzalem proste o pokoj: * „Nech sú bezpeční, čo ťa milujú. – Nech pokoj vládne vnútri tvojich hradieb * a istota v tvojich palácoch.” – Kvôli svojim bratom a priateľom * budem hovoriť: „Pokoj s tebou!” – Kvôli domu Pána, nášho Boha, * budem prosiť o šťastie pre teba.
Žalm 122
Oči dvíham k tebe, * čo na nebesiach prebývaš. – Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, * tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, kým sa nezmiluje nad nami. – Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, lebo už máme dosť pohŕdania; * lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov a pohŕdania pyšných.
Žalm 123
Keby sa nás Pán nebol ujal, * nech to povie Izrael, – keby sa nás Pán nebol ujal, * keď ľudia povstali proti nám, – vari by nás živých boli prehltli, * keď proti nám blčala ich zúrivosť. – Vari by nás bola voda zaliala * a riava sa prevalila cez nás. – Vari by sa boli prevalili cez nás * rozbúrené vody. – Nech je velebený Pán, * že nás nevydal ich zubom za korisť. – Naša duša unikla ako vtáča * zo siete poľovníkov. – Slučka sa roztrhla * a my sme na slobode. – Naša pomoc v mene Pánovom, * ktorý stvoril nebo i zem.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Žalm 124
Tí, čo sa spoliehajú na Pána, sú ako vrch Sion: * nehýbe sa, trvá naveky. – Ako vrchy obklopujú Jeruzalem, * tak je Pán okolo svojho ľudu odteraz až naveky. – Veď žezlo ničomníka nedoľahne na krajinu spravodlivých, * aby spravodliví nevystierali ruky za neprávosťou. – Pane, dobre rob dobrým * a tým, čo majú srdce úprimné. – Ale tých, čo sa na zlé cesty spúšťajú, * Pán so zločincami zavrhne. Pokoj nad Izraelom!
Žalm 125
Keď Pán privádzal späť sionských zajatcov, * boli sme ako vo snách. – Ústa sme mali plné radosti * a jazyk plný plesania. – Vtedy sa hovorilo medzi pohanmi: * „Veľké veci urobil s nimi Pán.” – Veľké veci urobil s nami Pán * a máme z toho radosť. – Zmeň, Pane, naše zajatie * ako potoky na juhu krajiny. – Tí, čo sejú v slzách, * s jasotom budú žať. – Keď odchádzali, idúcky plakali * a osivo niesli na siatie. – No keď sa vrátia, vrátia sa s jasotom * a svoje snopy prinesú.
Žalm 126
Ak Pán nestavia dom, * márne sa namáhajú tí, čo ho stavajú. – Ak Pán nestráži mesto, * nadarmo bdejú jeho strážcovia. – Zbytočne vstávate pred svitaním a líhate si neskoro v noci, vy, čo jete ťažko zarobený chlieb; * lebo on dáva svojim miláčkom spánok. – Hľa, Pánovým dedičným darom sú synovia, * jeho odmenou je plod lona. – Čím sú bojovníkovi šípy v ruke, * tým sú vám synovia z mladých liet. – Blažený muž, ktorý si nimi tulec naplnil: * neutrpí hanbu, keď bude rokovať s nepriateľmi v bráne.
Žalm 127
Blažení všetci, ktorí sa boja Pána, * ktorí kráčajú po jeho cestách. – Budeš jesť z práce svojich rúk; * blažený si a budeš sa mať dobre. – Tvoja manželka je sťa úrodný vinič * na stenách tvojho domu. – Tvoji synovia sú ako mládniky olivy * okolo tvojho stola. – Hľa, takto bude požehnaný človek, * ktorý sa bojí Pána! – Kiež ťa požehná Pán zo Siona * a budeš vidieť dobro Jeruzalema po všetky dni svojho života. – A budeš vidieť synov svojich synov. * Pokoj nad Izraelom!
Žalm 128
Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * nechže povie Izrael: – Často dorážali do mňa od mojej mladosti, * a nič nezmohli proti mne. – Po mojom chrbte orali oráči, * ťahali dlhé brázdy. – Ale spravodlivý Pán * rozsekal postroje hriešnikov. – Nech s hanbou ustúpia * všetci, čo nenávidia Sion. – Nech sú sťa tráva na streche, * čo uschne prv, ako ju skosia. – Kosec si ňou nenaplní hrsť * ani viazač snopov náručie. – A čo idú okolo, nezavolajú: * „Pán vás požehnaj; žehnáme vás v mene Pánovom.”
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:
Žalm 129
Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, počuj môj hlas. – Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe. – Ak si budeš, Pane, v pamäti uchovávať neprávosť, * Pane, kto obstojí? – Ale ty si milostivý * a my ti chceme v bázni slúžiť. – Spolieham sa na teba, Pane, * moja duša sa spolieha na tvoje slovo; – moja duša očakáva Pána * väčšmi ako strážcovia dennicu. – Väčšmi ako strážcovia dennicu * nech očakáva Izrael Pána. – Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.
Žalm 130
Pane, moje srdce sa nevystatuje, * moje oči nehľadia povýšene. – Neženiem sa za veľkými vecami * ani za divmi pre mňa nedosiahnuteľnými. – Ale ja som svoju dušu * upokojil a utíšil. – Ako nasýtené dieťa v matkinom náručí, * ako nasýtené dieťa, tak je moja duša vo mne. – Dúfaj, Izrael, v Pána * odteraz až naveky.
Žalm 131
Pane, pamätaj na Dávida * a na jeho veľkú ochotu, – že prisahal Pánovi * a mocnému Bohu Jakubovmu zložil sľub: – „Do príbytku svojho domu nevkročím * ani sa neuložím na svoje lôžko; – svojim očiam nedoprajem spánku * ani svojim viečkam zdriemnutia, – kým nenájdem miesto pre Pána, * príbytok pre mocného Jakubovho Boha.” – Počuli sme, že archa je v Efrate, * a našli sme ju na jaarských nivách. – Vstúpme teda do Pánovho príbytku * a padnime k podnožke jeho nôh. – Zaujmi, Pane, miesto svojho odpočinku, * ty a archa tvojej všemoci. – Tvoji kňazi nech sa odejú do spravodlivosti * a tvoji svätí nech plesajú. – Pre svojho služobníka Dávida * neodmietaj tvár svojho pomazaného. – Dávidovi sa Pán zaviazal prísahou; * je pravdivá, nikdy ju neodvolá: – „Potomka z tvojho rodu * posadím na tvoj trón. – Ak tvoji synovia dodržia moju zmluvu a moje príkazy, ktoré ich naučím, * aj ich synovia budú sedieť na tvojom tróne naveky.” – Lebo Pán si vyvolil Sion, * želal si mať ho za svoj príbytok: – To je miesto môjho odpočinku naveky; * tu budem bývať, lebo som túžil za ním. – Štedro požehnám jeho komory, * chlebom nasýtim jeho chudobných. – Jeho kňazov odejem do rúcha spásy * a svätí budú plesať v radosti. – Tu Dávidovej moci dám vypučať, * svojmu pomazanému pripravím svetlo. – Jeho nepriateľov hanbou zakryjem, * no na jeho hlave zažiari diadém.”
Žalm 132
Aké je dobré a milé, * keď bratia žijú pospolu. – Je to sťa vzácny olej na hlave, * čo steká na bradu, na Áronovu bradu, čo steká na okraj jeho rúcha. – Sťa rosa na Hermone, čo padá na vrchy sionské. * Tam Pán udeľuje požehnanie a život naveky.
Žalm 133
Zvelebujte Pána, všetci služobníci Pánovi, * čo bdiete v noci v dome Pánovom. – Zdvíhajte svoje ruky k svätyni * a zvelebujte Pána. – Nech ťa žehná Pán zo Siona, * ktorý stvoril nebo i zem.
Sláva, i teraz:
Aleluja, aleluja, aleluja, sláva tebe, Bože. (3x)
(Ak je prítomný kňaz, alebo diakon, prednáša malú ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva, i teraz:)
Znova a znova modlime sa v pokoji k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: L**ebo ty vládneš a tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.**
Ľud: Amen.
Potom: Pane, ja volám k tebe:, 2. hlas:
Žalm 140
Pane, ja volám k tebe, * vyslyš ma: Vyslyš ma, Pane. * Pane, ja volám k tebe, * vypočuj hlas môj. * Keď volám k tebe. * Vyslyš ma, Pane.
Moja modlitba nech sa vznáša k tebe ako kadidlo * a pozdvihnutie mojich rúk * ako obeť večerná. * Vyslyš ma, Pane.
Bože, stráž nad mojimi rečami * a dozeraj na moje slová. – Nedovoľ, aby sa mi srdce naklonilo k zlému, * aby som sa dal na bezbožné skutky so zločincami a zasadal si s nimi na hostinách. – Nech ma radšej statočný človek uderí a priateľ pokarhá, * ale nech mi bezbožníci olejom nekropia hlavu na privítanie, – lebo tým by som sa stal * účastným na ich zločinoch. – Budú vydaní Božej spravodlivosti * a ľudia uznajú že moje slová boli pravdivé. – Ich kosti budú pohodené na okraji hrobu * ako kusy dreva a úlomky skál roztrúsené po zemi. – Ale moje oči sa obracajú k tebe, Pane a Bože môj, * k tebe sa utiekam, ochraňuj môj život. – Ochráň ma pred osídlom, čo mi nastrojili, * pred nástrahami zlých ľudí. – Nech bezbožní popadajú do vlastných sietí, * zatiaľ čo ja prejdem bezpečne pomimo.
Žalm 141
Zo všetkých síl volám k Bohu o pomoc, * hlasite prosím Boha o zľutovanie. – Predkladám mu svoje ťažkosti, * rozprávam mu o svojich úzkostiach. – Ja klesám na duchu, * ale ty, Bože, vieš, kade mám ísť. – Na chodníku, ktorým sa uberám, * nastavili mi osídlo. – Obzerám sa napravo * a nik sa ku mne nepriznáva, – nemám výhľad na útek, * nikomu nezáleží na mojom živote. – Bože, k tebe úpenlivo volám. * Ty si moje útočisko, ty si všetko, čo mám na tomto svete. – Vypočuj moje volanie o pomoc, * lebo som úplne vyčerpaný. – Zachráň ma pred mojimi prenasledovateľmi, * lebo sú silnejší odo mňa.
Verš 10: Vyveď ma zo žalára, * aby som tvoje meno mohol velebiť.
Verš 9: Spravodliví sa zhromaždia vôkol mňa, * keď mi priazeň prejavíš.
Žalm 129
Verš 8: Z hlbín volám k tebe, Pane; * Pane, vypočuj môj hlas.
Verš 7: Nakloň svoj sluch * k mojej úpenlivej prosbe.
Verš 6: Ak si budeš, Pane, neprávosť uchovávať v pamäti, * Pane, kto obstojí? * Ale u teba je odpustenie hriechov.
(2. hlas, podoben Jéhda ot dréva:) Moje veľmi trpiace srdce * premožené nespočetnými útokmi zlého, * až k hrobu sa priblížilo a celkom ochablo. * Necitlivosť ho prikryla ako kameň, * ale ty, Kriste, si drevom svojho životodarného kríža * vrátil všetkým život, ktorí prebývali v predpeklí. * Aj mňa oživ a zodvihni z hrobu, * aby som s bázňou mohol oslavovať tvoje božstvo.
Verš 5: Spolieham sa na teba, Pane. * Moja duša sa spolieha na tvoje slovo. * Moja duša dúfa v Pána.
Pokúšaní zlým, vždy sme milovali bohatstvo telesných rozkoší * a nerozumne sme sa veselili v našom nešťastí. * Nedbali sme na rady rozumu, * ktorý ako Lazár hladoval nedostatkom Božieho pokrmu. * Zachráň nás, Milosrdný, od budúceho ohňa, * aby sme mohli oslavovať tvoju dobrotu.
Verš 4: Väčšmi ako strážcovia vyčkávajú dennicu, * nech dúfa Izrael v Pána.
(3. hlas, podoben Postáviša:) Dnes usnul Lazár, plače celá Betánia. * Ale ty, náš Spasiteľ, si ho vzkriesil z mŕtvych, * aby si posilnil vieru svojich učeníkov * vo svoje slávne vzkriesenie * i v porážku pekla a Adamovu obnovu. * Preto ťa velebíme.
Verš 3: Lebo u Pána je milosrdenstvo a hojné vykúpenie. * On sám vykúpi Izraela zo všetkých jeho neprávostí.
(6. hlas, podoben Vse otložše:) Prijal si plnosť kňazskej dôstojnosti, Metod. * Stal si sa nositeľom Boha. * Božské poznanie ťa naplnilo Duchom Svätým. * Vždy si radostne vstupoval do svätyne svätých, * ožiarený tajomným Božím svetlom, * a konal si vznešenú obetu. * Vyznamenal si sa ako opravdivý veľkňaz, ** ktorý oroduje za naše duše.
Žalm 116
Verš 2: Chváľte Pána, všetky národy. * Oslavujte ho, všetci ľudia.
Tvoj život sa preslávil krásnymi skutkami. * Verných si posilňoval, * temnotu lesti rozptyľoval. * Bol si jasným slnkom, preblažený arcipastier Metod. * Teraz prebývaš tam, kde žiari večné Svetlo, * lebo z milosti Ducha Svätého bol si synom Svetla. * Preto s láskou a úctou slávime tvoj požehnaný sviatok, ** lebo si hoden večnej pamiatky.
Verš 1: Lebo veľké je jeho milosrdenstvo voči nám * a pravda Pánova trvá na veky.
Otče múdry a slávny, * tvoja jasná myseľ bola vždy obrátená k Bohu * a upevnená vierou. * V slabom smrteľnom tele pochopil si cenu nesmrteľnosti. * Osvojil si si dobré skutky anjelov. * Ozdobený čnosťami bol si bez zlej telesnej žiadostivosti. * Otče, múdry veľkňaz, jasné svetlo Cirkvi, * prihováraj sa za nás všetkých, ** ktorí s láskou uctievame tvoju svätú pamiatku.
Sláva i teraz, 6. hlas
Ktože by ťa nevelebil, Panna presvätá? * Ktože by neospevoval tvoje Dieťa prečisté? * Veď ten istý jednorodený Syn, čo mimo času z Otca zažiaril, * nevysloviteľne sa vtelil a z teba, Čistá, narodil. * Hoci podľa prirodzenosti je Bohom, * pre nás sa podľa prirodzenosti stal človekom. * Nerozdelil sa pritom na dve osoby, * ale v dvoch prirodzenostiach bez zmiešania dáva sa poznávať. * Jeho pros, Vznešená a Preblažená, ** aby sa zmiloval nad našimi dušami.
Diakon: Modlime sa k Pánovi.
Kňaz: Dobrý Kráľu, ty miluješ ľudí a všetko požehnávaš. Vrúcne ťa prosíme so srdcom skrúšeným a duchom pokorným: požehnaj aj naše vchody a východy, Kriste, pravý Bože náš. Lebo tvoj príchod na zem i odchod na nebesia, i tvoje spolužitie s ľuďmi sú požehnané teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
Diakon: Požehnaj, vladyka, svätý vchod.
Kňaz: Požehnaný vchod tvojich svätých teraz i vždycky, i na veky vekov.
Diakon: Amen.
Diakon: Premúdrosť, stojme úctivo!
A spievame hymnus Svetlo tiché:
Svetlo tiché svätej slávy * nesmrteľného, Otca nebeského, * svätého, blaženého, * Ježišu Kriste, * keď sme prišli k západu slnka * a videli žiaru večernú, * ospevujeme Otca i Syna, i Svätého Ducha, Boha. * Je dôstojné preľúbeznými hlasmi oslavovať teba, Synu Boží, * ktorý dávaš život celému svetu, * preto ťa celý vesmír velebí.
Diakon: Vnímajme!
Kňaz: Pokoj všetkým.
Diakon: Premúdrosť, vnímajme!
Prokimen, 4. hlas: Bohabojnosť je počiatok múdrosti.
Verš: Z celého srdca chcem oslavovať Pána.
Čítanie z knihy Genezis (31,3 – 16)
Vtedy Pán povedal Jakubovi: „Vráť sa späť do krajiny svojich otcov a k svojim príbuzným! Ja budem s tebou.“ Preto si Jakub dal zavolať Ráchel a Liu na pole a povedal im: „ Ja vidím na tvári vášho otca, že nie je ku mne taký prívetivý ako predtým, hoci Boh môjho otca bol so mnou. Vy samy viete, že som z celej sily slúžil vášmu otcovi. Váš otec ma však oklamal a desať ráz zmenil moju odmenu. No Boh nedal, aby mi uškodil: Keď povedal: „Bodkasté budú tvojou odmenou,“ všetky ovce donášali strakaté, keď zasa povedal: „Pruhované budú tvojou odmenou,“ všetky ovce donášali pruhované. Boh vzal stáda vášmu otcovi a dal ich mne. V čase, keď sa behávali stáda, zdvihol som oči a vo sne som videl, že capy, ktoré skákali na samice, boli pruhované, bodkasté a strakaté. A Boží anjel mi vo sne hovoril: „Jakub!“ Ja som odpovedal: „Tu som!“ Vtedy mi povedal: „Pozdvihni oči a pozeraj. Všetky capy, čo skáču na samice, sú pruhované, bodkasté a strakaté. Ja som videl všetko, čo ti Laban vykonal. Ja som Boh z Betelu, kde si ty pomazal pomník a kde si mi urobil sľub. Teraz sa len zober, odíď z tejto krajiny a vráť sa do svojej rodnej krajiny!“ Ráchel a Lia mu vraveli: „Máme my ešte podiel alebo dedičstvo v dome nášho otca?! Neboli sme preň ako cudzinky? Veď nás predal a čo utŕžil, načisto premárnil. Ozaj všetko bohatstvo, ktoré Boh odňal nášmu otcovi, patrí nám a našim deťom. Preto teda urob všetko, čo ti káže Boh!“
Prokimen 4. hlas: Milosrdný, štedrý a spravodlivý.
Verš: Blažený človek, ktorý sa bojí Pána.
Čítanie z knihy Prísloví (21,3 – 21)
Pestovať statočnosť a rozvahu sa väčšmi páči Pánovi ako obeta. Povýšenecký pohľad a srdce naduté, čo hriešnici pokladajú (za) svetlo, (je) hriech. Úsilia príčinlivého (vedú ho) vždy k zisku, lež každého, kto by rád rýchlo nahonobiť, (vedú) k veľkej chudobe. Poklady, vyzískané lživým jazykom, sú ako rozviata para, ako slučky, (ktoré nastrojila) smrť. Násilie bezbožných strhne aj ich (samých), lebo sa vzpierali konať podľa práva. Krivolaká je cesta muža, obťaženého vinou, ale kto je čistý, správny (je aj) jeho čin. Lepšie je bývať v kútiku na streche, ako s hašterivou ženou v jednom dome pospolu. Duša tyrana žiada zlé, jeho blížny nenájde v jeho očiach zľutovanie. Keď trescú posmievača, prostomyseľný múdrie, keď poučujú múdreho, rozširuje si vedomosť. Spravodlivý pozoruje dom nespravodlivého, do akej záhuby sa rútia bezbožní. Kto si ucho zapcháva, keď sa bedár krikom (ozýva), bude (raz) volať tiež, ale vyslyšaný nebude. Dar potajomky daný krotí hnev a podarúnok za ňadrami prudkú zlosť. Spravodlivého napĺňa radosť, keď (vidí) súdiť spravodlivo, hrôza však tých, čo pášu neprávosť. Človek, čo zblúdil z cesty múdrosti, (čoskoro) bude v ríši mŕtvych spočívať. Kto rád má radovánky, bude biedu trieť, nezbohatne, kto víno rád a olej (voňavý). Výkupným za spravodlivého (býva), ničomník, a vierolomník (nastupuje) na miesto statočných. Lepšie je bývať na pustatine, ako s hašterivou ženou mrzutosť. V príbytku múdreho (je) vzácny poklad a (takisto) olej (voňavý), pochabý človek ho však premrhá. Kto sa usiluje o statočnosť a milosrdenstvo, nachádza život, (statočnosť) a česť.
Čítanie z Knihy prísloví (Prís 10, 7a.6a; 3,13–14.15ad.16; 8,6a.34b.35.4.12.14.17.5-9; 1,23c; 15,4b )
Pamiatku spravodlivého sprevádzajú chvály a nad jeho hlavou spočíva Pánovo požehnanie. Blažený človek, ktorý našiel múdrosť a smrteľník, ktorý spoznal rozumnosť. Veď ju získavať je lepšie ako získavať poklady zlata a striebra. Je ctihodnejšia ako drahocenné kamene a nič úctyhodné jej nie je hodné. Veď vo svojej pravici má dĺžku žitia a roky života, vo svojej ľavici bohatstvo a slávu; z jej úst vychádza spravodlivosť, na jazyku nosí zákon a milosrdenstvo. Deti, počúvajte ma teda, veď budem rozprávať vznešené veci a blažený človek, ktorý zachová moje cesty; veď moja brána je bránou života a Pán si pripravuje priazeň. Preto vás prosím a ľudským synom ponúkam svoj hlas. Lebo ja, múdrosť, som to prichystala, ja som pozvala radu, poznanie a návrh. Moja je rada i pevnosť, moja je rozumnosť, moja je sila. Ja milujem tých, ktorí ma ľúbia, a tí, čo ma hľadajú, nájdu milosť. Nevinní, pochopte teda úskok, a nevzdelaní, priložte srdcia. Počúvajte ma ešte raz, veď budem rozprávať vznešené veci; a z perí vydám správne veci, lebo moje hrdlo bude rozmýšľať o pravde, lživé pery sú mi odporné. Všetky výroky mojich úst sprevádza spravodlivosť, nieto v nich ničoho krivého ani zamotaného. Všetky sú jasné tým, ktorí uvažujú, a priame tým, čo nachádzajú poznanie. Veď vás učím pravdu, aby vaša nádej bola v Pánovi a naplní vás Duch.
Čítanie z Knihy prísloví (Prís 10,31a.32a; 11,2b; 10,2b; 11,7a.19a; 13,2a.9a; 15,2a; 14,33a; 22,11ab + Múd 6,12a.13.12b.14a.15b.16ab; 7,30b; 8,2c.2ab.3b.4.7bcde.8.21cd; 9,1–2.3a.4.5a.10.11bc.14 )
Ústa spravodlivého ronia múdrosť; pery múdrych mužov poznajú milosť. Ústa múdrych sa cvičia v múdrosti, spravodlivosť ich oslobodzuje od smrti. Keď umrie spravodlivý muž, nezhynie nádej. Veď spravodlivý syn sa rodí pre život a vo svojom dobre bude zbierať plod spravodlivosti. Spravodliví majú svetlo neprestajne, pri Pánovi nájdu milosť a slávu. Jazyk múdrych pozná dobro a v ich srdci odpočíva múdrosť. Pán miluje nábožné srdcia, príjemní sú mu všetci, čo kráčajú bez poškvrny. Pánova múdrosť osvecuje tvár chápavého. Veď ona predchádza tých, čo po nej prahnú, je pri nich skôr, ako ju spoznajú; a ľahko ju vidia tí, ktorí ju milujú. Kto pre ňu vstáva zavčas ráno, nebude unavený a kto bdie kvôli nej, čoskoro bude bez starostí. Lebo ona sama chodí okolo a hľadá tých, ktorí sú jej hodní a láskavo sa im ukazuje na svojich cestách. Múdrosť nikdy nepodľahne zlobe. Preto som sa stal aj priaznivcom jej krásy, miloval som ju a hľadal od svojej mladosti; hľadal som nevestu, aby som si ju priviedol, lebo ju miloval Vládca všetkého. Veď ona je zasvätená do tajomstiev Božej znalosti a prijala jeho diela. Výsledkom jej práce sú čnosti; ona učí miernosti a rozumnosti, spravodlivosti a zmužilosti, od ktorých nemajú ľudia v živote nič potrebnejšie. Ak niekto chce mať aj bohaté skúsenosti, ona vie, čo bolo a tuší, čo bude, pozná slovné zvraty a riešenia hádaniek, vopred spoznáva znamenia a divy, splnenia chvíľ a časov; a pre všetkých je dobrým radcom, lebo v nej je nesmrteľnosť a v spoločenstve jej slov sláva. Preto som sa prihovoril Pánovi, modlil som sa k nemu a povedal som z celého svojho srdca: Bože otcov a Pane milosrdenstva, ty si všetko urobil svojím slovom a svojou múdrosťou si utvoril človeka, aby vládol nad stvoreniami, ktoré si ty priviedol k bytiu a aby v nábožnosti a spravodlivosti spravoval svet. Daj mi múdrosť, ktorá je prísediaca na tvojich trónoch a nevylučuj ma spomedzi svojich sluhov, lebo ja som tvoj služobník a syn tvojej služobníčky. Zošli ju z nebies od svojho svätého príbytku a od trónu svojej slávy, aby bola so mnou a naučila ma, čo je tebe milé; a aby ma viedla v poznaní a chránila ma vo svojej sláve. Veď všetky myšlienky smrteľníkov sú zbabelé a ich úvahy neisté.
Čítanie z Knihy múdrosti (Prís 29,2 + Múd 4,1.14; 6,11.17–18.21–23; 7,15–16.21–22.26–27.29; 10,9–12; 7,30; 2,1.10–17.19–22; 15,1; 16,13 + Prís 3,34 )
Keď chvália spravodlivého, ľudia budú plesať; veď jeho pamiatkou je nesmrteľnosť, lebo Pán i ľudia ho spoznávajú; a jeho duša je Pánovi príjemná. Mužovia, milujte teda múdrosť a budete žiť; prahnite po nej a dostanete výchovu; veď jej začiatkom je láska a zachovávanie zákona. Majte v úcte múdrosť, aby ste naveky kraľovali. Zvestujem vám a neskryjem pred vami Božie tajomstvá; lebo on je učiteľ múdrosti, vychovávateľ múdrych a znalec každej rozumnosti a skutku. Múdrosť naučí aj všetkým zručnostiam; veď v nej sa nachádza duch mysliaci a svätý, žiara večného svetla a obraz Božej dobroty; ona pripravuje Božích priateľov a prorokov. Ona je krajšia ako slnko, prevyšuje každé usporiadanie hviezd a v porovnaní so svetlom nachádza sa pred ním. Tých, čo jej posluhujú, oslobodila od bolesti a priviedla na správne chodníky. Dala, aby mali sväté poznanie, chránila ich pred tými, čo striehli, a darovala im silný zápas. Aby všetci vedeli, že nábožnosť je mocnejšia ako všetko ostatné; a múdrosť nikdy nepodľahne zlobe, ani neprejde okolo zlých s výčitkami voči súdu. Veď si povedali, pričom uvažovali nesprávne: Buďme násilní voči spravodlivému a nešetrime jeho nábožnosť, ani sa neostýchajme šedín jeho mnohoročnej staroby! Našim zákonom nech je sila; a striehnime na spravodlivého, lebo je nám nepotrebný; stavia sa proti našim skutkom, karhá nás pre odpad od Zákona a vyčíta nám prehrešenia našej výchovy. Zvestuje nám, že máme mať poznanie Boha a seba nazýva Pánovým sluhom. Stal sa nám výčitkou našich myšlienok a je nám na ťarchu, len čo ho vidíme; lebo jeho život sa nepodobá iným a jeho chodníky sú odlišné. Považuje nás za falošných; bočí od našich ciest ako od nečistôt a velebí koniec spravodlivých. Pozrime sa teda, či sú jeho slová pravdivé, vyskúšajme, ako sa mu bude vodiť. Preverme ho potupou a mučením, aby sme poznali jeho miernosť a vyskúšajme jeho nevinnosť. Odsúďme ho na nepeknú smrť, veď podľa jeho slov dostane pomoc. Takto uvažovali a samých seba oklamali; veď ich zloba ich oslepila. Nepoznali Božie tajomstvá a neusúdili, že ty jediný si Boh, ktorý má moc nad životom a smrťou, zachraňuje v čase tiesne a oslobodzuje od každého zla, ktorý je plný zľutovania a milosrdenstva, dáva milosť svojim nábožným a svojím ramenom sa stavia proti namysleným.
Potom:
Ráč nás, Pane, v tento večer * zachrániť od hriechu. – Velebíme ťa, Pane, Bože otcov našich. * Chválime a oslavujeme tvoje meno na veky. Amen. * Preukáž nám, Pane, svoje milosrdenstvo, * lebo dúfame v teba. * Blahoslavený si, Pane, * nauč nás svoje pravdy. * Blahoslavený si, Vládca, * daj nám porozumieť svojim pravdám. * Blahoslavený si, Svätý, * osvieť nás svojimi pravdami. * Pane, tvoje milosrdenstvo je večné, * nepohŕdaj dielom svojich rúk. * Tebe patrí chvála, * tebe patrí pieseň, * tebe, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, * patrí sláva teraz i vždycky, i na veky vekov. Amen.
(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (12x)
Sláva, i teraz:)
Vykonajme našu večernú modlitbu k Pánovi.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Zastaň sa a spas nás, zmiluj sa a zachráň nás, Bože, svojou milosťou.
Ľud: Pane, zmiluj sa.
Celý večer prežitý v dokonalosti, svätosti, pokoji a bez hriechu prosme si od Pána.
Po každej prosbe ľud odpovedá: Daruj nám, Pane.
Anjela pokoja, verného sprievodcu a ochrancu našej duše i tela prosme si od Pána.
Odpustenie a oslobodenie z našich hriechov a previnení prosme si od Pána.
Dobro a úžitok pre naše duše a pokoj pre svet prosme si od Pána.
Aby sme zostávajúce dni nášho života prežili v pokoji a kajúcnosti, prosme si od Pána.
Pokojné kresťanské dovŕšenie nášho života, bez bolesti a zahanbenia, dobrú odpoveď na prísnom Kristovom súde prosme si od Pána.
Presvätú, prečistú, preblahoslavenú a slávnu Vládkyňu našu, Bohorodičku Máriu, vždy Pannu, i všetkých svätých spomínajúc, sami seba, druh druha i celý náš život Kristu Bohu oddajme.
Ľud: Tebe, Pane.
Kňaz: L**ebo ty si Boh dobrý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.**
Ľud: Amen.
Kňaz: P**okoj všetkým!**
Ľud: I tvojmu duchu.
Diakon: Skloňte si hlavy pred Pánom.
Ľud: Pred tebou, Pane.
Modlitba sklonenia hláv:
Pane, Bože náš, ty si pre spásu ľudského pokolenia sklonil nebo a zostúpil si na zem, preto láskavo zhliadni na svojich služobníkov i na svoje dedičstvo: lebo pred tebou, prísnym ale láskyplným sudcom, sklonili tu v pokore svoje hlavy. Neočakávajú pomoc od ľudí, ale dúfajú v tvoje milosrdenstvo a záchranu. Ochraňuj ich v každom čase, ale najmä v tento večer i v nadchádzajúcu noc, pred všetkými nepriateľmi a pred nástrahami zlého ducha. Zbav ich hriešnych myšlienok a žiadostí:
Kňaz: N**ech je vždy oslavovaná a zvelebovaná vláda kráľovstva, Otca i Syna, i Svätého Ducha, teraz i vždycky, i na veky vekov.**
Ľud: Amen.
Veršové slohy, 1. hlas
Izrael sa odieval do purpuru a skvelého kmentu. * Skvel sa nádherou chrámových rúch. * Mal bohatstvo zákona a prorokov, * prekrásne bohoslužby. * A pritom za bránami mesta ukrižovali teba, svojho Dobrodincu, * ktorý sa stal z lásky k nám dobrovoľne chudobným. * A po ukrižovaní zavrhol teba, * ktorý večne prebývaš v lone Boha Otca.
Verš: Oči dvíham k tebe, čo na nebesiach prebývaš. * Ako oči sluhov hľadia na ruky svojich pánov, ako oči služobníc hľadia na ruky svojej panej, * tak hľadia naše oči na Pána, nášho Boha, * kým sa nezmiluje nad nami.
Izrael sa odieval do purpuru a skvelého kmentu. * Skvel sa nádherou chrámových rúch. * Mal bohatstvo zákona a prorokov, * prekrásne bohoslužby. * A pritom za bránami mesta ukrižovali teba, svojho Dobrodincu, * ktorý sa stal z lásky k nám dobrovoľne chudobným. * A po ukrižovaní zavrhol teba, * ktorý večne prebývaš v lone Boha Otca.
Verš: Zmiluj sa, Pane, nad nami, zmiluj sa nad nami, * lebo už máme dosť pohŕdania; * lebo naša duša má už dosť výsmechu boháčov * a pohŕdania pyšných.
Ó, aký dobrý obchod ste urobili, svätí! * Veď ste za svoju krv získali nebo. * Pretrpeli ste časné pokušenia a radujete sa naveky. * Váš obchod bol skutočne dobrý: * zanechali ste porušiteľné a prijali neporušiteľné. * Radujete sa s anjelmi ** a neprestajne ospevujete jednopodstatnú Trojicu.
Sláva i teraz, 2. hlas
Dnes sa odkrýva od vekov skryté tajomstvo * a Syn Boží Synom človeka sa stáva, * aby prijatím toho, čo je horšie, daroval mi, čo je lepšie. * Adam totiž dávno dal súhlas, * aby sa stal bohom, ktorým sa nestal. * Ale Boh sa stáva človekom, aby Adama urobil bohom. * Nech sa tvorstvo raduje, * nech plesá všetko jestvujúce, * lebo archanjel s bázňou predstúpil pred Pannu * a prináša opak zármutku, * keď hovorí: „Raduj sa!“ * Sláva tebe, Bože náš, * ktorý si sa z milosrdnej lásky stal človekom.
Po skončení slôh:
Teraz prepustíš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči uvideli tvoju spásu, ktorú si pripravil pred tvárou všetkých národov. Svetlo na osvietenie pohanov a slávu Izraela, tvojho ľudu.
Svätý Bože, Svätý Silný, Svätý Nesmrteľný, zmiluj sa nad nami. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Presvätá Trojica, zmiluj sa nad nami. * Pane, očisť nás od našich hriechov. * Vládca, odpusť nám naše neprávosti, * Svätý, príď a uzdrav naše slabosti pre svoje meno.
Pane, zmiluj sa. (3x)
Sláva Otcu i Synu i Svätému Duchu.
I teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Otče náš, ktorý si na nebesiach, * posväť sa meno tvoje, * príď kráľovstvo tvoje, * buď vôľa tvoja ako v nebi, tak i na zemi. * Chlieb náš každodenný daj nám dnes * a odpusť nám naše viny, * ako i my odpúšťame svojim vinníkom, * a neuveď nás do pokušenia, * ale zbav nás Zlého.
Kňaz: Lebo tvoje je kráľovstvo a moc i sláva, Otca i Syna i Svätého Ducha, teraz i vždycky i na veky vekov. Amen.
Tropár, 4. hlas
Zošli, Kriste, milosti z nebies * tým, čo radostne slávia sviatok zosnutia tvojho svätiteľa. * Otvor bránu kráľovstva. * Rozviaž nám putá mnohých hriechov ** na príhovor svojho svätého učeníka a nášho otca.
Sláva i teraz, 4. hlas
Tajomstvo od vekov ukryté, * ani anjelmi nepoznané, * skrze teba, Bohorodička, bolo pozemšťanom zjavené, * že v nezmiešanej jednote Boh sa vtelil * a kvôli nám dobrovoľne prijal kríž. * Ním vzkriesil toho, ktorého ako prvého stvárnil, ** a naše duše pred smrťou zachránil.
(Ak je prítomný kňaz alebo diakon, prednáša túto ekténiu. Ak nie, berieme
Pane, zmiluj sa. (40x)
Sláva, i teraz:)
Zmiluj sa, Bože, nad nami pre svoje veľké milosrdenstvo, prosíme ťa, vypočuj nás a zmiluj sa.
Po každej prosbe ľud odpovedá: Pane, zmiluj sa. (3x)
Prosíme ťa aj za veľkňaza všeobecnej Cirkvi, nášho Svätého Otca _(povie meno), rímskeho pápeža, za nášho najosvietenejšieho otca arcibiskupa metropolitu (povie meno) i za nášho bohumilého otca biskupa (povie meno),_ za slúžiacich a posluhujúcich v tomto svätom chráme, za našich duchovných otcov a za všetkých našich bratov v Kristovi.
Prosíme ťa aj za tých, čo spravujú a ochraňujú našu krajinu.
Prosíme ťa aj za prítomný ľud, ktorý od teba očakáva veľké a hojné milosrdenstvo, za našich dobrodincov i za všetkých pravoverných kresťanov.
Kňaz: L**ebo ty si Boh milostivý a láskavý k ľuďom a my ti vzdávame slávu, Otcu i Synu, i Svätému Duchu, teraz i vždycky, i na veky vekov.**
Ľud: Amen.
A robíme tri veľké poklony.
Kňaz: Sláva tebe, Kriste Bože, naša nádej, sláva tebe.
Ľud: Sláva Otcu i Synu, i Svätému Duchu. I teraz, i vždycky, i na veky vekov. Amen. Pane, zmiluj sa. (3x) -Požehnaj.
Kňaz: Kristus, náš pravý Boh, na prosby svojej prečistej Matky, mocou úctyhodného a životodarného Kríža, svätých, slávnych a všechválnych apoštolov, nášho otca svätého Metoda, učiteľa Slovanov, ktorého odchod do večnosti slávnostne slávime, a všetkých svätých, nech sa nad nami zmiluje a spasí nás, lebo je dobrý a miluje nás.
Ľud: Amen.
Ak sa nemodlí kňaz, berieme: Sláva, i teraz: Pane, zmiluj sa (3x) Požehnaj. Pane Ježišu Kriste, Bože náš, pre modlitby našich svätých otcov zmiluj sa nad nami. Amen.